Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117232005
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:6117232005.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: REI PREMIUM SK, s.r.o., IČO:
50 452 550, Laurinská 17, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Lucia Karkesová s.r.o.,
IČO: 47 257 563, Mierová 202, Bratislava, proti žalovanej: MUDr. B. C., Q. XX, B., zastúpenej L.I.B. legal
s.r.o., IČO: 47 237 546, Pribinova 25, Bratislava, o zaplatenie 7.000 eur s prísl., na odvolanie žalobcu

proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 18.09.2018, č.k. 7Csp/8/2018-106, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania p o t v r
d z u j e .

Žalovanej priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie (výrok I.) a žalovanej priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.), o ktorej výške náhrady uviedol, že
rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia (výrok III.).

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou pôvodne na Okresný súd Banská
Bystrica, postúpenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 15.01.2018, domáhal voči žalovanej zaplatenia

sumy 7.000 eur s prísl. Žalovaná v rámci procesnej obrany vzniesla námietku nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu. Po súdnom pojednávaní dňa 03.05.2018, na ktorom konajúci súd vykonal
dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámením listinných dôkazov a vyslovil predbežné právne
posúdenie veci, žalobca písomným podaním zo dňa 29.06.2018 zobral žalobu v celom rozsahu späť.
Vzhľadom na to, že žalovaná vyslovila so späťvzatím žaloby súhlas, aplikujúc ustanovenie § 144, § 145
ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) súd prvej

inštancie konanie zastavil.

3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 C.s.p., majúc za to, že žalobca procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, keď späťvzatie
žaloby považoval za reakciu žalobcu na žalovanou vznesenú námietku nedostatku jeho aktívnej vecnej
legitimácie.

4.Protivýrokuuzneseniasúduprvejinštancie,ktorýmrozhodolonáhradetrovkonania,podalvzákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol ho zrušiť alebo zmeniť tak, že odvolací súd neprizná
žalovanej náhradu trov konania. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že predaj nehnuteľnosti realizovala
vlastnými silami, keď predložené dôkazy nasvedčovali tomu, že kúpna zmluva bola uzavretá pričinením
žalobcu. Žalobca poukázal na to, že inzeroval nehnuteľnosť, vyhľadal kupujúcich, zoznámil ich so

žalovanou a zúčastnil sa obhliadky nehnuteľnosti, teda vyvíjal aktívnu činnosť smerujúcu k uzavretiu
zmluvy o predaji nehnuteľnosti. V tomto smere dokonca pripravil dohodu o rezervácii nehnuteľnosti,ktorú zmluvné strany nakoniec nepodpísali. Hoci v konečnom dôsledku zmluvné strany podpísali
kúpnu zmluvu týkajúcu sa nehnuteľnosti bez jeho vedomosti, nemalo to vplyv na jeho nárok na
zaplatenie dohodnutej provízie, nakoľko zmluva bola uzavretá jeho pričinením. V ďalšom potvrdil, že

so žalovanou, ako aj záujemcami o kúpu nehnuteľnosti, komunikoval prostredníctvom e - mailu, s
označením spoločnosti REI PREMIUM s.r.o., IČO: 48 085 618, so sídlom na Špitálskej 51, Bratislava, a
preto sa otázka jeho aktívnej vecnej legitimácie stala v priebehu konania neistou a následne i dôvodom
pre späťvzatie žaloby.

5. Vzhľadom na danú situáciu mal žalobca s poukazom na ustanovenie § 257 C.s.p. a judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia vo veci sp. zn. 4MCdo 2/2008, sp. zn. 2MCdo
17/2009) za to, že existovali dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania
žalovanej. Keďže v danej veci preukázateľne vynaložil nemalé úsilie na sprostredkovanie predaja
nehnuteľnosti, bol pri podaní žaloby presvedčený, že mu vymáhaný nárok, najmä z morálneho hľadiska,
patrí. Ak by konajúci súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s jeho návrhom a žalovanej by z

dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal náhradu trov konania, jeho rozhodnutie by voči žalovanej
nebolo neprimerane tvrdené a neodporovalo by dobrými mravom, nakoľko jej právny zástupca sa môže
so svojou klientkou dohodnúť na zmluvnej odmene zohľadňujúcej jej osobné a majetkové pomery.

