Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/189/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917212296
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6917212296.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

NagypálovejasudcovMgr.DušanaĎurianaaJUDr.ĽubomíraŠabluakočlenovsenátu,vsporežalobcu:
E. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, XXX XX Z. H., zastúpený Združením na ochranu práv občana
- AVES, so sídlom Jána Poničana 9, 841 07 Bratislava, IČO: 50 252 151, proti žalovanému: Intrum
Justitia Debt Finance AG, so sídlom Alpenstrasse 2, CH - 6300 Zug, Švajčiarska konfederácia, IČO:
CHE-100.023.266, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mýtna
48, 811 07 Bratislava, v konaní o určenie vlastníckeho práva a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 14Csp/273/2017 - 53 zo dňa 30. apríla 2018 ako súdu prvej

inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku o určení vlastníckeho práva a v II. výroku o uložení
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1 852,20 Eur p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo IV. výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania m
e n í tak, že žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania v rozsahu
11,50 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že vlastníkom osobného motorového
vozidla značky Opel Astra 1,4 16V Comfort, VIN: Q je žalobca (I. výrok), uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1 852,20 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok); zamietol žalobu
v prevyšujúcej časti, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2 333,21 Eur a určenia,
že nemá voči žalovanému žiadne povinnosti a žalovaný nemá voči nemu žiadne práva z úverovej zmluvy

č. XXXXXXXXXX zo dňa 28. 07. 2011 (III. výrok) a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu
trov konania (IV. výrok).

2. Z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca uzavrel s
právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou T. SK s.r.o., so sídlom W. na H. X/A, XXX XX Y., M.:
XX XXX XXX dňa 28. 07. 2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „úverová zmluva“), v ktorej je
uvedené, že úver je účelovo viazaný na nákup jazdeného osobného motorového vozidla zn. Opel Astra

(G) - 1,4 16V Comfort (ďalej aj „MV“), ktoré tvorí predmet financovania, kúpna cena vozidla je 4
049,- Eur, pričom priama platba žalobcu na kúpnu cenu je 405,- Eur, výška poskytnutého úveru činí
4 972,97 Eur, ročná úroková sadzba činí 21,50%, RPMN 23,75 %, celková čiastka, ktorú musí klient
zaplatiť činí 8 890,56,- Eur, pričom úver mal byť splácaný v 72 mesačných splátkach po 123,48 Eur. Včasti I. úverovej zmluvy sa uvádza, že výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny MV
vo výške 3 644,- Eur a náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 1 328,97 Eur.

3. Právny predchodca žalovaného mal postúpiť pohľadávku s príslušenstvom zo zmluvy o úvere na
žalovaného, pričom postúpenie oznámil žalobcovi písomne dňa 28. 02. 2013.

4. Žalobca zaplatil právnemu predchodcovi žalovaného, resp. žalovanému v období od 15. 08. 2011 do
16. 01. 2017 spolu sumu 7 829,41 Eur.

5.Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniamalsúdprvejinštanciezato,žezmluvaoúverejeneurčitá,
nakoľko sa v nej nachádzajú rozdielne údaje týkajúce sa povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 9 ods. 2 písm. g) a l) (správne písm. g) a j) - poznámka odvolacieho súdu) zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej aj „zákon č.

129/2010Z.z.“),sktorýchabsenciou(vširšomslovazmysleajnesprávnym,resp.zmätočnýmuvedením)
zákon spája bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Na jednej strane úverová zmluva obsahuje údaj o
výške poskytnutého úveru v sume 3 644,- Eur (rozdiel medzi kúpnou cenou MV 4 049,- Eur a priamou
platbou žalobcu na kúpnu cenu 405,- Eur), na druhej strane zároveň obsahuje ďalší údaj o výške
(poskytnutého) úveru v sume 4 972,97 Eur. Ďalej úverová zmluva obsahuje údaj o celkových nákladoch

spojených s poskytnutím úveru vo výške 1 328,97 Eur, avšak z rozdielu medzi údajom o celkovej čiastke,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vo výške 8 890,56 Eur a údajmi o výške úveru v sume 4 972,97 Eur,
resp. 3 644,- Eur vyplýva, že celkové náklady činia sumu 3 917,59 Eur, resp. 5 246,56 Eur. Podľa
súd prvej inštancie uvádzanie rôznych údajov veriteľom v úverovej zmluve, z ktorých vyplýva odlišná
výška poskytnutého úveru a celkových nákladov spojených s poskytnutím úveru, je spôsobilé vyvolať u

priemerného spotrebiteľa pochybnosti o správnosti týchto údajov, ako aj neistotu a zmätok v tom, koľko
vlastne je povinný veriteľovi celkovo zaplatiť titulom poskytnutého úveru. Ide pritom o povinné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré musia byť v zmluve uvedené dostatočne jasne (jednoznačne),
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o ich správnosti. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že
úverová zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka

