Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. január 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615010017
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5615010017.9

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa
21. januára 2019 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n í

1./ L. T. M. K. Z. Č. O. H. Á., nar. XX. X. XXXX v M. G., trvale bytom

U. N.. K. E. XXXX/XX, M. G.,

2./ G. Z. A. K. G., nar. XX. X. XXXX v M. G., trvale bytom
N. M. Č.. XXX, L., okres M. G.,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h, ž e

dňa 21. 4. 2014 v čase asi o 00.40 hod. počas zábavy konanej v kultúrnom dome v obci Bobrovec, prišla
L. T. k B.. F. T., ktorý sedel pri stole nachádzajúcom sa pri vstupe do sály kultúrneho domu, bez príčiny

ho obliala vínom z fľaše a dala mu facku, pričom mu nechtami zatrhla do kože ľavého líca, ktorá mu
začala krvácať, sácala do neho, na výzvu, aby mu dala pokoj nereagovala a mávala plnou fľašou vína
ponad jeho hlavu, z čoho nadobudol dojem, že ho chce fľašou udrieť do hlavy a počas toho ako sa jej
B.. F. T. snažil zobrať fľašu z ruky, prišiel k nemu G. Z., ktorý ho bez príčiny udrel odzadu po hlave,
následkom čoho B.. F. T. spadol na podlahu a upadol do bezvedomia a počas toho ako ležal na podlahe
ho L. T. s G. Z. kopali do dolnej časti tela, pričom týmto konaním spôsobili B.. F. T., nar. XX. X. XXXX,

trvale bytom R. Č.. XX, okres M. G., zranenia - L. T. - odreninu ľavej strany tváre, krku, pohmoždenie
mäkkých častí pravého stehna s obmedzením obvyklého spôsobu života v trvaní do 7 dní a G. Z. - otras
mozgu ľahkého stupňa, roztrhnutie šľachového aparátu vonkajšieho členka pravej nohy, pohmoždenie
mäkkých častí pravého stehna s obmedzením obvyklého spôsobu života v trvaní 8 týždňov,

t e d a

1./ obžalovaná L. T. M. K. Z. Č. O. H. Á.

fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom sa dopustila výtržnosti tým, že napadla iného,

2./ obžalovaný G. Z. A. K. G.

inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil mu ťažkú ujmu na zdraví,

fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného,č í m s p á c h a l i

1./ obžalovaná L. T. M. K. Z. Č. O. H. Á.

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,

2./ obžalovaný G. Z. A. K. G.

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona,

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j ú:

1./ obžalovaná L. T. M. K. Z. Č. O. H. Á.

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a

§ 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 300,- (tristo) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona jej súd u s t a n o v u j e pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 3 (tri) mesiace.

2./ obžalovaný G. Z. A. K. G.

Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1

Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d
k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému G. Z. u k l a d á povinnosť nahradiť
poškodenému B.. F.Á. T., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom R. Č.. XX, okres M. G., spôsobenú škodu
vo výške 1.895,20 eura.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného B.. F. T., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom R.
Č.. XX, okres M. G., o d k a z u j e so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 21. 1. 2015 na L. T. a G. Z. obžalobu

pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona v súbehu s
prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na vyššie popísanom skutkovom základe.

Okresnýsúdvovecirozhodolrozsudkomzodňa13.12.2017,ktorýmobochobžalovanýchuznalvinnými

zobochžalovanýchprečinovauložilimúhrnnétrestyodňatiaslobodyvovýmere2rokyspodmienečnýmodkladom a určil skúšobné doby na 2 roky a 6 mesiacov. Zároveň súd rozhodol aj o nároku poškodeného
na náhradu škody. Na podklade odvolania oboch obžalovaných odvolací Krajský súd v Žiline uznesením
č. k. 3To/32/2018-526 zo dňa 23. 3. 2018 postupom podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku

napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec okresnému súdu, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V zrušujúcom uznesení sa stotožnil s čiastkovými
skutkovými závermi okresného súdu o fyzickom napadnutí poškodeného obžalovanými, ako aj so
zraneniami, ktoré utrpel, avšak sa nestotožnil s úvahami a závermi o mechanizme vzniku zranení
poškodeného a ich spôsobenia oboma obžalovanými, ktoré považoval za predčasné. Vzhľadom na

