Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. január 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 35Csp/102/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317207373
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Dojčánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317207373.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci žalobkyne:

Ľ. G., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX/XX, XXX XX N., zast.: JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so
sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 256 593, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o.,
so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731, zast.: De minimis, spol. s r.o., so sídlom
Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti sumy vo výške 622,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
622,24 Eur od 30.11.2016 do zaplatenia, zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 534,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 534,79 Eur od 30.11.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 8% s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet prevádzkovateľa systému Slovenská pošta,

a.s., súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 32,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 24.3.2017 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by
súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.157,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 1.157,03 Eur od 30.11.2016 až do zaplatenia.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 24.8.2014 uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX, podľa ktorej jej mal žalovaný poskytnúť bezúčelový spotrebiteľský úver vo

výške 2.300,- Eur. Žalobkyňa v zmluve vystupuje ako spotrebiteľ, keďže zmluvu uzatvorila ako fyzická
osoba a pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. V zmluve sú uvedené podmienky úveru ako úrok 21,50%, RPMN 57,17%,
výška týždennej splátky - prvých 99 po 34,58 Eur, posledná 33,61 Eur, počet týždenných splátok
100, celková čiastka splatná spotrebiteľom 3.457,03 Eur. Zmluva nie je v súlade s právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa a zákonom č, 129/2010 Z.z., obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré
sú v rozpore s právnymi predpismi. Žalovaný v zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru

na istinu, úroky a poplatky, ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Na naplnenie tejto
náležitosti nestačí uvedenie výšky splátky tak, ako to uvádza žalovaný, ale je potrebné určiť aká
časť splátky je poukazovaná na jednotlivé jej zložky (istinu, úrok, poplatky, prípadne iné). Uvedené je
odôvodnené aj potrebou vyhnúť sa svojvôli veriteľa pri započítavaní jednotlivých splátok úveru na jehoistinu/úroky/poplatky. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve ďalej nie je uvedená
informácia, kedy sa zmluva končí, chýba uvedenie doby trvania zmluvy, čo rovnako spôsobuje

bezúročnosť a bezpoplatkovosť. V zmluve nie je dojednaná konečná splatnosť úveru, ktorá by
mala byť určená pevným dátumom, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal dostatočné informácie
na kvalifikované rozhodnutie. Neuvedenie tejto zákonnej náležitosti môže do značnej miery narušiť
ekonomické správanie spotrebiteľa. V zmluve je síce uvedený počet splátok ako doba trvania zmluvy,
avšak konkrétny konečný termín splatnosti uvedený nie je. Nemožno postačujúce ustanovenie, v ktorom

je uvedené, že termín konečnej splatnosti je siedmy deň 100. týždňa po dni uzavretia zmluvy. V zmluve
nie je uvedená adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Tieto
náležitosti sú síce uvedené na druhej strane zmluvy, avšak až za podpisom žalobcu, ktorý je na prvej
strane za špecifikáciou úveru, čiže je otázne ako bol s nimi oboznámený. V zmluve je určený poplatok za
garantovanú službu vo výške 610,30 Eur. Tento podľa bodu 4. VOP zahŕňa predovšetkým a) telefonické
upozornenie na omeškanie s úhradou splátky, b) možnosť požiadať o podporu a poskytnutie informácií

prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky, c) možnosť získať duplikáty dokumentov, d) možnosť
získať kartu splátok ako pomôcku. Tento poplatok je však finančným plnením, ktoré v skutočnosti neslúži
záujmomspotrebiteľa.Týmtopoplatkomžalovanýneprimeranenavyšujecenuúverupresvojichklientov,
a to za účelom toho, aby ešte viac nenavyšoval už tak pomerne vysokú úrokovú sadzbu poskytovaných
úverov. Obdobné poplatky sú absolútne bežne považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože

neslúžia po materiálnej stránke spotrebiteľovi a jeho záujmom. Výška úrokovej sadzby nezodpovedá (v
neprospech spotrebiteľa) výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia
zmluvy. Keďže dohodnutá výška úrokovej sadzby viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru z úverov
obchodných bánk v čase uzavretia predmetných zmlúv, ide o neplatný právny úkon v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka. Žalovaný bol predsporovou výzvou zo 6.10.2016 upozornený na nedostatky a

zrejmé rozpory zmluvy zo zákonom. Žalovaný svojou odpoveďou z 30.11.2016 vyjadril svoj negatívny
postoj k doriešeniu danej veci k spokojnosti oboch strán mimosúdnou cestou. Poskytnutý úver je
bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa tak mala povinnosť splatiť úver len do výšky skutočnej istiny,
ktorá sa rovná výške požičanej sumy úveru vo výške 2.300,- Eur. Žalobkyňa už celkovo splatila sumu
3.457,03 Eur, teda preplatila istinu o 1.157,03 Eur. Tento preplatok zakladá bezdôvodné obohatenie

žalovaného na úkor žalobkyne.

