Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/162/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315222009
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1315222009.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr.

Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: AG - EXPERT, s.r.o., IČO: 35 730 595,
Bančíkovej 1/A, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Barbušom, Štúrova 13, Bratislava,
proti žalovaným: 1. J. V., 2. F. V., obaja Ľ. X, Z., o zaplatenie 3.829,75 eura s prísl., na odvolanie
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.01.2018, č.k. 21C/650/2015-118,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva proti žalovaným v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne plný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne
povinnosť zaplatiť žalobcovi ročný úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 89,29 eura od 01.11.2012
do 01.06.2015, 8,75 % zo sumy 116,25 eura od 01.11.2012 do 12.05.2016, 8,75 % zo sumy 205,54
eura od 01.12.2012 do 12.05.2016, 8,75 % zo sumy 205,54 eura od 01.01.2013 do 12.05.2016, 8,75
% zo sumy 205,54 eura od 01.04.2013 do 12.05.2016, 8,75 % zo sumy 205,54 eura od 01.05.2013 do
12.05.2016, 8,5 % zo sumy 205,54 eura od 01.06.2013 do 12.05.2016, 8,5 % zo sumy 96,05 eura od

01.07.2013 do 12.05.2016, 8,5 % zo sumy 26,84 eura od 01.07.2013 do 01.06.2016, 8,5 % zo sumy
174,39 eura od 01.07.2013 do 08.11.2016, 8,5 % zo sumy 209,38 eura od 01.10.2013 do 08.11.2016,
8,25 % zo sumy 209,38 eura od 01.02.2014 do 08.11.2016, 8,25 % zo sumy 209,38 eura od 01.04.2014
do 08.11.2016, 8,25 % zo sumy 209,38 eura od 01.06.2014 do 08.11.2016, 8,15 % zo sumy 209,38
eura od 01.07.2014 do 08.11.2016, 8,15 % zo sumy 209,38 eura od 01.08.2014 do 08.11.2016, 8,15
% zo sumy 209,38 eura od 01.09.2014 do 08.11.2016, 8,05 % zo sumy 150,57 eura od 01.11.2014 do
08.11.2016, 8,05 % zo sumy 58,81 eura od 01.11.2014 do 01.06.2017, 8,05 % zo sumy 209,38 eura od

01.12.2014 do 01.06.2017, 8,05 % zo sumy 60,44 eura od 01.01.2015 do 01.06.2017, 8,05 % zo sumy
148,94 eura od 01.01.2015 do 03.01.2018, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.),
konanie v časti o zaplatenie sumy 3.829,75 eura zastavil (výrok II.) a priznal žalobcovi proti žalovaným
v 1. a 2. rade plnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobou podanou na konajúci súd dňa 02.11.2015 sa žalobca
domáhal voči žalovaným uloženia povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť mu istinu v sume 3.829,75

eura spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku (bez
konkrétneho dátumu ukončenia omeškania - pozn. odvolacieho súdu), titulom nedoplatku na úhradách
mesačných zálohových platieb za byt č. XX, nachádzajúci sa na 3. poschodí bytového domu na Ľ. U. X
O. Z., súpisné č. XXXX, postavenom na pozemku parcelné č. XXXXX/X,X,X,X, katastrálne územie I. W.,obec Bratislava - m. č. Nové Mesto, okres Bratislava III, zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Správou
katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu (ďalej len „byt“), v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných.
Žalobca sa stal správcom domu, ktorý na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 30.12.2014 (ďalej len

