Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. september 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/100/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113209680
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5113209680.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu:

CBA Slovakia, a.s., so sídlom: Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenec, IČO: 36 620 319, právne
zastúpený: JUDr. Alexandrom Filom, advokátom so sídlom Ul. P. Rádayho 1258/14, Lučenec, proti
žalovaným: v rade X/ S. N., J.. XX.X.XXXX, Y. G. Ž.F., Q. XXXX/XA, I. V. X/ X. P., J.. X.X.XXXX, Y. G.
Ž., S.. V.. Š. XXX/XX, I. V. X/ F. S., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Ž., L. XX/XX, I. V. X/ O. G., J.. XX.X.XXXX,
Y. G. Ž.F., L. XXXX/X, o zaplatenie 607,56 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie voči žalovanej v rade 2/ z a s t a v u j e.

II. Žalovaná v rade 1/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 158,17 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 158,17 Eur od 22.9.2011 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaná v rade 3/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 163,40 Eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 163,40 Eur od 29.9.2011 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaná v rade 4/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 127,82 Eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 127,82 Eur od 1.11.2011 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalobca m á voči žalovanej v rade 1/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 26,03 % trov konania.

VI.Žalobca má vočižalovanej vrade2/právonanáhradutrovkonaniavrozsahu26,03%trovkonania.

VII. Žalobca m á voči žalovanej v rade 3/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 26,90 % trov
konania.

VIII. Žalobca m á voči žalovanej v rade 4/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 21,04 % trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca si žalobou podanou na súd dňa 25.03.2013 uplatnil voči žalovaným v rade 1/ až 4/ nárok
na zaplatenie sumy spolu vo výške 607,56 Eur, a to tak, že voči žalovanej v rade 1/ a 2/ žiadal zaplatiť
158,17 Eur spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy u žalovanej v rade 1/ od
22.9.2011 do zaplatenia a u žalovanej v rade 2/ od 7.10.2011 do zaplatenia, voči žalovanej v rade 3/žiadal zaplatenie sumy 163,40 Eur spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od
29.9.2011 do zaplatenia a voči žalovanej v rade 4/ žiadal zaplatenie sumy 127,82 Eur spolu s 9,5 %
ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 1.11.2011 do zaplatenia. Zároveň žiadal, aby súd

žalované zaviazal na zaplatenie úhrady trov konania u každej žalovanej podľa jej účasti na celkovom
vymáhanom schodku.

2. Na odôvodnenie žaloby žalobca uviedol, že žalované boli v pracovnom pomere v spoločnosti žalobcu
na základe pracovných zmlúv, ktoré uzavreli žalované 1/ až4/ so spoločnosťou CBA Slovakia, s.r.o.,

a to ako pokladníčky - predavačky. Žalované 1/ až 4/ pracovali v predajni potravín CBA v Žiline,
na Slovanská (hospodárske stredisko č. 7219). Pri výkone dojednanej práce boli žalovaným 1/ až
4/ zverované hodnoty, ktoré boli povinné vyúčtovať, preto žalobca so žalovanými uzatvoril dohodu
o hmotnej zodpovednosti, s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Okrem žalovaných 1/ až
4/ na uvedenej predajni potravín pracovali aj ďalší hmotne zodpovední pracovníci (celkom 7 ďalších
zamestnancov), ktorí svoje podiely na schodku uhradili alebo ich splácajú.

3. Dňa 3.5.2011 bola za obdobie od poslednej inventarizácie, teda za obdobie od 14.1.2011 do 3.5.2011,
vykonaná inventarizácia hodnôt zverených žalovaným 1/ až 4/ a ostatným hmotne zodpovedným
zamestnancom na vyúčtovanie. Inventarizáciou bolo na všetkých hodnotách zverených kolektívu tejto
predajne na vyúčtovanie - tovare nachádzajúcom sa v predajni potravín CBA v Žiline, Slovanská

(hospodárske stredisko č. 7219) zistený tzv. „hrubý schodok“ vo výške 4.665,75 Eur, ako celkový
rozdiel medzi účtovným stavom tovaru zvereného na vyúčtovanie a zisteným fyzickým stavom. Zistený
rozdiel žalobca upravil na nákupné ceny (NC) odrátaním obchodného rozpätia a DPH, ako aj v zmysle
vnútropodnikového predpisu znížením o povolené koeficienty normovaných strát (NS), čím sa schodok
znížil na sumu 2.429,24 Eur. Na zistený schodok spol. CBA Slovakia, s.r.o. upozornila zamestnancov

uvedenej predajne v Žiline, Slovanská (hospodárske stredisko č. 7219) a zároveň všetkým hmotne
zodpovedným zamestnancom predajne vyčíslila ich podiely na vzniknutom schodku podľa Zákonníka
práce. Celkovú výšku schodku a aj podiely zamestnancov na schodku oznámil žalobca jednotlivým
hmotne zodpovedným zamestnancom uvedenej prevádzky predajne, navrhol im uhradiť ich podiely na
schodku formou dohody o uznaní dlhu a splácaní dlhu zo dňa 9.9.2011, a to u žalovaných v rade 1/

až 3/ a zo dňa 6.9.2011 ohľadne žalovanej v rade 4/. Návrh dohody bol zodpovedným zamestnancom
predložená na ich pracovisku, resp. poslaná poštou.

4. Žalovaná 4/ podpísala dňa 6.9.2011 dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, na základe
ktorej dala výslovný súhlas na to, aby uspokojenie nároku veriteľa bolo zabezpečené vykonávaním

pravidelných mesačných zrážok z jej mzdy alebo iných obdobných príjmov, na základe ktorej z pôvodnej
dlžnej sumy 158,17 Eur uhradila do podania žaloby, t.j. do 30.9.2011 iba sumu 30,35 Eur, preto je
žalobcovi dlžná sumu 127,82 Eur, s ktorou sa dostala do omeškania dňa 1.11.2011. Žalovaným v rade
1/ až 3/ boli oznámené ich podiely na schodku najneskôr predložením návrhu Dohôd o uznaní dlhu a
o splátkach z 9.9.2011 alebo návrhu Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z 6.9.2011, ktoré

boli zaslané poštou a prevzaté žalovanou v rade 1/ dňa 14.9.2011, žalovanou v rade 2/ dňa 29.9.2011
a žalovanou v rade 3/ dňa 21.9.2011. Odo dňa prevzatia návrhov dohôd požaduje žalobca aj nárok na
úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžných súm.

