Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. február 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/145/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309218514
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2309218514.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej

veci žalobcov: 1. F.. M. M., J.. X.X.XXXX, A., Z. XXX/X, X. V. M., J.. XX.XX.XXXX, G., J. K. XX, X. F.. K.
Š., J.. X.X.XXXX, L., S. U. XXX, X. S. S., J.. X.X.XXXX, A. XX, X. Z. M., J.. XX.X.XXXX, L., K. XXXX/X,
X. M. M., J.. XX.X.XXXX, G., Ľ.. P. X, X. Š. M., XX.XX.XXXX, T., L. XX/XX, X. S. M., J.. XX.X.XXXX, A.,
S. XXXX/XX, I. L.: M. H. Z.. K. T., N..V..Q.. M. N. N. A., Š. XXXX, K. Ž.: X. N. Q., A., Š. XX, O. O. K., X. I.
Q., Y., K. N. XXXX/XX, X. H. G., A. XX, X. E. S., A. XXX, Ž. I. X/, X/ M. X/ V. L.: M. H. S., I., H., N..V..Q..
N. N. G., A. XX, X. M. G.,J.. XX.X.XXXX, K., I. XXXX/XX, X. Z. M., XX. M. Č.. X/X, A. X. E. P., A. XX, X.
Q. M., A. XXX, X. K. M., A., U. N. XXX, XX. A. M., T., S. XX/X/XXXX, XX. S. M., A. XXX, XX. S. K., A.

XXX, XX. S. G., J.. XX.X.XXXX, A., E. XX, XX. M. G., J.. X.X.XXXX, A. , E. XX, Ž. I. XX. M. XX. V. L. Z..
M. S., M. N. N. XXX XX N., X. XX, Q. XX. M. Q., K. XXX,o vydržanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že žalobcovia v 1/ až 8/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú vedené
Správou katastra Galanta pre register „E“ pre katastrálne Ú. G. M. K. Č.. XXX - Q. K. Q. I. XXXX S. I.
J. X. Č.. XXX M. K. Č.. XXX - Q. K. Q. I. XXXX S., ktorá je vedená na LV č. 566 ako aj nehnuteľnosti
vzniknutej na základe Geometrického plánu Č.. X/XX/XXXX L. O. XX.XX.XXXX, H. G. I. A. H. - O. E.,
N. N.Í. A., S. J. Č.. X, ktorý bol autorizačne overený dňa XX.XX.XXXX F.. F. H. - M. A. M. H. M. Ú. Q. N.

H. A. O. XX.XX.XXXX K. Č.. XXXX/XXXX M. K.. Č.. XXX/X - L. K. M. J. Q. I. XXX S. M. K.. Č.. XXX/X -
L. Q. I. XXX S., každý v pomere 1/8 k celku na všetkých vyššie identifikovaných nehnuteľnostiach.

Súd žalobcom v 1/ až 8/ rade priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobcovia sa návrhom zo dňa 26.10.2010 domáhali, pričom k pripusteniu zmeny pôvodného
návrhu došlo uznesením konajúceho súdu č.k. 15C 145/2009-131 zo dňa 10.3.2011 aby súd určil ich
spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam a Y. K.. Č.. XXX - orná pôda vo výmere XXXX S., V. „.,
ktorá je vedená N. H. A., pre kat. Ú.. G. J. X. Č.. XXX, K. Č.. XXX - orná pôda o výmere XXXX S., register

„E“, ktorá je vedená Správou katastra A. I. H.Á. Ú. H..Ú.. G. J. X. Č.. XXX. Po pripustení zmeny návrhu
žalobcovia taktiež žiadali, aby súd určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi na novovzniknutých K. Č..
XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX S. M. K.. Č.. XXX/X - L. I. I. XXX S., H. I. J. L. A. K.
Č.. X/XX/XXXX L. O. XX.XX.XXXX, ktorý bol vypracovaný A. H. - O. E. M. Ú. Q. N. H. A. O. XX.XX.XXXX
K. Č.. XXXX/XXXX. Navrhovatelia žiadali určiť, že každý z nich je spoluvlastníkom v pomere 1/8 k celku.

