Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. júl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/162/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816205190
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8816205190.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.MilošaKolekaasudcovJUDr.Mariany

Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11,
010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: G. G., nar. XX.XX.XXXX, T. G. XX/XXX, XXXXX D., o
zaplatenie 1.029,15 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
č. k. 11Csp/19/2016-56 zo dňa 05.04.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ohľadom úroku.

M e n í rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi

trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.029,15 eur, v
prevyšujúcej časti žalobu ohľadom úroku zamietol. Rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na
náhradutrovkonaniavrozsahu38%.Rozsudokodôvodniltým,žežalobcasapodanoužaloboudomáhal
zaplatenia 1.029,15 eur spolu s úrokom 28 % ročne z tejto sumy od 20.08.2015 do zaplatenia. Súd

uviedol, že strany uzatvorili zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na
základe ktorej bol žalovanej zriadený účet. Žalobca bol úspešný v časti týkajúcej sa debetného zostatku
v sume 1.029,15 eur, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov. V tejto časti súd žalobe vyhovel. Súd
ďalej poukázal na to, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku 28 % z dlžnej sumy z toho dôvodu,
že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti dlhu je
dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Obdo/143/1998).
Žalobcoviničnebránilouplatniťsiúrokyzomeškania,naúrokyzúveruvšaknemáprávo.Výrokotrovách

konania súdu odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP, keď vychádzal z úspechu žalobcu v pomere 69 % a
úspechu žalovaného 31 %.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to len proti výroku
o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o náhrade trov konania. Nesúhlasil so záverom
súdu prvej inštancie, že úrok patrí veriteľovi len do splatnosti dlhu. Poukázal na to, že podľa § 503 ods. 3
Obchodného zákonníka je dlžník oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou

v zmluve, úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Poukázal aj na komentár Iura Edition, z ktorého vyplýva, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby
vrátenia úveru. Povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných
prostriedkov. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline 11Co/12/2017 zo dňa 31.01.2017. V u§ 506 Obchodného zákonníka je upravený osobitný prípad odstúpenia od zmluvy. Toto odstúpenie
nespôsobuje zánik záväzku ex tunc, naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Táto jeho povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa

a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia. Odstúpením od zmluvy
zmluva od počiatku nezanikla a naďalej trvá právo veriteľa na vrátenie dlžnej sumy spolu s úrokmi. Tým
je dotknutý nárok veriteľa na zákonný úrok z omeškania. Uviedol, že súd nesprávne rozhodol o trovách
konania, keď pri posudzovaní úspechu a neúspechu prihliadal nielen na úspech v konaní o istine, ale
aj o príslušenstve. Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, vyhovel žalobe v

celomrozsahuapriznalžalobcovináhradutrovprvostupňovéhoaodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

3. Žalovaný sa odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
odvolanie žalobcu proti výroku o náhrade trov konania je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie

o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti je vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol, pokiaľ nepriznal žalobcovi nárok na úrok za čas po splatnosti úveru.
Aj odvolací súd je toho názoru, že žalobca má nárok na dohodnutý úrok len do splatnosti úveru a po
splatnosti úveru má nárok na úrok z omeškania tak, ako to vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu
SR 4Obdo/143/1998. Žalobcom citované rozhodnutia odvolacích súdov nie sú ustálenou judikatúrou,

na ktorú by odvolací súd musel pri svojom rozhodnutí prihliadať. Odvolací súd musí prihliadať na
rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít, teda Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR.
Čo sa týka odvolania proti výroku o trovách konania, odvolací súd je toho názoru, že pri posudzovaní
úspechu a neúspechu je potrebné vychádzať len z uplatnenej istiny. S prihliadnutím na uplatnenú istinu
je zrejmé, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, a preto odvolací súd postupom podľa § 388

CSP zmenil rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi plnú
náhradu trov konania. Meritórny výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti bol ako vecne správny
potvrdený postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a §

255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný v meritórnom výroku. V meritórnom výroku
bola úspešná žalovaná, ktorej trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).