Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ivan Kubínyi

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/289/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514204538
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3514204538.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: D. H. N., s.r.o., so sídlom K. 5, G., IČO: 35 724 803,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843, proti žalovanej: O. H., bytom H. XXX, do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO:
42 176 778, zastúpeného: JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, o

zaplatenie 583 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
zo dňa 11. januára 2017, č.k. 4C/395/2014-65, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Občianskemu združeniu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS priznáva nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania.
V odôvodnení uznesenia uviedol, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, č.k. 4C/395/2014- 32, zo
dňa 02.06.2015 žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Na stranu žalovaného vstúpil do konania na pomoc a jeho podporu vedľajší účastník, a to podaním
zo dňa 20.06.2014, pričom o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka súd v rozsudku nerozhodol.

Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 255 ods. 1, §262 ods. CSP. Uviedol, že v danej
veci, týkajúcej sa spotrebiteľského sporu, mal v čase konania a rozhodnutia oprávnenie vystupovať na
strane žalovanej ako vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
spotrebiteľov, pričom nemusí preukazovať "právny záujem na jeho výsledku", pretože možnosť, aby
vystupoval ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava
uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. Vedľajší účastník, ktorý mal v konaní rovnaké práva a

povinnosti ako účastník, mal rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník právo na právnu pomoc pred
súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konaniarealizovalomožnosťouzabezpečiťsikvalifikovanéprávnezastúpeniesplnomocnenýmprávnym
zástupcom - advokátom a samozrejme mal i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia §
137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Súd uviedol,
že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania iba v prípade, ak právo na náhradu

trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. Právnemu zástupcovi
vedľajšiehoúčastníkatedapatriatrovyprávnehozastúpeniaza1úkonprávnejslužbypodľavyhláškyMS
SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom
znení, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením vyšší
súdny úradník po právoplatnosti uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci, argumentujúc, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených nauplatnenie alebo bránenie práva. Účelnosť je vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa a opodstatnená
je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje jej medze, pričom by mala
byť posudzovaná pri každom úkone právnej služby samostatne. Nárok na náhradu trov právneho

zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia
nových, procesne významných skutočností. Podania združenia sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti
prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Poukázal na
rozhodnutia NS SR zo dňa 24.03.2015, sp. zn. 7 MCdo 15/2014 a zo dňa 19.03.2014, sp. zn. 6
Mcdo 5/2013 a uviedol, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci,

ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania totiž závisí od
iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom; ak teda súd neprizná náhradu
trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o
porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní
advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Združenie
na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc

pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je okrem iného kolektívna ochrana
spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských
sporov v pozícií osobitného subjektu podľa § 95 ods. 1 CSP. Uviedol, že je zrejmé, že pred zaslaním
oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len
z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenie

zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje
trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie
finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Žalobca má za to, že úmyslom
zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby do konania bolo umožniť kvalifikovanú ochranu
spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi

kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavené a taktiež odborne
kompetentné. Nepriznaním náhrady trov konania súdom nedochádza k porušeniu základného práva na
právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, najmä keď trovy konania
nie sú účelne vynaložené a nie sú ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom združenia k predmetu
konania. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že združeniu náhradu trov

konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 33,52 eur s DPH.

3. Občianske združenie k odvolaniu k odvolaniu žalobcu uviedlo, že trovy konania, ktoré združeniu v
predmetnom spore vznikli, boli výdavkami vynaloženými účelne. Poukázal na rozhodnutia odvolacích
súdov v obdobných veciach, napr. uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/360/2013 zo

dňa 29.11.2013, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6Co/327/2013 zo dňa 31.07.2013, ako aj
rozhodnutie NS SR sp.zn. 2M Cdo 16/2008 zo dňa 29.10.2009, z ktorého vyplýva, že pre voľbu advokáta
zákon neustanovuje žiadne obmedzenia, je teda len na účastníkovi, ktorého z advokátov zapísaných v
zozname advokátov vedeného v Slovenskou advokátskou komorou si zvolí. Účelnosť trov vynaložených
na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Združenie má právo

v súdnom konaní vystupovať proti dodávateľovi na základe princípu rovnosti zbraní. Poukázal ďalej
na uznesenie NS SR, sp zn. 6 Cdo 181/2015 zo dňa 22.11.2016, kde sa uvádza, že na procesných
právach a povinnostiach subjektu vystupujúceho v konaní (spore) ako vedľajší účastník nič nezmenila
zmena právnej úpravy, spočívajúca v zrušení O.s.p. a v nadobudnutí účinnosti CSP od 1. júla 2016.
Aj oznámenie určitého subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na žalujúcej alebo

žalovanej strane, je totiž procesným úkonom, ktorého účinky - vznik vedľajšieho účastníctva - zostávajú
v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá CSP zachované. Iný výklad, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo
takéhoto subjektu účinnosťou CSP bez ďalšieho zaniklo, by odporoval ústavným zásadám ochrany
nadobudnutých práv a ochrany legitímneho očakávania, vyplývajúcim z princípu právnej istoty ako
jedného zo základných princípov právneho štátu. Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp zn.

13Co/649/2015 vyplýva, že združenie, ako bývalý vedľajší účastník konania, bude v ďalšom priebehu
konania vystupovať ako právnická osoba s osobitnými procesnými právami v zmysle § 95 CSP. Navrhol,
aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalobcu aj na
náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.5. Podľa § 93 ods. 2, 4 veta prvá O.s.p., v znení účinnom do 30.06.2016, ako vedľajší účastník sa môže
popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti

ako účastník.

6. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred

súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok
ustanovených zákonom.

8. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným
postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného
nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s

nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom
na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti
za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa
však nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože
mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí

aj pre trovy právnej služby (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 481/2015
zo 6. októbra 2015).

9. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že zástupcovi občianskeho združenia (do 30.06.2016
vedľajšieho účastníka) vznikli trovy právneho zastúpenia, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia v

príčinnej súvislosti k predmetu konania a ich vynaložením presadzoval procesnú obranu proti tvrdenému
nároku žalobcu.

10. Odvolací súd k námietke žalobcu, že sa nejednalo o účelne vynaložené trovy konania, uvádza,
pojem„účelný“jenevyhnutéchápaťakourčitúpoistkupredhradenímnákladovnesúvisiacichskonaním,

pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a
prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo
na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady
konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné
postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných

účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada
nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám. (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2015, sp. zn. 4MCdo/16/2014).

11. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že ust. § 93 ods. 4 O. s.

p., účinného do 30.06.2016, výslovne upravovalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva
a povinnosti ako účastník, z čoho možno vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník má
jednak právo na právnu pomoc pred súdmi a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam
podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O.s.p., účinného do 30.06.2016, bez akýchkoľvek pochybností patrí i
náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada

trovkonanialenvprípade,akprávonanáhradutrovkonaniavzniknetomuúčastníkovi,nastranektorého
v konaní vystupoval.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému občianskemu združeniu priznal nárok
na ich náhradu v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.