3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, ktorým súd žalobe v celom rozsahu vyhovel,
doručenom súdu 23.6.2017 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný vzniesol námietku
premlčania. Poukázal na to, že medzi stranami došlo k uzavretiu viacerých zmlúv o spotrebiteľskom

úvere, medzi nimi aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 24.8.2014, na základe ktorej
žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver v sume 2.300,- Eur a žalobkyni vznikol záväzok
zaplatiť žalovanému celkovú čiastku v sume 3.457,03 Eur. Žalovaný popiera, že na splnenie povinnosti
plnila nad rámec istiny úveru 1.157,03 Eur, pretože jej bola poskytnutá zľava za predčasné splatenie
úveru vo výške 622,24 Eur. Zmluva o úvere plne rešpektuje právnu úpravu ochrany spotrebiteľa,

a je v súlade s právnym poriadkom SR, je platná a nie je bezúročná a bez poplatkov. Zmluva
neobsahuje neprijateľné podmienky, má všetky právnymi predpismi stanovené náležitosti. Dohodnutý
úrok je zmluve o úvere uvedený jasne, zrozumiteľne a určito, a to fixnou úrokovou sadzbou zo sumy
spotrebiteľského úveru. Odplata podľa zmluvy je v súlade s právnymi predpismi, a tak aj s dobrými
mravmi. Dohodnutý úrok je porovnateľný s úrokmi, ktoré v rozhodnom čase poskytovali iné nebankové

subjekty za daný druh spotrebiteľského úveru, resp. dokonca nižší ako priemer v danom segmente
trhu. Žalovaný pri poskytovaní spotrebiteľského úveru podstupuje podstatne vyššie riziko ako banka
poskytujúca spotrebiteľský úver. Banka má zväčša splatenie úveru zabezpečené aspoň pohľadávkami
z účtu zákazníka, vedeného v danej banke, čo žalovaný nemá. Komerčné banky poskytujú úvery aj za
vyššie úrokové sadzby a napokon aj súdna prax považuje úroky vo výške 25 % ročne za primerané.

V tej situácii nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi fixná úroková sadzba zo sumy poskytnutého
spotrebiteľského úveru podľa Zmluvy o úvere (22,90%). Odplata - cena úveru, ako aj všetky jej zložky
boli v Zmluve o úvere dohodnuté v súlade s platnými právnymi predpismi a v súlade s dobrými mravmi.
Žalovaný nesúhlasí s argumentáciou žalobkyne, že zmluva neobsahuje adresu veriteľa, na ktorú možno
podať reklamáciu či sťažnosť. Tento údaj sa nachádza v bode 23 Zmluvy o úvere, ktorá je uzavretá na

jednom liste papiera potlačeného z dvoch strán, a žalovaný v nej uvádza všetky zákonné náležitosti s
prehľadným a zrozumiteľným členením. Žalovaný sa vyhýba bežnému štandardu formulárových zmlúv
na finančnom trhu, ktoré obsahujú desiatky strán hustého textu a nepoužíva ani žiadne všeobecné
obchodné podmienky. V zmluve je uvedená aj náležitosť podľa §9 ods. 2 písm. f), a to na prvej strane,kde je uvedené, že „úver sa za podmienok podľa tejto zmluvy poskytuje na dobu 100 týždňov. Termín
splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 100. týždňa
po dni uzavretia zmluvy.“. Žalovaný poukazuje na rozdielny význam slov termín a dátum a v tej súvislosti

aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15, vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíróová.
Na prvej strane zmluvy je uvedená aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k), kde je definovaný počet
splátok, výška každej splátky, splatnosť každej splátky. Podľa žalovaného je potrebné zohľadniť, že
úroky ani istina nemali žiaden osobitný dátum splatnosti, ktorý by vyžadoval, aby bolo potrebné popri
splatnosti jednotlivých splátok definovať samostatne splatnosť jednotlivých zložiek celkových nákladov

žalobkyne spojených s poskytnutým úverom. Žalovaný odkázal na oficiálne stanovisko Slovenskej
republikyprezentovanévovyššiespomínanomkonanípredSúdnymdvoromEÚ,pričomzužujúcivýklad,
ktorý navrhuje žalobkyňa je v rozpore s týmto stanoviskom a jeho použitie je vylúčené za použitia
argumentom právnej logiky. Za použitia logického výkladu je potrebné danú právnu normu interpretovať
v časti výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako výška, počet a termíny splátok
bez ohľadu na to, čo je predmetom daných splátok. Takýto logický výklad je zároveň tiež identický s

výkladom historickým, teleologickým a teda aj eurokonformným výkladom, pretože ako jediný je súladný
s výkladom, ktorý v danej náležitosti poskytol Súdny dvor vo vyššie uvedenom rozsudku. Vnútroštátna
právna úprava uvedenú náležitosť nesprávne (nepresne) transponovala do vnútroštátneho právneho
poriadku SR. Sú preto aj v tomto prípade splnené podmienky na uplatnenie nepriamych účinkov (tzv.
uplatnenie eurokonformného výkladu) čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48, a tak je prípustné

vnútroštátnu právnu normu § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch vykladať (a to aj so
spätným účinkom) už vo svetle smernice 2008/48 tak, že nestanovuje požiadavku uvádzať v zmluve o
spotrebiteľskom úvere rozpis každej jednotlivej splátky na úrok, istinu a iné poplatky (t.z. Amortizačnú
tabuľku).