5. Súd žalobu s prílohami doručil žalovaným v rade 1/ až 4/ do vlastných rúk. Dňa 24.5.2013 doručila

žalovanávrade2/súduvyjadreniekžalobe(č.l.34),vktoromuviedla,žesožalobcomuzavrelapracovný
pomer dňa 24.1.2011 a následne v zmysle § 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe ku dňu 15.2.2011, bol
s ňou pracovný pomer rozviazaný bez udania dôvodu, o čom súdu doložila kópiu o skončení pracovného
pomeru. Žiadala, aby súd preskúmal žalobu tak, aby nemusela znášať sankčnú náhradu za inventúrne
obdobie od 14.1.2011 do 3.5.2011, ale len za obdobie, kedy bola v pracovnom pomere u žalobcu.

6. Dňa 20.7.2017 doručil žalobca vyjadrenie vo veci zo dňa 18.7.2017 s pripojením dôkazov (č.l.
70), v ktorom zotrval na podanej žalobe a opätovne zdôvodnil, že celkový hrubý schodok zistený
inventarizáciou za obdobie od 14.1.2011 do 3.5.2011 bol vo výške 4.665,75 Eur a následne bol žalobcom
znížený po odrátaní DPH, obchodného rozpätia, ako aj v zmysle vnútropodnikového predpisu znížením

o povolené koeficienty normovaných strát vyčíslených v nákupných cenách z dosiahnutej tržby, z
nákupu ovocia a zeleniny, mäsa a mäsových výrobkov, čím sa celková suma znížila na sumu 2.429,24
Eur. Poukázal na skutočnosť, že pri schodku sa nedá objektívne zistiť, kedy k nemu došlo, kedy
vznikol, presne v ktorom časovom úseku celého inventúrneho obdobia, preto postačuje zistenie, žeschodok vznikol počas daného inventúrneho obdobia a v akej výške. Ďalej poukázal na osobitnú hmotnú
zodpovednosť zamestnancov v zmysle § 179 ods. 1 Zákonníka práce. V ďalšom žalobca uvádzal, akým
spôsobom postupoval pri vyčíslení zistených podielov na schodku, a to najmä s ohľadom na pracovné

zaradenie, výška priemerného hodinového zárobku, násobkom priemerného počtu pracovných hodín,
kalendárnych dní a počet týždňov v kalendárnom roku a pod. O uvedených tvrdeniach súdu doložil
listinné dôkazy.

7. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na 6.9.2017, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca

žalobcu a žalovaná v rade 2/. Súd nemal vykázané doručenie predvolania žalovaným v rade 1/, 3/ a 4/.
Žalovaná v rade 2/ na pojednávaní spochybnila výpočet žalobcu a žiadala samostatný výpočet podielu
na schodku iba voči nej, pričom poukázala na skutočnosť, že nepodpísala Dohodu o uznaní dlhu. V
konečnom dôsledku žalovaná v rade 2/ so žalobou súhlasila, no žiadala odpustenie úroku z omeškania
a povolenie splátok dlhu. Súd následne odročil pojednávanie za účelom znovupredvolania žalovaných
v rade 1/, 3/ a 4/.

8. Dňa 11.10.2017 doručil žalobca súdu vyjadrenie (č.l. 118), v ktorom uviedol skutočnosti týkajúce
sa výpočtu podielu na schodku výlučne voči žalovanej v rade 2/. V podaní žalobca uviedol, že podľa
platného Zákonníka práce sa pri určení podielu na schodku takéhoto zamestnanca nemôže zohľadniť
reálne ním odrobený čas z celého inventúrneho obdobia, pričom zamestnávateľ musí jeho podiel na

schodku vypočítať predpísaným spôsobom v zmysle § 134 Zákonníka práce, a to nezávisle od toho, či
odpracoval celé inventúrne obdobie alebo iba jeho časť.

9. Dňa 20.10.2017 doručil žalobca súdu čiastočné späťvzatie žaloby voči žalovanej v rade 2/ v časti o
zaplatenie sumy 120,- Eur (č.l. 116), nakoľko žalovaná v rade 2/ uhradila dňa 19.10.2017 časť dlžnej

sumy vo výške 120,- Eur. Vo zvyšnej časti na žalobe zotrval.

10. Dňa 28.5.2018 doručil žalobca súdu v poradí druhé čiastočné späťvzatie žaloby voči žalovanej v
rade 2/, a to v časti o zaplatenie sumy 40,- Eur (č.l. 127), nakoľko žalovaná v rade 2/ uhradila dňa
13.11.2017 časť dlžnej sumy vo výške 40,- Eur, pričom spolu tak uhradila sumu 160,- Eur. Vo zvyšnej

časti na žalobe zotrval.

11. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 4.7.2018, ktoré odročil na 3.9.2018 z dôvodu
nedoručenia predvolania žalovanej v rade 2/.

12. Dňa 21.8.2018 doručil žalobca súdu v poradí tretie čiastočné späťvzatie žaloby voči žalovanej v rade
2/, a to v časti o zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania a to vo výške 80,- Eur (č.l. 167), nakoľko
žalovaná v rade 2/ uhradila dňa 26.7.2018 časť dlžnej sumy vo výške 40,- Eur a dňa 17.8.2018 opätovne
sumu 40,- Eur, pričom spolu tak uhradila sumu 240,- Eur. Žalobca voči žalovanej v rade 2/ preto žiadal
konanie v tejto časti zastaviť a zaviazať ju iba na úhradu sumy 9,15 Eur titulom nedoplatku úrokov z

omeškania so zaplatením pôvodnej žalovanej istiny vo výške 158,17 Eur za obdobie od 7.10.2011 do
13.11.2017 (ktorá bola vo výške 90,98 Eur). Žalovaná v rade 2/ podľa priloženého rozpisu uhradila celú
istinu a časť vyčísleného úroku z omeškania vo výške 81,83 Eur. Voči ostatným žalovaným žalobca na
žalobe zotrval.

