Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. jún 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/209/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116214556
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116214556.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne: E.F. U., F.. X.X.XXXX, T. R. P., Š. Č.. XXXX/
XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným,
so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, proti žalovanej: Slovenskej republike - Generálnej prokuratúre
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, o náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 5.12.2017 č.k.
41C/186/2016-179 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 1.627,50 eur
v lehote do 30 dní od dňa právoplatnosti rozsudku a taktiež jej priznal plnú náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel nároku žalobkyne na zaplatenie sumy
1.627,50 eur, ktorého sa domáhala titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu.
Za toto nezákonné rozhodnutie označila uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Odboru

kriminálnej polície zo dňa 21.7.2014, ČVS: ORP-1645/1-VYS-KE-2012, ktorým bolo voči nej vznesené
obvinenie a začaté trestné stíhanie pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona. Poukázala na to, že Okresný súd Košice I svojím rozsudkom zo dňa 13.7.2015 pod
sp. zn. 6T/11/2015 ju oslobodil spod tejto obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I a Krajský
súdvKošiciachuznesenímzodňa19.11.2015podč.k.7To/103/2015-327zamietolodvolanieokresného
prokurátora proti uvedenému rozsudku. Ako škodu si žalobkyňa v konaní uplatnila náklady vynaložené
v tomto trestnom konaní na trovy svojej obhajoby.

3. Súd prvej inštancie odôvodil rozsudok tým, že v konaní nebolo sporné, že uznesením Okresného
riaditeľstvaPolicajnéhozboruvKošiciach,Odborkriminálnejpolíciezodňa21.7.2014,ČVS:ORP-164/1-
VYS-KE-2012 bolo žalobkyni vznesené obvinenie a začaté trestné stíhanie pre zločin marenia
spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe, že
dňa 6.6.2012 na Okresnom súde Košice II, Štúrova 29 počas pojednávania v občianskom súdnom
konaní pod sp. zn. 13C/17/2007 týkajúcom sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti so súp.

č. XXXX, F. H.. Č.. XXX/XX, W. F. A. Č.. XXXXX, P.. Ú.. D. E., Z. P. - D., prostredníctvom svojho
právneho zástupcu predložila fotokópiu zmluvy o združení zo dňa X.X.XXXX, hoci vedela, že sa jedná
o zmluvu sfalšovanú alebo pozmenenú za účelom použiť ju ako pravú. Proti uvedenému uzneseniu
žalobkyňa v zákonnej lehote podala sťažnosť 24.7.2014. Táto však bola podľa ust. § 190 ods. 2 písm.a) Trestného poriadku uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 20.8.2014 sp. zn. 1/1 KPt
707/14/8800-2 zamietnutá z dôvodu § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodná. Dňa
23.2.2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku

obžalobu na žalobkyňu pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
a to na tom skutkovom základe, že dňa 6.6.2012 na Okresnom súde Košice II, Štúrova 29 počas
pojednávania v občianskom súdnom konaní pod sp. zn. 13C/17/2007 týkajúcom sa určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti so súp. čl. XXXX, F. H.. Č.. XXX/XX, zapísanej na A. Č.. XXXXX, P.. Ú.. D.
E., Z. P. - D., prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložila fotokópiu zmluvy o združení zo

dňa X.X.XXXX, hoci vedela, že sa jedná o zmluvu sfalšovanú alebo pozmenenú za účelom použiť ju
ako pravú. Dňa 10.3.2015 vydal Okresný súd Košice I podľa § 353 Trestného poriadku trestný rozkaz
č. k. 6T/11/2015-230, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo zločinu marenia spravodlivosti podľa
§ 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako bol uvedený v obžalobe
prokurátora. Proti trestnému rozkazu žalobkyňa prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Zoltána Koreňa
podala odpor zo dňa 24.3.2015. Okresný súd Košice I žalobkyňu rozsudkom zo dňa 13.7.2015, č.

