Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515205786
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1515205786.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek

senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: Bytový podnik
Petržalka s.r.o., so sídlom Haanova 10, Bratislava, IČO: 36 821 012, zastúpeného advokátom JUDr.
Marošom Palikom, Muchovo nám. 12, Bratislava, proti žalovanej: B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. 9, H.,
o zaplatenie 614,41 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
V zo dňa 17.07.2017, č. k. 40C/89/2015-60, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.07.2017, č. k.
40C/89/2015-60, p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 17.07.2017, č. k.
40C/89/2015-60 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanej zaplatenia 614,41 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 432,69 eur od 07.03.2015 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 110,68 eur od 07.03.2015. Žalovanej náhradu
trov konania nepriznal.

2.Zodôvodneniarozhodnutiavyplýva,žežalobcasvojužalobuodôvodniltým,ženazákladeuzatvorenej
zmluvy o výkone správy je žalovaná ako vlastníčka bytu na adrese Y. povinná uhrádzať mesačne vopred
poplatok do fondu údržby a opráv a zálohové platby za služby poskytované s užívaním
bytu vrátane poplatku za výkon správy. Vzhľadom ku skutočnosti, že si žalovaná svoje povinnosti zo
Zmluvy o výkone správy riadne a včas neplnila, vznikol žalovanej voči žalobcovi nedoplatok za služby
poskytované s užívaním bytu za obdobie 01.01.2013 do 31.01.2015 a za fond údržby a opráv za obdobie
od 01.04.2014 do 31.12.2014, pričom k 06.03.2015 sa jedná o 110,68 eur za dlžné mesiace 11-12/2014

po 55,34 eur (fond opráv), 432,69 eur za dlžné mesiace 10/2014 po 143,95 eur, 11-12/2014 po 144,37
eur (služby) a 71,04 eur - úrok z omeškania za oneskorené platby.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie v konaní za preukázané, že žalovaná je vlastníčkou
bytu nachádzajúceho sa na Y.. Výkon správy pre predmetný bytový dom vykonáva žalobca. Žalovaná je
povinná na základe Zmluvy o výkone správy platiť vopred do 15. dňa bežného mesiaca na nasledujúci
mesiac preddavky na služby spojené s užívaním bytu vo výške 144,37 eur a príspevok do fondu opráv

vo výške 55,34 eur.
Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2014 do 30.11.2014 k predmetnému bytu súd zistil,
že žalovaná neuhradila preddavkové platby za mesiace 10, 11, 12/2014 po 144,37 eur, neuhradila tiež
príspevky do fondu opráv za mesiace 11, 12/2014 po 55,34 eur spolu 110,68 Eur. Zo sumárnej analýzyplatiebtiežzistil,žepripredpise/vyúčtovaní1.046,70euržalovanánazáloháchuhradilačiastku1.848,02
eur (t.j. o 801,32 eur viac) a na platbách do fondu opráv pri predpise/vyúčtovaní 608,74 eur uhradila
664,08 eur (t.j. o 55,34 eur viac). Žalovaná bola v omeškaní s úhradou celkom vo výške 70,04 eur

(vyčíslený úrok z omeškania).

4. Posúdiac vec právne podľa ust. § 8a ods. 1 a 2, § 8b ods. 1, 2 písm. e) a § 10 ods. 1 a 6 zákona
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov dospel súd k záveru, že žalovaná ako
vlastníčka bytu je povinná uhrádzať plnenia spojené s jeho užívaním a preddavky

do fondu prevádzky, údržby a opráv mesačne vopred do 15. dňa bežného mesiaca v zmysle § 10
ods. 1 a 6 zákona č. 182/1993 Z. z. a čl. IV. 8 Zmluvy o výkone správy, pričom na základe mesačného
zálohového predpisu je výška úhrady za plnenia na služby 144,37 eur a výška preddavku do fondu 55,34
eur, a žalobca ako správca je oprávnený tieto platby vymáhať. Avšak platenie záloh podlieha ročnému
vyúčtovaniu,ktoréježalobcapovinnývykonaťvzmysle§8aods.2zákonač.182/1993Z.z.ovlastníctve
bytov do 31. mája nasledujúceho roka, v tomto prípade do 31.05.2015. Znamená to, že i keď žalobca

podal žalobu 16.03.2015, tak po splnení tejto svojej zákonnej povinnosti sa v priebehu konania (t.j. po
31.5.2015) môže úspešne domáhať len nedoplatku na úhradách za plnenie poskytované s užívaním
bytu vyplývajúceho z ročného vyúčtovania za rok 2014. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 83/2006, z odôvodnenia ktorého vyplýva,
že žalobca sa nemôže úspešne domáhať zaplatenia nedoplatku na zálohových platbách s užívaním

bytu, ak sú predmetom ročného vyúčtovania, keďže platenie záloh podlieha ročnému zúčtovaniu, až po
ktorom vzniká právo na zaplatenie skutočného nedoplatku.