6.Žalovanávovyjadreníkodvolaniužalobcupovažovalarozhodnutiesúduprvejinštancieonáhradetrov

konaniazavecnesprávneanavrhlahopotvrdiť.Uviedla,žerozhodovanieonáhradetrovkonaniaovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie, vyjadrenou
v ustanovení § 256 C.s.p.; znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá ich vznik
zavinila. Pojem procesné zavinenie treba pritom posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. pokiaľ
jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť

druhej strane trovy konania. V danej veci predstavovalo späťvzatie žaloby taký procesný úkon žalobcu,
v dôsledku ktorého muselo byť konanie zastavené, čo malo za následok, že žalobca svojim konaním
zavinil zastavenie konania a je povinný nahradiť trovy konania.

7. V ďalšom žalovaná nesúhlasila s tvrdeniami žalobcu, že preukázal sprostredkovanie predaja

nehnuteľnosti. Zdôraznila, že od počiatku odmietala existenciu akejkoľvek sprostredkovateľskej zmluvy
so žalobcom a žalobca v konaní nepredložil ani jeden dôkaz preukazujúci opak, príp. taký, ktorý by
aspoň nasvedčoval komunikácii so žalovanou v tomto smere. Uzavrela, že žalobca nesie procesnú
zodpovednosť za nesprávne vymedzenie okruhu sporových strán, a preto je potom povinný znášať
následky rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania.

8. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

9. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. V sporových konaniach sa v prípade zastavenia konania uplatňuje vo všeobecnosti zásada zavinenia
vyjadrená v ustanovení § 256 ods. 1 C.s.p. Ak dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby,
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť na zastavení
konania. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre (nález zo dňa 20.03.2018, sp. zn. II. ÚS

569/2017) konštatoval, že z obsahového hľadiska je ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. (na základe ktorého
súd prvej inštancie posudzoval otázku náhrady trov konania - pozn. odvolacieho súdu) v podstate
zhodné so skorším ustanovením § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý
stratil účinnosť dňa 30.06.2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov
týkajúcusapredmetného§146ods.2O.s.p.Ajvčasejehoúčinnostisaotázka,čistranasporu(účastník)

zavinila zastavenie konania posudzovala podľa procesného výsledku. Judikatúrou bolo pritom ustálené,
že ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, bolo možné žalovanej strane uložiť
povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania len v prípade, ak pre jej správanie bola vzatá žaloba
späť, ktorá bola podaná dôvodne.12. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania, na ktorej
použitie sa odvolával žalobca, prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na

priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí
byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako
aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba
prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery zúčastnených strán a tiež na okolnosti, ktoré

ich viedli k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí
zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby
sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu a aby neodporovalo dobrým
mravom.

13. V skúmanej veci založil súd prvej inštancie rozhodnutie o náhrade trov konania na zistení, že

žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keď na žalovanou vznesenú námietku nedostatku jeho
aktívnej vecnej legitimácie reagoval späťvzatím žaloby. Žalobca dôvody, pre ktoré pristúpil ku späťvzatiu
žaloby, nepopieral a v súvislosti s nimi (de facto) nepopieral nárok žalovanej na náhradu trov konania.
Poukazoval však na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, na základe ktorých nemal konajúci
súd žalovanej náhradu trov konania priznať. Tie spočívali najmä v skutkových okolnostiach, pre ktoré

uplatnil nárok na zaplatenie sumy 7.000 eur s prísl. voči žalovanej na súde prvej inštancie. Zároveň
mal za to, že ním navrhované rozhodnutie konajúceho súdu o trovách konania nebude voči žalovanej
neprimerane tvrdé, odporujúce dobrým mravom, nakoľko žalovaná sa môže dohodnúť so svojim
právnym zástupcom na zmluvnej odmene. Tejto argumentácii žalobcu nemožno priznať úspech.