to, že na základe doposiaľ vykonaného dokazovania nebolo možné nepochybne ustáliť, či zranenia -
roztrhnutie šľachového aparátu vonkajšieho členka pravej nohy a otras mozgu ľahkého stupňa - boli
spôsobené spoločným konaním oboch obžalovaných, odvolací súd poukázal na znalecké skúmanie
z odboru zdravotníctva podľa ktorého roztrhnutie šľachového aparátu vonkajšieho členka pravej nohy
mohlo byť spôsobené dvoma mechanizmami: poškodený mohol zle skočiť, pričom sa mu skrútila
noha dovnútra a predkolenie dovonka alebo mohlo vzniknúť skočením (nie jednoduchým kopnutím)

inou osobou, či osobami na vnútornú časť členka nohy na zemi ležiaceho poškodeného. Nemožno
bez pochybností ustáliť tento mechanizmus, pretože vykonané dôkazy zatiaľ nevylúčili, že k zraneniu
šľachového aparátu a otrasu mozgu mohlo dôjsť už pri páde poškodeného na zem bezprostredne po
tom,akohoobžalovanýZ.udreldohlavyamožnomnáslednomnekoordinovanompohybepoškodeného
(v takom prípade by sa na spôsobení zranení zrejme nepodieľala aj obžalovaná T.). Z týchto dôvodov

uložil prvostupňovému súdu dopočuť znalca z odboru zdravotníctva a objasniť, akým mechanizmom
vzniklo rozhodné zranenie - roztrhnutie šľachového aparátu vonkajšieho členka pravej nohy, ustáliť
verzie mechanizmu jeho vzniku, ako aj u ďalších zranení - odrenina ľavej strany tváre, krku a
pomliaždenie mäkkých častí pravého stehna. Na základe doplneného dokazovania potom ustáliť právnu
kvalifikáciu skutku u oboch obžalovaných, a ak súd dospeje k záveru o vine, uvažovať o miernejšej

výmere trestov, pri ktorých sa určenie skúšobnej doby v strede zákonom stanovenej trestnej sadzby
javí ako neprimerane prísne a znovu rozhodnúť o náhrade škody vo vzťahu k zavinenému konaniu
viažucemu sa k spôsobeným následkom na zdraví poškodeného.

Okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v otázkach hmotného a procesného práva,

na hlavnom pojednávaní dňa 17. 12. 2018 vykonal v naznačenom smere dokazovanie za účelom
rozhodnutia o vine a treste obžalovaných opätovným vypočutím znalca G.. F. M., ako aj jednotlivými
lustráciami k osobám obžalovaných.
Po dokazovaní vykonanom v priebehu predchádzajúceho súdneho konania, ako aj po jeho doplnení
nariadenom v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, bol zistený nasledovný skutkový stav.

Obžalovaní na hlavnom pojednávaní nemali záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorom a
po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku obaja vyhlásili,
že sú nevinní.

Obžalovaný G. Z. v prípravnom konaní využil svoje právo nevypovedať. Na hlavnom pojednávaní poprel
spáchanie skutku tak, ako mu je kladený za vinu. Vypovedal, že dňa 21. 4. 2014 sa zúčastnil na zábave
v dome kultúry v Bobrovci, kde asi po polhodine videl, ako sa vadia L. T., jej sestra Y. I. a F. T.. Videl,
že je tam potýčka, pretože L. T. mala rozstrapatené vlasy a po chvíli ju F. T. začal ťahať do sály. Preto
sa vybral tým smerom, keď prišiel do sály, L. T. ležala na zemi a T. kľačal nad ňou. Chytil ho za plecia,

no on dal najprv facku jemu. Potom T. udrel aj on, na čo T. spadol, ďalej už na neho neútočil. Bolo na
ňom vidieť, že je opitý, pretože chlap by po jednej facke nespadol. T. ako ležal na zemi, ho kopal do
nôh. On stál a nereagoval na to nijako. Následne od nejakého chlapa v bielom tričku dostal úder zozadu
do hlavy. Ten chlap ho potom sotil na zem a on spadol. Na zemi sa schúlil do klbka a chlap v bielom
tričku doňho udieral päsťami. Sám sa postavil a utiekol. Celé to trvalo asi 30 sekúnd. Rýchlo sa vyparil a