(ďalej aj „O. z.“) z dôvodu jej neurčitosti a nevyvolala právne následky ňou zamýšľané. V zmysle § 457
O. z. sú preto účastníci neplatnej zmluvy povinní vrátiť si navzájom všetko, čo podľa nej dostali. Jedná sa
o bezdôvodné obohatenie na úkor druhého účastníka získané plnením z neplatného právneho úkonu,
resp. bez právneho dôvodu v zmysle § 451 O. z. Keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný
v skutočnosti poskytol žalobcovi len sumu 3 644,- Eur a žalobca uhradil žalovanému celkovo sumu 7

829,41 Eur, rozdiel - suma 4 185,41 Eur činí bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu, ktoré
žalobca žiadal žalobou vydať. Súd prvej inštancie však prihliadnuc na námietku premlčania vznesenú
žalovaným vo vyjadrení k žalobe priznal žalobcovi len nepremlčanú časť bezdôvodného obohatenia
vo výške 1 852,20 Eur vychádzajúc z toho, že ohľadne časti bezdôvodného obohatenia vo výške
2 333,21 Eur zaplateného v období od 15. 08. 2011 do 24. 11. 2015 uplynula subjektívna dvojročná

premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde podľa § 107 ods.
1 O. z., nakoľko žaloba bola podaná dňa 24. 11. 2017. Preto súd prvej inštancie žalobu v časti o vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 2 333,21 Eur zamietol ako nedôvodnú.

6. Ďalej žalobu zamietol aj v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že nemá voči žalovanému žiadne

povinnostiažalovanýnemávočinemužiadneprávazúverovejzmluvyvzhľadomnaneplatnosťúverovej
zmluvy vrátane všetkých jej ustanovení upravujúcich práva a povinnosti zmluvných strán, čím chcel
súd prvej inštancie zrejme povedať, že na negatívnom určení, t.j. na určení neexistencie práv (a im
zodpovedajúcich povinností druhého účastníka zmluvy) z úverovej zmluvy vzhľadom na jej neplatnosť
niejedanýnaliehavýprávnyzáujem,čojedôvodnazamietnutiežalobyvzmysle§137písm.c)Civilného

sporového poriadku.

7. Naproti tomu mal súd prvej inštancie za to, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení jeho
vlastníckeho práva k MV, pretože určovacou žalobou a tejto žalobe vyhovujúcim rozsudkom súdu sa
mohol domôcť zmeny zápisu v evidencii vlastníka MV, a tým zosúladenia evidované stavu so stavom

právnym, nakoľko podľa evidencie príslušného okresného dopravného inšpektorátu PZ a na jej základe
vydaného osvedčenia o evidencii MV č. PB XXXXXX je ako vlastník MV zapísaný žalovaný. Vzhľadom
na predchádzajúci záver o absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy je neplatný aj na ňu nadväzujúci,
plnenia z nej zabezpečujúci právny úkon - zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k MVv prospech právneho predchodcu žalovaného a na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.
02. 2013 v prospech žalovaného. Preto súd prvej inštancie žalobe v časti o určenie vlastníckeho práva
žalobcu k MV vyhovel.

8. O nepriznaní nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu súd prvej inštancie rozhodol v
zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) podľa pomeru
úspechu strán sporu v konaní, nakoľko mal za to, že žalobca bol v konaní plne úspešný ohľadne nároku
na určenie vlastníckeho práva, plne neúspešný ohľadne nároku na určenie, že strany nemajú voči sebe

zmluvné práva a povinnosti a čiastočne úspešný ohľadne nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

9. Proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o určení vlastníckeho práva, II. výroku o
uložení povinnosti vydať nepremlčanú časť bezdôvodného obohatenia a proti závislému IV. výroku o
nepriznaní nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1

písm. f) a h) C. s. p., t. j. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalovaný mal za to, že úverová zmluva je platná. Nesúhlasil so skutkovým zistením súdu
prvej inštancie o zmätočnosti a neurčitosti údajov o výške poskytnutého úveru a celkových nákladoch
spojených s poskytnutím úveru v úverovej zmluve. Poukázal na to, že už v procesnej obrane proti žalobe

pred súdom prvej inštancie uviedol, že výška poskytnutého úveru činí 4 972,97 Eur, nie 3 644,- Eur.
Suma 3 644,- Eur je len doplatok kúpnej ceny predmetu financovania (MV) a zvyšná suma 1 328,97 Eur
sú náklady spojené s poskytnutím úveru, čo bolo uvedené aj v zmluve, nejedná sa o celkové náklady
spojené s úverom podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. Tieto celkové náklady činili
spolu 3 917,59 Eur a celková čiastka, ktorú sa spotrebiteľ zaviazal zaplatiť činila 8 890,56 Eur, čo