2/ Žalovaní v 2/, 3/ a 4/ rade s návrhom nesúhlasili a tento žiadali zamietnuť, nakoľko podľa ich názorov

neboli splnené podmienky na to, aby žalobcovia resp. ich právni predchodcovia mohli spoluvlastnícke
podiely nadobúdať na základe vydržania, navyše poukazovali vo svojich tvrdeniach na dedičskú
postupnosť a dedičské rozhodnutie, na základe ktorých nadobúdali k nehnuteľnostiam spoluvlastnícke
právooni.Žalovanív13/a14/radesnávrhomtaktiežnesúhlasili,pričompoukazovalinato,ževlastníckeprávo H. K.. Č.. XXX nadobudli na základe kúpnej zmluvy od vtedajších skutočných vlastníkov, ktorí boli
riadne zapísaní v evidencii nehnuteľností. Žalovaní v 13/ a 14/ rade taktiež poukázali na ustanovenie
§ 486 Občianskeho zákonníka a to pre prípad, že by sa preukázalo, že žalovaní v 2/ a 15/ rade boli

neoprávnenými dedičmi.

3/ Návrhu žalobcov odporovali žalovaní v 2/, 3/, 4/, 13/ a 14/ rade. Žalovaná v 15/ rade sa vyjadrila tak,
že sa jej vec netýka. Žalovaní v 1/, 5/ až 12/ rade sa s návrhom žalobcov v zmysle svojich čestných
prehlásení a podaní v plnej miere stotožnili.

4/ Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a ich právnych zástupcov, oboznámil sa s
obsahom pripojených listinných dôkazov a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový
stav veci:

5/ Čo sa týka parcely XXX - Q. K. Q. I. XXXX S., ktorá je vedená Správou katastra A. J. X. Č.. XXX K.

H.. Ú.. G.. I. K. H. Y. K. J. K. K. Q. Ž. P. M. titulom dedenia dňa 2.10.1944 spoločne so svojim bratom Z.
M. O. podielového spoluvlastníctva každý vo veľkosti 1 k celku. Nakoľko uvedení spoludedičia titulom
dedenia nadobudli viacero parciel, na základe ich vzájomnej dohody došlo k faktickému rozdeleniu
zdedených nehnuteľností tak, aby jednotlivé zdedené nehnuteľnosti boli výlučne užívané a patrili iba
jednému zo spoludedičov. V dôsledku tejto dohody parc. č. XXX I.yužívali výlučne rodičia žalobcov P.

M. N. S. E. M. V.. Q., navyše na uvedených nehnuteľnostiach došlo k výstavbe rodinného domu, ku
ktorému došlo na základe Stavebného povolenia č. I.. XXXX/XX zo dňa 1.7.1961, pričom nehnuteľnosť
bola skolaudovaná kolaudačným rozhodnutím Okresného národného výboru Galanta, odbor výstavby
a územného plánovania č. I.N.. XXXX/XX L. O. XX.X.XXXX, na ktorom sa konštatuje postavenie
nehnuteľnosti na parcelách č. XXX M. XXX. V prípade K.. Č.. XXXX je nesporné, že Q. XX.XX.XXXX G.

K.. Č.. XXX J. W. K. K. Ž.. I. I. K..Č.. XXX - Q. K. Q. I. XXXX S., H. Z. I. J. X. Č.. XXX K. H.. Ú.. G. súd
zistil, že uvedenú parcelu dňa 26.7.1923 nadobudli do vlastníctva Š.Y. Q. N. S. S. Q. V.. V. (N. V. Ž. M.
V. S. Ž. - E. M., V.. Q.) spolu s manželmi P. Q. M. I. Q. V.. S. a to každý vo veľkosti 1 pomeru k celku.
Na základe dohody spoluvlastníkov parcelu č. XXX pôvodne zapísanú v PKV XXX výlučne užíval Š. Q.
M. S. Q. V.. V., ktorí ju ako svadobný dar v V. XXXX darovali svojej dcére E. M. V.. Q. (matke žalobcov),

ktoré užívala až do svojej smrti, pričom v jej užívaní a faktickej držbe ďalej pokračoval P.Š. M. a po jeho
smrti boli užívateľmi nehnuteľností žalobcovia.

