Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. júl 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Co/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618200428
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6618200428.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Kmeťovej, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci
žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava, Mýtna 48, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so
sídlom Mýtna 48, IČO: 37 927 795 proti žalovanej: B. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. č. XX,
štátna občianka SR, v konaní o zaplatenie 126,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Lučenec, č.k. 7Csp/8/2018 - 67 zo dňa 30. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 7Csp/8/2018 - 67 zo dňa 30. novembra 2018
m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 126 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 126 Eur od 31.03.2015, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalovanej v celom
rozsahu.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom žalobu o zaplatenie 126 Eur s príslušenstvom
zamietol, a rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. Žalobou podanou na súd dňa 29.01.2018 sa pôvodný žalobca Z., a.s., K., T.: XX XXX XXX, domáhal
voči žalovanej zaplatenia sumy 126 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 31.03.2015
do zaplatenia titulom vrátenia pôžičky, ktorú žalovanej poskytol právny predchodca žalobcu, spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok na základe Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 05.08.2014.
(pôvodný veriteľ zanikol spojením s Z., a.s.). Žalovanej bol poskytnutý úver na kúpu výpočtovej techniky,
kúpna cena tovaru bola 128 Eur, žalovaná zaplatil sumu 2 Eurá ako akontáciu a na zvyšok jej bola
poskytnutá pôžička, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po 7 Eur

mesačne, v počte 18 splátok až do celkovej sumy pôžičky. Žalovaná si svoje povinnosti zo zmluvy
neplnila, preto ju veriteľ listom zo dňa 28.01.2015 vyzval na úhradu a upozornil na možnosť vyhlásenia
splatnosti celého úveru, žalovaná pôžičku neplatila ani v dodatočne poskytnutej lehote, a preto veriteľ
dňa 19.03.2015 úver zosplatnil, o čom žalovanú informoval listom zo dňa 23.05.2015.

3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 08.10.2018 na návrh pôvodného žalobcu pripustil zmenu na

strane žalobcu tak, že zo sporu vystúpil žalobca Z., a.s., Bratislava a na miesto do sporu vstúpil žalobca
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Bratislava, IČO: 35 831 154, postúpenie pohľadávky mal súd preukázané
zmluvou.4. Súd prvej inštancie vec prejednal a aj rozhodol na pojednávaní dňa 30.11.2018 podľa § 180 CSP
v neprítomnosti žalobcu aj žalovanej. Súd vyzýval žalobcu, aby predložil listinný dôkaz - výzva na

zaplatenie peňažného záväzku zo strany pôvodného veriteľa s dôkazom preukazujúcim zaslanie, resp.
doručenie žalovanej, ktorá predchádzala postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001
Z.z. o bankách a oznámenie o zosplatenení úveru s dôkazom o doručení tohto oznámenia žalovanej,
ako aj výzvu predchádzajúcu zosplatneniu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dôkazom
preukazujúcim doručenie. Žalobca výzvu súdu prevzal dňa 02.11.2018, požadované doklady však

nepredložil.Vykonanýdokazovanímsúdzistil,ženazákladeZmluvyopôžičkezodňa05.08.2014právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 126 Eur, ktorý sa zaviazala splácať mesačnou
splátkou 7 Eur, v počte 18 splátok, pri akontácii 1,56%, čo je 2 Eurá. Predžalobnou upomienkou zo
dňa 28.01.2015 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu nedoplatku vo výške 28 Eur a
upozornil ju, že ak nedôjde k úhrade do 05.03.2015, úver bude zosplatnený (podľa fotokópie zásielky
sa obálka vrátila právnemu predchodcovi žalobcu dňa 03.02.2015 ako nedoručená). Oznámenie o

vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 25.03.2015 predložil žalobca súdu bez doručenky. Oznámením
o postúpení pohľadávok zo dňa 26.04.2018 podanej podľa podacieho hárku na poštu dňa 26.04.2018
oznámil právny predchodca žalobcu postúpenie pohľadávky žalovanej s poukazom na uzavretie zmluvy
o postúpení pohľadávok.

5. Zistené skutočnosti súd prvej inštancie posúdil podľa § 261 ods. 3 písm. b/ a § 497 Obchodného
zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb.), ďalej podľa § 92 ods. 2 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení
účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. 23.04.2018, napokon podľa § 52, § 39 ods. 1, § 524 ods. 1,
2 a § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb.).