k. 6T/11/2015 oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa 12.2.2015,
sp. zn. 1Pv/452/12/8802-13, a to podľa ust. § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok nie
je trestným činom. Proti predmetnému rozsudku podal okresný prokurátor odvolanie dňa 21.7.2015.
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 19.11.2015, č. k. 7To/103/2015-327 zamietol odvolanie
okresného prokurátora ako nedôvodné. Trestné stíhanie voči žalobkyni bolo teda vedené od 21.7.2014

do 19.11.2015, kedy bola žalobkyňa právoplatne oslobodená spod obžaloby. V konaní tiež nebolo
sporné, že v priebehu trestného konania si žalobkyňa zvolila za obhajcu JUDr. Zoláta Koreňa, ktorému
udelila plnomocenstvo na zastupovanie v trestnej veci vedenej na ORPZ Košice, OKP, ORP-1645/1-
OVK-KE-2012 dňa 17.10.2014, ako to vyplýva aj z č. l. 19 trestného spisu. JUDr. Zoltán Koreň si za
právne zastupovanie žalobkyne v trestnom konaní vyúčtoval odmenu v súlade s Vyhláškou MS SR

č. 655/2004 Z. z., a to na základe zálohovej faktúry 0082015, vystavenej dňa 23.3.2015 s dátumom
splatnosti do 5 dní od prevzatia za prevzatie obhajoby v trestných veciach ORPZ Košice, poradu s
klientom, preštudovanie spisu, výsluch klientky, výsluch svedkyne / úkony po 80,04 eur, záverečný návrh
pri oboznamovaní, porada s klientkou a podanie odporu proti trestnému rozkazu / úkony po 69,91 eur,
paušálna suma úhrad za úkony (počítané len 9,04 eur za úkon), spolu 446,28 eur bez DPH, + DPH

89,25 eur, spolu úhrnom k úhrade 535,53 eur. Predfaktúrou č. 0362015 vystavenou dňa 3.11.2015 s
povinnosťou úhrady do 10 dní po doručení, a po odrátaní sumy 446,28 eur bez DPH, resp. s DPH 535,53
eur za úkony, ktoré už boli vyfakturované zálohovou faktúrou 0082015, vyúčtoval žalobkyni sumu 909,98
eur bez DPH, DPH 181,99 eur, teda úhrnom 1.091,97 eur za ďalšie úkony v rámci trestného konania,
ktoré sú podrobne rozpísané v tejto predfaktúre. Žalovaný nerozporoval tieto úkony JUDr. Zoltána

Koreňa ani sumu, ktorú si za tieto úkony vyfakturoval. Taktiež bolo nesporné, že na základe dokladu o
hotovostnom vklade zo dňa 30.3.2015 žalobkyňa vložila na účet JUDr. Zoltána Koreňa sumu 535,53 eur,
ako úhradu zálohovej faktúry 0082015, a na základe dokladu o hotovostnom vklade zo dňa 12.11.2015
vložila na účet JUDr. Zoltána Koreňa žalobkyňa sumu 1.091,97 eur, ako úhradu za predfaktúru č.
0362015. Na základe toho súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia zák. č. 514/2003 Z.z. uzavrel,

že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré sa neskončilo
právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.
z.. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že nárok žalobkyne je dôvodný v celom rozsahu. V konaní bolo
preukázané, že voči žalobkyni bolo vznesené obvinenie a začaté trestné stíhanie pre zločin marenia
spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, a tiež to, že bola voči žalobkyni podaná

obžaloba pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona dňa 23.2.2015
prokurátorom okresnej prokuratúry Košice I, a tiež to, že žalobkyňa bola rozsudkom Okresného súdu
Košice I sp. zn. 6T/11/2015 zo dňa 13.7.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa
19.11.2015 č.k. 7To/103/2015-327 oslobodená spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice I podľa ust.
§ 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom. Ako vyplynulo z cit. rozsudkov,

v rámci celého prípravného konania ako aj konania pred súdom, nebol produkovaný jediný relevantný
a zákonný dôkaz, ktorý by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti preukazoval to, že skutok
obsiahnutý v obžalobe je trestným činom. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nakoľko žalobkyňa
bola oslobodená spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I, je Uznesenie o vznesení
obvinenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Odbor kriminálnej polície zo dňa