6/ Čo sa týka parc. č. XXX, ktorá bola naposledy vedená Správou katastra A. na X. Č.. X K. H.. Ú..
G. ako orná pôda o výmere XXX S.2 je možné konštatovať, že táto parcela tvorila spolu s vyššie

uvedenými parcelami jeden funkčný celok, pričom na základe kúpnych zmlúv zo dňa 14.5.2008 a
25.8.2008 nadobudli vlastnícke právo k uvedenej parcele žalovaní v 13/ a 14/ rade a to kúpou od I. Q.
M. M. Q., žalovanej v 15/ rade. Na základe A. K. Č.. XXX/XXXX došlo k splynutiu parcely XXX s už
existujúcimi parcelami vo vlastníctve odporcov v 13/ a 14/ rade a to ako parcela č. XXX/X, X, X, X.

7/ Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu 3 rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť.

8/ Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

9/Podľa§130ods.1Občianskehozákonníkaakjedržiteľsozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

10/ Podstatnou skutočnosťou na ktorú súd poukazuje v prvom rade a od ktorej sa odvíjali všetky jeho
následné úvahy je to, že sporné nehnuteľnosti parc. č. XXX, XXX M. XXX tvorili až do roku 2008 jeden
funkčný celok ktorý bol oplotený. Boli a sú na nich postavené nehnuteľnosti, resp. súčasti nehnuteľností
ktoré sa spoločne užívajú a počas celej tejto doby t.j. od roku XXXX V.. XXXX boli užívané jedným
užívateľom, pričom toto užívanie a to ani vo vzťahu k právnym predchodcom žalobcov nebolo ničím

rušené a to až do roku 2008, kedy k parc. Č.. XXX nadobudli vlastnícke právo žalovaní v 13/ a 14/ rade.

11/ Z vykonaného dokazovania vyplynul súdu záver, že parcely č. XXX M. XXX boli v roku XXXX H. G.
Š. Q. N. S.. S. M. P. Q. N. S.. I.. Po nadobudnutí vlastníctva došlo k ich vzájomnej dohode, že parcelyktoré kúpou nadobudli nakoľko išlo o viacero parciel (XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/
X, XXX/X) nebudú užívať podľa spoluvlastníckych podielov ale každý z manželských párov mal podľa
tejto dohody užívať celú parcelu tak, aby súčet ktorý jednotlivé manželské páry užívali predstavoval

približneveľkosťichspoluvlastníckychpodielov.Podľanázorusúduvzhľadomnaobdobievktoromdošlo
k tejto dohode došlo k faktickému vysporiadaniu podielového spoluvlastníctva, pretože v tomto období
platné obyčajové právo nepodmieňovalo nadobudnutie vlastníctva zápisom v pozemkových knihách. Na
základe tejto skutočnosti preto súd zaujal stanovisko, že na základe tohto vyporiadania sa vlastníkmi
parciel XXX M. XXX stal Š. Q. s manželkou, ktorý následne uvedené parcely v roku XXXX O.Q. E. M.

M. P. M., t.j. priamym právnym predchodcom žalobcov.

12/ Čo sa týka parcely č. XXX spoluvlastnícke právo k tejto parcele nadobudol P. M. a to formou
výlučného vlastníctva na základe dohody, ktorú uzavrel v roku 1944 so svojim bratom Z. M., pričom
titulom na vznik ich podielového spoluvlastníctva bolo dedenie. Nakoľko predmetom dedičstva boli aj
parc. č. XXX M. XXX došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dedičov k tomu, že parc. č. XXX

nadobudol do svojho výlučného vlastníctva P. M.Š..