13. Súd následne na pojednávaní dňa 3.9.2018 vec prejednal a rozhodol v prítomností právneho
zástupcu žalobcu a žalovanej v rade 2/. Žalované v rade 1/, 3/ a 4/ sa pojednávania nezúčastnili, pričom
predvolanie na pojednávanie im bolo doručené (u žalovaných v rade 1 a 3/ súd vychádzal z fikcie
doručenia v zmysle § 112 CSP). Na predmetnom pojednávaní právny zástupca žalobcu opravil chybu
v písaní v podaní zo dňa 21.8.2018, v ktorom nesprávne uviedol, kedy žalovaná v rade 2/ uhradila

poslednú platbu, správne to malo byť 17.8.2018, nie 13.11.2017 ako uvádza v písomnom podaní.
Následne žalobca zobral žalobu voči žalovanej v rade 2/ v celom rozsahu späť, uviedol, že žalovanej
odpustil platenie úrokov z omeškania. Zároveň spresnil, že žalovaná celkovo žalobcovi uhradila sumu
240,- Eur, z ktorej 158,17 Eur započítal na istinu a zvyšok (po odpustení úrokov) započítal na náhradu
trovkonania.Napriektomužiadal,abysúdrozhodolajopovinnostižalovanejvrade2/nahradiťžalobcovi

trovy konania. Sumu uhradenú žalovanou v rade 2/, ktorá prevyšuje žalovanú istinu následne žalobca
započíta na úhradu trov konania vyčíslených v súdnom rozhodnutí. Voči žalovaným v rade 1/, 3/ a 4/
žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Žalovaná v rade 2/ na pojednávaní uviedla, že
súhlasí so späťvzatím žaloby voči nej ako žalovanej v rade 2/ a zastavením konania. Zároveň všakžiadala, aby ju súd nezaviazal na náhradu trov konania, nakoľko o odpustenie náhrady trov konania
žiadala žalobcu. Právny zástupca žalobcu súdu predložil dve dohody žalobcu so žalovanou v rade 2/,
ku ktorým došlo po podaní žaloby. Prvá Dohoda o uznaní a splácaní dlhu zo dňa 20.9.2017 žalovanej

v rade 2/ podľa jej vyjadrenia poštou nebola doručená, bola doručená iba elektronicky a žalovaná ju
podpísala. Žalovaná v rade 2/ sa v dohode zaviazala zaplatiť žalobcovi v splátkach po 40,- Eur dlh vo
výške 158,17 Eur s príslušenstvom, vrátane trov konania (ods. 1 dohody). Zároveň žalobca predložil
súdu Dohodu č. 2 o uznaní a splácaní dlhu zo dňa 17.7.2018, v ktorej žalovaná rovnako uznala dlh
s príslušenstvo a zaviazala sa žalobcovi uhradiť aj trovy konania, ktoré žalobca voči nej samotnej

vyčíslil v sume 125,48 Eur. Žalovaná v rade 2/ súdu predložila sprievodný list k dohode č. 2 zo dňa
17.7.2018, v ktorom je rovnako uvedené, že zostatok jej podlžnosti je suma úrokov zo meškania vo
výške 90,98 Eur a suma doterajších trov konania vo výške 125,48 Eur. Súd následne na pojednávaní
vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, vec posúdil bol
nižšie citovaných zákonných ustanovení:

14. Podľa § 33 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej iba Zákonník práce) ak nie je
lehota uspokojenia nároku ustanovená právnym predpisom alebo ak nie je určená v rozhodnutí alebo
dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do siedmich dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník
požiadal.

15. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej iba Zákonník práce)
priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu
nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného

zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná.
Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na
pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti
pracovnej pohotovosti na pracovisku.

16. Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval
aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.
Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho
obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

17. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych
predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

18. Podľa § 177 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať
také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a
majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.
19. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej

zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

20. Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne,
inak je neplatná.

21. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak

preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.22. Podľa § 184 ods. 1 Zákonníka práce inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej
zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho
preložení a pri skončení pracovného pomeru.

23. Podľa § 184 ods. 21 Zákonníka práce na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so
spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej
zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami
a) pri skončení všetkých týchto dohôd,

b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,
c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu,
d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve,
e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.

24. Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu

predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

25. Podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce zamestnanec pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa
jednotlivýmzamestnancomurčípodielnáhradypodľapomeruichpriemernýchzárobkov,pričomzárobok
ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.

26. Podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie
u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich
priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá
škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.

27. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať
žalobu späť.

28. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá

späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

29. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

30. Prioritne sa súd zaoberal späťvzatím žaloby v celom rozsahu v znení uvedenom právnym zástupcom
žalobcu na pojednávaní dňa 3.9.2018. Žalovaná v rade 2/ so späťvzatím žaloby a zastavením konania
voči nej - žalovanej v rade 2/ súhlasila, a tak súd konanie voči žalovanej v rade 2/ zastavil.

31. Súd mal so žalobcom produkovaných listinných dôkazov a vyjadrení preukázané nasledovné
skutočnosti: Z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 16.2.2011 medzi žalobcom ako zamestnávateľom
a S. N. - Ž. I. V. X/ ako zamestnancom súd zistil, že pracovnou zmluvou bol založený pracovný
pomer, ktorý vznikol od 16.2.2011, ako miesto výkonu práce bola určená prevádzka Potravín CBA

Slovakia, s.r.o. v meste Žilina. Podľa Pracovnej náplne a Dohode o hmotnej zodpovednosti zo dňa
16.2.2011bolourčenémiestovýkonuprácežalovanejvrade1/podľapracovnejzmluvyzodňa16.2.2011
prevádzka CBA Slovakia, s.r.o., Slovanská3319, Žilina - HS 7219. Dňa 16.2.2011 bola medzi žalobcom
ako zamestnávateľom a žalovanou v rade 1/ ako zamestnankyňou na pracovnej pozícii predavačka
- pokladníčka na pracovisku Predajňa Žilina, Slovanská 3319 (7219) uzatvorená Dohoda o hmotnej

zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, s doložkou o spoločnej hmotnej
zodpovednosti (č.l. 7). V predmetnej Dohode o hmotnej zodpovednosti žalobca uvádza ako prevzaté
hodnoty - ceniny, tovar a zásoby podľa inventúry zo dňa 14.1.2011.

32. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.1.2011 medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou

v rade X/ X. P. ako zamestnancom súd zistil, že pracovnou zmluvou bol založený pracovný pomer,
ktorý vznikol dňa 24.1.2011. Podľa Pracovnej náplne a Dohode o hmotnej zodpovednosti zo dňa
24.1.2011bolourčenémiestovýkonuprácežalovanejvrade2/podľapracovnejzmluvyzodňa24.1.2011
prevádzka CBA Slovakia, s.r.o., Slovanská3319, Žilina - HS 7219. Dňa 24.1.2011 bola medzi žalobcomako zamestnávateľom a žalovanou v rade 2/ ako zamestnankyňou na pracovnej pozícii predavačka
- pokladníčka na pracovisku Predajňa Žilina, Slovanská 3319 (7219) uzatvorená Dohoda o hmotnej
zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, s doložkou o spoločnej hmotnej

zodpovednosti (č.l. 11). V predmetnej Dohode o hmotnej zodpovednosti žalobca uvádza ako prevzaté
hodnoty - ceniny, tovar a zásoby podľa inventúry zo dňa 14.1.2011.

33. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.1.2011 medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou
v rade 2/ - X. P. ako zamestnancom súd zistil, že pracovnou zmluvou bol založený pracovný pomer,

ktorý vznikol dňa 24.1.2011. Podľa Pracovnej náplne a Dohode o hmotnej zodpovednosti zo dňa
24.1.2011bolourčenémiestovýkonuprácežalovanejvrade2/podľapracovnejzmluvyzodňa24.1.2011
prevádzka CBA Slovakia, s.r.o., Slovanská3319, Žilina - HS 7219. Dňa 24.1.2011 bola medzi žalobcom
ako zamestnávateľom a žalovanou v rade 2/ ako zamestnankyňou na pracovnej pozícii predavačka
- pokladníčka na pracovisku Predajňa Žilina, Slovanská 3319 (7219) uzatvorená Dohoda o hmotnej
zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, s doložkou o spoločnej hmotnej

zodpovednosti (č.l. 11). V predmetnej Dohode o hmotnej zodpovednosti žalobca uvádza ako prevzaté
hodnoty - ceniny, tovar a zásoby podľa inventúry zo dňa 14.1.2011.

34. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.1.2011 medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou
v rade X/ - F. S. ako zamestnancom súd zistil, že pracovnou zmluvou bol založený pracovný pomer,

ktorý vznikol dňa 26.1.2011. Podľa Pracovnej náplne a Dohode o hmotnej zodpovednosti zo dňa
26.1.2011bolourčenémiestovýkonuprácežalovanejvrade3/podľapracovnejzmluvyzodňa26.1.2011
prevádzka CBA Slovakia, s.r.o., Slovanská3319, Žilina - HS 7219. Dňa 24.1.2011 bola medzi žalobcom
ako zamestnávateľom a žalovanou v rade 3/ ako zamestnankyňou na pracovnej pozícii predavačka
- pokladníčka na pracovisku Predajňa Žilina, Slovanská 3319 (7219) uzatvorená Dohoda o hmotnej

zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, s doložkou o spoločnej hmotnej
zodpovednosti (č.l. 15). V predmetnej Dohode o hmotnej zodpovednosti žalobca uvádza ako prevzaté
hodnoty - ceniny, tovar a zásoby podľa inventúry zo dňa 14.1.2011.

35. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.4.2011 medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou

v V. X/ - O. G. ako zamestnancom súd zistil, že pracovnou zmluvou bol založený pracovný pomer,
ktorý vznikol dňa 1.4.2011. Podľa Pracovnej náplne a Dohode o hmotnej zodpovednosti zo dňa
1.4.2011 bolo určené miesto výkonu práce žalovanej v rade 3/ podľa pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2011
prevádzka CBA Slovakia, s.r.o., Slovanská3319, Žilina - HS 7219. Dňa 1.4.2011 bola medzi žalobcom
ako zamestnávateľom a žalovanou v rade 4/ ako zamestnankyňou na pracovnej pozícii predavačka

- pokladníčka na pracovisku Predajňa Žilina, Slovanská 3319 (7219) uzatvorená Dohoda o hmotnej
zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, s doložkou o spoločnej hmotnej
zodpovednosti (č.l. 19). V predmetnej Dohode o hmotnej zodpovednosti žalobca uvádza ako prevzaté
hodnoty - ceniny, tovar a zásoby podľa inventúry zo dňa 14.1.2011.

36. Zo záznamu zo dňa 02.03.2011 z vykonanej inventarizácie tovarových zásob za inventúrne
obdobie od 14.1.201 d1o 3.5.2011 (č.l. 20 spisu) súd zistil, že poslednou fyzickou inventarizáciou
tovarových zásob dňa 14.1.2011 bol zistený stav zásob v hodnote 48.529,87 Eur. Ku dňu 3.5.2011 bola
vykonaná inventúra tovarových zásob na maloobchodnej prevádzke CBA Slovakia, s.r.o. HS 7219 Žilina,
Slovanská, na ktorej je zodpovednou vedúcou predajne Z. O., inventúrnou komisiou v zložení osôb

uvedených v zázname z vykonanej inventarizácie. Inventúra bola vykonaná prepočítaním, prevážením
tovarových zásob. Stav zásob zistený na základe účtovnej evidencie predstavoval 56.155,01 Eur a
stav zásob zistený na základe fyzickej inventúry predstavoval 51.489,26 Eur, rozdiel tak predstavuje
schodok vo výške 4.665,75 Eur. Rozhodnutím štatutárneho zástupcu spoločnosti k zistenému rozdielu
sa schodok upraví prepočítaním na NC na sumu 2.769,01 Eur, odpočítaním NS v NC z dosiahnutej tržby

vo výške 209,44 Eur, odpočíta sa NS v NC nákupu ovocia a zeleniny 53,12 Eur, odpočíta sa NS v NC
z nákupu mäsa a mäsových výrobkov 77,21 Eur, rozdiel po odpočítaní NS v NC predstavuje 2.429,27
Eur, rozdiel MOC predstavuje 4.093,23 Eur. Suma k náhrade zodpovedným pracovníkom bola určená vo
výške 2.429,24 Eur. Z poznámky uvedenej na zázname vyplýva, že výsledok z vykonanej inventarizácie
bol oznámený vedúcej predajne dňa 12.8.2011.

37. Z tabuľky výpočtu vyčíslenia podielov jednotlivých zamestnancov prevádzky 7219 na zistenom
schodku 2.429,24 Eur (č.l. 21 spisu) za inventúrne obdobie od 14.1.2011 do 3.5.2011 súd zistil, že podielžalovanej 1/ bol vyčíslený vo výške 158,17 Eur, podiel žalovanej 2/ vo výške 158,17 Eur, podiel žalovanej
3/ vo výške 163,40 Eur a podiel žalovanej 4/ vo výške 158,17 Eur.

