Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. september 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/151/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117200064
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117200064.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr.

Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava, IČO: 45 684 618, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej P. F., narodenej XX. XX. XXXX,
bytom Q. XXX, XXX XX Q., o zaplatenie 108,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Csp/2/2017-156 z 15. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). Žalovanej priznal voči
žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (druhý výrok).

2. Prvoinštančný súd rozsudok zdôvodnil preukázaním toho, že dňa 01. 10. 2013 uzavrel Slovak
Telekom, a. s. ako právny predchodca žalobcu so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb
uzavretú podľa zákona č. 351/2011 Z. z. (chybou v písaní okresný súd uviedol nesprávne číslo 351/2001

Z. z.). Na jej základe boli žalovanej vystavené faktúry za poskytnuté služby splatné od 18. 01. 2014
do 22. 04. 2014. Žalobca si potom svoju vecnú legitimáciu v spore odvodzoval od rámcovej zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 08. 2015 a odovzdávacieho protokolu zo dňa 12. 02. 2016, ktoré
ale k žalobe nepripojil a predložil len oznámenie o postúpení pohľadávky zo strany Slovak Telekom, a.
s. datované dňom 12. 02. 2016 bez pripojenia dôkazu o jeho doručení žalovanej, ktorá jeho prevzatie
poprela. Prvoinštančný súd tak vzhľadom na nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu jeho
žalobu zamietol ako bezdôvodnú. O náhrade trov konania rozhodol aplikujúc ust. § 255 ods. 1 Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca žiadajúc zmeniť ho tak, že žalobe bude v
plnom rozsahu vyhovené. Alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. V odvolaní uviedol, že pokiaľ v spore urobil skutkové tvrdenie o nadobudnutí žalovanej pohľadávky

postúpením od pôvodného veriteľa spoločnosti Slovak Telekom, a. s. a o oznámení tohto postúpenia
žalovanej listom zo dňa 12. 02. 2016, ktorá tieto tvrdenia nepoprela, prvoinštančný súd ich mal podľa
ust. § 151 ods. 1 CSP považovať za nesporné a vychádzať z nich. Hoci predložil súdu aj podací hárok
týkajúci sa odoslania oznámenia o postúpení, prvoinštančný súd z toho nevychádzal a v jeho rozhodnutíabsentuje záver o tom, či žalovanej bolo alebo nebolo oznámenie o postúpení doručované a aké z
toho vyplývajú následky. Popri tom rámcová zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 08. 2015 aj
odovzdávací protokol zo dňa 12. 02. 2016 boli okresnému súdu doložené a tento ju eviduje pod sp. zn.

Spr 2880/2016.

5. Žalobca ďalej poukazujúc na ust. § 138 CSP namietal, že ak jeho žaloba bola zjavne bezdôvodná,
okresný súd ho mal vyzvať na jej späťvzatie a keďže takto nepostupoval, rozhodol z jeho pohľadu
nepredvídateľne. Navyše, vo veci bol vydaný platobný rozkaz, čo znamená, že okresný súd nepovažoval

postúpenie pohľadávky za pochybné, či sporné. V tomto smere sa potom v rozsudku nenachádza popis
zdôvodnenia myšlienkového posunu okresného súdu zo situácie, v ktorej v zmysle ust. § 265 ods. 1
CSP rozhodol platobným rozkazom na základe tvrdených skutočností, o ktorých nie sú pochybnosti, do
situácie, kedy bol nárok vyhodnotený ako nedôvodný.

6. Napokon žalobca na stranách 5 až 16 odvolania rozsiahlo rozviedol (citujúc príslušné rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR, ako aj odbornú právnickú
literatúru) svoju odvolaciu námietku, ktorej podstata spočívala len v nedostatočnom odôvodnení
napadnutého rozhodnutia nespĺňajúceho podľa jeho názoru parametre určené ust. § 220 ods. 1 CSP
a tým porušujúce jeho právo na spravodlivý proces. Z rozsudku nie je zrejmé, ako sa okresný súd
vysporiadal s otázkou doručovania oznámenia o postúpení pohľadávky.