13/ O týchto skutočnostiach svedčí podľa názoru súdu aj fakt, že uvedené tri parcely vytvorili spoločný
funkčný celok, ktorý bol užívaný právnymi predchodcami žalobcov.

14/ Vyššie uvádzane dohody urobené v rámci rodiny žalobcov mal súd za preukázané a vyplynuli jednak
z celelého kontextu vykonaného dokazovania, ako aj zo stanoviska žalovaných v 5/ až 12/ rade, ktorí
tvrdenia žalobcov v tomto konaní o existencii ústnych dohôd nerozporovali, navyše odporca v 1/ rade
ako jediný žijúci svedok udalostí tvrdenia žalobcov v celom rozsahu potvrdil.

15/ Z uvedeného dôvodu preto súd považuje námietky žalovanej strany že právni predchodcovia E. M.
M. P. M. od ktorých odvodzujú svoje vlastnícke právo žalobcovia a to Š. Q. M. Z. S.. S. Q. J. O. E.
M. P. M. U. K. XXX M. XXX nakoľko boli ich spoluvlastníkmi každý v 1/4-ine za neopodstatnené a to
s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd preto vychádzal z toho, že v prípade parciel XXX M.
XXX boli Š. Q. M. Z. S. S. Q. oprávnení parcely v roku 1936 darovať P. M. M. E. M., nakoľko na základe

dohodyN.P.Q.M.Z.S..I.ktoríbolipôvodnespoluvlastníkmiuvedenýchparcieltietonadobudlidosvojho
vlastníctva.Opätovnepritomsúdpoukazuje,ženaprevodvlastníctvasavuvedenomobdobívroku1923
nevyžadovala evidencia vlastníckeho práva v pozemkových knihách. Právnym titulom nadobudnutia
vlastníctva bol právny úkon, v tomto prípade dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva. Taktiež z toho
istého dôvodu je potrebné zaujať stanovisko, že tieto parcely boli v roku 1936 darované E. M.Q. M.

P. M. pri príležitosti ich uzavretia manželstva. Taktiež v tomto období sa na prevod vlastníckeho práva
nevyžadoval zápis v pozemkovej knihe, postačoval na to iba právny úkon.

16/ Na základe právneho názoru súdu druhej inštancie skúmal súd existenciu právnych titulov, v prípade
preukázania oprávnenosti držby aj prípadných titulov domnelých. Je potrebné pritom poukázať na to,

že v prípade keby existoval právny titul preukazujúci vlastníctvo žalobcov, museli by sa žalobcovia
domáhať určenia svojho vlastníctva práve z tohto titulu. Keďže v danom prípade nebolo možné
bezpochyby preukázať existenciu písomného právneho úkonu s ktorého mohli žalobcovia odvodzovať
svoje vlastníctvo muselo dôjsť k situácii, že sa určenia svojho vlastníctva domáhali titulom vydržania.
Pre takéto určenie pritom postačuje preukázanie existencie právneho titulu, ktorý bol spôsobilý založiť

subjektívne presvedčenie držiteľa o existencii jeho vlastníctva k predmetu držby.

17/ V prejednávanom prípade súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že je potrebné prihliadnuť aj
na čas, kedy boli robené ústne dohody v rámci rodiny žalobcov. Išlo o obdobie 30-tych a 40-tych
rokov minulého storočia v období platnosti obyčajového práva. Pri posúdení uvedených skutočností

je potrebné konštatovať, že právne povedomie bolo v tom čase výrazne ovplyvňované vzdelanostnou
úrovňou, ktorá bola u vidieckych obyvateľov nízka. Z uvedeného teda vyplýva, že tvrdenie žalobcov,
že ústne dohody neboli zachytené v písomnej forme z dôvodu nevedomosti ich účastníkov o takejto
potrebe je logické. Právny predchodcovia žalobcov, ako osoby bez dostatočného vzdelania prikladali
nespochybniteľný význam existencii ústnych dohôd, ktoré bezozvyšku rešpektovali a postupovali v ich

