Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/114/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118215851
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118215851.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne N. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XXX, XXX XX D., právne zastúpená advokátok JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému V., G., so sídlom N. XXXX/XX, XXX XX F., V.: XX XXX XXX,
právne zastúpený advokátom JUDr. Ivan Glovniak, so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 42
433 665, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 20Csp/216/2018-49 zo dňa 31. mája 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa
X.X.XXXX, k F. o spotrebiteľskom úvere zo dňa X.X.XXXX, č. X/XX/XXX/XXXX, uzavretej medzi
žalobkyňou a žalovaným, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 551 ods. 1, 2, 3, § 37 ods. 1, § 39 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 5a písm. a), § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníúčinnom
v čase uzatvorenia Dohody o zrážkach zo mzdy, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalovaným ako veriteľom, žalobkyňou a D. S.
ako dlžníkom uzatvorená F. o spotrebiteľskom úvere č. X/XX/XXX/XXXX na základe ktorej bol žalobkyni
a D. S. poskytnutý úver vo výške 8.000,- Eur. V rovnaký deň uzatvorili žalobkyňa a žalovaný Dohodu o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov na zabezpečenie pohľadávky z uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Žalobkyňa vo svojom výsluchu uviedla, že všetko ohľadne pôžičky vybavoval jej manžel, ktorý
zomrel a on jej dal aj podpísať Dohodu o zrážkach zo mzdy, túto nečítala a podpísala. K dohode jej

bolo povedané, aby splácali úver v splátkach, avšak nepamätala si, čo jej povedal C. M., nebola nútená
podpísať dohodu. Potrebovali peniaze, preto sa obrátili na žalovaného. Svedok C. M. uviedol, že so
žalobkyňou sa stretol dvakrát - prvýkrát, keď bola spísaná žiadosť a pri druhom stretnutí boli zmluvypripravené a išli ku notárovi, kde im zmluvu a dohodu vysvetlil, keď čakali na chodbe u notára, čo trvalo
desať minút.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
žaloba je dôvodná. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je od svojho vzniku
spotrebiteľským právnym vzťahom. Poukázal na to, že v zmysle citovaného ustanovenia zákona o
ochrane spotrebiteľa, uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy možno
zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov spotrebiteľa iba v prípade, ak boli splnené

3 podmienky, a to že dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny, a že spotrebiteľ bol poučený o
dôsledkoch jej uzatvorenia a mal možnosť ju odmietnuť. Podmienky musia byť splnené kumulatívne. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že dohoda bola vyhotovená ako osobitná listina, bola podpísaná
oboma zmluvnými stranami, pričom každá z nich ich podpísala v rovnaký deň, ako podpísali aj Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere. Možno preto konštatovať, že prvá podmienka z troch vyššie uvedených bola
splnená. Znenie napadnutej dohody budí dojem, že bola osobitne dojednaná, obsahuje vyhlásenie

dlžníka, že bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia, mal možnosť ju odmietnuť a uzatvorenie dohody
nie je podmienené poskytnutím úveru. Súd však konštatoval, že k takýmto písomným vyhláseniam
musí pristúpiť aj skutočná praktická realizácia toho, čo je v konkrétnej dohode o zrážkach zo mzdy
deklarované. Z výpovede žalobkyne a svedka vyplynulo, že v skutočnosti sa tak nestalo a poučenie zo
strany svedka, ktorý za žalovaného uzatváral zmluvu a dohodu považuje za nedostačujúce. Žalobkyňa

nebola napríklad poučená o výške zrážky v prípade, ak veriteľ predloží platiteľovi mzdy dohodu o
zrážkach zo mzdy a navyše žalobkyňa nemala možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť. Ak
chcela úver dostať musela uzatvoriť aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Nakoľko neboli splnené všetky
podmienky, ktoré zákon pre uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov vyžaduje, je takáto
dohoda neplatná a vzhľadom na zánik záväzku nie je možné vykonať zrážky zo mzdy, a preto súd

vyhovel žalobe a uložil žalovanému povinnosť zdrať sa výkonu použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a
iných príjmov zo dňa XX.XX.XXXX.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu a preto jej
súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti

rozhodnutia samostatným uznesením.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie podal z dôvodu porušenia
práva na spravodlivý proces, nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uviedol, že od počiatku neexistuje jeho povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy,