38. Súd zistil z návrhov Dohody o splátkach a uznaní dlhu zo dňa 9.9.2011, že žalobca predložil
žalovaným Dohodu o splátkach a na uznanie dlhu vzniknutého titulom schodku, zisteného na prevádzke
Potraviny CBA Slovakia, s.r.o., Žilina, Slovanská (7219) inventúrou vykonanou dňa 3.5.2011 za
inventúrne obdobie od 14.1.2011 do 3.5.2011, ktorý návrh dohody bol doručený žalovanej 1/ dňa
14.9.2011 (č.l. 23 spisu), žalovanej 2/ dňa 29.9.2011 (č.l. 25 spisu), žalovanej 3/ dňa 21.9.2011 (č.l. 27

spisu).

39. Ďalej súd zistil, že so žalovanou v rade 4/ Dane Babuliakovej bola dňa 6.9.2011 spísaná Dohoda
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 6.9.2011, pričom podpísaním dohody žalovaná v rade
4/ uznala, že ako hmotne zodpovedný zamestnanec žalobcu v jeho predajni Potraviny CBA Slovakia,
s.r.o. Žilina, Slovanská (7219) dlhuje veriteľovi z titulu schodku vzniknutého na tejto prevádzke veriteľa

počastrvaniajehopracovnéhopomeruveriteľaazistenéhoinventúrou,vykonanoudňa3.5.2011,celkom
sumu 158,17 Eur. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaná v rade 4/ dňa 30.9.2011 uhradila sumu 30,35
Eur. Nakoľko žalovanej v rade 4/ bola žaloba s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 23.4.2013
a tvrdenia žalobcu nevyvrátila ani nespochybnila, nakoľko v konaní ostala procesne nečinná, súd
považoval žalobcom tvrdené skutočnosti za nesporné. ˇ

40. Žalovaná v rade 2/ ako jediná zo žalovaných sa k žalobe vyjadrila a prvotne spochybnila výpočet jej
podielu na vzniknutom schodku a poukázala na to, že pracovný pomer bol s ňou ukončený v skúšobnej
dobe dňa 15.2.2011, o čom súdu doložila kópiu skončenia pracovného pomeru zo dňa 15.2.2011 s
označením „bez udania dôvodu“. S ohľadom na túto skutočnosť žiadala zohľadniť jej situáciu, avšak na

pojednávaní dňa 6.9.2017 žalobu uznala a istinu s príslušenstvom postupne žalobcovi uhrádzala, o čom
svedčia aj čiastočné späťvzatia žaloby. Nakoľko žalobca zobral na pojednávaní dňa 3.9.2018 zobral
žalobca žalobu v celom rozsahu späť, súd konanie zastavil.

41. Žalobca v doplňujúcom podaní doručenom súdu 20.7.2017 (č.l. 70 spisu) poukázal, že pri

schodku sa objektívne nedá zistiť, kedy k nemu došlo, kedy vznikol, presne v ktorom časovom úseku
celého inventúrneho obdobia, v danom prípade inventúrneho obdobia od 14.1.2011 do 3.5.2011.
Zamestnávateľovi v prípade zistenia schodku ani nevyplýva povinnosť preukázať, presne kedy daný
schodok vznikol, stačí, ak sa zistí, že schodok vznikol kedykoľvek počas daného inventúrneho obdobia,
v akej výške. Zamestnávateľ nemusí členom kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov

preukazovať ani to, kto z nich a v akom rozsahu vznik tohto schodku zavinil, lebo to, že vznik schodku
(teda takého stavu, že nevedia riadne bez schodku vyúčtovať im zverené hodnoty) zavinili hmotne
zodpovední zamestnanci, sa u každého z nich v tomto prípade zo zákona predpokladá. Na rozdiel
od občianskeho práva, ktoré pozná spoločnú (solidárnu) zodpovednosť za škodu v prípade viacerých
škodcov, pracovné právo takúto zodpovednosť zamestnancov nepozná a prísne trvá na princípe ich

delenej zodpovednosti, podľa ktorého možno od každého z nich požadovať iba presne určený podiel z
celého schodku (škody). A preto v prípade spoločnej hmotnej zodpovednosti za schodok túto situáciu
viacerých zodpovedných osôb za jednu a tú istú škodu - schodok, Zákonník práce rieši tak, že
zamestnávateľovi záväzným spôsobom predpisuje výpočet a postup, ako má určiť (vyčísliť) podiely
jednotlivýchspoločnehmotnezodpovednýchzamestnancovnacelomzistenomschodku-podľapomeru

ich priemerných zárobkov. Zamestnávateľ teda musí schodok rozrátať medzi všetkých členov celého
kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov danej predajne, ktorí v tejto predajni pracovali
kedykoľvek počas uvedeného inventúrneho obdobia, iba podľa vzájomných pomerov ich priemerných
hodinových zárobkov (PHZ), pričom u vedúcej a u zástupkyne vedúcej sa tento berie do úvahy v
dvojnásobnej výške. V prvom kole sa podiely na schodku jednotlivých zamestnancov, členov kolektívu

viacerých hmotne zodpovedných zamestnancov daného pracoviska, pri kolektívnej zodpovednosti,
určia podľa vzájomného pomeru ich priemerných (alebo pravdepodobných) hodinových zárobkov. Aj
priemerný (pravdepodobný) hodinový zárobok sa zisťuje postupom, ktorý taktiež predpisuje Zákonník
práce, pričom nezáleží na tom, či daný zamestnanec odpracoval celú dobu tohto inventúrneho obdobia,
alebo iba jeho časť. Preto dochádza aj k situáciám, že prakticky rovnaký podiel zo schodku sa požaduje

uhradiť aj od takého radového zamestnanca v danej predajni, ktorý odpracoval celé inventúrne obdobie,
ako aj takého, ktorý odpracoval len jeho časť. Takýto postup vyplýva z kogentných ustanovení Zákonníka
práce - z § 189 ods. 2, 3, ako aj z § 134 ZP. Následne v druhom kole - ale výlučne len u radových
zamestnancov, rozdielnych od vedúceho a zástupcu vedúceho, takto ich zistené podiely na schodku saporovnajú s ich priemernými alebo pravdepodobnými mesačnými zárobkami (PMZ) pred vznikom škody,
t.j. pred vznikom schodku. Ak ich podiely vyrátané v prvom kole prevyšujú PMZ, tak iba tie časti z nich,
ktoré prevyšujú sumy ich PMZ, sa v druhom kole výpočtu u takéhoto radového zamestnanca odráta a

prirátajú sa na ťarchu iba vedúcej a aj jej zástupkyne (zástupcov) medzi nimi podľa vzájomných pomerov
podľa ich PHZ. Podľa mzdových listov, ktoré žalobca pripája k tomuto podaniu, vypočíta priemerné
hodinové zárobky (PHZ) alebo pravdepodobné hodinové zárobky (PrHZ) u žalovaných, ako spoločne
hmotne zodpovedných zamestnancov za 4. štvrťrok 2010, čo vyplýva z § 134 ods. 2 ZP, lebo rozhodným
obdobím je v tomto prípade kalendárny štvrťrok predchádzajúci dňu konania inventúry 20.01.2011, teda

