Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/292/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713207495
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6713207495.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: W. S., nar. XX. L. XXXX, bytom J. M. XXXX/
XX, XXX XX H., občan Slovenskej republiky, o vymoženie 1 291,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 9Er/295/2013-16 zo dňa 26. apríla 2013,

takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 9Er/295/2013-16 zo dňa 26. apríla 2013 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
č. k. 9Er/295/2013-16 zo dňa 26. apríla 2013 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte
„Exekučný poriadok“). Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že súdny exekútor doručil
exekučnému súdu dňa 18. apríla 2013 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zo dňa 4. apríla 2013 na podklade návrhu oprávneného zo dňa 2. apríla 2013, ktorým sa oprávnený
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na vymoženie 1291,97 Eur s príslušenstvom. Exekučným
titulom je Rozhodcovský rozsudok Slovenskej bankovej asociácie č. II/2012-1970 zo dňa 7. novembra

2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. decembra 2012 a vykonateľnosť 23. decembra 2012.
Právny predchodca oprávneného ako dodávateľ ako povinný ako spotrebiteľ uzatvorili dňa 7. júla 2005
Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky (ďalej len „Zmluva“), za základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver
vo výške 1 659,69 Eur (50 000,- Sk). Exekučný súd mal za to, že predmetný právny vzťah zo Zmluvy
je vzťahom spotrebiteľským, keďže veriteľ konal pri uzatváraní Zmluvy v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, pričom Zmluvu uzatvoril s fyzickou osobou - nepodnikateľom. Zmluva bola uzatvorená na

vopred pripravenom predtlačenom formulári, ktorý právny predchodca oprávneného používa pri svojej
činnosti opakovane. Vzhľadom na uvedené sa vzťahujú na predmetný právny vzťah ustanovenia
Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku a rovnako aj
zo Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou Zmluvy, vyplýva, že strany sa dohodli na
rozhodcovskej doložke, podľa ktorej budú všetky spory medzi stranami rozhodované v rozhodcovskom
konaní . Rozhodcovský súd opomenul aplikáciu príslušných vnútroštátnych a európskych noriem

na ochranu spotrebiteľa a neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom vo svojich
dôsledkoch viedli k tomu, že povinnému ako spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
normy na ochranu spotrebiteľa. Dojednanie rozhodcovskej doložky je právnym úkonom obchádzajúcim
zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo je súd povinný prihliadať ex offo.
Exekučný súd preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie.
Oprávnený namietal nesprávne právne posúdenie veci exekučným súdom. Právoplatný rozhodcovský
rozsudok má podľa oprávneného povahu právoplatného rozhodnutia všeobecného súdu Slovenskej

republiky, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci. Z ustanovenia § 45 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“) vyplýva,
že exekučný súd je v prípade splnenia podmienok uvedených v danom ustanovení konanie len
zastaviť a nie nevydať poverenie súdnemu exekútorovi. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný
konať iba ako exekučný súd, a teda nie ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne

skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, so zákonom, pôsobil by ako súd
rozhodujúci o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom. Takýto výklad je
neprípustný, keďže právny poriadok Slovenskej republiky exekučnému súdu nezveruje právomoc konať
vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súd rozhodujúci vo veci samej. Uvedené by predstavovalo
bezprostredný zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Cieľom prieskumu podľa
§ 45 ZoRK je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Dôvodom na zastavenie

exekučného konania v zmysle daného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal
povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Existencia takéhoto dôvodu je priamo
zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku. Podľa oprávneného nemožno vyvodiť za súčasného
právneho stavu záver, že exekučný súd má povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu
spotrebiteľa. Ďalej oprávnený namietal, že v období do 31. decembra 2007 sa vzťahovali ustanovenia

