Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. august 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/115/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315210926
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8315210926.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcov v 1/ rade M.. B. U., nar. X.X.XXXX,
bytom E. XXXX/X, I. a 2/ rade B. K., nar. X.X.XXXX, bytom XX. G. XXXX/X, I., žalobcovia v prvom a
druhom rade zastúpení JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody 25, Humenné proti
žalovanej M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.. G. XXXX/XX, I. o neplatnosť závetu, o odvolaní žalobcov

proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 15.02.2017 č.k. 12C 355/2015-102 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o priznaní odmeny za vypracovanie znaleckého posudku č. 46/2016
znalkyni PhDr., PaedDr. N. A. vo vzťahu k žalobcom v 1/ a 2/ rade v plnom rozsahu.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že
vlastnoručne napísaný a podpísaný závet po poručiteľovi B. K. je neplatný v celom rozsahu zamietol.
Stranám náhradu trov konania nepriznal. Priznal znalkyni PhDr., PaedDr. N. A., Dubová 493/5, L. M.
odmenu za vypracovanie znaleckého posudku č. XX/XXXX vo vzťahu k žalobcom v 1/ a 2/ rade v plnom
rozsahu.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k náhrade trov konania a priznaní odmeny za

vypracovanie znaleckého posudku uviedol, že žalobkyňa v prvom rade vo svojej výpovedi uviedla, že v
roku 2009 jej zavolal otec, že sa s ňou potrebuje stretnúť. Keď sa stretli, otec jej ukázal závet z roku 2009
a povedal jej, aby ho odložila a potom preukázala v dedičskom konaní. V závete bolo uvedené len to, čo
by dostala žalobkyňa v prvom rade v rámci dedičského konania. V roku 2010 už nebol jej otec celkom
spôsobilý. Keď boli pri v roku 2010 pri hrobe ich matky, otec stál pri inom hrobe, bol dezorientovaný. V
roku 2011, keď boli pri hrobe matky, už otec poznal len ju, nespoznal jej manžela a sesternicu, ktorá bola

s nimi. Postupne bol otec na tom zdravotne zle, v roku 2014 sa stratil a až pomocou mestskej polície
ho našli pre tehelni, na mieste kde pôvodne bývali. Žalobkyňa v prvom rade uviedla, že má pochybnosti
najmä o podpise otca na závete z roku 2010.
3. Žalobca v druhom rade vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2009 začal badať na otcovi aj psychické
zmeny. Keď prichádzal k nemu na návštevu tak ho už nespoznával resp. nevedel jeho meno. Žalobca
v druhom rade vedel o prvom závete, o druhom závete nevedel nič.

4. Žalovaná uviedla, že za otca žalobcov sa vydala v roku 1981, nie pre majetok, ale preto, že ho ľúbila a
on ľúbil ju. Potom bývali 8 rokov v prenajatom byte, a po asi 8 rokoch si postavili dom s tým, že ani jeden
zo žalobcov im nechodil pomáhať. Nie je pravdou, že by ho nemohli deti navštevovať, mohli sa o neho
starať aj pomáhať mu. Manželstvo trvalo 34 rokov a s tým, že jej nebohý manžel bol u svojej dcéry asi
dvakrát a to s ňou. Ona s nebohým manželom pomáhali žalobcom. Keď žalobkyňa v prvom rade predala
dom a nemala na zaplatenie dane, zaplatili namiesto nej 16 000.-Sk, žalobcovi v 2. rade vyplatili 23 000.-

Sk, pretože neplatil na deti. Je pravdou, že tieto peniaze potom splácal. Žalovaná nesúhlasila s tým,
že jej manžel nebol v roku 2010 zdravotne spôsobilý. O jeho spôsobilosti svedčí aj časopis politickýchväzňov, kde je záver z výročnej členskej schôdze, ktorá sa konala dňa 12.3.2012 a na fotografii je aj
poručiteľ. Do roku 2013 sa nechodil poručiteľ nikde liečiť a až v apríli 2013 ho presvedčila, aby šiel k
lekárovi, pretože začal rozprávať a spomínať veci, o ktorých predtým nerozprával. Pri spísaní závetu