predstavuje dohodnutých 72 splátok po 123,48 Eur. Takto sú uvedené údaje jasne v orámovanej časti
zmluvy označenej ako „ÚVER“. Na základe nesprávne zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie
následne dospel k nesprávnemu právnemu záveru o neplatnosti úverovej zmluvy pre jej neurčitosť a v
dôsledku toho aj o neplatnosti akcesorického záväzkového vzťahu - zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva k MV. Keďže žalobca si svoje platobné povinnosti zo zmluvy o úvere nesplnil, naďalej

trvá aj zabezpečenie záväzku a vlastníkom MV je preto žalovaný ako právny nástupca pôvodného
veriteľa. Žalovaný v odvolaní poukázal taktiež na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 01. 04. 2015
o preferencii (uprednostnení) výkladu zmluvy v prospech jej platnosti v prípade pochybností. Súd prvej
inštancie sa touto zásadou podľa neho neriadil.

10. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
zmenil a žalobu zamietol. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu potvrdiť. Uviedol, že žalovaný v odvolaní nenamietal, že doplatok kúpnej ceny MV činil 3 644,-

Eur. Zvyšná časť istiny poskytnutého úveru 1 328,97 Eur podľa žalobcu činí províziu za sprostredkovanie
uzavretia zmluvy o úveru veriteľovi. Z úverovej zmluvy totiž vyplýva, že za veriteľa konal pri uzatváraní
zmluvy samotný predajca MV - spoločnosť AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s. Právny vzťah medzi
veriteľom a uvedenou spoločnosťou nie je žalobcovi bližšie známy, nech by sa však jednalo o mandátnu,
príkaznúzmluvu,zmluvuosprostredkovaní,čioobchodnomzastúpení,počítajúsodplatnosťou.Odplatu

však platí príkazca, mandant a pod., t.j. v tomto prípade veriteľ a žalobca nevidí dôvod, prečo by ju
mal znášať, pretože pre dlžníka je irelevantné, od akého veriteľa je mu poskytnutý úver, dôležité sú pre
neho podmienky poskytnutia úveru. Predajca pre žalobcu ako dlžníka osobitne nevyhľadával vopred
určené vozidlo s určeným typom financovania ani akúkoľvek inú činnosť, za ktorú by mohol žiadať
od žalobcu províziu. Uvádzanie provízie ako celkových nákladov zahrnutých do istiny poskytnutého

úveru považuje súdna prax za nekalú obchodnú praktiku. Nanajvyš by mohol veriteľ uvedené náklady
zahrnúť do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytnutím úveru podľa § 2 písm. g) zákona
č. 129/2010 Z.z., inak veriteľ obchádza zákon v snahe ponížiť celkové náklady oproti skutočnosti a tým
dosiahnuť uvedenie nižšieho údaju o RPMN.

12. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

13. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C. s. p.
preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa§ 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich
sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní
nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej je v I. a II. výroku vecne správny
a je potrebné ho v týchto výrokoch podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdiť.

14. V prvom rade však odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie
o absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy ako celku z nasledovných dôvodov:

15. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere sú v zmysle § 497 Obchodného zákonníka v platnom
znení (ďalej aj „ObZ“): označenie zmluvných strán, dojednanie záväzku veriteľa, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dojednanie záväzku dlžníka

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Aj pri pripustení výkladu, že úverová zmluva
neobsahuje určitý údaj o výške úroku možno vo všeobecnosti hovoriť len o čiastočnej neplatnosti
právneho úkonu - zmluvy o úvere z dôvodu jej neurčitosti v časti výšky odplaty zahŕňajúcej aj úrok.
Dojednanie záväzku platiť úrok a o jeho výške sú síce podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere podľa §
497 ObZ, avšak neplatným sa stáva len dojednanie o výške úroku, pričom ust. § 502 ObZ rieši situácie,

ak dôjde síce k dojednaniu záväzku platiť úroky, avšak nedôjde k (platnému) dojednaniu výšky úrokov,
kedy stanovuje vlastný spôsob určenia výšky úrokov. Dojednanie o výške úrokov možno oddeliť od
ostatnéhoobsahuzmluvy,pretovzmysle§41Občianskehozákonníkajeneplatnoulentátočasť.Toplatí
o zmluve o úvere podľa § 497 ObchZ všeobecne. Pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch však platí
osobitná právna úprava - zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý s neurčitosťou a v dôsledku toho s absenciou,

ako aj s neurčitosťou, či absenciou ďalších náležitostí, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie, nespája
neplatnosť právneho úkonu, ale iný právny následok, a to že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a)).

