Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/144/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217206148
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8217206148.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne Q.. Q. S., K.. XX.XX.XXXX,
O. B. O., K. T.. Ť. Č.. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom
v Hlohovci, na ul. Železničnej č. 4/A, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Kubániho č. 16, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume
1.381,92 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo
dňa 10.07.2018 č.k. 7Csp 138/2017 - 64 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
1.323,42 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 09.11.2017 do zaplatenia. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobkyňa dňa 24.03.2014

požiadalaoúvervsume1.020eurnazákladepísomnejžiadosti.Vbode6zmluvyoznačenomako„údaje
o schválenom revolvingovom úvere“ sú uvedené odlišné údaje oproti údajom obsiahnutým v žiadosti
o poskytnutie revolvingového úveru. Takto upravený návrh zmluvy žalovaný podpísal dňa 26.03.2014.
V súlade s ustanovením § 44 Občianskeho zákonníka by bola zmluva uzatvorená okamihom prijatia
návrhu, avšak ak prijatie návrhu obsahuje zmeny, dodatky, výhrady, obmedzenia, je odmietnutím návrhu
a toto sa považuje v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka za nový návrh, ktorý musí
byť druhou stranou prijatý. Zo zmluvy je zrejmé, že veriteľ ako osoba, ktorá má prijať žiadosť žalobkyne

o poskytnutie úveru, túto žiadosť schválil až následne po podaní žiadosti, avšak s určitými zmenami.
Okrem toho žalovaný zaslal žalobkyni aj oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 26.03.2014,
ktoré malo tvoriť súčasť zmluvy a v tomto ozname uvádza i ďalšie údaje, ako napr. dátum splatnosti
prvej splátky, konečnú splatnosť úveru, výšku splátky podľa dohody o poskytnutí služby a celkovú
sumu odplaty za poskytnutie služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb, teda náležitosti, ktoré
vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, aby boli obsahom zmluvy. Takéto oznámenie veriteľa o
schválení úveru však nemožno považovať za prijatie návrhu predloženého dlžníkom, vzhľadom k tomu,

že obsahuje aj nové doplnené údaje, ktoré už dlžník následne neakceptoval.

3. Konanie žalovaného sa teda považovalo nie za prijatie návrhu predloženého žalobkyňou, ale za nový
návrh, keďže žalovaný ako veriteľ neprijal návrh žalobkyne bez výhrad a zmien, keď oznamuje dlžníkoviprijatie žiadosti so zmenami uvedenými v údajoch o schválenom revolvingovom úvere, prípadne v
oznámení o schválení úveru. Prijatie návrhu so zmenami, doplnkami, ktoré vytvárajú základné zákonné
náležitosti zmluvy, nemôže byť účinným prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy, ale predstavuje len

nový návrh na uzatvorenie zmluvy, ktorý ale žalobkyni nebol predložený na odsúhlasenie a podpísanie.
Pri písomných zmluvách pritom platí, že aj prijatie návrhu musí byť uskutočnené písomne a musí byť
žiadateľovi o prijatie návrhu aj doručené.

4. Zmluva o spotrebiteľskom úvere preto nemohla byť uzatvorená platne pre rozpor so zákonom

(§ 39 Občianskeho zákonníka). Nakoľko k platnému uzavretiu zmluvy nedošlo, žalovanému nemôže
patriť žiadne plnenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ale len plnenie z titulu vrátenia bezdôvodného
obohatenia, ktoré poskytnutím peňažných prostriedkov nastalo na strane žalobkyne. Zo skutkových
okolností prípadu je evidentné, že žalobkyňa prijala plnenie v sume 873,08 eura, po odpočítaní sumy
146,92 eura tvoriacej poplatok vyplývajúci z dohody o poskytnutí služby a žalovanému uhradila celkovo
čiastku 2.196,50 eura. Žalovaný tak prijal plnenie v sume o 1.323,42 eura vyššej než na aké mu vznikol

nárok.

5. Pokiaľ ide o dohodu o poskytnutí služby, ani táto dohoda nemôže byť platná, nakoľko sa mala
vzťahovaťkuzatvorenejzmluveorevolvingovomúvere,pričomkuzavretiutejtoúverovejzmluvyplatným
spôsobom nedošlo.

6. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

7. S poukazom na uvedené vzniklo na strane žalobkyne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 1.323,42 eura. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti istiny vo výške
1.323,42 eura. Zároveň priznal žalobkyni i úrok z omeškania od 09.11.2017 vo výške 5 % ročne. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