VI. kvartál 2010. Priemerný mesačný zárobok alebo pravdepodobný mesačný zárobok sa zisťuje pred
vznikom škody (§ 189 ods. 3 ZP). Pri schodku nie je možné určiť presne, v ktorom časovom období
z celého inventúrneho obdobia vznikol (mohol vzniknúť už aj prvý deň inventúrneho obdobia), preto
priemerným mesačným zárobkom pred vznikom škody podľa § 189 ods. 3 ZP tu možno logicky
rozumieť iba PMZ, zistený za ten kalendárny štvrťrok, ktorý bezprostredne predchádza už prvému dňu
inventúrnemu obdobia, za ktoré bol schodok zistený; ktorým je v tomto prípade deň 3.5.2011. Preto aj

žalobca u všetkých hmotne zodpovedných zamestnancov ich PMZ (PrMZ) pre tento účel zistil a vyčíslil z
ich mzdy za IV. štvrťrok 2010. Takýmto postupom vyčíslené podiely na celom tomto schodku, vrátane aj
podielov na ňom iba ohľadne žalovaných 1/ až 4/, sú uvedené v pripojenej prehľadnej tabuľke. V treťom
stĺpci tejto tabuľky sú mená všetkých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov, ktorí kedykoľvek
akúkoľvekdlhúdobuodpracovalivdanejpredajnipočasceléhotohtoinventúrnehoobdobia.Vjej4.stĺpci

sú ich priemerné hodinové zárobky, v 6. stĺpci vzájomné percentuálne podiely ich zárobkov (u vedúcej
a zástupkyne už v dvojnásobnej výške); podľa nich sa určili na nich pripadajúce podiely na schodku v 1.
kole výpočtu, ktorých sumy sú uvedené v 8. stĺpci. Po porovnaní s priemernými mesačnými zárobkami
zamestnancov uvedenými v 9. stĺpci vyplynulo, že v 2. kole výpočtu nebolo potrebné ani u jedného z
radových zamestnancov znižovať jeho podiel na schodku na úroveň jeho PMZ a zvyšok prirátať vedúcej

a zástupkyni. Uvedeným postupom vyčíslené podiely z tohto schodku predstavujú u žalovanej v rade
1/ N. XXX,17 Eur, u žalovanej v rade X/ P. 158,17 Eur, u žalovanej v rade X/ S. XXX,XX eur, W. Ž. I.
V. X/ XXX,XX Eur.

42. Právny zástupca žalobcu poukázal na ust. § 182 ods. 1 ZP s tým, že všetci žalovaní mali ako

zamestnanci so žalobcom riadne uzatvorené dohody o hmotnej zodpovednosti, s doložkami o spoločnej
hmotnej zodpovednosti a všetci pracovali na takom pracovisku, na ktorom pracovalo viac takýchto
hmotne zodpovedných zamestnancov, t.j. v predajni potravín CBA Žilina, Slovanská HS 7219. Vzhľadom
na to všetci žalovaní zodpovedajú žalobcovi za schodok zistený v tejto predajni za inventúrne obdobie
od ako spoločne hmotne zodpovední zamestnanci. Žalovaní doposiaľ nepreukázali žalobcovi (§ 182

ods. 3 ZP) žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by sa mohli čiastočne, či úplne zbaviť svojej
zodpovednosti za tento schodok. Ani žalovaná v rade 2/ vo svojom vyjadrení zo 24.5.2013 neuviedla
žiadne také skutočnosti, ktoré by nepochybne spĺňali požiadavky liberácie a zbavili by ju, hoci len
čiastočne, jej prezumovanej zodpovednosti za tento schodok. Žalobca ďalej súdu predložil mzdové listy
žalovaných a listinné dôkazy, z ktorých vyplýva stav zásob pred zahájením inventarizácie (č.l 74-99).

43. Nakoľko žalovaná v rade 1/, 3/ a 4/ boli v konaní absolútne procesne nečinné, nevyjadrili sa k žalobe
doručenej do vlastných rúk, nezúčastňovali sa pojednávaní, súd vychádzal zo žalobcom preukázaných
tvrdení a predložených listinných dôkazov. Žalovanej v rade 1/ žalobca doručil návrh Uznania dlhu a
dohodyosplátkachzodňa9.9.2011,do vlastnýchrúkdňa14.9.2011(č.l.23).Nakoľkožalovanávrade1/

podľa tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaná v rade 1/ nevyvrátila ani nespochybnila, neuhradila nič z celkovej
sumy 158,17 Eur, dostala sa do omeškania so zaplatením dlhu počnúc dňom 22.9.2011 (§ 33 ods. 3 ZP
- 8. deň po doručení návrhu dohody, t.j. 14.9.2011). Žalovanej v rade 1/ žalobca doručil návrh Uznania
dlhu a dohody o splátkach zo dňa 9.9.2011, do vlastných rúk dňa 29.9.2011 (č.l. 25). Nakoľko žalovaná
v rade 1/ podľa tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaná v rade 1/ nevyvrátila ani nespochybnila, neuhradila nič

z celkovej sumy 158,17 Eur, dostala sa do omeškania so zaplatením dlhu počnúc dňom 7.10.2011 (§
33 ods. 3 ZP - 8. deň po doručení návrhu dohody, t.j. 22.9.2011). U žalovanej v rade 2/ súd konanie v
prevažnej časti zastavil a v časti nedoplatku úroku z omeškania ju zaviazal na úhradu sumy 9,15 Eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku (odsek č. 37).