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu uviedla, že bezdôvodné obohatenie predstavujú plnenia, ktoré
žalovaný prijímal nad rámec istiny, a to v dôsledku toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi
stranami sporu neobsahuje zákonom požadované náležitosti, pričom absencia týchto náležitostí robí
úver bezúročným a bezpoplatkovým. V súvislosti s namietanou výškou úrokovej sadzby poukázala na
to, že v mesiaci august 2014 bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 10,72% pre podobné typy

úverov. V zmluve je dohodnutá ročná úroková sadzba 21,50%, teda úroková sadzba v zmluve viac ako
dvojnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu bánk. Podľa konštantnej rozhodovacej praxe súdov
SR ak úroky prevyšujú o 100% (či dokonca 50%) priemernú úrokovú sadzbu bánk, takto dohodnuté
úroky je potrebné považovať za rozporné s dobrými mravmi. S bodu 23 Zmluvy označeného žalovaným
nevyplýva, na akej adrese sa spotrebiteľ môže domáhať svojich práv podávaním sťažností a reklamácií,

iba sa všeobecne odkazuje na možnosť riešenia sporu súdnou alebo mimosúdnou cestou. V zmluve
nie je dojednaná konečná splatnosť úveru. Táto musí byť v Zmluve jasne určená pevným dátumom,
aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal dostatočné informácie pre kvalifikované rozhodnutie. Zmluva
neobsahuje dobu trvania zmluvy, pričom ide o náležitosť, ktorá musí byť v zmluve jasne uvedená a je
neprípustné, aby pasivita veriteľa ohľadom jej zakomponovania do zmluvy bola nahrádzaná vyvíjaním

aktivity spotrebiteľa za účelom zistenia predmetného údaju. V súvislosti s náležitosťou v zmysle § 9
ods. 2 písm. k) žalobkyňa doplnila, že klient (ani iná osoba, či súd) nie je schopný posúdiť akým
spôsobom vlastne spláca úver, ako sa započítavajú splátky na istinu a úroky, a následne veriteľ zneužíva
túto nejasnosť zmlúv. Okrem skutočnosti, že neuvedenie rozčlenenia splátok považuje ustálená prax
súdov za nenaplnenie zákonnej požiadavky, jedná sa tiež o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských

zmluvách v zmysle § 53 ods. 1 OZ. Je to totiž veriteľ, kto svojvoľne a nekontrolovateľne priraďuje
splátky a určuje, aká časť sa použije na splátky istiny a aká na splátky odmeny veriteľa (úrokov a
poplatkov), pričom spotrebiteľ nemá žiadnu moc skontrolovať, podľa akého kľúča toto veriteľ robí. Pokiaľ
ide o poplatok za garantovanú službu, značná nerovnováha v právach a povinnostiach vyplývajúca z
poplatku spočíva v tom, že spotrebiteľ mal plniť na účet žalovaného finančnú čiastku vo výške 610,30

Eur, pričom protiplnenie zo strany žalovaného spočíva v poskytnutí služieb, o ktorých žalobkyňa v čase
uzatvorenia zmluvy ani nevie, či ich vôbec bude potrebovať, navyše ich skutočná hodnota by v praxi
nepredstavovala ani desatinu z poskytnutého plnenia žalobkyňou. Zaplatiť 610,30 Eur za to, že žalovaný
žalobkyňu telefonicky upozorní na omeškanie, či možnosť získať duplikáty dokumentov sa javí ako
značne nevyvážené, pretože náklady spojené s telefonickým upozornením či vyhotovením duplikátov

dokumentov možno počítať v centoch, max. v pár eurách, nie v stovkách eur.

