Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. máj 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316200626
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316200626.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v právnej veci žalobcu: SPP -

distribúcia, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 44/b, IČO: 35 910 739, zastúpená: Mgr. Miroslav
Hudec, advokát so sídlom Žilina, Hruštiny 602, proti žalovanej: U. I., nar. XX.X.XXXX, bytom A. Č.. XXX,
zastúpená: advokátom Mgr. Ľuboš Jurčo, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, o zaplatenie 6808,83
euro s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 6768,86 euro s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy
6808,83 euro od 21.11.2015 do 26.1.2016, s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 6788,83 euro
od 27.1.2016 do 31.3.2016, s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 6768,83 euro od 1.4.2016 do

zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie 40 euro zastavuje.

III. Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou došlou na súd 18.1.2016 prostredníctvom advokáta žiadal, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi 6808,83 euro s príslušenstvom a nahradiť trovy konania vzhľadom na to,
že na odbernom mieste A. XXX bola dňa 25.5.2010 ukončená dodávka zemného plynu a od tejto

doby žalovaná odoberala plyn bez zmluvy, čím dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu. Výzvu na
skončenie neoprávneného odberu zo dňa 11.8.2010 prevzala žalovaná dňa 13.8.2010. Dňa 7.11.2014
vyfakturoval žalobca žalovanej škodu spôsobenú neoprávneným odberom vo výške 6848,83 euro
faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 21.11.2014. Skutočnou škodou je množstvo neoprávnene
odobratého plynu v množstve 21305 m3 čo bolo zaznamenané na číselníku plynomeru. Žalobkyňa z
fakturovanej sumy 6848,83 euro dňa 23.10.2015 uhradila 20 euro a dňa 20.11.2015 uhradila tiež 20
euro a na základe toho žalobca žaloval sumu 6808,83 euro.

2. V priebehu sporu a to dňa 26.1.2016 žalovaná uhradila žalobcovi 20 euro a dňa 21.3.2016 uhradila
žalovaná žalobcovi 20 euro. Na základe toho žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 40 euro späť a
v tejto časti žiadal konanie zastaviť, čomu súd v súlade s ustanovením §-u 145 ods. 2 CSP vyhovel a
v tejto časti o zaplatenie 40 euro bolo konanie zastavené.

3. Proti vydanému platobnému rozkazu bol podaný odpor, kde žalovaná strana namietala právny titul

požadovanej sumy a to z toho dôvodu, že medzi sporovými stranami nebol zmluvný vzťah. Žalovaná
strana tiež namietala výšku požadovanej sumy žalobcu a to nie len z dôvodu premlčania časti dlžnej
sumy a to minimálne od 25.5.2010 do 18.1.2012. Podľa žalovanej by sa malo jednať o sumu za 20
mesiacov čo je 2600 euro. Podľa žalovanej strany žalobca nezohľadnil sumy, ktoré žalovaná zaplatilav splátkach na základe schváleného splátkového kalendára. Taktiež bol namietaný spôsob výpočtu
odobraného plynu v množstve 21305 m3 z dôvodu nepreukázania, že uvedené množstvo naozaj
odobrala žalovaná.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom spisu tunajšieho súdu XT XXX/XXXX, faktúrou č.
XXXXXXXXXX, listinou o ukončení odberu zo dňa 3.11.2014, výzvou na skončenie neoprávneného
odberu zo dňa 11.8.2010, listom vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A., listinou o výpočte škody,
výsluchom svedka J. I. a zistil tento skutkový stav veci.

5. Zmluva o dodávke zemného plynu na odbernom mieste A. XXX bola skončená dňa 25.5.2010.
Ako to vyplýva z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie A. výlučnou vlastníčkou domu so
súpisným číslom XXX postaveného na parcele č. XXXX/XX je žalovaná U. I.. Od 25.5.2010 žalovaná na
odbernom mieste A. XXX odoberala zemný plyn bez zmluvy, čím dochádzalo k neoprávnenému odberu
plynu. Žalobca listom zo dňa 11.8.2010 vyzval vlastníka nehnuteľnosti, aby ukončil neoprávnený odber

zemného plynu.

