Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. október 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13Er/537/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4405208491
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4405208491.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Mesto Nové Zámky, so sídlom Nové Zámky,
Hlavné námestie 10, IČO: 00 309 150, proti povinnému: JUDr. Gabriela Matušková Muránska, so sídlom
kancelárie Banská Bystrica, ul. Prof. Sáru 44, ako správca konkurznej podstaty úpadcu T.. M. L., G.:
XX.XX.XXXX, K. I. L., I. L. XXX, podnikajúci pod obchodným menom Ing. Marián Lyko Ligmonta LM, so
sídlom Nové Zámky, Nábrežná 13, IČO 14 082 811, o vymoženie 259,21 Eur s príslušenstvom a trov

exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súd poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, pripojeného exekučného titulu a žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol poverený vykonaním exekúcie
súdny JUDr. Ing. Jozef Štorek, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Bezručova 16 (ďalej len
„exekútor“).

2. Podaním doručeným súdu dňa 18.09.2019 súdny exekútor súdu predložil podnet na zastavenie
exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz..

3. Preskúmaním skutkového stavu v Obchodnom vestníku exekučný súd zistil, že Uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 5OdK/783/2019 zo dňa 19.08.2019, zverejnené v Obchodnom
vestníku č. 164/2019 dňa 26.08.2019, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: úpadcu Ing. Marián
Lyko, nar: 09.04.1948, bytom Horná Lehota, Horná Lehota 362, podnikajúci pod obchodným menom
Ing. Marián Lyko Ligmonta LM, so sídlom Nové Zámky, Nábrežná 13, IČO 14 082 811, a ktorému bol

ustanovený správca JUDr. Gabriela Matušková Muránska, so sídlom kancelárie Banská Bystrica, ul.
Prof. Sáru 44. V predmetnom uznesení súd zároveň rozhodol o oddlžení povinného a vyzval veriteľov,
aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu.

4. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v §243i až

243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.04.2017 exekúciu môže súd zastaviť
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.7. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, proti rozhodnutiam podľa §
57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.

8. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“), každý platobne neschopný dlžník,
ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom
podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze
alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej
len „rozhodujúci deň“).

10. Podľa § 166e ods. 2 ZoKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v
konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené,
stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

11. Podľa § 167a ods. 3 ZoKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za

vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

12. Podľa § 167e ods. 1 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie,
v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§166a) alebo sa považuje
za nevymáhateľnú (§ 166b).

13. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani
viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

14. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného

odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená
iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný
oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

15. Podľa § 167f ods. 5 ZoKR ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady na vedenie

konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada; prípadné exekučné záložné právo zaniknuté v dôsledku
vyhlásenia konkurzu sa obnovuje.

16. Každá platobne neschopná fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o
záväzky z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu

alebo splátkového kalendára. Inštitútom oddlženia sa dlžník zbaví starých dlhov, ktoré mu vznikli pred
vyhlásením konkurzu alebo pred tým, ako mu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Tiež sa zbaví
všetkých záväzkov ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti na základe dovtedy uzatvorených
zmlúv či záväzkov.

17. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie § 167f
zákona o konkurze a reštrukturalizácii, je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a obdobného
vykonávacieho konania (daňové exekučné konanie), a povinnosť rozhodnúť o zastavení konania, v
ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo sa považuje za
nevymáhateľnú. Z uvedeného dôvodu súd považoval za potrebné vyriešiť otázku, či v danom prípade

ide o pohľadávku, ktorú je možné uspokojiť prihláškou v konkurze alebo splátkovým kalendárom.

18. V uvedenom prípade sa jedná o vyhlásenie konkurzu na majetok povinného-fyzickej osoby,
vychádzať je teda potrebné z ustanovení štvrtej časti, druhej hlavy ZoKR, kde sa v §
167 ods. 1 uvádza, že návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou

osobou. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej veci sa jedná o uplatnenie nového inštitútu
oddlženia prostredníctvom konkurzu, resp. splátkového kalendára, a Okresný súd Banská Bystrica
uznesením sp.zn. 5OdK/783/2019 zo dňa 19.08.2019, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 164/2019
dňa 26.08.2019, na majetok povinného ako fyzickej osoby vyhlásil konkurz a zároveň ide o exekučnékonanie, v rámci ktorého sa vymáha pohľadávka, ktorú možno uspokojiť iba v konkurze, preto súd
pristúpil k zastaveniu exekúcie, nakoľko z ustanovenia § 167f ods. 2 ZoKR nevyplýva, že
by vyhlásením konkurzu došlo k zastaveniu exekúcie ex lege, ale naopak súdu vzniká povinnosť, aby sa

bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení exekúcie. Súd preto, rešpektujúc zákonnú úpravu vyššie
citovanýchustanovenízákonaokonkurzeareštrukturalizácii,tútoaplikovala predmetnúexekúciupodľa
ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 ZoKR zastavil, nakoľko boli
naplnené zákonné predpoklady pre jej zastavenie.

20. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 účastníkmi konania sú
oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva
tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

21. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena
o daň z pridanej hodnoty.

22. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 podľa § 196 uhrádza
povinný.

23. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

24. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

25. Podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 trovy exekúcie vymôže
exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na

úhradu trov exekúcie.

26. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

27. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku v platnom znení ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

28. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012 ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený

a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

29. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie si musel ujasniť, ktorú právnu úpravu použiť, nakoľko
exekučnékonaniezačalopredúčinnosťouzákonač.348/2011Z.z.,ktorýupravilrozhodovanieotrovách
exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného, pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k

tejto otázke. I keď zákonodarca nedal odpoveď na túto otázku formou intertemporálneho ustanovenia,
exekučný súd je toho názoru, že vzhľadom na to, že exekučné konanie začalo dňa 11.05.2005, kedy
bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie t.j. pred 01.01.2012, je potrebné použiť právnu
úpravu účinnú do 31.12.2011, nakoľko i pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie síce
procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu. Charakter tohto práva pri absencii prechodného

ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa
nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení
procesných predpisov. Túto zásadu možno aplikovať pri procesných pravidlách, len pokiaľ jej použitie
nenaráža na princíp zákazu retroaktivity, ktorý platí aj v procesnom práve. Podstata tohto princípu,
ktorý je jedným zo základných princípov právneho štátu v materiálnom ponímaní, spočíva v tom, že

nová práva úprava nesmie zhoršiť materiálne postavenie subjektu práva, v tomto prípade účastníka
konania. Inými slovami, že účastník konania vstupuje do konania s dôverou v právo s tým uvedomením,
že len pri právom predvídateľných okolnostiach jasných mu už pri začatí konania bude materiálne
znášať neúspešnosť konania (exekúcie) a že tieto nebudú menené, resp. až budú menené, nebudú savzťahovať na neho. Táto jeho dôvera nesmie byť narušená a teda nová práva úprava nesmie rozšíriť
tieto prípady a tak zhoršiť jeho pozíciu. S týmto vedomím musel vstúpiť do konania aj súdny exekútor (v
časti trov konania účastník) a preto jeho pozícia pri aplikácia staršej právnej úpravy v zmysle ustálenej

rozhodovacej činnosti súdov musí zostať nezmenená. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 568/2016 zo dňa 13.09.2016, v zmysle ktorého:
„Hoci pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však
materiálnupovahu,právetentocharaktertohtoprávapriabsenciiprechodnéhoustanoveniaznemožňuje
použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia

aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov.“ V súlade s
tým súd o náhrade trov exekúcie rozhodol podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2011.

30. Nakoľko otázku náhrady trov exekúcie po vyhlásení konkurzu nerieši ani zákon o
konkurze a reštrukturalizácii, ani Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.12.2011 podľa ktorého súd
rozhodoval (t.j. Exekučný poriadok v znení účinnom v čase začatia exekučného konania), na základe

analógie procesného práva postupoval podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku a rozhodoval o tom,
kto a v akej výške nahradí trovy exekúcie (analogicky ako v prípade zastavenia
exekúcie rozhodnutím súdu). Súd nepopiera, že súdny exekútor má vždy nárok na náhradu skutočných
výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti a odmenu za úkony, ktoré už vykonal. Nič
na tom nemení ani zastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok

povinného. Pri náhrade trov exekúcie v zásade platí, že ich znáša povinný a exekútorovi vzniká proti
povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu však už súdny exekútor nemá možnosť si pohľadávku
v exekučnom konaní uspokojiť podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku. Pohľadávka exekútora tak
nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú si exekútor musí prihlásiť do konkurzu. Pokiaľ teda
v danom exekučnom konaní exekútorovi vznikla proti povinnému, na ktorého majetok bol vyhlásený

konkurz, pohľadávka titulom trov exekúcie, súdny exekútor si ju mal prihlásiť ako pohľadávku proti
podstate v konkurznom konaní (per analogiam § 48 druhá veta z. č. 7/2005 Z. z.) a nie požadovať
náhradu vyčíslených trov exekúcie od oprávneného.

31. Súd skúmal, či v konaní nie sú splnené podmienky ustanovené Exekučným poriadkom na výnimočné

zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie. Súd by mohol podľa § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade jeho zavinenia. Oprávnený nenesie
žiadnu zodpovednosť, že sa povinný počas exekúcie dostal do konkurzu a keďže oprávnený zastavenie
exekúcie nezavinil, nie je možné mu uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Rovnako nie sú
splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku,

nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ale exekučné konanie bolo zastavené ex lege. Vzhľadom na
uvedené súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi ani náhradu trov exekúcie oprávneným.

32. Súd nepopiera, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky

exekútora, toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a kompenzované jeho v podstate
monopolným postavením pri výkone exekúcie, pri ktorom vystupuje v postavení podnikateľa. Základnou
charakteristikou podnikania je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na
vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie aj
riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp.

trovexekúcie,totorizikojenadruhejstranevyváženévýhodamisúvisiacimisvýkonomprofesiesúdneho
exekútora, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. V tejto súvislosti
súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku,
rozsudok z 23. novembra 1983. séria A, č. 70, mutatis mutandis aj I. ÚS 191/06, I. ÚS 199/07, III. ÚS
351/07, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Mihál proti Slovenskej republike č. 31303 a č.

23360/08, či uznesenie Ústavného súdu SR z 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 423/2008, v ktorom bolo okrem
iného uvedené, že „sťažovateľ funkciu súdneho exekútora a s ňou spojené povinnosti na seba prevzal
dobrovoľne. Činnosti, ktoré vykonal sťažovateľ, nevybočovali z bežného rámca povinností súdneho
exekútora a mali protihodnotu vo výhodách súvisiacich s jeho profesiou (profesijný m,
onopol na vykonávanie exekúcií).“

33. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a
náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.