5. Žalobkyňa zároveň vzhľadom na poskytnutú zľavu vzala návrh späť v časti zaplatenia 622,24 Eur.6. Žalovaný vo vyjadrení z 18.10.2017 doplnil, že práve úrok je vždy pre spotrebiteľa ten rozhodujúci
parameter v súvislosti s úrokovou sadzbou. Skutočnosť, že pri rovnakej úrokovej sadzbe, rovnakej istine
a rovnakej dĺžke úverového vzťahu, rôzne inštitúcie určujú zákazníkom rôznu výšku úroku, je faktom

finančného trhu. V prípade komparácie je potrebné hľadieť nie len na úrokovú sadzbu, ale zaoberať sa
aj tým, ako daný subjekt túto úrokovú sadzbu kvantifikuje na konkrétny úrok. Z argumentácie žalobkyne
je ďalej zrejmé, že žalobkyňa vyčíta žalovanému len spôsob vyjadrenia niektorých náležitostí. Žalovaný
sa nedomáha aplikácie žiadnej povinnosti zo smernice 2008/48/ES voči spotrebiteľom. Vždy je však
nevyhnutné vykladať vnútroštátnu právnu úpravu v súlade s európskym právom, čo platí o to viac,

keď je vnútroštátna a úniová norma v súlade, ako je tomu aj v tomto prípade. Keďže vnútroštátna
úprava je transpozíciou európskej právnej normy, ktorú vnútroštátna právna úprava pri náležitostiach
zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemôže a ani neupravuje nijako inak, tak výklad Súdneho dvora EÚ
je záväzný a plne použiteľný aj pre tento spor, keďže sa presne týka výkladu žalobkyňou napádaných
náležitostí. V súvislosti s bodom 23 zmluvy opravil žalovaný zrejmú chybu v predchádzajúcom vyjadrení,
pretože v bode 24 Zmluvy o úvere sa nachádza možnosť podať reklamáciu, či sťažnosť na adresu

veriteľa, ktorá sa nachádza v hlavičke Zmluvy o úvere na prvej strane. K poplatku za garantovanú službu
žalovaný doplnil, že celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú špeciálnou
definíciou odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Odplatou za poskytnutie spotrebiteľského
úveru Zmluvou o úvere je iba dohodnutý úrok a poplatok za garantovanú službu. Znenie §53 ods. 1 OZ
vylučuje možnosť zaoberať sa neprijateľnosťou cenového dojednania ako takého, a keďže nerozlišuje

medzi hlavnými a vedľajšími cenovými dojednaniami, vylučuje aj možnosť zaoberať sa neprijateľnosťou
jednotlivých zložiek cenového dojednania, tade vylučuje možnosť zaoberať sa prijateľnosťou poplatku
za garantovanú službu. Poplatok za garantovanú službu bol v čase uzavretia Zmluvy o úvere bežne
dojednávaným a dovoleným poplatkom. Jeho protiplnenia sú vymedzené v bode 4 Zmluvy o úvere.
Zmluvné dojednanie o poplatku za garantovanú službu je súčasťou hlavného cenového dojednania

zmluvy o úvere, tade by nemalo podliehať samostatnému súdnemu prieskumu jeho prijateľnosti. Je
vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne. Nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ vie, že za poskytnutie spotrebiteľského
úveru bude povinný zaplatiť odplatu a vie, aké plnenia mu bude žalovaný za daný poplatok poskytovať.
Nie je ani neprimerane vysoký, nakoľko je logické, že so službami vymedzenými v bode 4 Zmluvy

sú spojené značné reálne náklady a v podnikaní je prirodzené, že nákladová položka podnikateľskej
činnosti nebýva zanedbateľná. Žalovaný zotrval aj na námietke premlčania, pretože žalobkyňa plnila
žalovanému časť splátok pred viac ako dvoma rokmi pred podaním žaloby. V danom prípade pri časti
splátok uplynula dvojročná subjektívna lehota.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 24.8.2014, predsporovou
výzvou zo 6.10.2016, dohodou o započítaní pohľadávok z 24.8.2014, potvrdením o doplatení pôžičky zo
4.5.2015, vyjadrením k predsporovej výzve z 30.11.2016, prehľadom doplatených pôžičiek z 23.1.2017,
oznámením o postúpení pohľadávok, tabuľkami s maximálnymi výškami odplaty za poskytnutie
spotrebiteľského úveru, výpismi z účtu žalobkyne, a zistil tento skutkový a právny stav veci:

8. Dňa 24.8.2014 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
jej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 2.300,- Eur, ktoré sa žalobkyňa zaviazala splatiť, spolu
s úrokom vo výške 546,73 Eur (čo je 21,50 % ročne) a poplatkom za garantovanú službu pevnou sumou
610,30 Eur, v 100 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky od prvej po predposlednú je

34,58 Eur a výška poslednej splátky je 33,61 Eur. V zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera
nákladov (ďalej len RPMN) 57,17 %, celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť 3.457,03 Eur,
priemerná RPMN 18,01 %. Úver bol poskytnutý na dobu 100 týždňov a termín splatnosti poslednej
splátkyatedakonečnejsplatnostiúveruadlžnejsumyjesiedmydeň100.týždňapodniuzavretiazmluvy.
Strany si dohodli bezhotovostný režim poskytnutia aj splácania úveru. Splatnosť prvej splátky nastáva

20. kalendárny deň po uzavretí zmluvy. Splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po
splatnosti predchádzajúcej splátky. Konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti
poslednej splátky, ktorým je siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia Zmluvy. Splátka sa považuje za
uhradenú dňom jej pripísania na bankový účet veriteľa uvedený v zmluve. Číslo zmluvy bolo 610053911.