8. Výrok o trovách odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobkyne bola v celom

rozsahu zamietnutá. Alternatívne požadoval rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej
zmluvy nikdy nedojednáva, a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. To,
že RPMN sa dohodnúť objektívne nedá, vyplýva v prvom rade z právnej úpravy upravujúcej spôsob
určenia tohto údaja. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných

v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v
danom čase. Medzi tieto údaje patrí aj dátum prvého čerpania úveru, ktorý je známy v čase uzavretia
zmluvy, nie v čase, keď sa podáva žiadosť o poskytnutie úveru. Zákonná úprava určenia RPMN teda
nielen svojim textom, ale aj spôsobom jeho určenia, vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale
určený presne stanoveným spôsobom. Ak by žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru postupom

podľa zákona č. 129/2010 Z.z. teda by tento údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom
v čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú s predpokladanou RPMN uvedenou v bode
5 každej zmluvy, potom by poručil zákon č. 129/2010 Z.z. Porušenie by práve vyplývalo z toho, že by
uviedol rovnakú RPMN ako údajne navrhla žalobkyňa v zmluvnom vzťahu, pretože v takom prípade by
takto určená RPMN nebola vypočítanou podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Samotný zákon č. 129/2010 Z.z.

napríklad v ustanovení § 11 ods. 1 uvádza, že nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa spôsobuje bezúročnosť úveru. Teda zákon aj na tomto mieste vychádza z
určenia RPMN spôsobom stanoveným v zákone č. 129/2010 Z.z. a nie z toho, že pôjde o dohodnutý
údaj. RPMN nepredstavuje predmet záväzku. Je to iba informácia určená spôsobom, ktorý predpisuje
zákon. Ak teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k vzniku zmluvy z dôvodu, že zmluvné

strany sa nedohodli na hodnote RPMN, potom tento záver je vecne nesprávny.10. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje s výnimkou záveru o neplatnosti zmluvy o

revolvingovom úvere pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy.

12. V danom prípade je potrebné stotožniť sa so záverom, podľa ktorého pri uzatváraní zmluvy o
revolvingovom úvere nebola dodržaná predpísaná písomná forma. V bode 5 zmluvy sa nachádza
žiadosť žalobkyne o poskytnutie úveru vo výške 1.020 eur. Táto žiadosť bola žalobkyňou podpísaná v O.
dňa 24.03.2014. Žalovaný úver s požadovanými parametrami neschválil, čo nepochybne vyplýva z bodu

6 zmluvy, nakoľko zmenil údaj o výške RPMN. Žalovaný zmluvu podpísal v Bratislave dňa 26.03.2014.

13. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru obsiahnutá v bode 5 zmluvy predstavuje návrh
na uzavretie zmluvy podľa ustanovenia § 43a Občianskeho zákonníka. Ak žalovaný zmenil výšku
RPMN, fakticky išlo v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka o odmietnutie návrhu

žalobkyne, ktoré je potrebné považovať za nový návrh. Ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka
nerozlišuje medzi zmenami podstatnými a nepodstatnými, a teda za nový návrh je potrebné považovať
i prijatie návrhu obsahujúce zmeny nepodstatné, tak ako v tomto prípade týkajúce sa výšky RPMN.
Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva ďalšia podstatná skutočnosť majúca vplyv na nedodržanie
predpísanej písomnej formy uzatvorenej zmluvy. V prípade úveru vo výške 1.020 eur suma 146,92 eura

predstavujúca poplatok za poskytnutie služby, mala byť uhradená započítaním pri poskytnutí úveru. Je
teda nepochybné, že žalovaný do spotrebiteľského úveru zahrnul i poplatok za poskytnutie služby. V
súvislosti s týmto poplatkom je potrebné dodať, že tento poplatok vyplývajúci z dohody o poskytnutí
služby obsiahnutej v zmluve o revolvingovom úvere, bol už rozhodnutiami súdov určený za neprijateľnú
zmluvnú podmienku z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (napr. vec vedená na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16C 28/2016
a vec vedená na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 10Csp 129/2017). Ak žalovaný do celkovej
výšky spotrebiteľského úveru zahrnul aj takýto poplatok za poskytnutie služby, ide o postup v rozpore
s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie
spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutiu úveru, pričom takéto konanie zákonodarca považuje za nekalú

obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje. Žalobkyni bol teda poskytnutý úver v skutočnosti nie vo výške
1.020 eur, ale vo výške 873,08 eura. Vo vzťahu k úveru vo výške 873,08 eura žiadna písomná zmluva
uzatvorená nebola.

14. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase

uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Jej nedodržanie však
nie je sankcionované neplatnosťou. Dôsledkom nedodržania písomnej formy vyplývajúcej z ustanovenia
§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy je to, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. Rovnako je zrejmé, že ak žalovaný pri výpočte RPMN do celkovej výšky úveru zahrnul aj poplatok
za poskytnutie služby, bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je
závislý od celkovej výšky úveru. Taktiež nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru v
súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

v čase uzatvorenia zmluvy.

16. V prípade poskytnutia finančných prostriedkov povinnosťou žalobkyne bolo vrátiť žalovanému len
ním reálne poskytnutú čiastku, ktorá predstavuje sumu 873,08 eura. Žalobkyňa uhradila žalovanému
sumu 2.196,50 eura a rozdiel vo výške 1.323,42 eura je bezdôvodným obohatením získaným

žalovaným plnením bez právneho dôvodu. Toto bezdôvodné obohatenie sa musí vydať v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.17. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

18. Zároveň v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % podľa ustanovení § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

19. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).