14. V prvom rade treba uviesť, že žalobca poukazoval na existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa prvý krát až v odvolaní, keď dispozičný úkon, ktorým zobral žalobu v celom rozsahu späť nijako
a ničím nezdôvodnil. Odhliadnuc od tejto skutočnosti, vo svojej argumentácii neuviedol také okolnosti
majúce charakter výnimočnosti, na ktoré by mal odvolací súd prihliadať, bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Za také totiž nemožno bez ďalšieho považovať okolnosti, ktoré viedli

žalobcu k podaniu žaloby a súviseli s jeho vnútorným presvedčením, že mu uplatnený nárok patrí,
nakoľko pre žalovanú vyvíjal činnosť zameranú na predaj jej nehnuteľnosti. Treba zdôrazniť, že konanie
o žalobe žalobcu sa skončilo bez vydania meritórneho rozhodnutia, v ktorom by sa súd prvej inštancie
vôbec zaoberal oprávnenosťou jeho nároku. Žalobcom tvrdené skutočnosti týkajúce sa plnenia z ústne
uzavretej sprostredkovateľskej zmluvy, ktoré naviac žalovaná od počiatku popierala, potom ostali len

v rovine nepreukázaných tvrdení; nemožno zároveň prehliadnuť, že totožnými skutkovými tvrdeniami
žalobca odôvodňoval žalobu vo veci samej. Žalobcom uvádzané okolnosti vzťahujúce sa k uplatnenému
nároku sa podľa mienky odvolacieho súdu preto nevyznačovali takou výnimočnosťou a zvláštnosťou,
pre ktorú by nemal žalovanej náhradu trov konania priznať.

15. Za dôvody hodné osobitného zreteľa nemožno považovať ani tvrdenia žalobcu o tom, že nepriznanie
náhrady trov konania nebude voči žalovanej neprimerane tvrdé, nakoľko sa s právnym zástupcom môže
dohodnúťnazmluvnejodmene.Jesícepravdou,žejednýmzkritériíprerozhodnutiesúduonáhradetrov
konania podľa § 257 C.s.p. je i to, aby sa také rozhodnutie nejavilo ako neprimerane tvrdené voči strane
sporu a neodporovalo dobrým mravom, avšak v prvom rade musí vychádzať a zodpovedať zvláštnym

okolnostiam prípadu. Žalobcove domnienky o oprávnenosti jeho nároku voči žalovanej, rovnako ako
jeho hypotézy o podmienkach, za ktorých žalovaná uzavrela so svojim právnym zástupcom zmluvu o
poskytovaní právnych služieb, vrátane odmeny za ich poskytnutie, medzi nich nemožno zaradiť. V tejto
súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 257 C.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý
by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), a preto ho nemožno vykladať tak, že súd

je povinný na neho prihliadnuť kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách
konania.

16. S poukazom na vyššie uvedené, za stavu, keď žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodov
a súčasne nepreukázal, že k tomuto dispozičnému úkonu pristúpil pre správanie žalovanej po podaní

žaloby, rozhodol súd prvej inštancie správne, keď žalovanej priznal proti žalobcovi plnú náhradu trov
konania. Na uvedený záver nemali vplyv ani tvrdenia žalobcu o existencii dôvodov hodných osobitného
zreteľa, ktorých prítomnosť žalobca nijako nepreukázal. Vzhľadom na tieto skutočnosti, vyhodnotiacnámietky žalobcu v odvolaní za nedôvodné, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku o náhrade trov konania ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

17. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní
z procesného hľadiska úspech, priznal proti žalobcovi, ktorý úspech nemal, plný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).