9. Podľa bodu 4. zmluvných podmienok Za poplatok za garantovanú službu má zákazník počas trvania
tejto zmluvy nasledovné výhody:
a) telefonické upozornenie na omeškania s uhradením sumy splatnej podľa tejto zmluvyb) možnosť požiadať o podporu a poskytnutie informácií prostredníctvom zákazníckej telefonickej
linky a kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú Zákazníkovi k dispozícii v úradných
hodinách uvedených na webovom sídle www.provident.sk , a to v súvislosti s

poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach Zákazníka podľa tejto Zmluvy
c) možnosť získať duplikáty dokumentov v súvislosti so Zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia,
d) možnosť získať Kartu splátok, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto Zmluvy,
e) e) záväzok Providentu zdržať sa uplatnenia nároku na nezaplatenú časť dlžnej sumy v dedičskom
konaní, ak dôjde k smrti Zákazníka.

10. Podľa bodu 12. zmluvných podmienok Zákazník je počas trvania zmluvy oprávnený splatiť
Providentu úver alebo jeho časť kedykoľvek pred lehotou splatnosti, pričom ak zákazník splatí úver pred
lehotou splatnosti v celej sume alebo v časti, je povinný uhradiť úrok a poplatok za garantovanú službu v
sume zodpovedajúcej časovému obdobiu od poskytnutia úveru do dňa jeho úplného alebo čiastočného
splatenia. Podľa bodu 13. zmluvných podmienok Ak zákazník splatí Providentu úver alebo jeho časť

pred lehotou splatnosti, suma splátok dlžnej sumy podľa tejto zmluvy zostáva zachovaná, pričom nároky
zákazníka z predčasného splatenia úveru alebo jeho časti sa vysporiadajú započítaním oproti zvyšným
splátkam dlžnej sumy pri zaplatení celej dlžnej sumy v poradí od poslednej splátky k predchádzajúcim.

11. Podľa bodu 24. zmluvných podmienok Zákazník má právo zaslať sťažnosť alebo reklamáciu vo

vzťahu k tejto zmluve a jej uplatňovaniu na hore uvedenú adresu Providentu.

12. Predsporovou výzvou zo 6.10.2016 žalobkyňa vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia v podobe preplatku na vykonaných úhradách na splatenie úveru zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX, z dôvodu, že tento je bezúročný a bez poplatkov. Listom z 30.11.2016 žalovaný

žalobkyňou navrhnutú dohodu o vyrovnaní a vydanie bezdôvodného obohatenia odmietol.

13. Podľa potvrdenia o doplatení pôžičky vystaveného žalovaným 4.5.2016 žalobkyňa splatila dňa
29.4.2015 v plnej výške pôžičku č. XXXXXXXXX v celkovej výške 2.300,- Eur.

14. Podľa výpisoch o úhradách realizovaných žalobkyňou na účet žalovaného k variabilnému symbolu
XXXXXXXXXX, zodpovedajúcemu číslu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uhradila žalobkyňa dňa
27.8.2014 sumu 276,64 Eur, dňa 17.10.2014 sumu 172,90 Eur, dňa 1.12.2014 sumu 172,90 Eur, dňa
8.1.2015sumu34,58Eur,dňa16.1.2015sumu69,16Eur,dňa22.1.2015sumu69,16Eur,dňa19.2.2015
sumu 69,16 Eur, dňa 5.3.2015 sumu 69,16 Eur, dňa 20.3.2015 sumu 69,16 Eur, dňa 10.4.2015 sumu

69,16 Eur, dňa 24.4.2015 sumu 2.625,- Eur, spolu sumu 3.696,98 Eur. Dňa 15.5.2015 žalovaný vrátil
žalobkyni čiastku 862,19 Eur.

15. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 24.8.2014 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 24.8.2014 Spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak

dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.17. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 24.8.2014 za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o

zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,

v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 24.8.2014 neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 24.8.2014 Ak poskytne dodávateľ
spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho
uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je

aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami
diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže
opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané.20. Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 24.8.2014 Neprijateľnosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená,
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné

podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

21. Podľa § 54 ods. 1, 2,3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 24.8.2014 zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy

na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o
význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom
orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

22. Podľa §1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

v znení účinnom k 24.8.2014 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

23. Podľa §9 ods. 2 písm. c) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchvzneníúčinnomk24.8.2014,zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.

24. Podľa §9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchvzneníúčinnomk24.8.2014,zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

25. Podľa §9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchvzneníúčinnomk24.8.2014,zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

26. Podľa §11 ods. 1zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v
znení účinnom k 24.8.2014, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

27. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

30. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.31. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

32. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

33. V časti sumy 622,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 622,24 Eur od
30.11.2016 do zaplatenia súd konanie na základe účinného čiastočného späťvzatia žaloby žalobkyňou
pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pojednávania, ktoré je vyjadrením jej dispozičného
oprávnenia, zastavil.