44. Žalovanej v rade 3/ žalobca doručil návrh Uznania dlhu a dohody o splátkach zo dňa 9.9.2011, do
vlastných rúk dňa 21.9.2011 (č.l. 27). Nakoľko žalovaná v rade 3/ podľa tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaná
v rade 3/ nevyvrátila ani nespochybnila, neuhradila nič z celkovej sumy podielu na schodku žalobcu vo
výške 163,40 Eur, dostala sa do omeškania so zaplatením dlhu počnúc dňom 29.9.2011 (§ 33 ods.3 ZP - 8. deň po doručení návrhu dohody, t.j. 21.9.2011). So žalovanou v rade 4/ žalobca uzatvoril
dňa 6.9.2011 Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Podľa vyjadrenia žalobcu, ktoré žalovaná
nevyvrátila ani nespochybnila, žalovaná v rade 3/ dňa 30.9.2011 uhradila iba sumu 30,35 Eur z celkovej

sumy podielu na schodku žalobcu vo výške 158,17 Eur. Na základe uvedeného je povinná žalobcovi
uhradiť ešte sumu 127,82 Eur, pričom do omeškania sa dostala dňa 1.11.2011, t.j dňom nasledujúcim po
ukončení posledného kalendárneho mesiaca (31.10.2011), v ktorom jej mala byť zrazená ďalšia suma
v zmysle § 66 a 92 exekučného poriadku.

45. Súd následne pri posudzovaní žaloby vychádza z ustanovenia § 171 ods. 1 poslednej vety ZP,
podľaktoréhozamestnávateľjepovinnýpreukázaťzamestnancovizavinenieokremprípadovuvedených
v 182 a 183 ZP. Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o zodpovednosť za schodok, zamestnávateľ nemusí
zamestnancovi preukazovať jeho zavinenie na vzniku schodku. Zamestnanec musí preukázať, že
schodok celkom alebo v časti spôsobil niekto iný, rozdielny od jeho osoby. Na základe takto zisteného
skutkového a právneho stavu súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd v konaní postupoval v zmysle

§ 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP na základe zisteného skutkového stavu
procesným postupom stanoveným CSP. V konaní mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a
žalovanými boli uzatvorené platné pracovné zmluvy, na základe ktorých bol založený pracovný pomer

žalovaných ako zamestnancov u žalobcu ako zamestnávateľa, s miestom výkonu práce na pracovisku
Potraviny CBA, Slovanská, prevádzka 7219, Žilina. Súd mal zároveň preukázané uzatvorenie dohôd
medzi žalobcom a žalovanými o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Žalobcovi ako zamestnávateľovi
tak vznikol voči spoločne hmotne zodpovedným zamestnancom na prevádzke žalobcu Potraviny na ul.
Slovanská,prevádzka7219,Žilinanároknanáhraduškodypodľaust.189ods.1,2,a3Zákonníkapráce.

Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je existencia pracovného pomeru, platná dohoda o hmotnej
zodpovednosti, škoda vo forme schodku na zverených hodnotách, ku ktorej došlo pri plnení pracovných
úloh alebo v súvislosti s týmto plnením. Za schodok sa považuje rozdiel medzi skutočným stavom
zverených hodnôt, ktoré je pracovník povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktorý
je skutočný stav nižší než účtovný stav. Skutočná škoda je maloobchodná cena zverených predmetov,

za základ zistenia vyčísleného schodku slúžia výsledky vyplývajúce zo zúčtovania fyzickej inventúry.
Pri vzniku hmotnej zodpovednosti sa prezumuje, že vzniknuté manko spôsobil zamestnanec. Ak sa
má tejto zodpovednosti celkom alebo sčasti zbaviť, musí preukázať, že schodok nezavinil, prípadne,
že vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Zamestnanec alebo kolektív hmotne zodpovedných
zamestnancov zodpovedá za schodok v plnej výške.

46. U hmotne zodpovedného zamestnanca, ktorého pracovný pomer sa skončil, alebo na základe
iných dôvodov podľa Zákonníka práce prestal ďalej na svojom doterajšom pracovisku pôsobiť, sa
predpokladá zodpovednosť za schodok za podmienok upravených v ust. § 184 ods. 3 Zákonníka
práce. Taký pracovník nebude zodpovedať za schodok zistený najbližšou inventarizáciou po opustení

jeho pracoviska len vtedy, ak pred opustením pracoviska požiadal o vykonanie inventarizácie. Pokiaľ
tak neurobil, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou. V prejednávanom
prípade bolo preukázané, že žalované (najmä žalovaná v rade 2/, 4/) nepožiadali o vykonanie
mimoriadnej inventarizácie pri svojom odchode z pracoviska so spoločnou hmotnou zodpovednosťou.
Preto žalované ako ostatní zamestnanci z kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov,

nesie plnú zodpovednosť za vzniknutý schodok, a to do výšky svojho podielu na zistenom schodku, v
limitoch stanovených ust. § 189 ods. 2 a 3 Zákonníka práce.

47. V konaní neboli zistené ani podmienky pre aplikáciu 189 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého
ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov,

uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci
spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa odsekov 2 a 3. Hmotne zodpovedný
zamestnanec sa zbaví zodpovednosti za schodok, ak sa preukáže, že v dôsledku úmyselného konania
tretích osôb, prípadne zanedbaním povinností zamestnávateľa, mu bolo znemožnené hospodáriť so
zverenými hodnotami a starať sa o ne (disponovať nimi). Zamestnanec sa môže zbaviť zodpovednosti

úplne alebo sčasti aj vtedy, ak preukáže, že schodok vznikol tým, že mu zamestnávateľ nevytvoril riadne
podmienky (R 12/1976).48. Ak schodok vznikol v príčinnej súvislosti so zavineným, či už úmyselným, alebo nedbanlivostným,
konaním jedného alebo viacerých zo spoločne zodpovedných zamestnancov, pre určenie podielov na
náhrade škody sa aplikuje zásada vyjadrená ustanovením §184 ods. 4 ZP, v zmysle ktorého na náhradu

škody bude povinný iba ten zamestnanec, resp. tí zamestnanci, u ktorých sa preukáže zavinenie pri
vzniku schodku. Za predpokladu zavineného konania viacerých zamestnancov sa podiel na náhrade
škody určí v závislosti od miery ich zavinenia. Žalované v konaní nepredložili dôkazy a ani neuvádzali
tvrdenia preukazujúce, že by schodok vznikol v príčinnej súvislosti so zavineným konaním iných
spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov na prevádzke žalobcu Potraviny Slovanská, prevádzka

7219, Žilina, v ktorom prípade by bol povinný uhradiť škodu ten zamestnanec, ktorého zavinenie na
vzniku schodku by sa preukázalo. Žalované ani netvrdili a nepreukazovali, že by schodok vznikol ako
následok nevyhovujúcich pracovných podmienok vytvorených zamestnávateľom. Súd nemal v konaní
preukázané, že by si žalobca nesplnil svoju povinnosť vytvoriť pre zamestnancov pracovné podmienky,
ktoré by zaručovali ochranu majetku žalobcu a riadny a zodpovedný výkon práce. Teda zavinenie iných
konkrétnych zamestnancov, ani spoluzavinenie žalobcu ako zamestnávateľa na vzniknutom schodku v

konaní zistené nebolo.