5. Po zistení, že žalobca sa žalobou domáha nedoplatku na zálohách na plnenia poskytovaných s
užívaním bytu za obdobie 10-12/2014 (služby) 10-11/2014 (fond opráv), a v priebehu konania žalobu

nezmenil, a ani netvrdil skutočnosti rozhodujúce pre prípadné posúdenie nároku z ročného zúčtovania
a ročné zúčtovanie za rok 2014 súdu nedoložil ani po 31.05.2015, súd prvej inštancie jeho žalobu v
časti istiny zamietol.

6. Vo vzťahu k uplatnenému príslušenstvu - úroku z omeškania (§ 121 ods. 3 v spojení §

517 ods. 2 OZ) zo zálohových platieb, súd prvej inštancie tento nárok zamietol vzhľadom na nepriznanie
nároku na zaplatenie zálohových platieb.

7. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietol, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je nesprávne, vydané v rozpore so zákonom. Podľa žalobcu sú dané odvolacie dôvody

v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie voveci)a § 365 ods. 1 písm. h) CSP (súd prvejinštancie vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci). Uviedol, že nemožno poprieť, že Najvyšší súd SR zaujal v danej otázke stanovisko, z
ktorého vyplýva, že preddavky (zálohy - vratné platby) nemožno v prípade plnení hradených vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov v dome na plnenia poskytované v súvislosti s užívaním bytu úspešne

požadovať po ich vyúčtovaní. Na strane druhej je potrebné rozlišovať tieto preddavky na plnenia do
tzv. fondu správy, ktoré je povinný správca reálne vlastníkovi každoročne spätne za predchádzajúci rok
do 31.05. vyúčtovať a prípadne zistený nedoplatok aj reálne vrátiť, a preddavky do fondu prevádzky,
údržby a opráv, ktoré len správca každoročne sumarizuje, teda pri ktorých sa iba poskytuje informácia
o stave ich úhrad a ich reálnych nákladoch na dom za dané obdobie, ktoré reálnemu vyúčtovaniu

nepodliehajú a tieto sa vlastníkom nevracajú. Prostriedky fondu opráv sa akumulujú na účte bytového
domu a prechádzajú do ďalších období. Teda v prípade fondu opráv nejde o reálne vyúčtovanie s
povinnosťou vrátiť prípadne zistený nedoplatok. Vyššie uvedené potvrdzuje tiež samotná zmluva o
výkone správy uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, kde sa v čl. VI. bode 12. výslovne uvádza:
„12. Prostriedky FO nepoužité v príslušnom kalendárnom roku sa vlastníkom nevracajú, ale sa prevedú

do nasledujúceho roka“. Je teda zrejmé, že dátum 31.05. a povinnosť vyúčtovania, nemôže mať
žiadny dopad na nárokovateľnosť už splatných príspevkov do fondu opráv. Aj citované rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/83/2006 sa vzťahuje len na preddavky za plnenia na úhradu nákladov
súvisiacich s užívaním bytu - energií, ktoré je v prípade preplatku správca povinný po vyúčtovaní vrátiť
vlastníkovi. Toto rozhodnutie nijako neobmedzuje vymáhať nedoplatky do fondu opráv aj po vyúčtovaní

za príslušný rok. Súd prvej inštancie teda pochybil minimálne v časti, v ktorej bez ďalšieho nepriznal
žalobcovi voči žalovanému nárok na úhradu tej časti istiny, ktorá zodpovedá neuhradeným preddavkom
do fondu prevádzky, údržby a opráv, teda sumy 110,68 eur s príslušenstvom. Vymáhateľnosť (lepšie
povedané súdna uplatniteľnosť) tohto nároku žalovanému nemohla za žiadnych okolností zaniknúťdňom 31.05.2015, ako uvádza súd. Žalobca sa taktiež nestotožňuje so zamietnutím žaloby v časti istiny,
ktorá zodpovedá platbám na plnenia (fond služieb). Povinnosť žalovaného ako vlastníka bytu platiť
úhrady za plnenia poskytované v súvislosti s užívaním bytu a domu, nezaniká ročným vyúčtovaním za

dané obdobie. Záver súdu, že po vykonaní ročného zúčtovania už nie je možné domáhať sa zaplatenia
nedoplatkov na uvedených úhradách, nie je správny. V právnom štáte je neprijateľné, aby vlastník bytu
bol v podstate zbavený povinnosti hradiť svoje dlhy, čo je tento prípad. Vlastník je podľa zákona povinný
platiť tieto úhrady, správca v mene ostatných vlastníkov z nich realizuje platby ako odplaty za dodávky
energií tretím osobám. Ak by sa mal prijať záver, že zálohy po vyúčtovaní nie je ďalej možné považovať