pretože žalobkyňa sa v konaní nedomáhala vyslovenia, že práva z predmetnej dohody nie sú. Súd
teda nerozhodol o tom, či tu nejaké právo je alebo nie je, nedeklaroval existenciu alebo neexistenciu
práva, ale bez akéhokoľvek oprávnenia alebo zákonného podkladu uložil žalovanému túto povinnosť
rozsudkom. Uviedol, že túto dohodu nemal nikdy záujem použiť, a teda ani do budúcna nehrozilo, že by
ju použil. Namietal, že súd v tejto časti svoje rozhodnutie nijako nezdôvodnil, a tak je jeho rozhodnutie

nepreskúmateľné. Mal za to, že súd tiež dospel k nesprávnemu právnemu názoru, že predmetná dohoda
je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom, pretože za takéhoto stavu by potom nebolo možné uložiť
mu povinnosť zdržať sa použitia dohody, aj keby mohol súd túto povinnosť založiť. Namietal, že súd
nemôže uložiť povinnosť zdržať sa niečoho, čo vôbec nie je možné vykonať, nakoľko nie je možné
použiť neplatnú dohodu. Ďalej namietal, že súd nesprávne dospel k záveru, že žalobkyňu nepoučil o

dôsledkoch uzatvorenia dohody, nakoľko svedok jednoznačne vypovedal, že vysvetľoval podmienky
od počiatku rokovaní, preto uvedený záver považuje za nesprávny. Taktiež považoval za nesprávny
aj záver, že žalobkyňa nemala možnosť dohodu odmietnuť, pretože nikto žalobkyňu nenútil, aby si
požičala peniaze, mohla odmietnuť aj podpísanie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navrhol aby odvolací
súd rozhodnutie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému právo na náhradu trov

aj trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

7. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súduv Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym
právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na
spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na

prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného
sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však
pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú
intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne
pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia,

možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že
niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné
odvolacie dôvody. Táto odvolacia námietka naplnená nebola.

12. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred

súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie
predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 C.s.p.. Odvolací
súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej

veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť

v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje
aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný
postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať
návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné
na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom

reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, s to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v
ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného
procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

13. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkovýchzáverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka naplnená nebola.

14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami žalovaného dopĺňa nižšie uvedené.

16. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust. §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi žalobkyňou a

žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalovaný vystupoval v postavení
dodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetusvojejobchodnejalebo
inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje
hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút
prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak
všakexistuječoilenhrozbavymoženianečestnéhoplnenia,jedôvodchrániťspotrebiteľapredhroziacim
rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške

nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné,
kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

18. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa podľa § 3 ods. 3 a ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa
a uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy vrátane

neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v prípade
neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej
neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa ustanovenia § 298 C.s.p..

19. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,

musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil. Aj podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ je veriteľ povinný preukázať
splnenie svojich predzmluvných povinností poskytnutia informácie a overenia úverovej bonity dlžníka.

Zásadaefektivityjeporušená,akdôkaznébremenonesplneniapovinnostiveriteľazaťažujespotrebiteľa.

20. Žalobkyňa sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu
strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným
za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy

zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny
nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka
bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu
majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj

o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo
mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu veriteľa.

21. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy tak umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo

súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody ozrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal).

22. Je zrejmé, že v danej veci má žalovaný nárok len na vrátenie súm zodpovedajúcich poskytnutým
finančným prostriedkom. Pri vykonávaní zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy však
niet subjektu, ktorý by bol oprávnený kontrolovať a zabezpečiť, aby dlžníkovi boli zo mzdy zrazené
peňažné prostriedky len vo výške, na ktorú má veriteľ reálne nárok a spotrebiteľovi - žalobkyni sa tak
nedostáva právnej ochrany, ktorú jej zaručuje právna úprava zakotvená v § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka a v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

23. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne
dojednaná, umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaná nemá
nárok, čo má za následok ich neplatnosť (§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka).

24. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy síce má svoj základ v znení zákona, no v spojení s
okolnosťami veci predstavuje nástroj na zinkasovanie úžerného plnenia. Podľa názoru odvolacieho súdu
je preto plne opodstatnená ochrana, ktorú vykonal súd prvej inštancie.

25. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom
konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania
nevyplývajú, ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nemohla byť
priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov

odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn.
6Cdo/544/2015.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).