16. Odvolací súd sa preto stotožňuje s podporným odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie pokiaľ

nepriamo prijal záver o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko síce výslovne
necitoval ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., avšak ho aplikoval, keďže skúmal náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované ust. § 9 ods. 2 písm. g) a j) zákona č. 129/2010 Z.z., na
absenciu ktorých viaže zákon č. 129/2010 Z.z. právny následok, že úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov a na toto odôvodnenie odvolací súd poukazuje. Odvolací súd k tomu dopĺňa, že zahŕňanie

prípadnej provízie do istiny poskytnutého úveru je v rozpore s ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.,
aj suma 1 328,97 Eur mala byť zarátaná do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom,
a keďže nebola, spotrebiteľ (žalobca) bol uvedený do omylu, že celkové náklady činia len 3 917,59 Eur
(8 890,56 Eur - 4972,97 Eur), hoci v skutočnosti činili 5 246,56 Eur (3 917,59 Eur + 1 328,97 Eur). Už
samotnéoznačeniesumy1328,97Eurakonákladovspojenýchsposkytnutímúverunápadnepripomína

terminológiu zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý v § 2 písm. g) hovorí o celkových nákladov spojených
so spotrebiteľským úverom, preto následné začlenenie tejto sumy do istiny úveru môže pôsobiť na
priemerného spotrebiteľa zmätočne.

17. Súd prvej inštancie preto rozhodol vecne správne, keď správne poukázal na to, že zmluva o úvere v

dôsledku začlenenia sumy 1 328,97 Eur do istiny poskytnutého úveru a tým navýšenia istiny a poníženia
celkových nákladov spojených s úverom o túto sumu, neobsahuje správny údaj o výške poskytnutého
úveru a o predpokladoch použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm.
g) a j) zákona č. 129/2010 Z.z.). Odvolací súd k tomu dopĺňa, že v dôsledku toho je v zmluve uvedená
nesprávne aj RPMN v neprospech spotrebiteľa, t.j. v nižšej (23,75 %) než skutočnej výške (42,23 %), čo

v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. má taktiež za následok, že úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

18. Nakoľko z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca

uhradil na úver celkovo sumu 7 829,41 Eur, t.j. zaplatil celú istinu úveru, splnením záväzku vrátiť istinu
poskytnutého úveru, ktorý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov zanikla aj akcesorická zmluva
o zabezpečovacom prevode práva zabezpečujúca zostávajúci hlavný záväzok zo zmluvy o úvere -záväzok dlžníka vrátiť istinu, pretože zabezpečovací prevod práva má v prípade splnenia hlavného
záväzku len dočasný charakter. Preto je žalobca opätovne vlastníkom MV.

19. V dôsledku preplatenia úveru nad rámec istiny o sumu 4 185,41 Eur vzniklo žalobcovi právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu žalovaného získaného plnením
žalobcu bez právneho dôvodu. Vzhľadom na prihliadnutie na námietku premlčania časti tohto práva vo
výške 2 333,21 Eur vznesenú žalovaným súd prvej inštancie rozhodol vecnej správne, keď žalobcovi
priznal už len nepremlčanú časť bezdôvodného obohatenia vo výške 1 852,20 Eur. Odvolací súd pre

úplnosť uvádza, že súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa nezaoberal vyhodnotením námietky
premlčania zo strany súdu prvej inštancie ako dôvodnej.

20. Odvolací súd v zmysle § 379 písm. a) C. s. p. preskúmal aj závislý IV. výrok o trovách konania pred
súdom prvej inštancie a tento zmenil v zmysle § 388 C. s. p. z nasledovných dôvodov:

21. Žalobca mal úspech (a teda žalovaný neúspech) v konaní v časti o určenie vlastníckeho práva k
MV a neúspech v časti o určenie, že žalobca nemá voči žalovanému žiadne povinnosti a žalovaný voči
žalobcovi žiadne práva z úverovej zmluvy. Úspech a neúspech strán sporu je v týchto častiach rovnaký.

22. Pokiaľ však ide o konanie v časti splnenia peňažnej povinnosti, tu mal žalobca úspech 44,25% (zo

sumy 4 185,41 Eur mu bola priznaná len suma 1 852,20 Eur) a úspech žalovaného činí 55,75% (4
185,41 Eur - 2 333,21 Eur). Po započítaní úspechu žalobcu do úspechu žalovaného činí rozdiel (čistý
úspech žalovaného v konaní) 11,50%. Nakoľko tento rozdiel je vyšší ako 10%, úspech strán sporu nie
je v konaní približne rovnaký, a preto nemal súd prvej inštancie vysloviť, že žiadnej zo strán nepriznáva
náhradu trov prvoinštančného konania, ale mal priznať žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 11,50%.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože v odvolacom konaní bol žalobca plne úspešný, keďže

odvolaniu žalovaného vo veci samej nebolo vyhovené.

24. O výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne v zmysle
§ 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na

plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania.

25. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.);

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).