duchu. Z uvedeného je teda nepochybne preukázané, že súd pri svojom rozhodovaní musel vychádzať z
nepochybnej existencie domnelých právnych titulov tak ako sú uvedené vyššie. Vzhľadom na správanie
sa účastníkov týchto dohôd v neskoršom období je potrebné konštatovať, že ich účastníci konali tak, žebolipresvedčení,žeprávnymnásledkomtýchtodohôdbolonadobudnutievlastníctvaknehnuteľnostiam.
Z tohto taktiež vyplýva dobromyseľnosť držby právnych predchodcov žalobcov.

18/ Uvedené úvahy súdu vyplývajú aj z ďalších okolností a to z toho, že dohoda bývalých spoluvlastníkov
týkajúca sa parciel XXX M. XXX ktorých vlastníkom sa stali Š. Q. N. S., bola dodržiavaná nielen P. Q.
N. S. ale aj ich deťmi po ich smrti čo vyplýva z toho, že parcely č. XXX M. XXX neboli nimi ako dedičmi
zahrnutédopozostalosti.Rovnakosúúvahysúdupodporenéajstanoviskamižalovanéhov1/rade,ktorý
je jediným žijúcim a priamym účastníkom uvedených skutočností a ktorý vzhľadom na svoj vek svoje

názory prezentoval iba písomne, pričom súd rovnako poukazuje aj na zhodné stanoviská žalovaných v
5/ a 12/ rade, ktorí existenciu vlastníckeho práva žalobcov nijako nerozporujú.

19/ Na základe vyššie cit. ustanovení má súd za preukázané, že právni predchodcovia žalobcov - ich
rodičia P. M. M. E. M. V.. Q. nadobudli spoluvlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a to jednak
na základe dedenia a dedičskej postupnosti a jednak na základe vydržania. Z vykonaného dokazovania

súdu vyplynul záver, že nebohý otec žalobcov P. M. bol oprávneným držiteľom parc. Č.. XXX, nakoľko na
základe dohody so spoluvlastníkom tejto parcely Z.J. M., ku ktorej došlo v roku 1944 a ktorej faktickým
následkom bolo vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. S uvedenou parcelou nakladal a užíval
ju ako vlastnú. Je nesporné, že od takéhoto vstupu do oprávnenej držby v roku 1944 išlo o držbu
oprávnenú, nakoľko právny predchodca žalobcov pri užívaní a spravovaní nehnuteľností vychádzal z

dohody, ktorú uzavrel so spoluvlastníkom. Na základe toho mal súd za preukázané, že z okolností
prípadu vyplývalo, že právny predchodca žalobcov mohol nadobudnúť subjektívnu domnienku, že je
výlučným vlastníkom nehnuteľností.

20/ Čo sa týka parc. č. XXX tam taktiež súd konštatoval, že došlo k nadobudnutiu vlastníctva právnymi

predchodcami žalobcov a to na základe toho, že uvedená parcela bola starými rodičmi žalobcov
darovaná ich rodičom ako svadobný dar a to v roku 1936. Uvedená skutočnosť taktiež svedčí o tom, že
právni predchodcovia žalobcov sa dôvodne mohli domnievať, že sú spoluvlastníkmi uvedenej parcely.

21/ Na základe toho je dôvodné sa domnievať, že právni predchodcovia žalobcov vychádzali z ich
vedomostí o existencii právnych úkonov, ktorých následkom bol prevod vlastníctva k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam. Subjektívny postoj právnych predchodcov žalobcov bol podporený aj tým, že až do
svojej smrti neboli v užívaní nehnuteľnosti nikým rušení, pričom táto nerušenosť pokračovala až do roku
2008, kedy už boli užívateľmi nehnuteľnosti ich právni následníci.

