Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118210408
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118210408.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: C.. G. Y., L.. XX.X.XXXX, J. V. XXX,
zastúpeného JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom, so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 538/1,
IČO: 42032415, proti žalovanému: G. D., L.. XX.XX.XXXX, J. T. XXXX/XX, G., zastúpenému JUDr.
Branislavom Kahancom, advokátom, so sídlom v Prešove, Vajanského 33, IČO: 42084792, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 15.2.2019, č.k. 8C/40/2018-45, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov
nehnuteľnosti pozemku parcela registre „E“, evidovanej na mape určeného operátu pod KN č. XXX, orná
pôda o výmere 1.764 m2, k.ú. V., obec V., okres Prešov, vedenej v katastri nehnuteľností Okresného
úradu Prešov, katastrálny odbor na LV č. XXX, k.ú. V., obec V., okres Prešov. Do výlučného vlastníctva
žalobcu prikázal pozemok parcelu registra „E“, evidovanú na mape určeného operátu pod KN č. 198,
orná pôda vo výmere 1.764 m2, k.ú. V., obec V., okres G., vedenú v katastri nehnuteľnosti Okresného

úradu Prešov, katastrálny odbor na LV č. XXX, k.ú. V., obec V., okres G.. Žalobcu zaviazal zaplatiť
žalovanému za odstupované spoluvlastnícke podiely žalovaného na nehnuteľnosti sumu 4.410,- eur. O
trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, vedenej v katastrálnom území V. zapísanej na LV č. XXX, a to pozemku
- parcela registra „E“, evidovanej na mape určeného operátu pod KN 198, orná pôda, o výmere 1.764

m2. Z výpisu LV č. XXX, k.ú. V., súd zistil, že žalobca je spoluvlastníkom parcely EKN č. 198, orná
pôda, o výmere 1.764 m2, s podielom v celkovej výške 5/6 a žalovaný s podielom v celkovej výške
1/6. Predmetná parcela na nachádza v extraviláne obce. Žalobca listom zo dňa 9.8.2018 navrhol
žalovanému uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, že žalobca
sa stane výlučným vlastníkom uvedenej parcely s tým, že za odstupované podiely zaplatí žalovanému
sumu 4.410,- eur, t.j. 15,- eur/m2. Žalovaný s návrhom žalobcu nesúhlasil. Každý zo spoluvlastníkov
má právo požadovať zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. Rozdelenie spoločnej

veci je dobre možné iba v prípade, ak je rozdelenie fyzicky, funkčne, ale i právne možné. Ak ide
o poľnohospodársky pozemok je rozdelenie prípustné v zmysle zák. č. 180/1995 Z.z. iba vtedy,
ak vznikne pozemok s výmerou väčšou ako 2.000 m2. V danom prípade je predmetný pozemok
evidovaný v katastri nehnuteľnosti ako orná pôda o výmere 1.764 m2, a teda tento spôsob vyporiadaniapodielového spoluvlastníctva nemožno použiť. Z tohto dôvodu súd prikázal celú nehnuteľnosť do
výlučného vlastníctva majoritného spoluvlastníka, ktorého zaviazal na vyplatenie náhrady žalovanému
v sadzbe 15,- eur/m2, ktorej výška nebola v priebehu konania spochybnená. Odhliadnuc od uvedeného,

by nebolo dobre možné rozdeliť predmetnú parcelu aj z toho dôvodu, že vzhľadom na jej tvar (šírka
cca 6 m) a na výmeru pripadajúcu na žalovaného by nebolo možné z jeho strany realizovať výstavbu
nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie vzhľadom na nutnosť dodržiavania určitých vzdialeností stanovených
v stavebných predpisoch za predpokladu, že lokalita, v ktorej sa nachádza vyporiadavaná nehnuteľnosť,
je územným plánom obce určená na individuálnu bytovú výstavbu. Teda parcela, ktorá by bola pridelená

menšinovému spoluvlastníkovi, by tak nemohla slúžiť účelu určenému územným plánom obce.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, keď vzhľadom na charakter prejednávanej veci
nemožno hovoriť o úspechu či neúspechu niektorej zo strán konania.

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvej

inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods.
1 písm. e) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie neprihliadol na vyjadrenie obce V. zo dňa 31.01.2019, tak
nepostupoval v súlade s § 153 CSP, čím znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný predkladal
na pojednávaní dňa 15.02.2019 dôkaz preukazujúci možnosť reálnej deľby predmetnej nehnuteľnosti
podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na pojednávaní dňa 15.02.2019 žalovaný predniesol
reálnu možnosť zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi stranami. Ďalej namietal,
že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, či predtým, ako súd prvej inštancie posúdil

predmetnú nehnuteľnosť ako nehnuteľnosť, ktorú nie je možné rozdeliť, sa zaoberal zákonnými
výnimkami uvedenými v § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. Vo vzťahu k výške náhrady za odstupované
spoluvlastnícke podiely uviedol, že suma 4.410,- eur, teda 15,- eur/m2 nezodpovedá skutočnej hodnote
predmetnej nehnuteľnosti, keďže táto je určená na individuálnu bytovú výstavbu. Pokiaľ súd prvej
inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že táto výška nebola v priebehu konania spochybnená,

tak tento právny názor je nesprávny. Žalobca smeroval k tomu, aby bola predmetná nehnuteľnosť
prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu a žalovanému za odstupované spoluvlastnícke podiely
vyplatená suma 4.410,- eur. Žalovaný s týmto návrhom nesúhlasil a navrhoval reálne rozdelenie
nehnuteľnosti. Žalovaný takto výslovne poprel skutkové tvrdenia žalobcu, a to bez potreby, aby sa
muselsamostatnevyjadrovaťksumezaodstupovanéspoluvlastníckepodiely,keďžesnávrhomžalobcu