6. Súd prvej inštancie mal preukázané uzavretie úverovej spotrebiteľskej zmluvy medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou, a nakoľko si žalovaná neplnila svoje povinnosti z úverovej zmluvy
riadne a včas, vznikol voči právnemu predchodcovi dlh. Súd prvej inštancie však vychádzal zo záveru,
že predpokladom postúpenia pohľadávky podľa § 565 ods. 1 Občianskeho zákonníka je skutočnosť,
že postupca - banka písomne vyzve dlžníka - žalovanú, ktorá je v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90

dní, a až tak môže bez súhlasu klienta - žalovanej postúpiť peňažný záväzok na inú osobu. V praxi
dochádza zo strany banky k zosplatneniu úveru a výzve dlžníka. Nakoľko žalobca nepreukázal, že by
došlo k takejto výzve, súdu ju nepredložil, mal súd prvej inštancie za to, že postúpenie pohľadávky
voči žalovanej je v rozpore s § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a teda sa jedná o neplatný právny úkon
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca takto nie je aktívne legitimovaný voči žalovanej, súd preto

žalobu zamietal a už sa nezaoberal ďalším prieskumom spotrebiteľského práva, nakoľko by to bolo
nehospodárne a samotný zistený dôvod je dostatočný pre zamietnutie celého nároku žalobcu. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď vychádzal z toho, že žalovaná ako úspešná strana
sporu mala nárok na náhradu trov konania, v konaní však bola absolútne neaktívna, nevyjadrila sa vo
veci, nezúčastnila sa pojednávania, nemohli jej teda vzniknúť žiadne trovy, a preto jej súd náhradu trov

konania nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil.

8. Žalobca namietal, že aktívnu legitimáciu v spore preukázal oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré
bolo žalovanej zaslané na adresu uvedenú v Zmluve o úvere doporučene dňa 26.04.2018, čo žalobca
v konaní preukázal. Relevantným oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu dlžníkovi
žalobca preukázal aktívnu legitimáciu v tomto spore, takýto postup je plne v súlade s právnymi predpismi
a zo strany súdov akceptovaný. Žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn.

4Obo/210/01 zo dňa 11.06.2003, kde Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, že „relevantné oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhaniepostúpenejpohľadávky,súd ztakéhotooznámeniavychádzabeztoho,abyakoprejudiciálnu
otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.“ Žalobca ďalej namietal, že v tomto prípade
boli splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8

Zákonaobankách.Žalobcapreukázal,žepôvodnýveriteľvyzvaldňa28.01.2015žalovanúnazaplatenie
peňažnéhozáväzkutitulomomeškanýchnezaplatenýchúverovýchsplátok,preneplneniektorýchveriteľ
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalovaná napriek písomnej výzve veriteľa svoj dlh nezaplatila,
do omeškania s jeho úhradou sa dostala viac ako 90 kalendárnych dní, na zaplatenie ktorých bolapreukázateľne vyzvaná. Veriteľ zaslal výzvu žalovanej do jej dispozičnej sféry formou doporučenej
zásielky, ktorá sa vrátila s označením „adresát neznámy“. Podľa žalobcu k postúpeniu pohľadávky
v tomto prípade došlo riadne a platne, čím je daná aktívna legitimácia žalobcu v spore. Uviedol, že

pri výklade právnych úkonov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na ich platnosť je nevyhnutné
brať na zreteľ ústavný výklad preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody
neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov. Aj Ústavný súd SR vyslovil názor,
že prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne
neakceptovateľné. Žalobca ďalej tvrdil, že zo strany Národnej banky Slovenska bolo podané v inom

prípade Okresného súdu Vranov nad Topľou odborné vyjadrenie zo dňa 24.07.2014, podľa ktorého, ak
je úver splatný v splátkach (bez ohľadu na to, o aké splátky ide) banka alebo pobočka zahraničnej banky
má právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatenú časť pohľadávky z úveru za splnenia zákonných
podmienok v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 378 ods, 1, § 380, § 385 ods.
1 CSP v senáte bez nariadenia pojednávania, pretože dospel k záveru, že nie je potrebné zopakovať,
a ani doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, a ani to nevyžaduje verejný záujem. Podľa
§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia Odvolacieho súdu
oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. Zhodnotením skutočností zistených z predloženého spisu

dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav v
rozsahupostačujúcomvplnejhodnoteožalobcovomnávrhu,zistenéskutočnostivšaknesprávneprávne
posúdil, keď žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na základe záverov, že
odstúpenie pohľadávky zodpovedajúcej záväzku žalovanej na žalobcu je neplatným právnym úkonom
podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 92 ods. 2 Zákona o bankách (súd prvej inštancie

nesprávne v odôvodnení uviedol, že išlo o postúpenie záväzku žalovanej).