§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené
v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva
o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.
januárom 2008. Ak bola Zmluva uzatvorená pred 1. januárom 2008, práva a povinnosti zo Zmluvy

nemožno posudzovať podľa § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právna dovolenosť alebo rozpor s
dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzatvorenia
Zmluvy. Oprávnený má podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd právo, aby príslušný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v
rozsahu ustanovenom zákonom. Namietaným postupom exekučného súdu dochádza k neoprávnenému

zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípu právnej istoty,
čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Takýto
postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Oprávnený ďalej uviedol, že ustanovenie § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka umožňuje spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje
práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať

spor iba v rozhodcovskom konaní, takéto ustanovenie sa považuje za neprijateľné, čo však nemá za
následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ostáva možnosť riešiť spor v
zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale aj v konaní pred všeobecným
súdom, pričom zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, je považovaná za neprijateľnú. Právny
predchodcapredloženímrozhodcovskejdoložkypovinnémulenplnilsvojupovinnosť,ktorámuvyplývala

z § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, a teda ho
nemožno sankcionovať za to, že postupoval tak, ako mu to ukladal v tom čase účinný zákon. Záverom
oprávnený poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 MCdo 11/2010 zo
dňa 26. septembra 2011, podľa ktorého preskúmanie rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je
možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK. Vzhľadom na uvedené oprávnený

žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom2013
sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného do zápisnice pred
súdnym exekútorom dňa 2. apríla 2013 a exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 7. novembra 2012, ktorým bola
povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1 291,97 Eur s príslušenstvom. Rozsudok

mal vyznačenú právoplatnosť dňa 20. decembra 2012 a vykonateľnosť dňa 23. novembra 2012.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy, ktorú oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník
uzavreli dňa 7. júla 2005. V čl. II. bod 5 Zmluvy je uvedené: „Banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje,
aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom Stálym
rozhodcovským súdom Asociácie bánk v zmysle zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Dlžník

vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom.“

9. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného v čase uzatvorenia Zmluvy
(ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

12. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13.Podľa§44ods.2Exekučnéhoporiadku(1)súdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

14. Z citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd má skúmať, či sú
splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Exekučný súd je predovšetkým
povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým

exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného
konania(nanávrh,aleajbeznávrhu)avprípadezistenia,ženiesúsplnenépodmienkymateriálnejalebo
formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne
procesne zareagovať. Exekučný súd teda neprekročil svoju právomoc, keď v rámci posudzovania
podmienok materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu vydaného v spotrebiteľskej veci

skúmal, či bola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci. Obdobný záver
vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. januára 2013, sp. zn.
6 M Cdo 9/2012, v ktorom súd uviedol, že v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o
rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúťspor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho
vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než
spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú

účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu
alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal
zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona
o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní.
Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu

možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v
exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak
je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver
neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach
vkonkrétnychsúvislostiach(tedavzávislostiodkonkrétnychokolností)ustupujedôležitejšiemuprincípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

15. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý

rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,

prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

16. Exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre vedenie exekúcie.
Predovšetkýmjepovinnýskúmať,čipredloženýexekučnýtituljespôsobilýmexekučnýmtitulomvzmysle

§ 41 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZoRK pre účastníkov účinky ako
právoplatný rozsudok. Podľa ZoRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní
podľa ZoRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo
zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej
zmluve.Ztohtodôvodujepreposúdenie,čisúdubolalebonebolpredloženýexekučnýtitul,nevyhnutnou

súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy
dohodnutej vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská doložka trpí
absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje, a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto
právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala
právomoc na vydanie rozhodnutia.

17. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
rozhodovať o žalobe doručenej oprávneným ako žalobcom z čl. II bod 5 Zmluvy zakotvujúcom
rozhodcovskú doložku. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako to vyplýva z čl. II bod
5 Zmluvy, exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v

spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto
dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo
vyplýva z jej zaradenia do vopred pripravenej Zmluvy. Spotrebiteľ tak nemal reálnu možnosť obsah
predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Takto vnútená
podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu Zmluvy, a ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom

a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ a § 53 ods. 4 písm. r) OZ, a teda
neplatným zmluvným dojednaním podľa § 53 ods. 5 OZ.

