Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. september 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/271/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116200584
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116200584.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.

Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v
Bratislave, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: P. O., A.. XX.X.XXXX, S. W. Q. O., Č. XXXX/
XX, o zaplatenie 4.482,36 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.
41C/11/2016-68 zo dňa 15. marca 2018

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok vo výroku č. III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 906,86 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 21.2.2016 do

zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. M e n í rozsudok vo výroku č. IV. o trovách konania tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 74%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 100 EUR zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.475,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške

8,75 % ročne zo sumy 3.625,50 EUR od 21.2.2016 do 26.1.2018, s úrokom z omeškania vo výške
8% ročne zo sumy 3.525,50 EUR od 27.1.2018 do 14.3.2018 a s úrokom z omeškania vo výške 8%
ročne zo sumy 3.475,50 EUR od 15.3.2018 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 70 EUR mesačne
počnúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 20-teho dňa v
kalendárnom mesiaci, a to pod hrozbou straty výhody splátok.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 58 % na účet právneho zástupcu

žalobcu s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Predmetom konania je žaloba na zaplatenie sumy 5.150,36 eur s príslušenstvom (úrokom z
omeškania vo výške 8,75% ročne od 9.2.2013 do zaplatenia), titulom zmluvy o pôžičke uzatvorenej
medzi právnym predchodcom žalobcu (Consumer Finance Holding a.s) a žalovaným zo dňa 28.6.2012,
evidovanej pod č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 7.485,- eur

na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Podľa zmluvy mal žalovaný pôžičku splácať
v pravidelných 60,- mesačných splátkach v sume 124,75 eur. Do podania žaloby žalovaný uhradil z
uvedenej pôžičky sumu 374,50 eur. Z tohto dôvodu právny predchodca žalobcu listom zo dňa 19.1.2013
označeným ako „Predžalobná upomienka“ vyzval žalovaného na okamžitú úhradu všetkých splátokjednorazovo. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 5.150,36 eur. Žalovaná
suma predstavuje istinu vo výške 4.856,86 eur a zmluvnú pokutu vo výške 668,- eur.

3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v
zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Smernice Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,
21/4/1993, str. 29-34) čl. 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS, § 51, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, ods.
2, ods. 3, ods. 4, písm. a) a k), ods. 5 a ods. 10, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a ods. 2, § 488, § 491, §

657, § 658 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1, 2 a 5, § 4
ods. 1, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku
záväzkového vzťahu, § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 470 ods. 1, 2 CSP a § 145 ods. 2 CSP.

4. Uzavrel, že v právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným

vzťahom, ktorá sa v zmysle §261 ods. 3 písm. d) ObZ spravuje úpravou podľa ObZ (§479 a nasl.),
pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo
podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová predtlač a podnikateľ
- fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje špeciálna úprava
obsiahnutá v § 52 ods. 2, posledná veta OZ a v osobitnom zákone č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch.

5. Dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný len sčasti. Predmetom konania je nárok žalobcu
vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Právny
predchodca žalobcu dňa 28.6.2012 so žalovaným platne uzavrel Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej

žalobcaposkytolžalovanémupôžičkuvsume4.000,-eur,ktorúžalovanýskutočnepoužil,čímmuvznikla
povinnosť splatiť istinu spolu s príslušenstvom. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o poskytnutí účelovej
pôžičky sú Všeobecné obchodné podmienky podpísané žalovaným. Aj keď išlo o zmluvu o pôžičke,
súd túto posudzoval ako spotrebiteľský úver, keďže veriteľom je právnická osoba, ktorá poskytla úver
v rámci svojho podnikania a žalovaný je fyzická osoba - spotrebiteľ. Súd zistil, že predmetná zmluva

obsahuje neprijateľné podmienky, resp., že niektoré jej dojednania sú v rozpore s dobrými mravmi.
Súd nezistil dôvod na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku, pretože žalovaný nárok neuznal. Vo
svojom vyjadrení k žalobe len poukázal na svoje majetkové pomery a uviedol, že by bol schopný splácať
v splátkach po 80,- eur mesačne, čo rozhodne nie je možné považovať za uznanie nároku ani čo do
dôvodu, ani čo do výšky.

6. Zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vyplýva, že právny
predchodca poskytol žalovanému sumu 4.000,- eur. V Zmluve bol dohodnutý úrok vo výške 32%, pričom
úrokové miery podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5
rokov boli v tom čase (jún 2012) vo výške 12,93%, čo je výška stanovená Národnou bankou Slovenska.

V súlade s § 39 OZ sa nesmie dohoda o výške úrokov priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon
absolútne neplatný. Z prehľadu splátok a úhrad predložených žalobcom je zrejmé, že žalovaný ku
dňu podania žaloby uhradil z titulu pôžičky sumu 374,50 eur. Po podaní žaloby žalovaný uhradil dňa
24.1.2018 sumu 100,- eur, preto súd z dôvodu čiastočného späťvzatia zo dňa 14.3.2018 konanie v tejto
časti istiny spolu s príslušenstvom konanie zastavil. Dňa 14.3.2018 žalovaný uhradil žalobcovi sumu

50,- eur.

7. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach
posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že vzhľadom na
to, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 4.000,- eur a súd považoval úver

za bezúročný vzhľadom na rozpor výšky úroku s dobrými mravmi, a keďže žalovaný zaplatil z titulu
splácania úveru pred podaním žaloby žalobcovi sumu 374,50 eur a po podaní žaloby sumu 150,- eur,
súd má za to, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.475,50 eur. Vzhľadom na
uvedené, súd v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 262 s odkazom na § 255 a § 263 ods.
1 CSP. Keďže žalobca mal vo veci úspech v rozsahu 81% (priznaná suma 3.475,50 eur z uplatnenej
sumy 4.482,36 eur) a žalovaný v rozsahu 19%, súd rozhodol tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 62%.9. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote (včas) odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP,
ktorým napáda predmetný rozsudok vo výroku č. III., ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúce

časti zamietol a v súvisiacom výroku č. IV. o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd na základe §
388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 906,86 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy 906,86 eur od 21.2.2016
do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku
uplatneného príslušenstva žalobu zamietne a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu.

10. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, že dojednaná odplata za
poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku je neprimeraná a v rozpore
s dobrými mravmi (ods. 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Rozhodnutie súdu prvej inštancie
nie je správne. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 4.000,- eur, ktorý sa zaviazal vrátiť v 60

pravidelných mesačných splátkach vo výške 124,75 eur. Navýšenie úveru predstavuje len zmluvne
dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 32%. Celková čiastka, ku ktorej zaplateniu sa žalovaný
zaviazalpredstavuje7.485,-eur.Celkovénákladyspotrebiteľasúverompredstavujú3.485,-eur.Odplata
za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 32% zhodne s
dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok.

VýškapriemernejhodnotyRPMNpreúveryvovýškeod1.500,-eurdo6.500,-eurvrátanesosplatnosťou
od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MFSR v súlade s § 21 ods. 2
z. č. 129/2010 Z.z. v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za 1. štvrťrok 2012 so stavom k 31.3.2012 predstavovala 31,68% tak, ako je táto hodnota
uvedená v úverovej zmluve (priemerná hodnota RPMN). Súdna prax zaujala názor, že postup súdu

podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho výkonu
práva účastníkom zmluvného vzťahu. Korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej
istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem.
Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 32% neprevyšuje
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa

§ 53 ods. 6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom
stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa
§ la ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného a účinného od 1.9.2014. Napriek skutočnosti,
že uvedené pravidlo maximálneho stropu výšky odplaty nebolo v čase dojednania úverovej zmluvy v
platnosti, žalobca zastáva názor, že pokiaľ sám zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí peňažných

prostriedkov spotrebiteľovi do výšky 2x priemernej RPMN za akceptovanú, v takom prípade výška
dojednanej odplaty v úverovej zmluve nemôže byť označená za neprimeranú a v rozpore s dobrými
mravmi. Dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 32% nepresahuje 2x váženého priemeru
priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MFSR v Súhrnných
informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2012

so stavom ku dňu 31.3.2012 vo výške 20,23% a zároveň nepresahuje 2x priemernej výšky RPMN
zverejnenej MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za 1. štvrťrok 2012 so stavom ku dňu 31.3.2012 vo výške 21,68% pre obdobné úvery.
Dojednaná odplata je primeraná, v súlade so zákonom (§ 53 ods. 6 OZ platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy) a dobrými mravmi.

11. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v súlade s petitom odvolania a
uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

12. Rozsudok, okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a o trovách konania,

nebol odvolaním napadnutý, výrok I. a II. nadobudol právoplatnosť (§367 ods. 1, 3 CSP), preto nebol v
uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.

13. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§

387 ods. 1 CSP) zamietavej časti rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 CSP), preto ho podľa
§ 388 CSP v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 906,86
eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 21.2.2016 do zaplatenia v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku14. Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu

prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje
zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový

stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu

konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

15. Súd prvej inštancie síce použil správny právny predpis, ale na daný skutkový stav ho nesprávne
aplikoval, t.zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach
a povinnostiach stranách sporu.

16. Spotrebiteľský vzťah vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe zmluvy
o poskytnutí pôžičky zo dňa 28.6.2012. Súd nesprávne vyhodnotil tú skutočnosť, že dohodnutý úrok vo
výške 32% je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, a že zmluva je v tejto časti neplatná.

17. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Podľa § 658 ods.1 O. z. pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

19. Dohodnutá úroková sadzba nepresahuje dvojnásobok váženého priemeru priemerných hodnôt
RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2012 so stavom k 31.3.2012
vo výške 20,23%, ako aj nepresahuje 2x priemernej výšky RPMN zverejnenej MFSR v Súhrnných
informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2012 so

stavom k 31.3.2012, ktorá bola vo výške 21,68% pre obdobné úvery, preto je možné uzavrieť, že
dohodnutá úroková sadzba ako aj RPMN sú primerané. Žalovaného preto zaviazal zaplatiť aj sumu
906,86eursprísl.vypočítanúakorozdielmedzižalovanousumou4.482,36eur(počiastočnomspäťvzatí
žaloby v sume 668,- eur; č.l. 20), čiastočným späťvzatím v časti o zaplatenie 100,- eur a priznanou
sumou 3.475,50 eur (4.482,36 eur - 3.475,50 eur - 100,- eur = 906,86 eur)

.
20. Podľa § 517 ods.2 O. z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku
omeškania bol platný úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne.

22. Dôvodný je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75% ročne zo
sumy 906,86 eur počnúc 21.2.2016 do zaplatenia.

23. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.24. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

26. Žalobca pôvodne uplatňoval nárok na zaplatenie 5.150,36 eur s prísl. V priebehu konania vzal
žalobu späť bez uvedenia dôvodu, čo predstavuje jeho procesné zavinenie. Žalobca bol úspešný v časti
o zaplatenie 4.482,36 eur, čo predstavuje úspech v pomere 87 % a neúspech v pomere 13 %. Preto súd
priznal žalobcovi pomerné trovy vo výške 74 %.

27. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha
(dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.