7. K odvolaniu sa žalovaná vyjadrila tak, že žiadala „odvolanie v celom rozsahu zamietnuť“. V podstate
zopakovala svoju argumentáciu z prvoinštančného konania o tom, že zmluva zo dňa 01. 10. 2013
bola ponúkaná ako vianočná akcia s tým, že prvé tri mesiace bola bezplatná, od tretieho do šiesteho
mesiaca bol poplatok 5,99 Eur a následne sa mohla rozhodnúť či si nechá základný alebo rozšírený

balík programov. Dňa 17. 02. 2014 fakturovanú čiastku reklamovala a potom dobropisovanie čiastky
64,98 Eur v jej prospech svedčí o nedôvodnosti pôvodnej faktúry. Znovu uviedla, že zo strany postupcu
ani postupníka nebola informovaná o postúpení pohľadávky.

8. Žalobca na vyjadrenie žalovanej nereagoval.

9. Na základe odvolania krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal v rozsahu
určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

10. Odvolací súd po preskúmaní spisu zistil, že hoci súd prvej inštancie neaplikoval správne zákonné
ustanovenie, jeho rozhodnutie je vo výsledku správne a preto je potrebné napadnutý rozsudok potvrdiť.
Odvolací súd napravil uvedený nedostatok tým, že v súlade s ust. § 382 CSP vyzval sporové strany na
vyjadrenie sa k použitiu ust. § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 2 a § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka

a ust. § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Žalobca ani žalovaná na
túto výzvu nezareagovali.

11. Súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu. Hoc z iných dôvodov, odvolací súd považuje tento záver za správny, pretože aj podľa

odvolacieho súdu žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore.

12. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna zo sporových
strán (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a opačná strana sporu (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne

vecne legitimovaný). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán
nenamieta (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009 ), pretože len danosť aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného môže viesť k záveru o opodstatnenosti podanej žaloby. Nie je tak potrebné, aby
žalovaná strana výslovne namietala, že nie je pasívne (vecne) legitimovaná v spore, resp. že žalobca

v spore nemá aktívnu (vecnú) legitimáciu.

13. V prejednávanom prípade mal aj odvolací súd preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. ako podnikom a žalovanou ako účastníkom došlo dňa 01.10. 2013 k uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorá sa po právnej stránke spravuje
ustanoveniami zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Predmetom uzavretej zmluvy
bolo poskytovanie telekomunikačných služieb zo strany menovanej spoločnosti v prospech žalovanej,

ktorá sa zasa zaviazala platiť za to cenu poskytovaných služieb. Žalovanej boli na základe zmluvy
vystavené faktúry za poskytnuté služby, ktoré boli splatné v období od 18. 01. 2014 do 22. 04. 2014.
Právo na zaplatenie týchto faktúr bolo následne predmetom postúpenia rámcovou zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 27. 08. 2015 (v spojení s odovzdávacím protokolom zo dňa 12. 02. 2016) medzi
spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, pričom listom zo dňa

12. 02. 2016 postupca oznamoval žalovanej postúpenie svojich pohľadávok vzniknutých neuhradením
uvedených faktúr.

14. Postúpenie pohľadávky upravujú ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a
konkrétne ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ určujú, že veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené. Ust. § 525 ods. 2 OZ potom určuje, že nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

15. Špecificky proces postúpenia pohľadávky týkajúcej sa zmluvy o poskytovaní verejných služieb
upravuje ust. § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktoré stanovuje,

že ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so
splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.
Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik

povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla
postúpená pohľadávka.

16. Z citovaného ustanovenia tak vyplýva, že podmienkou postúpenia pohľadávky podnikom je písomná
výzva na úhradu pohľadávky, ktorá musí predchádzať postúpeniu a ktorá predstavuje upozornenie

adresované účastníkovi na existenciu jeho neuhradeného záväzku. Ak potom k splneniu pohľadávky
nedošlo ani do 90 dní od jej splatnosti, môže ju podnik postúpiť písomnou zmluvou inej osobe.

17. Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že žalobca nepreukázal doručenie
akejkoľvekpísomnejvýzvynaplneniežalovanejakotentopredpokladpostúpeniavyžadujeust.§43ods.

13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Ak potom žalobca nepreukázal, že jeho
právny predchodca si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z citovaného ustanovenia, nedošlo k platnému
postúpeniu žalovanej pohľadávky na žalobcu a tento nedostatok znamená absenciu aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v súdenom spore. Preto bolo potrebné žalobu zamietnuť.