výslovne nesúhlasil.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie správne neprihliadol na
dôkazy predložené žalovaným na pojednávaní dňa 15.2.2019, ktoré by neprispeli k objasneniu vecnej
a právnej stránky sporu. Súd prvej inštancie musel v zmysle § 217 ods. 1 CSP vychádzať zo stavu

rozhodujúceho v čase jeho vyhlásenia, teda nemohol prihliadať na teoretické úvahy o prípadnom využití
nehnuteľnosti na individuálnu bytovú výstavbu. Šírka pozemku je pritom iba cca 6m, a teda nie je
ani do budúcna možné tento využiť na individuálnu bytovú výstavbu. Na pojednávaní preto žalovaný
zvolil novú taktiku, že chce využiť pozemok na rekreačné účely, avšak v takomto prípade by išlo o iné
účelové využitie, než ku ktorému smeroval ním na pojednávaní predložený dôkaz. V priebehu konania

žalovaný vôbec neargumentoval výškou náhrady za odstupovaný spoluvlastnícky podiel, a keďže bol v
konaní zastúpený advokátom, muselo mu byť zrejmé, že vec môže byť konformne právne riešená iba
prikázaním veci žalobcovi za primeranú náhradu, ktorú však žalovaný rozporoval až v odvolaní.

7. S poukazom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu voči

žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno
mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

10. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení

spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

11. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

12.Vprejednávanejvecibolopreukázané,žestranysporusúpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v katastrálnom území V. zapísanej na LV č. XXX, a to pozemku - parcela registra
„E“, evidovanej na mape určeného operátu pod KN XXX, orná pôda, o výmere 1.764 m2, a to
žalobca v podiele 5/6 k celku a žalovaný v podiele 1/6 k celku. Žalobca ako podielový spoluvlastník
predmetnej nehnuteľnosti žiadal podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať, pričom k mimosúdnej
dohode medzi podielovými spoluvlastníkmi nedošlo. Keďže nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v

spoluvlastníckom vzťahu a neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre zachovanie
podielového spoluvlastníctva, súd prvej inštancie správne podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil.

13. Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 stanovuje poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov
pre vyporiadanie, pričom tieto sú pre súd záväzné. V prvom rade prichádza do úvahy vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, pokiaľ je toto dobre možné. Vec teda musí byť deliteľná
nielen z technického hľadiska, ale toto rozdelenie musí byť dobre možné aj z ďalších hľadísk, najmä
z funkčného a účelného, teda aby veci vzniknuté delením mohli ich vlastníkom ďalej slúžiť spôsobom
zodpovedajúcim ich povahe, podstate a poslaniu.

14. V prejednávanej veci reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti (orná pôda o výmere 1.764 m2), ktoré
rozdelenie navrhoval žalovaný, bráni zákonná prekážka v podobe zákazu drobenia poľnohospodárskej
pôdy (pod 2 000 m2) v zmysle § 23 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z.

15. Pokiaľ ide o neprihliadnutie na listinný dôkaz vyjadrenie Obce V. z 31.1.2019, odvolací súd odkazuje

na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku v ods. 18, pričom zastáva názor, že súd prvej inštancie
správne a plne v súlade s § 153 CSP na tento prostriedok procesnej obrany neprihliadal. Žalovaný bol
poučený o sudcovskej koncentrácii konania listinou, ktorá mu bola doručená dňa 15.10.2018 s tým, že
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (vrátane návrhov na vykonanie dôkazov) je potrebné
predložiť včas. Prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich

strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Na neskôr predložené prostriedky procesnej obrany súd nemusí prihliadať. Žalovaný predmetný dôkaz
predložil až priamo na pojednávaní súdu dňa 15.2.2019, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, pričom
nemožnokonštatovať,žetotovyjadrenienemoholbezsvojejvinyzadovážiťapredložiťužskôr.Zatýchto
okolností súd prvej inštancie konal plne v súlade s procesnou normou, konkrétne s § 153 CSP, nešlo

o nesprávny procesný postup súdu a preto odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) aj v spojení s
písm. e) CSP neobstojí a nebol naplnený, ak súd na oneskorene predložený dôkaz, neprihliadol.

16. Otázku výšky náhrady, ktorú odvolateľ taktiež spochybňuje, súd prvej inštancie podrobne a správne
odôvodnil v ods. 18 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, s ktorým odôvodnením sa odvolací

súd plne stotožňuje. Žalovaný inú vyššiu cenu náhrady za m2 vyporiadavaného pozemku, ničím
nepreukázal, a ani dôkazy na jej preukázanie nenavrhol. Súd prvej inštancie potom správne pri určení
všeobecnej hodnoty dotknutého pozemku vychádzal z podkladov, ktoré mu boli v konaní poskytnuté.
Rovnaký závej platí aj vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného spočívajúcej v tom, že súd malprihliadnuť na zákonné výnimky zo zásady zákazu drobenia poľnohospodárskej pôdy vyplývajúceho
zo zákona č.180/1995 Z. z. Tento prostriedok procesnej obrany žalovaný v priebehu prvoinštančného
konania nepoužil, dôkazy v tomto smere nenavrhol, a preto na túto námietku, ktorá je tzv. novotou v

odvolacom konaní (§ 366 CSP), v súčasnom štádiu konania nemožno prihliadať.

17. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, potom odvolací súd po vyčerpaní relevantných
odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých
výrokoch, vrátane závislého, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov

konania, postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, ako vecne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia

odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).