nebola žalovaná prítomná, našla ho na stole a keď sa ho opýtala, čo to urobil uviedol, že dal veci na
pravú mieru, aby závet odložila a preukázala sa ním v rámci dedičského konania.
5. Zo strany žalovanej bola predložená správa M.. M. C., psychiatra z roku 2015, kde sa uvádza, že B.
K. začal jeho ambulanciu navštevovať od apríla 2013.
6. Okresný súd Humenné uznesením č. 12C 355/2015 zo dňa 9.2.2016 nariadil vo veci znalecké

dokazovanie za účelom preukázania pravosti podpisu B.G. K. na závete zo dňa 22.8.2010. Znalkyňa
predložila znalecký posudok č. XX/XXXX dňa 6.9.2016. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva,
že závet zo dňa 22.8.2010 vlastnoručne napísal a podpísal poručiteľ B. K., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel
dňa XX.X.XXXX.
7. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 15.2.2017 žalobcovia v prvom a druhom rade uviedli,
že žalobu podali z dôvodu, že mali vážne pochybnosti o pravosti podpisu poručiteľa na tomto závete.

Poručiteľ vyhotovil závet aj v roku 2009, ktorý odovzdal žalobkyni v prvom rade, aby ho odložila a
predložila ho po jeho smrti, pretože mal obavu, že sa niečo môže stať a nebude rešpektovaná jeho vôľa.
V roku 2010 mal ich otec zdravotné problémy, bral lieky na tlmenie bolesti a pokiaľ s ním žalobcovia
komunikovali telefonicky alebo ústne bol dezorientovaný a stále kládol tie isté otázky. Poručiteľ trpel
alzheimerovou chorobou a inými chorobami, ktoré majú dlhodobý priebeh. Nešlo o náhle zhoršenie

zdravotnéstavuuporučiteľa.Zdravotnéproblémynepopieraanižalovaná,aleuvádzaichažvroku2013.
Žalobcovia žiadali, aby bola predložená zdravotná dokumentácia poručiteľa, aby bolo zistené, či v čase
podpísania závetu nemal poručiteľ zdravotné problémy, ktoré by mu bránili prejaviť vlastnú vôľu, keďže
v čase podpísania závetu žil v spoločnej domácnosti so žalovanou. Táto manipulovala s poručiteľom,
bránila mu stretávať sa s deťmi - žalobcami. Žalobcovia sa nijako voči poručiteľovi neprevinili, podľa

možnosti sa s ním stretávali a žalobca v druhom rade sa o neho aj dlhodobo osobne staral.
8. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.
9. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

10. Podľa § 746 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou,
alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom
závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
11. Podľa § 476a Občianskeho zákonníka vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný rukou,
inak je neplatný.

12. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd určil, že závet zo dňa 22.8.2010 napísaný
poručiteľom B. K., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX je neplatný. Ako dôvod neplatnosti v prvom rade uviedli,
že podpis na predmetnom závete nie je poručiteľov. Súd na preukázanie pravosti podpisu na závete
zo dňa 22.8.2010 uznesením č. 12C 355/2015 zo dňa 9.2.2016 nariadil vo veci znalecké dokazovanie.
Znalkyňa predložila znalecký posudok č. XX/XXXX dňa 6.9.2016. Zo záverov tohto znaleckého posudku

vyplýva, že závet zo dňa 22.8.2010 vlastnoručne napísal a podpísal poručiteľ B. K., nar. XX.X.XXXX,
ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX. Tým mal súd za preukázané, že závet zo dňa 22.8.2010 vlastnoručne
podpísal poručiteľ. Ako druhý dôvod neplatnosti závetu uvádzali žalobcovia v prvom a druhom rade
skutočnosť, že poručiteľ v čase podpísania závetu nebol zdravotne spôsobilý na podpísanie takéhoto
úkonu. Žalobcoviasícenavrhovalivyžiadaniezdravotnejdokumentácieporučiteľa,aleneuviedlilekárov,

od ktorých by súd takúto dokumentáciu mal žiadať. Takýto dôkaz teda nebolo možné vykonať. Taktiež
si žalobcovia v prvom a druhom rade odporujú, kedy na pojednávaní dňa 21.1.2016 prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne uviedli, že zdravotný stav poručiteľa nebol dobrý v rokoch 2009, 2010 a 2011,
pričom v roku 2009 odovzdal poručiteľ žalobkyni v prvom rade závet napísaný v tomto roku. Tým vlastne
spochybňujúžalobcoviaajzávetnapísanývroku2009aodovzdanýporučiteľomžalobkynivprvomrade.