volal kamarátovi nech po neho príde. F. T. predtým nepoznal. L. T. pozná z videnia, pretože sú z jednej
dediny. Počas toho, ako F. T. ťahal L. T. do sály, bol on chrbtom ku sále a ona čelom. On stál asi päť
metrov od vstupu do sály. Videl, že ju chytil za plecia. Chcel jej pomôcť, preto sa do toho staral. Ako oni
padli však nevidel. Keď prišiel už ležali na zemi. On ju držal za plecia a v oblasti krku. T. udrel dvakrát do
krku a na líce. Boli to facky. Po prvej sa s ním nič nedialo a po druhej spadol na zem. On T. nenapadol

zozadu a nebol ani v bezvedomí, to si vymýšľa, pretože inak by ho na zemi nekopal. Na zábavu prišiel
s G. F.Á., avšak sa ani nestihli zabávať. Boli tam len pol hodiny. Odišiel s iným kamarátom G.G. R.
z Kvačian, ktorému volal, odchádzali asi o 00.45-01.00 hod. Opitý nebol, objednali si jedno poldeci.
Spôsob odchodu vyskočením cez okno zvolil preto, lebo chlap v bielom tričku ho ešte chcel biť. Zrejmeto bol T. kamarát, ktorý ho chcel brániť. Pri konflikte medzi F. T. a L. T. boli ešte tri - štyri ženy, ktoré
nepoznal. Videl, až keď sa začali naťahovať. To, že by niekto niekoho oblial vínom alebo nejaké facky
medzi nimi, nevidel, ale L. T. mala rozstrapatené vlasy, tak usúdil, že dostala facku. Že by niekto iný

udieral alebo kopal F. T. nevidel, ani ako vstával, pretože ho bil ten v bielom tričku. Nevidel ani, čo robila
potom L. T.. Videl ju len v moment, keď bola na zemi. Roztržka, ktorá medzi nimi predtým prebiehala
pred sálou, trvala niekoľko sekúnd. Vadili sa a potom T. L. T. zdrapil za plecia. F. T. prvýkrát zaregistroval,
keď sedel na stoličke pri vstupe do sály. On bol vtedy s kamarátom kúsok od vstupu do miestnosti. Celú
situáciu medzi nimi vnímal zboku. Videl ich oboch. Oddelil ich tak, že T. chytil za plecia a držal ho. S L.

T. nemá žiaden vzťah, okrem toho, že sú z jednej dediny. Pán v bielom tričku, ktorý ho udieral sa volá
D.. L. T. kričať o pomoc nepočul. T. na neho pôsobil agresívne. Ona sa bránila tomu, že ju napádal. Ako
T. napadol pani T. mali vidieť ešte G. F. a U. L.. O tomto incidente sa rozprával len s kamarátom a na
nasledujúci deň za ním prišli otec a matka poškodeného a G.. S nimi sa o tom rozprával, avšak poprel,
že by niekoho zbil. Vyčítali mu, načo sa do toho staral. Otec poškodeného povedal, že ju nemal brániť,
keď si zaslúžila, že aj on ženu zbil, že napadol učiteľku a podľa tohto usudzuje, že majú v rodine nejaké

skryté agresívne sklony. Tento rozhovor aj nahral. Pri rozhovore s otcom F. T. mu povedal, že T. chytil
za plecia a dal mu facku. Rozhovor prebiehal v kľude. Povedali mu, že mu rozbil okuliare za 500,- Eur
a roztrhal košeľu za 70,- Eur. Nevyhrážali sa mu. Najprv povedali, že to nebudú riešiť, až to napokon
zvalili na neho, že bol zbitý na zábave. T. staršiemu oznámil, že si rozhovor nahráva, ale nie je to na
nahrávke, len zvyšok rozhovoru. Na oznámenie, že rozhovor bude nahrávaný, T. starší povedal, že si

to má kľudne nahrať. Ostatní prítomní na to nepovedali nič. Pri začiatku rozhovoru bol aj jeho otec, ale
ten odišiel. G. bol prítomný počas celého rozhovoru.