49. Rozúčtovanie schodku - podielov jednotlivých hmotne zodpovedných zamestnancov na vzniknutom
schodku v sumách, nárok na zaplatenie ktorých si žalobca v tomto konaní voči žalovaným uplatňuje,
bolo žalobcom vykonané podľa ust. § 189 ods. 2 a 3 Zákonníka práce a bolo prehľadne vyčíslené v

tabuľke predloženej spolu so žalobou. Spôsob výpočtu podielov jednotlivých zamestnancov na schodku
bol žalovaným zrozumiteľne a podrobne vysvetlený v podaní žalobcu zo dňa 18.7.2017 (uvedený v
odseku 6. tohto rozsudku). Správnosť výpočtu súm pripadajúcich na každú jednotlivú žalovanú titulom
vzniknutého schodku nebola žalovanými namietaná. Súd mal v konaní preukázané, že žalované v
rade 1/, 3/ a 4/ svoj podiel na schodku zistenom inventarizáciou za obdobie od 14.1.2011 do 3.5.2011

žalobcovi doposiaľ neuhradili, a to ani na základe výziev žalobcu adresovaných žalovaným 1/,3/ a v
prípade žalovanej 4/ ani na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzatvorenej medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovanou 4/ ako dlžníkom. Preto súd zaviazal žalované v rade 1/, 3/ a 4/
na úhradu schodku vo výške pripadajúcej podľa § 189 ods. 2 a 3 ZP na každú žalovanú, v špecifikácii
uvedenej vo výroku rozsudku. Zároveň súd zaviazal žalované v rade 1/, 3/ a 4/, vzhľadom na omeškanie

žalovaných so zaplatením svojho podielu na vzniknutom schodku, i na zaplatenie úroku z omeškania,
ktorý si žalobca uplatnil v zákonnej výške, a síce žalovanú v rade 1/ vo výške 9,5 % ročne zo sumy
158,17 Eur od 22.9.2011 do zaplatenia, žalovanú v rade 3/ vo výške 9,5 % ročne zo sumy 163,40 Eur od
29.9.2011 do zaplatenia, žalovanú v rade 4/ vo výške 9,5 % ročne zo sumy 127,82 Eur od 1.11.2011 do
zaplatenia. Nakoľko žalobca voči žalovanej v rade 2/ zobral žalobu v celom rozsahu späť, súd konanie

voči žalovanej v rade 2/ zastavil.

50. Podľa ust. § 517 ods. 1 zákon č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote
poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa

odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

51. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
52. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

53. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

54. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na úrok z omeškania z priznanej sumy vo výške 9,5 % ročne,
a to odo dňa omeškania uvedeného v ods. 43 a 44 odôvodnenia rozsudku, do zaplatenia. Súd žalobe
žalobcu vyhovel, resp. konanie voči žalovanej v rade 2/ v časti zaplatil po uhradení časti žalovanej
sumy, a zároveň mu priznal nárok na zákonný úrok z omeškania. Základná úroková sadzba ECB v časeomeškania žalovaných (v období od 22.9.2011 do 1.11.2011) bola vo výške 1,5 %, a tak súd priznal
žalobcovi nárok na úrok zo meškania vo výške 9,5 % ročne z dlžných súm u jednotlivých žalovaných,
tak ako žiadal žalobca, pričom vychádzal z ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení

účinnom v rozhodnom čase.

55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

56.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

59. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
teda podľa úspešnosti žalobcu v konaní. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 607,56 EUR s
úrokom z omeškania. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny s časťou vyčísleného úroku z omeškania

u žalovanej v rade 2/ zastavil, nakoľko žalovaná uhradila žalobcovi celú istinu, a to po podaní žaloby.
Napriek žiadosti žalovanej v rade 2/. Aby ju súd nezaviazal na náhradu trov konania, súd pri rozhodovaní
o povinnosti žalovanej v rade 2/ nahradiť trovy konania žalobcovi, vychádzal zo skutočnosti, že žalovaná
uznala svoj dlh voči žalobcovi vrátane povinnosti nahradiť trovy konania v dvoch dohodách uzavretých
medzi ňou a žalobcom, a to zo dňa20.9.2017 a 17.7.2018. Zároveň v tomto smere súd vychádzal

z ustanovenia § 256 CSP, v zmysle ktorého žalovaná v rade 2/ zavinila zastavenei konania, a tak
súd prizná náhradu trov konania protistrane. Súd zaviazal žalované v rade 1/, 3/ a 4/ k úhrade celej
žalovanej sumy s príslušným úrokom z omeškania. S ohľadom na uvedené, bol žalobca v konaní v celom
rozsahu úspešnou stranou sporu. Žalobca však žiadal, aby súd zaviazal žalované na náhradu trov
konania v pomere k ich podielu na schodku na zverených hodnotách. Súd preto pri určovaní povinnosti

žalovaných nahradiť trovy konania vychádzal z jednotlivých priznaných (aj žalovaných) súd. Na základe
uvedeného žalovaná v rade 1/ je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 26,03 % (158,17
EUR/ 607,56 EUR x 100%). Žalovaná v rade 2/ je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
26,03 % (158,17 EUR/ 607,56 EUR x 100%). Žalovaná v rade 3/ je povinná nahradiť žalobcovi trovy
konania vo výške 26,90 % (163,40 EUR/ 607,56 EUR x 100%). Žalovaná v rade 4/ je povinná nahradiť

žalobcovi trovy konania vo výške 21,04 % (127,82 EUR/ 607,56 EUR x 100%). Žalované v rade 1/ až 4/
sú povinné nahradiť percentuálny podiel na celkovej vyčíslenej výške trov právneho zastúpenia, ktorá
bude vyčíslená v samostatnom uznesení vydanom vyšším súdnym úradníkom. K rozhodnutiu o náhrade
trov konania súd poznamenáva, že nakoľko nejde o solidárne spoločenstva žalovaných v rade 1/ až 4/,
súd nemohol zaviazať žalované na úhradu trov konania spoločne a nerozdielne. Nakoľko však žalobca

požadoval, aby súd zaviazal žalované na náhradu trov konania každú v pomere podľa jej účasti na
celkovom vymáhanom schodku, súd nemohol priznať viac, ako žalobca žiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu aaby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.