Na preukázanie zdravotného stavu poručiteľa v čase podpísania závetu nenavrhli žalobcovia vykonanie
relevantných dôkazov a nijakým spôsobom nepreukázali, že by v roku 2010 nebol poručiteľ spôsobilý
na vykonanie takéhoto úkonu. Preto ani tento dôvod, ktorý namietali žalobcovia, nebol preukázaný. Súd
považuje závet zo dňa 22.8.2010 za platný, spĺňa všetky náležitosti v zmysle Občianskeho zákonní a
opak nebol zo strany žalobcov preukázaný. Preto súd žalobu zamietol.

13. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.15. Žalobcovia boli v konaní neúspešní. Žalovanej by patrila náhrada trov konania v plnom rozsahu. Táto
si však trovy konania neuplatnila, preto súd stranám náhradu trov konania nepriznal. Za vypracovanie
znaleckého posudku vznikli znalkyni náklady vo výške 564,40 eur. Keďže žalobcovia v konaní neboli

úspešní a vykonanie tohto dôkazu bolo na preukázanie ich tvrdení súd priznal znalkyni odmenu za
vypracovanie znaleckého posudku v plnom rozsahu voči žalobcom v prvom a druhom rade.
16. Žalobcovia v podanom odvolaní proti výroku napadnutého rozsudku o priznaní odmeny za
vypracovanie znaleckého posudku znalkyni navrhli, aby odvolací súd zmenil III. výrok rozsudku
Okresného súdu Humenné, a to tak, že prizná znalkyni PhDr. PaedDr. N. A. odmenu za vypracovanie

znaleckého posudku č. 46/2016 zo štátnych prostriedkov, resp. vo vzťahu k žalobcom v 1/ a 2/ rade v
podiele 1/2 a vo vzťahu k žalovanej v podiele 1/2.
17. Žalobcovia trvajú na tom, že na strane žalobcov sú dôvody hodné osobitného zreteľa a z toho dôvodu
žiadajú, aby odvolací súd zmenil III. výrok predmetného rozsudku a zobral do úvahy osobné pomery,
výšku výdavkov, ako aj okolnosti samotného prípadu a taktiež prihliadol na to, že žalobca v 2/ rade má
vážne zdravotné problémy, je poberateľom invalidného dôchodku.

18. Dôvodom zamietnutia žaloby bol záver znaleckého posudku vypracovaného znalcom pribratým do
konania, ktorého záver žalobcovia predvídať nemohli. S podanou žalobou boli žalobcami predložené
listinné dôkazy, na základe ktorých žalobcovia svoj nárok na súde aj uplatňovali.
19. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhla rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne
správny potvrdiť.

20. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
a zistil, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené.
21. V konaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver.

22. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že trovy dôkazu boli vyporiadané na základe
napadnutého rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo v zmysle pravidiel vyplývajúcich z ustanovenia
§ 255 a nasl. C.s.p.
23. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia v konaní neboli úspešní a vykonanie tohto dôkazu bolo
na preukázanie ich tvrdení.

24. Čo sa týka žalobcami prezentovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa pred súdom prvej
inštancie, že žalobca v 2/ rade má vážne zdravotné problémy, je poberateľom invalidného dôchodku
a žalobkyňa v 1/ rade si sama uhrádza všetky svoje základné životné potreby, žalobcovia tvrdené
skutočnosti ničím nepreukázali, najmä však nepoukázali na pomery druhej strany sporu.
25.Nemožnopretovyčítaťsúduprvejinštancie,žezatohtostavunevideldôvodnaaplikáciuustanovenia

§ 257 C.s.p.
26. Odvolací súd má za to, že by bolo nespravodlivé, aby sa žalovaná, ktorá dôvodne bránila svoje
práva, podieľala na úhrade trov v podiele 1/2, ako to v podanom odvolaní navrhujú žalobcovia.
27. Keďže súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej
sporovej strane (pričom v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť), postupoval správne, ak sa

vyporiadal s nárokom na náhradu trov dôkazu tak, že oprávnenej osobe ho priznal proti tej strane sporu,
ktorej vykonanie dôkazu bolo potrebné na preukázanie jej tvrdení.
28. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p.
rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
29. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s

ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že
žalovaným v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
30. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).