6. Dňa 3.11.2014 bol učinený zápis o neoprávnenom odbere zemného plynu, kde bolo uvedené, že
ukončený odber bol 25.5.2010. Na plynomere výrobné číslo XXXXXXXXXXXX bol stav počítadla 32296.
Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.11.2014 bola žalovanej fakturovaná suma vo výške 6848,83 euro.

Jednalo sa o škodu za neoprávnený odber za obdobie od 25.5.2010 do 3.11.2014 v sume 6791,90 euro.
Náklady na zisťovanie neoprávneného odberu činili sumu 56,93 euro. Uvedená faktúra bola splatná dňa
21.11.2014.

7. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu vyplýva, že stav meradla ku dňu

25.5.2010 bol 10991 m3 a stav meradla ku dňu 3.11.2014 bol 32296 m3. Rozdiel medzi týmito dvoma
hodnotami činí 21305 m3, čo je neoprávnene odobratý plyn.

8. Ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 10.10.2016 sp.zn. XT XXX/XXXX dňa
2.8.2016 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Galante v trestnej veci obvinenej U. I. návrh na

schválenie dohody o vine a treste. Súd rozhodol, že obvinená U. I. je vinná, že v období od 25.5.2010
do 18.2.2015 na odbernom mieste v obci A. Č.. XXX odoberala zemný plyn bez toho, aby za odbery
vykonala čo i len čiastočné úhrady, pričom zemný plyn odoberala aj napriek tomu, že s ňou spoločnosť
Slovenská plynárenský priemysel, a.s.. Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava ukončila zmluvu o dodávke
zemného plynu a dňa 13.8.2010 jej doručila písomnú výzvu na skončenie neoprávneného odberu

zemného plynu, a takto vo vyššie uvedenom období neoprávnene odobrala celkovo 23 789m3 plynu a
spoločnosti SPP - Distribúcia, a.s., spôsobila škodu vo výške 7858,64 Eur.

9. V rozsudku sa uvádza, že žalovaná sa dopustila zločinu krádeže a bola odsúdená na trest odňatia
slobody v trvaní dva roky pričom trest jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 25

roku. Poškodená spoločnosť SPP - distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739 so
svojim nárokom na náhradu škody boli odkázané na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 10.10.2016. V odôvodnení rozsudku je tiež uvedené, že žalovaná priznala a uznala
vinu za spáchaný skutok.

10. Obdobie od 4.11.2014 do 18.2.2015 za ktoré bolo neoprávnene odobratých 2484 m3 plynu a škoda
fakturovaná vo výške 1009,81 euro nie je predmetom tohto konania a rieši sa v konaní XXCsp XXX/
XXXX.

11. Žalovaná dňa 23.10.2015 zaplatila z uplatnenej škody 20 euro, dňa 20.11.2015 zaplatila 20 euro,

26.1.2016 zaplatila 20 euro a dňa 23.1.2016 z uplatnenej škody zaplatila žalobcovi 20 euro.

12. Na pojednávaní bol vypočutý svedok J. I., ktorý uviedol, že prišiel do styku s pracovníkmi žalobcu,
ktorí pred domom zatrúbili a on ich zavolal dovnútra pričom im podpísal nejaký papier. Povedal im, aby
odmontovali plynomer. Potom svedok zavolal matke - žalovanej a matka mu povedala, aby dali dolu

plynomer. Na to pracovníkom žalobcu znovu svedok povedal, aby odmontovali plynomer. Asi po dvoch
týždňoch prišli pracovníci žalobcu a odmontovali plynomer.13. Podľa §-u 193 Civilného sporového poriadku súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,
že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Podľa R 35/1993 v občianskom súdnom konaní je súd
viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal,

ale aj právnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou zavinenia.