18. Z uvedeného je zrejmé, že v spore nebolo rozhodujúce, či došlo alebo nedošlo k doručeniu
oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej (a či túto skutočnosť žalovaná v súlade s ust. § 151
ods. 1 účinne poprela alebo nie). V prvom rade bolo potrebné vyriešiť otázku splnenia podmienok pre
platnosť postúpenia žalovanej pohľadávky a až následne by bolo treba zaoberať sa tým, či došlo k
adekvátnemu oznámeniu postúpenia žalovanej. To znamená, že v tomto prípade nebolo podstatné, že

žalovaná podľa žalobcu nepoprela postúpenie žalovanej pohľadávky (a že okresný súd nevyhodnotil
podací hárok týkajúci sa zaslania oznámenia o postúpení), ako to žalobca namietal v odvolaní.

19. Nedôvodne tiež žalobca vyčítal prvoinštančnému súdu, že mal byť vyzvaný na späťvzatie žaloby
ako zjavne bezdôvodnej a zamietnutie žaloby bolo potom nepredvídateľné. Podľa odvolacieho súdu tu

jednak nešlo o zjavne bezdôvodnú žalobu ako to má na mysli ust. § 138 CSP a jednak prvoinštančný
súd postupoval tak, že jeho rozhodnutie rozhodne nemožno označiť za prekvapivé, ak výzvou zo
dňa 12. 10. 2017 žiadal žalobcu o zaslanie zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohou dokazujúcou
postúpenie žalovanej pohľadávky a tiež doručenky svedčiacej o doručení oznámenia o postúpení
žalovanej (ktorú výzvu žalobca prevzal dňa 17. 10. 2017). Okresný súd nebol povinný ani zdôvodňovať,

prečo žalobu zamietol, ak vo veci prv vydal platobný rozkaz. Ohľadne tejto námietky si odpovedal
sám žalobca v odvolaní citáciou ust. § 265 ods. 1 CSP, ktoré viaže vydanie platobného rozkazu na
absenciu pochybností o skutočnostiach tvrdených žalobcom. Toto ustanovenie vyjadruje len podmienky
rozhodnutia vo veci platobným rozkazom a preto je mylným presvedčenie žalobcu, že by vydanieplatobného rozkazu malo zakladať nemennosť názoru konajúceho súdu v otázkach, ktoré sa v prvotnom
štádiu sporu nejavili ako problematické. Inak povedané, ust. § 265 ods. 1 CSP iba určuje, kedy môže
súd vo veci rozhodnúť platobným rozkazom a nemožno z neho vyvodiť, že vydanie platobného rozkazu

predstavuje pre ďalšie konanie záväzné posúdenie jednotlivých skutkových a právnych aspektov sporu.

20. Naostatok sa odvolací súd nestotožnil ani s tým, že napadnutý rozsudok bol nedostatočne
zdôvodnený a že by žalobcovi neposkytol dostatočnú odpoveď na otázku, prečo nebol v spore so svojou
žalobou úspešný. Odvolaciemu súdu je dobre známa rozsiahla judikatúra o tom, čo musí v zmysle

ust. § 220 ods. 1 CSP (predtým podľa ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať
odôvodnenie rozsudku, aby bolo naplnené právo strany sporu na spravodlivé súdne konanie podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Právo na spravodlivé súdne konanie v sebe zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia,lebolendodržanímtohtočiastkovéhooprávneniamôžebyťvkonečnomdôsledkunaplnené
právo na spravodlivý súdny proces ako celok.

21. Podľa odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje dostatok dôvodov, ktoré síce
stručne ale o to jasnejšie predstavujú vysvetlenie súdom prvej inštancie prijatého záveru o nedôvodnosti
žaloby. Odôvodnenie rozsudku spĺňa parametre vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP, lebo jednoznačne
hovorí o tom, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu vzhľadom na nepreukázanie

doručenia oznámenia o postúpení žalovanej (na čo však svoj názor odvolací súd už vysvetlil vyššie).

22. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné, preto napadnutý
rozsudok (vrátane výroku o trovách konania založeného na správnej aplikácii ust. § 255 ods. 1 CSP)
potvrdil.

23. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z
ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná, zásadne by
teda mala nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil,

že by žalovanej v odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd jej náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).