22/ Súd taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že na uvedených nehnuteľnostiach a taktiež sčasti aj
na parc. č. XXX právni predchodcovia žalobcov vybudovali rodinný dom na základe stavebného
povolenia a užívali ho na základe kolaudačného rozhodnutia. Aj uvedená skutočnosť svedčí o tom, že
právni predchodcovia žalobcov vychádzali zo subjektívneho predpokladu, že sú vlastníkmi uvedených

nehnuteľností.

23/ Čo sa týka parc. č. XXX z vykonaného dokazovania vyplynul záver, že táto spoločne s K. XXX
M. XXX tvorila jeden funkčný celok a bola s nimi spoločne užívaná právnymi predchodcami žalobcov,
pričom táto držba nebola nikým rušená a to minimálne od roku 1936 resp. 1944. O tomto svedčí aj fakt,

že na uvedenej parcele boli postavené časti domu právnych predchodcov žalobcov a to letná kuchyňa
a septik, ako aj hospodárske stavby prislúchajúce k rodinnému domu.

24/ Súd v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k názoru, že držbu nehnuteľnosti
realizovanú právnymi predchodcami žalobcov a následne žalobcami je potrebné vyhodnotiť ako držbu

oprávnenú, pretože právny predchodcovia žalobcov a následne žalobcovia boli pri realizácii držby
držiteľmi dobromyseľnými. Je nesporné, že sporné nehnuteľnosti fakticky ovládali a vykonávali práva
ako ich vlastníci (stavba rodinného domu a jeho príslušenstva na sporných pozemkoch, ich oplotenie).
Je teda nesporné, že týmto sa prejavovala ich vôľa nakladať s vecou ako s vlastnou. Keďže v konaní
nebolo nepochybne preukázané, že právny predchodcovia žalobcov a následne žalobcovia boli držiteľmi

nedomromyseľnými musel súd vychádzať v zmysle § 192 CSP z toho, že zákonný predpoklad o
dobromyseľnosti držby v zmysle v§ 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka nebol v konaní
bezpochyby vyvrátený.25/ Keďže súd v konaní konštatoval, že právny predchodcovia žalobcov a následne žalobcovia boli pri
realizácii držby bezpochyby držiteľmi oprávnenými musel pri posúdení otázky nadobudnutia vlastníctva
právnymi predchodcami žalobcov a následne žalobcami posúdiť aj otázku uplynutia vydržacej doby.

Pri posúdení uplynutia vydržacej doby vychádzal súd z ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka v
spojitosti s ustanovením § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje oprávnenej osobe, aby
si v prípade vydržania započítala čas, po ktorý mal jej právny predchodca vec nepretržite v držbe pred
1.1.1992. Z uvedeného teda vyplýva, že právny predchodcovia žalobcov mali pozemky v držbe od roku
1936, resp. od roku 1944. Z uvedeného je teda nepochybné, že k vzniku vlastníckeho práva právnych

predchodcov žalobcov, resp. samotných žalobcov došlo najneskôr k 1.1.1992.

26/ V danom prípade sa súd preto nemohol stotožniť s argumentáciou žalovaných v 13/ a 14/ rade,
ktorí poukazovali na znenie § 486 Občianskeho zákonníka, ktorý poskytuje ochranu tomu, ktorý
nadobudol niečo dobromyseľne od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené. S uvedeným
sa súd nemohol stotožniť, nakoľko s dikcie uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že toto

ustanovenie predpokladá nadobudnutie vlastníctva od toho, kto v skutočnosti nebol dedičom, avšak
dedičstvo mu bolo potvrdené. Uvedené zákonné ustanovenie však predpokladá, že nepravý dedič
nadobudol dedičstvo od poručiteľa. Predmetom dedičstva v zmysle príslušných zákonných ustanovení
však môže byť to, čo bolo vo vlastníctve poručiteľa ku dňu jeho smrti. V danom prípade je nesporné,
že predávajúci od ktorých žalovaní v 13/ a 14/ rade nadobudli vlastnícke právo k parc. č. XXX boli