Obžalovaná L. T. v prípravnom konaní uviedla, že nespáchala to, z čoho je obvinená, F. T. nenapadla,
nedobila, ani nedokopala do bezvedomia. Ďalej využila svoje právo nevypovedať. Na hlavnom

pojednávaní vypovedala, že dňa 20. 4. 2014 sa išla s G. T., Y. I., N. C. a K. L., zabaviť najprv do baru
Kelt v Bobrovci, kde sa zdržali do polnoci, objednali si dve fľaše bieleho vína, potom všetky spolu odišli
do kultúrneho domu v Bobrovci na veľkonočnú zábavu. Pri vstupe sa stretli s F. T., ktorý im povedal, že
tu dnes nemali byť „Strapcule“, čo je prezývka ich priezviska v dedine. Bolo na ňom vidieť, že je opitý,
pretože sa potácal, počula to aj na jeho reči. Nevšímala si ho, išli ďalej do šenku pre víno, kam T. tiež

prišiel a lakťoval ju. Nevšímala si to, upozornila ju na to švagriná G. T.. Neskôr si ho všimla, až keď po
nej vykrikoval vulgárne výrazy ako „fľandra, kurva, štetka vyjebaná“. Ako to počula, podišla k nemu, na
kolenách mu v tom čase sedela G. R.. Mala v ruke umelohmotný pohár s vínom, ktorým ho obliala a
bránila sa, ako sa s ňou rozpráva. T. vyskočil zo stoličky, zdrapil ju za tielko, roztrhol retiazku a tlačil
ju smerom do sály. Počas toho musela zakopnúť, pretože mala na nohách vysoké podpätky. Držal ju

za krk, čo videla jej sestra Y. I.. Počas toho, ako ju tlačil, padali spolu na zem, kde si udrela hlavu. Čo
sa dialo a kto jej pomohol si už nepamätala. Od sestry sa dozvedela, že T. z nej strhol G. Z., ktorý tiež
pochádza z Kvačian. Keď sa zdvihla zo zeme, T. stál pri stĺpe, utieral si okuliare a videla ako dal facku
jej sestre Y. I.. Začala si zháňať svoje veci s tým, že ide preč. Počas toho sa stretla s G. L., ktorý videl, že
má roztrhnuté tielko. Z domu kultúry odišla a viac sa nevrátila, len telefonicky kontaktovala najprv sestru

Y., ktorá nedvíhala, a neskôr kamarátku N. C.Ú., aby jej zobrali bundu. Obvinenie považuje za cielenú
pomstu zo strany F. T., ktorý si mal brať jej švagrinú, ju a jej manžela viní z toho, že z tejto svadby zišlo.
Na nasledujúci deň išla na ošetrenie, pretože ju bolela hlava, krčná chrbtica, musela nastúpiť do práce.
Následne išla na políciu rozhodnutá podať trestné oznámenie na F. T., kde ju hliadka spochybnila, preto
trestné oznámenie podala až 30. 4. 2014. Po tomto incidente bola obmedzená v obvyklom spôsobe

života asi 6 dní.

Na zábavu prišli asi o 00.30 až 00.45 hod. a celá udalosť sa odohrala do pol hodiny, maximálne do 01.00
hod. Keď sa postavila, nevidela, že by F. T. niekto udieral. Videla ho, ako stál pri stĺpe a utieral si okuliare.
Okolo seba registrovala švagrinú G. T., ktorá ju zdvihla zo zeme a sestru Y. I., nikoho viac. Obžalovaného

G. Z. nevidela, ani po incidente, nestretli sa ani na zábave. Nemá vedomosť o tom, či F. T. mal konflikt
ešte s niekým iným. F. T. videla vychádzať z kultúrneho domu, keď si hľadala kabelku. Vyzeral normálne,
nevidelanaňomžiadnezranenia.PojehobokochišliG.R.aG.D..Poslednýkontaktsnímbolvtedy,keď
mu povedala, že si moc dovolil, keď dal facku jej sestre. S G. Z. sa pozná z videnia, pretože pochádzajú
z jednej dediny, nič viac. F. T. na zemi ležať nevidela. V noci volal L. L. G. R. a pýtal sa na zranenia F.