21.7.2014, ČVS:ORP-1645/1-VYS-KE-2012 nezákonným rozhodnutím v zmysle ustálenej judikatúry
súdov, a možno konštatovať, že ani v čase, kedy bolo voči žalobkyni vznesené obvinenie a začaté
trestné stíhanie pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, nebol
skutok trestným činom, a teda takéto trestné konanie voči nej nemalo byť vôbec začaté a žalobkyňa aninedala dôvod na to, aby voči nej bolo vznesené obvinenie. Súd mal teda za preukázané, že žalobkyni
voči, ktorej bolo trestné stíhanie vedené od 21.7.2014 do 19.11.2015, kedy bola žalobkyňa právoplatne
oslobodená spod obžaloby, vznikla v príčinnej súvislosti s týmto trestným stíhaním škoda pozostávajúca

z trov obhajoby, ktorú si uplatnila v tomto konaní. Žalobkyňa preukázala špecifikáciu trov obhajoby ako
aj vyfakturovanú sumu vo výške 1.627,50 eur, a to faktúrami vystavenými jej obhajcom JUDr. Zoltánom
Koreňom, a tiež úhradu týchto súm dokladmi o hotovostnom vklade zo dňa 30.3.2015 v sume 535,53
eur, a dňa 12.11.2015 v sume 1.091,97 eur, ktoré skutočnosti ani žalovaný nenamietal. Preto súd
prvej inštancie rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a zaviazal žalovanú

na zaplatenie sumy 1.627,50 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, nakoľko žalovaný
požiadal o možnosť dlhšej lehoty na plnenie, a to minimálne v dĺžke 30 dní. Rozhodnutie o trovách
konania založil na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal ich plnú náhradu.

4. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Táto žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu
v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie. Svoje odvolanie založila na ust. § 365 od. 1 písm. h/ C.s.p., teda na tvrdení, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedla, že žalobkyňa v konaní
nepreukázala existenciu nezákonného rozhodnutia, na základe ktorého by jej patril nárok na náhradu
škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z.. S poukazom na konkrétne rozhodnutie Ústavného súdu SR č.
k. II ÚS 163/2013-50 a na jeho záver podľa ktorého nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné,

resp. za odporujúce zákonu uznesenie o vznesení obvinenia iba z dôvodu, že v čase jeho vydania
existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych
dôvodov nepotvrdila. Svoju argumentáciu zakladá aj na ďalších rozhodnutiach všeobecných súdov, ako
aj na rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Lavrechov proti Českej republike zo dňa
20.6.2013. Zároveň uviedla, že súčasná prax všeobecných súdov spočíva v tom, že pokiaľ dôjde k

zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu obvineného spod obžaloby, považuje sa uznesenie
o vznesení obvinenia za nezákonné, nemá oporu v žiadnom ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z.. Má za
to, že hoci bola súdnou praxou vytvorená tzv. fikcia nezákonnosti rozhodnutia, táto nemá oporu v zák.
č. 514/2003 Z.z., nakoľko ide o zámer zákonodarcu nepovažovať uznesenie o vznesení obvinenia a
na neho nadväzujúce rozhodnutia automaticky za nezákonné výlučne na základe výsledku trestného

konania, a nie o medzeru v práve, ktorú by bolo potrebné dotvárať judikatúrou. Rozhodnutie súdu,
ktoré by legitimizovalo takúto konštrukciu nezákonného rozhodnutia by bolo v rozpore so všetkými
zásadami trestného práva na území SR, pretože uznesenie o vznesení obvinenia podľa platného
trestného práva nepredpokladá istotu, že skutok sa stal, že je trestným činom alebo prečinom a istotu,
že ho skutočne spáchal podozrivý. Uznesenie o vznesení obvinenia tak nie je nezákonným z dôvodu,

že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu alebo prečinu sa neskôr
počas jednotlivých štádií trestného konania z rôznych dôvodov nepotvrdila.

5. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Táto žiadala napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedla, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, keďže je založené na spoľahlivom zistení skutkového
stavu, a to vykonaním dôkazov, ako aj na základe správneho právneho posúdenia. Má za to, že právny
názor uvedený v odvolaní žalovanej neobstojí. To že rovnaký význam ako zrušenie právoplatného
uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má oslobodenie spod obžaloby, stabilne judikuje
Najvyšší súd SR (napr. rozsudok sp. zn. 3Cdo 194/2010 z 30.3.2013, uznesenie 4MCdo 15/2009 z

18.8.2010). Takýto názor bol opakovane vyjadrený i v právnych vetách rozhodnutí schválených na
uverejnenie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR - R 70/1994 podľa ktorých
„Ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má podľa
§ 1 až § 4 zák. č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení
obvinenia. Toto právo nemá iba ten, kto si obvinenie sám zavinil a ten, kto bol spod obžaloby oslobodený

alebo proti ktorému bolo trestné konanie zastavené len preto, že nie je za trestný čin trestne zodpovedný,
alebo mu bola udelená milosť alebo bol trestný čin amnestovaný.“ Má za to, že aj samotný Ústavný
súd SR zastáva stabilný názor, podľa ktorého rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia
o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, má oslobodenie spod obžaloby (nález Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 25/2011). Má za to, že stabilnosť týchto záverov, ako aj ich ústavnú súladnosť potvrdil znova

pred krátkym časom Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 44/2017 z 21.11.2017.6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez
nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a na základe toho dospel k
záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal so zákonnými podmienkami pre vznik zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a aj správne vo veci rozhodol pokiaľ žalobe vyhovel.

8. Odvolací súd považuje za vecne správne a výstižné aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa v
súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom

na obsah odvolacích námietok žalovanej považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať:

9. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovanej spočívajúcu v tvrdení, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie o zodpovednosti žalovanej za škodu vzniknutú žalobkyni je založené
na nesprávnom právnom názore. Odvolací súd konštatuje, že právne závery súdu prvej inštancie
sú v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, za ktorú možno považovať rozhodnutia

uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí. Za také považuje uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
18.10.2010 sp. z. 4MCdo 15/2009 uverejnené pod č. 37/2014 podľa ktorého zmyslu a účelu § 6 ods.
1 vety prvej zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov zodpovedá interpretácia tohto ustanovenia v zmysle ktorej rovnaké
dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia

má tiež rozhodnutie o zastavení trestného stíhania, vydané z dôvodu, že sa nepotvrdil predpoklad o
spáchaní trestného činu obvineným. V tomto rozhodnutí Ústavný súd SR zaujal názor podľa ktorého
za ústavne konformný treba považovať výklad podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia, zastavenie
trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní

trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania
a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania
sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania
a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného)
konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného

činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania o vznesení
obvinenia. Nárok na náhradu škody spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, ktorú neskončilo
právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z..
Konštatoval, že súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu
zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti

občanovi bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že
ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby treba s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie
proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa
posudzujeakonároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím.Rozhodujúcimmeradlom

opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného
konania.

10. Odvolací súd tieto právne závery Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR považuje za
rozhodnutia zakladajúce ustálenú súdnu prax. S týmito sa v celom rozsahu stotožňuje a z tohto dôvodu

nepovažuje odvolanie žalovanej za dôvodné.

11. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutia okresných súdov, na ktoré žalovaná
poukazuje v odvolaní nemožno považovať za ustálenú súdnu prax.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako aj v naväzujúcom
výroku o trovách konania potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

13. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p.. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej patrí plná náhrada trov odvolacieho

konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).