oprávnenými dedičmi, avšak parc. č. 163 nemohla byť ku dňu smrti ich poručiteľa v jeho vlastníctve,
nakoľko tomu bránilo vydržanie právnymi predchodcami žalobcov. Z uvedeného je teda zrejmé, že
ust. § 486 Občianskeho zákonníka nie je možné aplikovať na právne vzťahy strán sporu. Taktiež
je potrebné skonštatovať, že § 486 Občianskeho zákonníka na ktorý poukazujú žalovaní v 13/ a
14/ rade poskytuje ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi, pričom v prípade ak sú pochybnosti

o dobromyseľnosti nadobúdateľa nie je mu možné poskytnúť ochranu podľa uvedeného zákonného
ustanovenia. Pochybnosti o dobromyseľnosti žalovaného v 14/ rade vyplývajú z osvedčenia o dedičstve
M. Q. z ktorého vyplýva, že M. Q. nenadobudla resp. nemala nadobudnúť vlastnícke právo k parc.
Č.. XXX v rámci riadneho dedičského konania, ale až na základe dedičského konania, ktoré sa týkalo
znovuobjaveného majetku po poručiteľoch. Toto konanie sa uskutočnilo na základe podnetu žalovaného

14/ rade, ktorý M. Q. ako dedičku aj v danom konaní zastupoval. Vyššie uvedené úvahy súdu sú pritom
podporené aj skutočnosťou, že parc. č. 163 nebola prejednaná v rámci riadneho dedičského konania
po neb. manželovi M. Q. O. Q. ale až následne v rámci prejednania novoobjaveného dedičstva. Z
uvedeného je možné usudzovať, že samotná Anna Oravcová mala pri pôvodnom dedičskom konaní
vedomosť, že uvedená parcela nemá tvoriť súčasť dedičstva, keďže je dlhodobo užívaná žalobcami,

resp. ich právnymi predchodcami. Na úplné osvetlenie uvedených okolností je potrebné uviesť, že
konanie žalovaných v 13/ a 14/ rade vo vzťahu H. M. Q. nebolo nezištné, nakoľko uvedení žalovaní
sú susedmi žalobcov po dobu 20 rokov pričom mali vedomosť, že na uvedenej parcele sa nachádzajú
stavby, ktoré sú užívané spolu s rodinným domom.

27/ Súd sa taktiež nemohol stotožniť s argumentáciou žalovaných v 2/ až 4/ rade, že oni vlastnícke
právo nadobúdali na základe dedenia v rámci riadnej postupnosti. Podľa názoru súdu uvedenému
bránila existencia vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov, pričom títo nadobudli vlastnícke
právo k parcelám XXX, XXX M. XXX vyššie uvedeným spôsobom, na základe právnych úkonov,
ktorými boli dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva, ku ktorým došlo v rokoch 1923 a 1944 a následne

dedičskou postupnosťou. Na tejto skutočnosti nemení nič, že uvedené nehnuteľnosti boli ponímané do
následných dedičských konaní, ku ktorým došlo v roku 1952 resp. 1960, nakoľko v uvedenom období už
nadobudnutiu vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech žalovaných v 2/ až 4/ rade bránila
existencia vlastníckeho práva žalobcov, resp. ich právnych predchodcov. Skutočnosť, že vôbec o týchto
nehnuteľnostiach dedičské konania prebehli, sama osebe nespochybňuje vlastnícke právo žalobcov a

ich právnych predchodcov nakoľko ako už bolo uvedené vyššie ich vlastnícke právo vzniklo na základe
platných právnych úkonov, ktoré sa dajú dovodiť od všetkých súdu známych okolností, pričom pre
vznik ich vlastníctva v rozhodnom čase nebol vyžadovaný zápis v pozemkových knihách. Taktiež súd
poukazuje aj na to, že aj v prípade že toto stanovisko súdu nie je správne, žalobcovia, resp. ich právni
predchodcovia nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam uplynutím času na základe ich dobromyseľnej