„zmluva“) počnúc od 01.01.2015 vykonáva správu, zabezpečuje prevádzku, údržbu a opravy spoločných
častí a spoločných zariadení domu na Ľ. U. X, X, X F. XX, pričom zabezpečuje i plnenia spojené s
užívaním bytov a nebytových priestorov v rozsahu a za podmienok dojednaných zmluvou. Pohľadávka
žalobcu pritom vznikla v období, keď správcom bytového domu na Ľ. U. X O. Z. bola spoločnosť
NOVBYT, s.r.o. na základe zmluvy o výkone správy č. XXXXX/A, ktorou boli žalovaní viazaní.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaní ako bezpodieloví
spoluvlastníci bytu uzavreli s pôvodným správcom domu NOVBYT, s.r.o zmluvu o výkone správy
č. XXXXX/A. V jej zmysle sa žalovaní zaviazali platiť pôvodnému správcovi mesačné platby na
zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv, ako aj za poskytovanie plnení spojených s užívaním bytu
a správy domu, vo výške stanovenej zálohovými predpismi. Mesačná úhrada zálohovej platby za

užívanie bytu žalovaných bola pritom zálohovým predpisom v období od 01.10.2012 stanovená na
205,54 eura, od 01.06.2013 na 297,28 eura a od 01.09.2013 na 209,38 eura. Z vyúčtovania nákladov
spojených s užívaním bytu žalovaných za obdobie 01.01.2014 do 31.12.2014 vyplynulo že, žalovaní
mali ku dňu 31.03.2015 nedoplatok na úhradách nákladov spojených s užívaním bytu a súvisiacich
s prevádzkou, údržbou, opravami a správou domu v celkovej sume 3.829,75 eura, ktorý pôvodnému

správcovi NOVBYT, s.r.o. neuhradili. Podľa zmluvy uzavretej so žalobcom ako novým správcom boli
žalovaní povinní zaplatiť vyúčtovaním zistený nedoplatok na účet domu do 30 dní odo dňa doručenia
vyúčtovania, vrátane nedoplatku za predchádzajúce zúčtovacie obdobia. Žalovaní nedoplatok vzniknutý
na úhradách nákladov spojených s užívaním bytu a súvisiacich s prevádzkou, údržbou, opravami a
správou domu za zúčtovacie obdobie roka 2014 v sume 3.829,75 eura žalobcovi taktiež dobrovoľne

neuhradili, preto sa žalobca dôvodne domáhal jeho úhrady v konaní. Nakoľko žalovaní čiastočnými
úhradami dňa 12.05.2016 (v sume 1.240 eur), 01.06.2016 (v sume 26,84 eura), 08.11.2016 (v sume
2.000 eur), 01.06.2017 (v sume 328,63 eura) a 03.01.2018 (v sume 199,28 eura) zaplatili celú žalovanú
sumu, žalobca zobral čiastočne žalobu späť písomnými podaniami zo dňa 17.03.2017, 02.10.2017 a
25.01.2018 a žiadal konanie zastaviť. Súd prvej inštancie preto podľa § 144, § 145 ods. 2 a 146 ods.

1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) prihliadal na dispozitívne úkony
žalobcu a konanie o zaplatenie istiny 3.829,75 eura zastavil.

4. Predmetom konania tak zostalo len príslušenstvo istiny. Žalobca si žalobou, v znení jej neskoršej
modifikácie podaním zo dňa 25.01.2018, uplatnil voči žalovaným nárok na zaplatenie príslušenstva,

špecifikovaného v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku. Nakoľko žalovaní sa v zmysle článku III, bod
3 zmluvy o výkone správy č. XXXXX/A, nesporne dostali do omeškania s úhradami jednotlivých platieb
nákladov spojených s užívaním ich bytu a súvisiacich s prevádzkou, údržbou, opravami a správou domu,
súd prvej inštancie aplikujúc § 488, § 490, § 491 ods. 1, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ako aj § 3 ods. 1, § 8a ods. 1 a § 10 ods. 1,