34. Predmetom konania bol ďalej návrh žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške

534,79 Eur, ktoré malo vzniknúť v súvislosti so zmluvou o úvere zo dňa 24.8.2014.

35. Súd dospel k záveru, že medzi žalovaným a žalobkyňou uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 ods. Občianskeho zákonníka. Na jednej strane vystupuje
fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri
uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

36. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

37. Predmetnú zmluvu teda súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje známky
absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou
spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave

spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia
majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

38. Po preskúmaní zmluvy o úvere z pohľadu či obsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného k

24.8.2014, súd zistil, že zmluva neobsahuje náležitosti požadované v písm. f), k) uvedeného zákonného
ustanovenia. Zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Zmluva obsahuje len údaj o počte týždenných splátok 100, výšku prvej až predposlednej týždennej
splátky 34,58 Eur a poslednej splátky 33,61 Eur, a to že prvá splátka má byť uhradená do 20. dňa
po dni uzavretia a nasledujúce 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej. Zo zmluvy preto

nie je zrejmé, aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká na splátku úroku a prípadne aká na
splátku poplatku. Podľa názoru súdu táto zákonná náležitosť nemôže byť v spotrebiteľskej zmluve
naplnená len uvedením súhrnnej výšky mesačnej splátky. Z uvedeného údaju nie je spotrebiteľ schopný
vyvodiť aké bude navýšenie sumy, ktorú si v skutočnosti požičiava a z akých konkrétnych zložiek sa
skladá celková suma, ktorú bude napokon povinný veriteľovi vrátiť. Zákonom stanovené členenie a

uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností
dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči
dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Zmluva je nejasná a neurčitá pokiaľ ide o termín
konečnej splatnosti úveru (dobu trvania úveru). Konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky nie jev zmluve uvedený a jednoznačne ho nemožno určiť ani odkazom na dohodnuté termíny splatnosti
jednotlivých splátok. Spotrebiteľ mal podľa zmluvy zaplatiť 100 splátok, pričom začiatok splácania nebol
v zmluve jednoznačne určený, v dôsledku čoho nemožno zo zmluvy vyvodiť ani konečnú splatnosť

úveru. Predložená zmluva navyše obsahuje dve rozdielne informácie vzťahujúce sa na konečnú
splatnosť úveru. Na prvej strane zmluvy je uvedené, že termín splatnosti poslednej splátky a teda
konečnej splatnosti je siedmy deň 100. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Na druhej strane zmluvy v
časti dojednaného bezhotovostného režimu je však ako konečný deň splatnosti úveru a dlžnej sumy
uvedený deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy.

Predložená Zmluva o úvere č. 610053911 je v časti zákonnom stanovenej náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. f) neurčitá. Ak by aj uvedená informácia bola určitá, pokiaľ ide o jej formuláciu, súd neakceptuje, že
konečná splatnosť úveru je dostatočne zadefinovaná v zmluve, pokiaľ ju možno vyvodiť z dohodnutého
celkového počtu splátok, nakoľko táto argumentácia nezodpovedá zneniu ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
f). Zákonospotrebiteľskýchúverochjenutnévnímaťakoprávnypredpisslúžiacinaochranuspotrebiteľa
ako slabšieho účastníka právneho vzťahu. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že konečnú

splatnosť úveru možno určiť aj počítaním dohodnutých splátok (v danom prípade buď 7. deň 60. týždňa
alebo 100. týždňa po uzavretí zmluvy, zmluva je v tejto časti neurčitá). Inak by zákonodarca neuviedol
ako ďalšiu povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. Spotrebiteľ by mal mať presne určené dokedy má úver splácať a ponechať to na
zložitý výpočet prostredníctvom týždňov nie je naplnením účelu spomínaného zákonného ustanovenia.

Je objektívne komplikovanejšie počítanie lehôt podľa týždňov, ako bežné určenie splátok úveru podľa
mesiacov. Nepochybne teda zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie
počtu splátok, pretože inak by sa uspokojil s už so spomínanou ďalšou náležitosťou podľa §9 ods. 2
písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., kde sa uvádza aj počet splátok.

39. Pokiaľ žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016, tento nie
je možné aplikovať na daný prípad a to z nasledovných dôvodov: Pri konflikte smernice a vnútroštátneho
zákona členského štátu musia vnútroštátne súdy v prvom rade skúmať, či môžu smernici priznať
priamy účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený,
vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon

vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice a teda eurokonformný výklad zákona však
nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo
o výklad contra legem.

40. Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký, nikdy nie je oprávnený

poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C 42/15
poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu
zákona č. 129/2010 Z. z. Naopak, výklad vnútroštátneho práva poskytujú vnútroštátne súdy.