za právne uplatniteľné pohľadávky, bol by popretý ich význam a všetci slušní vlastníci, ktorí ich hradia
včas, by sa dostali do výrazne nevýhodného postavenia voči vlastníkom, ktorí ich nehradia (napr. z
dôvodu, že v byte nebývajú, ale zálohy na platby za dodávky energií, je nevyhnutné platiť bez ohľadu
na túto skutočnosť). Je v podstate nemožné získať právoplatne rozhodnutím potvrdenú pohľadávku
voči vlastníkovi v tak krátkom čase do vyúčtovania do 31.05. nasledujúceho roka. Za takého právneho
stavu, na ktorom zotrváva súd prvej inštancie je možné konštatovať, že základná povinnosť vlastníka

platiť zálohy za dodávky energií je nevymáhateľná a je iba na dobrej vôli vlastníka, aby ich platil.
Žalobca zároveň podotýka, že zákonné úroky z omeškania rozhodne nepredstavujú odstrašujúci faktor.
Z uvedeného dôvodu sa nazdáva, že záver o tom, že nárok plnenia do fondu správy po vyúčtovaní
nemožno priznať, je neudržateľný a nesprávny. Preto ani žalobca nebol povinný meniť žalobný návrh
tak, ako v odôvodnení uvádza súd prvej inštancie a súd mal žalobcovi v celom rozsahu ním podanej

žalobe vyhovieť. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a aby vec v tejto
časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal
žalovaného uhradiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

8. Odvolanie bolo doručené žalovanej dňa 09.11.2017 (§ 111 ods. 3 CSP), avšak táto nevyužila svoje

procesné právo a k odvolaniu sa písomne nevyjadrila.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo

potrebnédoplniť,resp.zopakovaťdokazovanie,nevyžadujetodôležitýverejnýzáujem)apopreskúmaní
odvolania, ako aj celého obsahu spisového materiálu, dospel k záveru, že nie je dôvod napadnutý
rozsudok zmeniť ani zrušiť, pretože súd prvej inštancie rozhodol vo veci vecne správne. Rozsudok
verejne vyhlásil dňa 30.07.2019 podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP, pričom o termíne
verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v posudzovanej veci vykonal náležité dokazovanie
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby,
pričom zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1
CSP dospel k správnym skutkovým záverom relevantným pre právne posúdenie nedôvodnosti podanej

žaloby. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Súd
prvej inštancie ich posúdil súhrnne, a dostatočne ich aj vyhodnotil. Na takto ustálený skutkový
stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, a svoje dôvody, pre ktoré podanej žalobe nevyhovel, aj v súlade s § 220 ods. 2 CSP riadne
a presvedčivo odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podstatné pre

rozhodnutie veci.

11. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom
konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť

právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

12. V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia, trpelo vadou týkajúcou sa procesných podmienok, na ktorú by musel odvolací súd
prihliadnuť ex offo (§ 380 ods. 2 CSP).

13. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za dostatočné, a preto si nežiada ani
obšírne doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko odvolací súd sa s ním v celom rozsahu
stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) a v podrobnostiach naň odkazuje.14. Z podaného odvolania vyplýva uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, a to, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takúto vadu však

žalobca v odvolaní jasne nekonkretizoval.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,
že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady

nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr.
vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď
apodobne)aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.

16. Žiadna takáto vada však z obsahu spisu nevyplýva, žalobca ju ani nekonkretizoval, a preto
dospel odvolací súd k záveru, že tento odvolací dôvod neobstojí.

17. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), tento odvolací
dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav
nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne
interpretuje.

18. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený,
pretože v posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových
záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, pričom právne závery súdu
prvej inštancie sú aj v zhode s judikatúrou najvyšších súdnych autorít, rozhodol vo veci vecne správne.

19. Žalobca v odvolaní zbytočne polemizuje o tom, ktorý jeho nárok na úhradu preddavkov mu mal súd
priznať. Súd prvej inštancie mohol ku dňu svojho rozhodnutia (17.07.2017) zaviazať žalovanú len na
úhradu skutočného nedoplatku, ktorý by vyplýval z riadneho vyúčtovania
úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu žalovanej za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 a ktoré

bol v zmysle zákona povinný urobiť žalobca ako správca do 31.05.2015. Žalobca však ani v priebehu
prvoinštančného konania, a ani k odvolaniu, nedoložil do spisu takéto riadne vyúčtovanie za rok 2014.

20. Pretože súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne a zákonne, odvolací súd napadnutý rozsudok
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

21. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení by mala úspešná strana v odvolacom konaní -

žalovaná, nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovanej však
v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, a preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a)napadnutývýrokodvolaciehosúduopeňažnomplneníneprevyšuje desaťnásobokminimálnejmzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizácioua akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania (§ 435 C.s.p.).