4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, rozhodol o príslušenstve istiny,
ktorá vyčíslením predstavovala celkovú sumu 890,31 eura, tak, že žalovaným uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku ročný úrok z omeškania
odo dňa nasledujúceho po splatnosti mesačných úhrad z každej mesačnej neuhradenej platby do dňa
ich zaplatenia žalovanými.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení
§ 262 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovaným, ktorí v konaní
neboli procesne úspešní, nárok na plnú náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, z hľadiska obsahu do jeho vyhovujúcej časti, podali v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 1. a v 2. rade a navrhli ho zrušiť. Uviedli, že v danej veci podal
žalobca žalobu na súd dňa 02.11.2015, a preto s ohľadom na plynutie trojročnej premlčacej doby podľa
§ 101 Občianskeho zákonníka považovali minimálne sumy 89,29 eura a 116,25 eura za premlčané.
Ďalej uviedli, že žalobca, ani predchádzajúci správca, si nesplnili upomienkovú povinnosť uvedenú v

zmluve o výkone správy, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie neprihliadal. Pri preberaní agendy
žalobcom jeho zástupca na členskej schôdzi vyhlásil, že nemá k dispozícii žiadne podklady, a pokiaľ
išlo o prípadné záväzky, informoval ich, aby sa v tomto smere obrátili na súd. Spôsob komunikácie
správcovskej spoločnosti preto žalovaní považovali za nekorektný.7. Žalovaní zároveň namietali zaujatosť konajúceho súdu, ktorú odôvodňovali tým, že neakceptoval ich
požiadavku o odročenie súdneho pojednávania (bez konkretizácie); súdne pojednávanie však následne

odročil po dohode medzi žalobcom a žalovanými.

8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných písomne nevyjadril.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, v napadnutej vyhovujúcej časti (§ 379 C.s.p.),

v medziach dôvodov uvedených žalovanými (§ 380 C.s.p.), prejednal ich odvolanie bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že so zreteľom na odvolacie dôvody žalovaných,
ktorými je striktne viazaný, nie je možné podanému odvolaniu vyhovieť. Odvolací súd rozsudok verejne
vyhlásil dňa 25.04.2019 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

10. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

11. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo

zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

12. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

14. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu, v časti týkajúcej sa
zaplateniapožadovanéhopríslušenstva,t.j.špecifikovanýchúrokovzomeškania,pričomsprávneustálil,
že žalovaní v 1. a v 2. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu uzavreli s pôvodným správcom bytového
domu zmluvu o výkone správy č. XXXXX/A, v ktorej sa zaviazali hradiť mesačné zálohové platby na

zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv, ako aj na poskytovanie plnení spojených s užívaním bytu vo
výške stanovenej zálohovými predpismi, tak, aby tieto boli pripísané na bankový účet domu najneskôr
30. dňa v bežnom mesiaci, za bežný mesiac. Rovnako sa zaviazali zaplatiť vyúčtovaním vzniknutý
nedoplatok za užívanie bytu v lehote 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. V prípade omeškania
s platbou boli žalovaní povinní zaplatiť na účet domu úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej

sumy za každý deň omeškania. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalovaní nehradili v
špecifikovanom období mesačné zálohové platby za užívanie bytu, pričom vyúčtovaním skutočných
nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie roka 2014 im vznikol celkový nedoplatok v sume
3.829,75 eura, ktorú skutočnosť napokon žalovaní ani nerozporovali, keď svoj záväzok voči žalobcovi
v priebehu konania uznali a zaplatili. Pokiaľ ide o ostatné skutkové a následne i právne závery súdu

prvej inštancie týkajúce sa omeškania žalovaných s úhradami mesačných zálohových platieb odo dňa
nasledujúceho po ich splatnosti až do dňa vykonania čiastočnej úhrady žalovanej istiny, hoci tieto,
pri existencii ročného vyúčtovania skutočných nákladov spojených s užívaním bytu, a tým povinnosti
žalovaných zaplatiť (už len) vyúčtovaním zistený nedoplatok v lehote 30 dní od jeho doručenia, nemožno
považovaťzasprávne,tietonebolinapadnutéodvolaním,apretoichodvolacísúdnemoholpreskúmavať

z hľadiska ich vecnej správnosti. Žalovaní totiž vymedzili odvolacie dôvody len ako námietku premlčania
dvoch súm (89,29 eura a 116,25 eura), z ktorých súd prvej inštancie vychádzal pri priznaní príslušného
úroku z omeškania a nespochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie príslušenstva čo do jeho základu;
voči vyčísleniu príslušenstva tak ako bolo špecifikované žalobcom pritom nemal námietky žalovaný v
1. rade, ktorý na pojednávaní súdu dňa 26.01.2018, po uznaní záväzku voči žalobcovi, konštatoval,