14. Podľa ust. § 82 ods. 1 Zákona o energetike „neoprávneným odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,

2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo
3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,
b) nemeraného plynu,
c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,
d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,

alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,
e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa
za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,
f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,

g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,
h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to
prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenej odberateľ
potvrdil.“
Podľa ust. § 82 ods. 2 Zákon o energetike „Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný

uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.“
Podľa ust. § 1 ods. 14 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu

škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu „K škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu
sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním
neoprávneného odberu plynu.“

15.Podľa§-u415Občianskehozákonníkakaždýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa §-u 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.
Podľa §-u 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

16. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je:
1) protiprávny úkon,
2) spôsobenie škody,
Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných povinností alebo z
iných záväzkových povinností. Pri občianskoprávnej zodpovednosti zo škodu vzniká záväzkovoprávny
vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo
poškodenéhopožadovaťnáhraduškodyapovinnosťtoho,ktopodľazákonazaškoduzodpovedá,škodu
nahradiť. Pod skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku

poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po
spôsobení škody na majetku.

17. Žalovaná strana v spore namietala aktívnu legitimáciu žalobcu. K tomu je nutné uviesť, že
žalobca je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete vrátane technologických objektov.

Žalobca zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým
odberateľov, pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Aktívna legitimácia
žalobcu vyplýva zo zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike.Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcu tak z pôvodného subjektu zastrešujúceho činnosť prepravy,
dodávky ako aj distribúcie zemného plynu - Slovenský plynárenský priemysel a.s. resp. jeho predchodca
štátny podnik boli odčlenené činnosti prepravy plynu a distribúcie plynu keďže tieto nie je možné

kumulovať v rámci jedného subjektu. Od SPP a.s. boli odčlenené spoločnosti SPP - preprava a.s. (v
súčasnosti eustream a.s.) a žalobca SPP - distribúcia a.s. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej
siete - zabezpečuje „dopravu“ plynu a výstupných miest prepravnej siete a vstupných miest distribučnej
siete až ku koncovým odberateľom. Právne postavanie žalobcu okrem zákona o energetike - zákon č.
656/2004 o zákone č. 251/2012 je dané tiež nariadením vlády č. 409/2007 a zákonom č. 250/2012 o

regulácii sieťových odvetví. Práva a povinnosti žalobcu tiež vyplývajú z individuálneho správneho aktu -
prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý vo forme rozhodnutia schvaľuje Úrad
pre reguláciu sieťových odvetví.
V zmysle § 3 písm. c) bod 5 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike sa na účely tohto zákona rozumie v
plynárenstve prevádzkovateľom distribučnej siete osoba, ktorá má povolenie na distribúciu plynu podľa
tohto zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobca neuzatvára a nikdy neuzatváral zmluvy o
dodávke plynu, nakoľko tieto súd uzatvárané výlučne medzi dodávateľom zemného plynu a odberateľom
zemnéhoplynu.Niejemožnézamieňaťprevádzkovateľadistribučnejsieteadodávateľazemnéhoplynu,
nakoľko ide o dva nezávislé a samostatné subjekty.

18. Okrem vyššie uvedeného aktívna legitimácia žalobcu bola daná aj v rozhodnutiach Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4 Cdo 30/2009, 1 Cdo 107/2008, 3 Cdo 99/2012.

19. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva tiež z rozsudku Okresného súdu Galanta sp. n. XT XXX/XXXX,
kde sa poškodená spoločnosť SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739 so svojim nárokom na náhradu

škody odkázala na občianske súdne konanie.

20. Vo vyšetrovacom spise na č.l. 47 žalovaná požiadala žalobcu, aby jej bolo umožnené fakturovanú
sumu6848,83eurosplácaťpo20euromesačnevzhľadomnajejsociálneamajetkovépomery.Žalovaná
v tomto liste uviedla, že si je vedomá svojich povinnosti a keď jej to dovolia financie bude splácať aj

vyššiu sumu. Z tohto listu vyplýva to, že žalovaná si je vedomá svojho dlhu voči žalobcovi a bola ochotná
dlh uhradiť.

21. Jak z dokazovania tak z obsahu trestného rozsudku jednoznačne bolo zistené, že žalovaná U. I.
odoberala od žalobcu zemný plyn bez toho, že by mala so žalobcom uzavretú zmluvu pričom za odbery

plynu nevykonala ani len čiastočné úhrady čim spoločnosti SPP - distribúcia a.s., vznikla škoda, ktorú
spôsobila žalovaná. Žalovaná sa dopustila zločinu krádeže podľa §-u 212 ods.2 písm. e) ods. 3 písm.
a) ods. 4 písm. b) Trestného zákona.