držby po zákonom stanovenú dobu, pričom túto držbu podľa názoru súdu je potrebné počítať v prípade
parciel XXX M. XXX od roku 1923 a v prípade parc. XXX od roku 1944. 6alovaní v 2/ až 4/ rade
taktiež neprezentovali pred súdom dôkaz, že by na základe dedičských rozhodnutí ktoré mali k dispozícii
oni ani ich právni predchodcovia neučinili úkony k zosúladeniu užívacieho a právneho stavu. Taktiežnepreukázali žiadne úkony smerujúce k žalobcom z ktorých by vyplývalo, že na základe týchto úkonov
spochybnili vieru žalobcov, resp ich právnych predchodcov v otázke oprávnenosti a dobromyseľnosti
ich držby.

28/ Súd vo veci taktiež poukazuje na obsah spisu Okresného súdu Galanta XC/XXX/XXXX a to hlavne
na rozsudok vo veci č.k. XC/XXX/XXXX-XX L. O. X.X.XXXX. Z obsahu uvedeného spisu vyplýva, že toto
konanie bolo vedené o neplatnosť právnych úkonov, ktorými mali nadobudnúť vlastnícke právo žalovaní
v 13/ a 14/ rade. Nárok žalobcov na určenie neplatnosti napadnutých právnych úkonov bol v tomto

prípade zamietnutý a to z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Závery
kuktorýmkonajúcisúdvuvedenomkonanídospelniejemožnéhodnotiťtak,žetietopreukazujútvrdenia
žalovaných v 13/ a 14/ rade, nakoľko v uvedenom konaní nemal súd dôvod zaoberať sa všetkými vyššie
popísanými okolnosťami. Závery súdu ktoré boli vyslovené v tomto konaní boli podkladom práve k tomu,
že sa žalobcovia obrátili na súd s návrhom, ktorý je predmetom tohto konania. Čo sa týka ostatných
skutočností obsiahnutých v uvedenom spise nie sú podľa názoru súdu podstatné pre rozhodnutie v

prejednávanej veci, preto súd neoboznamoval dopodrobna v rámci dokazovania uvedený spis, pričom
taktiež dáva do pozornosti, že obsah spisu musel byť účastníkom známy, pričom s jeho obsahom sa
mohli oboznámiť pri podrobnom naštudovaní spisu.

29/ Súd taktiež poukazuje na to, že úlohou súdu v rámci odôvodnenia nie je reagovať na každú námietku

niektorého z účastníkov. Úlohou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je stručne a výstižne popísať, k
akým záverom súd dospel pri hodnotení dôkazov vykonaných v rámci pojednávania, pričom tieto závery
musia vyplývať z logických úvah súdu, pričom sa hodnotia všetky zistené skutočnosti samostatne, ale
aj vo vzájomnej súvislosti.

30/ Súd vo veci rozhodol na základe skutočností a dôkazov navrhnutých stranami sporu, pričom vec
posudzoval aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že v prípade pochybnosti ohľadne oprávnenosti držby je
potrebné vychádzať z toho, že držba je oprávnená. Žalovaní v 2/ až 4/ rade a žalovaní v 14/ a 15/ rade,
ktorí rozporovali právo tvrdené žalobcami v konaní bezpochyby nepreukázali, že by držba právnych

predchodcov žalobcov resp. držba samotných žalobcov boli neoprávnené.

31/ Súd vo veci rozhodol na základe dôkazov navrhnutých stranami sporu. Sám ďalšie dokazovanie
nevykonával ani neinicioval a to s prihliadnutím na právo strán sporu na spravodlivé a nestranné
prejednanie veci ako aj na zásadu rovnosti strán sporového konania.

32/ O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a žalobcom ako procesne
úspešnej starne v spore priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.