že sa mali so žalobcom dohodnúť na odpustení úrokov z omeškania za predpokladu uhradenia dlhu.
S výnimkou námietky premlčania tak žalovaní v odvolaní neuviedli relevantné dôvody, ktorými by
spochybňovali zistenia skutkového stavu a následne právne posúdenie veci konajúcim súdom. Pokiaľ
žalovaní poukazovali na to, že súd prvej inštancie neprihliadal na to, že pôvodný správca si voči nimnesplnil„upomienkovúpovinnosť“akomunikáciusnímhodnotiliakonekorektnú,tietoskutočnostinemali
žiaden vplyv na ich povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy č. XXXXX/A, najmä hradiť
mesačné zálohové platby za užívanie bytu v stanovenej lehote splatnosti, ani na následné omeškanie s

ich úhradou do dňa skutočného vyúčtovania nákladov súvisiacich s užívaním bytu.
15. Pokiaľ išlo o samotnú námietku premlčania vznesenú žalovanými, odvolací súd na túto nemohol
prihliadať, keď túto posúdil ako prostriedok procesnej obrany (§ 152 C.s.p.), uplatnenie ktorého nebolo
v zmysle § 366 C.s.p. prípustné; žalovaní nijako nepreukázali, že tento prostriedok procesnej obrany
nemohli bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd

udáva, že nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku možno v odvolacom konaní vzniesť
námietku premlčania (ako hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany a
procesného útoku) iba za splnenia predpokladov uvedených v ustanovení § 366 C.s.p. upravujúcich tzv.
novoty. Žalovaní v odvolaní netvrdili žiadne relevantné skutočnosti, pre ktoré bez svojej viny nemohli
tento prostriedok procesnej obrany uplatniť pred súdom prvej inštancie, pričom im bola zo strany
konajúceho súdu vytvorená možnosť zúčastniť sa súdneho pojednávania, na ktorom mohli spochybniť

dôvodnosť žalobného nároku žalobcu (k tomu aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 28.06.2018, sp. zn. 1Obdo 65/2017).

16. A napokon žalovaným nemožno priznať úspech ani ohľadne odvolacej námietky, ktorou
spochybňovali nestrannosť vec prejednávajúcej zákonnej sudkyne. Tú žalovaní vyvodzovali len zo

skutočnosti, že zákonná sudkyňa neakceptovala ich žiadosť o odročenie súdneho pojednávania
nariadeného na 11.07.2017 z dôvodu neodkladných pracovných povinností, pričom následne predmetné
súdnepojednávanieodročila,keďprihliadalanaoznámenieprávnehozástupcužalobcuoprebiehajúcich
mimosúdnych rokovaniach medzi stranami sporu. Tieto uvádzané skutočnosti posúdil odvolací súd ako
majúce vzťah k procesnému postupu zákonnej sudkyne pri hodnotení a posudzovaní dôvodnosti ich

žiadosti o odročenie súdneho pojednávania, ktoré bez ďalšieho nemôžu byť dôvodom jej prípadného
vylúčenia z prejednania a rozhodovania sporu v zmysle ustanovenia § 49 ods. 3 C.s.p.; dôvodom
vylúčenia sudcu totiž nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej
činnosti.

17. So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalovaní v podanom odvolaní neuviedli také
relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnili a preukázali nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie
v napadnutej časti. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako
vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

18. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal
proti žalovaným v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).