41. Súdny dvor EÚ v rozsudku C 42/15 rozhodol, že Smernica členenie splátok nepožaduje. Požiadavka

Zákona je však od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Niet pochybností, že slovenský Zákon ide nad
rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a
splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje Smernica, je
zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa Smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto

terminológiu nepoužil, ale k termínu "splátky" pridal slová "istiny, úrokov a iných poplatkov". K výkladu
tohto ustanovenia Zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto
ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok
poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona za
bezúročnú a bez poplatkov. Vnútroštátne súdy v konštantnej judikatúre potvrdenej Najvyšším súdom SR

potvrdili, že výklad Zákona je taký, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky úveru, splátky poplatkov a
splátky úverov, vychádzajúc z jazykového výkladu Zákona. Predmetným ustanoveniam Zákona, napriek
rozsudkuC-42/15,niejemožnépriznaťnepriamyúčinok.Nato,abybolomožnévykladaťZákonvsúlade
so Smernicou, by bolo potrebné Zákon novelizovať a zosúladiť s textom Smernice, inak by sa jednalo o
výklad Zákona contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty.

42. Súd preto považuje zmluvu o revolvingovom úvere za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.43. Úroková sadzba bola síce v zmluve uvedená a numericky vyjadrená číselnou hodnotou 21,50%,
avšak uvedené nepredstavovalo reálne úročenie poskytnutej sumy, nakoľko suma úveru bola
navyšovaná o poplatok za garantovanú službu, čo pochopiteľne skresľuje výšku preplatenej sumy.

Súd má za to, že takýmto spôsobom sa žalovaný snaží „opticky“ presvedčiť spotrebiteľa o výhodnosti
jeho ponuky, pričom reálne spotrebiteľ za poskytnuté peniaze uhradí viac, ako sa javí. Pokiaľ ide o
dojednanie o garantovaných službách, za ktoré žalovaný žiada od žalobkyne poplatok vo výške 610,30
Eur, toto je zapracované do textu zmluvných podmienok úverovej zmluvy, pričom z obsahu zmluvy
nevyplýva pre spotrebiteľa žiadna možnosť poskytovanie tejto doplnkovej služby vylúčiť, obmedziť alebo

upraviť. Skutočnosť, že žalobkyňa zmluvu, do ktorej bolo toto dojednanie zapracované, podpísala, ešte
neznamená,žeboloindividuálnedohodnutéasvedčíoslobodnejvôlidlžníkapristúpiťnatakétoosobitné
zmluvné podmienky. Podľa názoru súdu je uvedená dohoda o garantovanej službe v rozpore s dobrými
mravmi, keď na jej základe sú spotrebiteľovi vnútené služby, o ktoré vôbec nepožiadal, a ide v podstate
o záväzok spotrebiteľa zaplatiť niečo, čo mu ani nebolo dodané. Rozpor s dobrými mravmi vidí súd aj v
tom, že veriteľ zinkasuje odplatu za službu, hoci spotrebiteľovi žiadnu službu neposkytol a možno ani v

budúcnosti neposkytne. Podľa názoru súdu ide fiktívne plnenie žalovaného (za ktoré musela žalobkyňa
zaplatiť vysokú odplatu) nie je plnením, ktoré slúži záujmom spotrebiteľa, ale naopak plnením slúžiacim
záujmom veriteľa. Nakoľko predmetnú dohodu súd považuje za neplatnú, plnenie, ktoré žalovaný v
súvislosti s ňou od žalobkyne prijal, je majetkovým prospechom z neplatného právneho úkonu.

44. Súd v tomto smere poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 19Co/142/2016: ,, Sporné poplatky (administratívny poplatok, poplatok za zabezpečenie splátok
úveru) nie sú úrokmi, ale poplatkami, ktorým by v štandardných úverových vzťahoch mali korešpondovať
náklady za plnenia skutočne vykonané v prospech spotrebiteľa, v jeho záujme a teda nepochybne, na

skvalitnenie služby. Žalovaný sa spornými administratívnymi poplatkami snaží sledovať tzv. doplnkovú
službu. Pri štandardnom úverovaní, by za určitých okolností, mohli tieto poplatky predstavovať tzv.
vedľajšie cenové dojednanie. Doplnkové služby a vedľajšie plnenia nie sú hlavným predmetom
zmluvy. Hlavným predmetom plnenia a hlavným cenovým dojednaním pri spotrebiteľskom úvere, je
predovšetkým úver a úroky za úver. Pre právne posúdenie je zásadnou skutočnosť, že podstatou a

hlavným cieľom zmluvy bolo získať úver. Ako je zrejmé z § 53 ods. 1 OZ, ten explicitne vylučuje zo
súdneho prieskumu hlavný predmet plnenia a primeranosť jeho ceny. Nie teda poplatky, ktoré, ak by
boli platné, tak by mohli predstavovať vedľajšie cenové dojednanie, ktoré však súdnemu prieskumu
podliehať musia aj v súlade s požiadavkami komunitárneho práva so zreteľom na ochranu spotrebiteľa.“

45. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

46. V zmysle vyššie uvedenej argumentácie mal súd za preukázané, že zo strany žalovaného došlo
k bezdôvodnému obohateniu plnením žalobkyne na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú
súd považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú a neplatnej dohody o poplatku za garantovanú službu, a
to v rozsahu prevyšujúcom žalovaným poskytnuté peňažné plnenie vo výške 2.300,- Eur. Žalobkyňa
podľa predložených potvrdení o platbách uhradila 3.696,98 Eur. Dňa 15.5.2015 jej žalovaný vrátil čiastku

862,19 Eur. Žalobkyni tak vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré si v konaní
uplatnila vo výške 534,79 Eur ako rozdiel medzi ňou vykonanými úhradami a vyčerpanou istinou úveru.
Nárokunavydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýške534,79Eursúdakodôvodnémuvcelomrozsahu
vyhovel.Súdzároveňpriznalžalobkyniajnároknaúrokzomeškaniavsadzbe5%ročnezosumy534,79
Eur od 30.11.2016 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyňa

v konaní preukázala, že písomne vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré
žalovaný v písomnej odpovedi z 30.11.2016 odmietol.

47. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.48. Vznesenú námietku premlčania, z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčanej doby na vydanie
bezdôvodného obohatenia, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobkyňa v súvislosti so zmluvou o úvere
vykonávala úhrady nasledovne: dňa 27.8.2014 sumu 276,64 Eur, dňa 17.10.2014 sumu 172,90 Eur,

dňa 1.12.2014 sumu 172,90 Eur, dňa 8.1.2015 sumu 34,58 Eur, dňa 16.1.2015 sumu 69,16 Eur, dňa
22.1.2015sumu69,16Eur,dňa19.2.2015sumu69,16Eur,dňa5.3.2015sumu69,16Eur,dňa20.3.2015
sumu 69,16 Eur, dňa 10.4.2015 sumu 69,16 Eur, dňa 24.4.2015 sumu 2.625,- Eur. Z uvedeného
vyplýva, že zostatok sumy skutočne čerpaných prostriedkov úveru zaplatila žalobkyňa v rámci poslednej
vykonanej úhrady dňa 24.4.2015 a v tento deň zároveň prijal žalovaný celú sumu preplatku, v tomto

konaní vyhodnoteného ako bezdôvodné obohatenie. Ak by súd akceptoval, že subjektívna lehota na
premlčanie začala plynúť deň po prijatí plnenie, t.j. 25.4.2015, uplynula by 25.4.2017. Žaloba však bola
na súd podaná 24.3.2017, teda pred uplynutím premlčacej doby.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

51. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

53. Celkovo bol v konaní uplatnený nárok na zaplatenie sumy 1.157,03 Eur. Žalobkyňa bola v
konaní úspešná v časti 534,79 Eur, v ktorej sú návrhu vyhovel (46 %). Žalovaný bol úspešný v časti
622,24 Eur, v ktorej súd konanie zastavil, keďže zastavenie konania zavinila z procesného hľadiska
žalobkyňa späťvzatím žaloby (54%). Pri zohľadnení pomeru úspechu a neúspechu strán na výsledku
konania tak súd priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 8% (54-46). O výške

náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Súd neakceptoval argumentáciu právneho zástupcu žalobkyne, podľa ktorej trovy konania súvisiace s
druhým pojednávaním zavinil žalovaný, pretože pokiaľ by si uplatnil prostriedky obrany včas, bolo možné
rozhodnúť už na predchádzajúcom pojednávaní. Súd poukazuje na to, že pojednávanie nariadené
na 29.11.2017, bolo odročené na návrh právneho zástupcu žalobkyne, ktorý požiadal o poskytnutie

priestoru na zabezpečenie listinných dôkazov o úhradách vykonaných žalobkyňou, a to v súvislosti s
námietkou premlčania vznesenou žalovaným. Súd poukazuje na to, že žalovaný námietku premlčania
vzniesol už v odpore proti platobnému rozkazu doručenom súdu 23.6.2017 a právnemu zástupcovi
žalobkyne 16.8.2017. Žalobkyňa tak mala vedomosť o obrane žalovaného už pred prvým nariadeným
pojednávaním, pričom už na tomto pojednávaní mohla predložiť listinné dôkazy v podobe potvrdení o

splátkach, ktoré jej právny zástupca predložil ako prílohu podania z 20.12.2017.

54. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestovakjepoplatníkodpoplatkuoslobodenýasúdjehonávrhuvyhovel,zaplatípodľavýsledkukonania
poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

55. Nakoľko žalobkyňa bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm.
za) zákona o súdnych poplatkov, súd žalovaného, v časti v ktorej nemal v konaní úspech, zaviazal
zaplatiť súdny poplatok so výške 32,- Eur Eur stanovenej podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka súdnych
poplatkov, a to na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.