18. Odvolací súd ďalej dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská doložka bola
spotrebiteľovi vnútená tak, že bola zapracovaná formulárového návrhu Zmluvy. Ak teda povinný ako

spotrebiteľ chcel od oprávneného získať úver, kvôli ktorému Zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť,
než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné
strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak,ak dodávateľ vnucuje svojim spotrebiteľom rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcovským
súdom tak, ako to vyplýva z čl. II bod 5 Zmluvy, spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných
vzťahoch medzi ním a spotrebiteľom. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich

sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená, a ktorý je súkromnou osobou,
bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku,
ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej Zmluvy. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto
súvislosti uviedol: „Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval

rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo
146/2011 z 13. októbra 2011, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
súdov Slovenskej republiky č. 3/2012).

19. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.
IV.ÚS 55/2011-19 z 24. februára 2011, v ktorom zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného
súdu preskúmavať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského
nálezu), ako aj k postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc
z neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

20.Pokiaľprávomocrozhodcovskéhosúdubolazaloženánaabsolútneneplatnomzmluvnomdojednaní,
je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to
ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Preto exekučný súd postupoval

správne, pokiaľ žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

21. K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej z § 93b ods. 1 Zákona o bankách
odvolací súd uvádza, že zo Zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú

doložku priamo vo formulárovej zmluve, v obchodných podmienkach, resp. všeobecných obchodných
podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky
môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi
dojednať rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) svojím podpisom na formulárovej
zmluve upravujúcej rozhodcovskú doložku vyjadruje súhlas so zmluvou, a tým aj s rozhodcovskou

doložkou v nej obsiahnutou, preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej
doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.

22. Nebola dôvodná ani námietka oprávneného týkajúca sa nesprávnej aplikácie § 45 ZoRK, keďže
exekučný súd na prejednávanú vec neaplikoval uvedené ustanovenie.

23. K odvolacej námietke oprávneného, že v období do 31. decembra 2007 sa vzťahovali ustanovenia
§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v
ôsmej časti Občianskeho zákonníka, pričom práva a povinnosti zo Zmluvy nemožno posudzovať podľa
§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka, keďže sa jedná o zmluvu uzatvorenú pred 1. januárom 2008,

odvolací súd uvádza, že táto nie je dôvodná. Tvrdenie oprávneného, že ku dňu 7. júla 2005 (t. j. ku dňu
uzatvorenia Zmluvy), sa podľa § 52 ods. 1 OZ účinnom v tom čase za spotrebiteľské zmluvy považovali
len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti OZ, je síce správne,
avšak oprávnený opomína skutočnosť, že zákon č. 568/2007 Z. z. (účinný od 1. januára 2008)
novelizoval predmetné ustanovenie tak, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 879j OZ, ktorý je prechodným
ustanovením k úprave účinnej od 1. januára 2008, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Keďže povaha Zmluvy nie je
skutočnosťou týkajúcou okolností vzniku Zmluvy a ani sa netýka nárokov zo Zmluvy, podľa § 879j sa

povaha Zmluvy posudzuje podľa znenia § 52 ods. 1 OZ účinného od 1. januára 2008, a teda exekučný
súdpostupovalsprávne,keďZmluvuvyhodnotilakozmluvuspotrebiteľskú.Uvedenéjezároveňvsúlade
so Smernicou, ako je uvedené v ods. 15 vyššie.24. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do
základného práva oprávneného na súdnu ochranu, odvolací súd podotýka, že v konaní exekučného
súdu nevzhliadol žiadne také nedostatky, ktoré by viedli k porušeniu práva oprávneného na súdnu

ochranu. Právo na prístup k súdu a spravodlivé konanie totiž nemožno stotožňovať a zamieňať s právom
na úspech v konaní. Skutočnosť, že oprávnený sa s rozhodnutím exekučného súdu nestotožňuje,
nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o porušeniu práva na spravodlivý proces. Aj stabilná
rozhodovacia činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor,
podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva,

že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich
dôvodov a námietok. Obsahom základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne
konanie, nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp.
právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07,
III. ÚS 139/08).

25. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

26. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).