22. Čo sa týka výpočtu výšky škody od ktorej sa odvíjala aj výška trestnej sadzby výpočet škody bol

učinený v súlade s § 1 ods. 12 vyhlášky č. 449/2012 Z.z. Z výškou škody sa stotožnila aj žalovaná s
poukazom na bod 20 tohto rozsudku. Neoprávnene odobratý plyn v množstve 21305 m3 zodpovedá
rozdielu medzi 32296 m3, ktorý stav bol zistený 3.11.2014 a stavom ku dňu 25.5.2010. plynomer bol
funkčný a zaznamenával skutočne odobratý plyn. Množstvo odobratého plynu v objeme 21305 m3
žalobkyňou bolo preukázané. Bolo to aj konštatované v rozsudku Okresného súdu Galanta XT XXX/

XXXX.

23. Žalovaná strana vo veci vzniesla námietku premlčania. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania
je, aby oprávnený subjekt pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje práva v ustanovenej
premlčacej dobe, teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej

osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na
autoritatívnu vynútiteľnosť práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situáciu,
keď až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa, a tak sa do
záväzkových právnych vzťahov účastníkov vznáša právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť
vystavený bez zreteľa na čas úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta

pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva
dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým).
Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až
po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo. Premlčanie sa definuje ako uplynutie časuustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v
dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané práva veriteľovi priznať. Uplatnením práva sa rozumie

uplatnenie na súde v civilnom konaní, ale aj trestnom, v priestupkovom alebo v obdobnom konaní. Za
uplatnenie práva sa považuje taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby bolo rozhodnuté o jeho
práve, najmä žalobou na plnenie, vzájomnou žalobou, návrhom na započítanie a pod.
24. Podľa §-u 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na

náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď
došlo k udalosti z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

25. V danom prípade je subjektívna lehota dvojročná a objektívna lehota desať ročná. Žaloba bola na
súd podaná 18.1.2016. 3.11.2014 bol zaznamenaný na odbernom mieste žalovanej neoprávnený odber.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca svoj nárok uplatnil včas a neuplynula mu dvojročná subjektívna lehota

z čoho vyplýva, že nárok žalobcu nebol premlčaný.

26. Žalovaná strana uvádzala, že zmluva o odbere zanikla dňa 25.5.2010 a že žalobca na toto odberné
miesto dodával plyn ďalších päť rokov a týmto svojim konaním sa podieľal na vzniku škody a preto
je nutné aplikovať ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie upravuje prípad,

keď škodu spôsobila iná osoba, ale súčasne bola spôsobená aj zavinením poškodeného. Kto bude
zodpovedný a v akom rozsahu bude znášať následky spôsobenia škody závisí od toho, či škoda bola
spôsobená škodcom a aj zavinením poškodeného alebo či škodu výlučne zavinil poškodený. V tomto
prípade treba zistiť, mieru zavinenia poškodeného na spôsobení škody najmä to, či poškodený svojim
zavineným konaním prispel k vzniku škody alebo k zväčšeniu jej rozsahu. V danom prípade škoda

bola výlučne spôsobená žalovanou, ktorá bez zmluvy úmyselne odoberala plyn na ktorý neplatila ani
len čiastkové úhrady. To, že žalobca dodával plyn do odberného miesta neoprávňovalo žalovanú plyn
odoberať.

27. Vzhľadom na to, že z vykonaného dokazovania a najmä z listinných dôkazov bolo zistené, že

žalovaná neoprávnene odoberala plyn, bolo zistené v akom rozsahu žalobcovi spôsobila škodu súd
nevykonal ďalšie dokazovanie navrhnuté žalovanou stranou v podaní došlou na súd 20.2.2017.

28. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného záväzku, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ktorých výšku ustanovuje vykonávací

predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87 Z.z. je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

29. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Keďže mal žalobca v spore plný úspech, žalovaná strana je povinná mu nahradiť 100% trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.