10. Žalobca v konaní okrem listinných dokladov preukazujúcich uzavretie zmluvy o pôžičke medzi
právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom (zmluva o pôžičke, prehľad
splátok a úhrad, všeobecné obchodné podmienky veriteľa k zmluve o pôžičke) predložil aj predžalobnú

upomienku pôvodného veriteľa Consumer Finance Holding, a.s., zo dňa 28.01.2015, adresovanú
žalovanej, v ktorej veriteľ upozornil žalovanú, že voči nej eviduje nedoplatok na splátkach z uzavretej
zmluvy, a to v celkovej výške 28 Eur, vyzval ju na úhradu záväzku a upozornil, že ak do 05.03.2015
nedôjde k úrade splátky splatnej v mesiaci november 2014, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť.
Žalobca predložil aj Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.05.2015, ktorým

pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a.s., oznámil žalovanej, že jej dlh z úverovej zmluvy sa
stal splatným v celom rozsahu naraz, dlžná suma predstavuje 126,10 Eur, z čoho istina úveru je 126 Eur
a vyzval ju na úhradu celého dlhu. Počas konania žalobca predložil aj doklady preukazujúce uzavretie
zmluvy o postúpení pohľadávky uplatnenej v tomto konaní voči žalovanej z pôvodného žalobcu Z., a.s.,
K. na obchodnú spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. (k postúpeniu pohľadávok došlo na základe Rámcovej

zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 30.11.2017, prílohou č. 3 bolo postúpenie pohľadávky
voči žalovanej), ako aj Oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanej, ktorým postupca
oznamoval žalovanej postúpenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke uzavretej v tomto prípade, a to vo
výške 162,96 Eur na postupníka Intrum Slovakia, s.r.o., na základe čoho potom súd prvej inštancie
uznesením č.k. 7Csp/8/2018 - 59 zo dňa 08.10.2018 pripustil zmenu na strane žalobcu.

11. Z predloženého spisu odvolací súd tiež zistil, že žalovaná bola v konaní pasívna, zásielky súdu
nepreberala, zo strany pošty boli vracané súdu ako nevyzdvihnuté v odbernej lehote.

12. Podľa § 149 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) prostriedkami procesného útoku

a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky.

13. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

14. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.15. Podľa § 524 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

16. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez

zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

18. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v tomto prípade preukázal svoju aktívnu legitimáciu,
keď okrem iných dokladov predložil aj oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Žalobca
správne poukazoval na to, že súdna prax vychádza zo záveru, že ak pôvodný veriteľ postúpenie
pohľadávky dlžníkovi oznámil, je dlžník ju povinný plniť, a ani prípadná neplatnosť zmluvy o postúpení

pohľadávky nemá vplyv na právne postavenie dlžníka.
20. Ako už odvolací súd skonštatoval, žalovaná bola v konaní nečinná, nevzniesla proti žalobe žiadne
námietky, nepoprela skutkový ani právny základ žalobcovho nároku. Skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré
boli navyše preukázané aj písomnými dokladmi, mal preto súd prvej inštancie považovať za nesporné.
Ani úprava v CSP, týkajúca sa sporov, ktorá sleduje ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany, neoprávňuje

súd na to, aby sám od seba vyhľadával dôvody pre zamietnutie žaloby voči spotrebiteľovi. Súd pritom
môževykonaťajdôkazy,ktoréspotrebiteľnenavrhol(§595CSP),musívšakísťodôkazynapreukázanie
tvrdení spotrebiteľa.

21. Súd prvej inštancie zrejme vychádzal z toho, že neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39

Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou, ktorá nastáva priamo zo zákona a súd je povinný
na ňu prihliadať aj bez námietok. Odvolací súd však nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej
inštancie, že postúpenie pohľadávky je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s § 92 ods.
8 Zákona o bankách. Podľa názoru odvolacieho súdu boli v tomto prípade splnené podmienky pre
postúpenie pohľadávky zodpovedajúcej záväzku žalovanej ako dlžníka z vyššie uvedenej zmluvy o

pôžičke písomnou zmluvou na inú osobu, a to aj na žalobcu, ktorý nie je bankou. Žalobca preukázal,
že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky (23.04.2018) v omeškaní s úhradou svojho záväzku
dlhšie ako 90 kalendárnych dní, keď už k 28.01.2015 mala nedoplatok na splátkach v celkovej výške 28
Eur (išlo o nedoplatok za obdobie 4 mesiacov, žalovaná splácala dlh z pôžičky po 7 Eur mesačne). Je
nepochybné, že pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a.s., žalovanú na úhradu jej dlhu písomne

vyzval, z predložených dokladov vyplýva, že zásielka veriteľa s výzvou sa vrátila ako neprevzatá.

22. Odvolací súd na základe vypovedaných dôvodov považoval žalobu žalobcu za oprávnenú v celom
rozsahu, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil tak, že žalovanú zaviazal na
zaplatenie celej uplatnenej istiny 126 Eur vrátane úroku z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil v súlade s

platnou právnou úpravou (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995
Z.z.).

23. Odvolací súd zároveň podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania na súde
prvej inštancie, a to podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol plne úspešný,

priznal nárok na náhradu trov prvostupňového konania v celom rozsahu voči žalovanému.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanej.

25. O výške trov prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie samostatným uznesením.33. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).