T.. Nevie, prečo to zisťoval, ale ona počula, čo sa po dedine rýchlo rozkríkne, že F. T. bili na schodíkoch
pred kultúrnym domom Bobrovčania. V ten večer alkohol požívala, ale pamätá si všetky okolnosti. Nikdy
nemala problémy ani na zábave, ani so zákonom. Podľa nej to mal T. dopredu pripravené. Je schopný
všetkého a dôvodom je pomsta za to, že si nevzal jej švagrinú. Podľa jej vedomostí útraty na svadbu sG. T., z ktorej zišlo, mal F. T. asi 2.000,- až 2.600,- Eur. Lepšie by sa k tomu vedela vyjadriť G.. F. T. sa
aj vyjadril, že z neuskutočnenia svadby viní ju a jej manžela, čo nie je to pravda, pretože G. sa rozhodla
sama. T. nenapadla, ani nedoškriabala, okrem toho, že ho obliala vínom, podľa jej fyzických daností to

ani nie je možné. Počas toho, ako F. T. stál pri stĺpe a utieral si okuliare, tam s ním bola prítomná jej
sestra Y.. T. nejavil žiadne známky zranenia Prebiehala medzi nimi nejaká slovná výmena a následne
jej vylepil facku. Ona v tom čase už vstala zo zeme po tom, čo jej pomohla G.. Domov prišla asi o 01.15
až 01.30 hod. Keď volala N. C., už bola doma, takže podľa tohto by to ona vedela presne. Až následne
sa dozvedela, že F. T. mal byť zbitý, v tú noc to nevedela. O trestnom stíhaní F. T. vie od N. F., ako to

dopadlo nevie. G. L. stretla pri bare, keď si hľadala kabelku. L. L. na zábave nebol. Je to jej sused a
dozvedel sa, že ju T. napadol, tak zrejme to bol motív, prečo zisťoval, aké mal T. zranenia. To, že zakopla
počas toho, ako ju T. tlačil do sály, si vysvetľuje vysokými podpätkami, inak by nespadli, ak by nezakopla.
Že by jej dal T. facku si ani nepamätá, povedala jej to kamarátka N. C.. Incident ako T. obliala vínom
videli G. T., Y. I., N. C., R. R. a G. Š..

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom poškodeného B.. F. T., svedkov G. D., G.
T. (predtým R.), G. D., K. G., Š. T., H. I., Y. I., G. T., N. C., U. L., E. D., C. I., G.. O. I., G.. G.U. E., G.. C.
L., Q. G.. F. M., prečítaním výpovede svedka G. Š. a listinných dôkazov.

Svedok a poškodený B.. F. T. v prípravnom konaní vypovedal, že 20. 4. 2014 prišiel do kultúrneho

domu v Bobrovci asi o 22.15 hod. na veľkonočnú zábavu spolu s G. R. z Bobrovca. V uvedený deň
alkohol nepožíval, taktiež ani G. R., pretože nasledujúci deň mal ísť autom. Tancovali až do polnoci,
kedy spoločne šli k výčapu, aby si objednali pitie, pri ktorom ho Y. I. obliala vínom, na čo sa otočil a opýtal
sa jej, či sa nevie správať, tak sa mu ospravedlnila a ďalej si to nevšímal. Následne sa išiel posadiť na
stoličku vo vestibule kultúrneho domu, G. R. stála oproti nemu. Následne prišla G. D., mohlo byť asi

00.05 až 00.10 hod., ktorá si mu sadla na ľavé stehno. Sedela k nemu bokom. Asi po polhodine prišli jeho
bývalá frajerka G. T., L. T. a ďalšie dve neznáme ženy. Boli riadne opité, pretože mali tackavú chôdzu,
pridržiavali sa steny a dverí. Mal vedomosť o tom, že pred príchodom pili víno v bare Kelt v Bobrovci.
Následne zaregistroval ako L. posunkami ukazuje na jeho osobu, G. stála k nemu otočená chrbtom, L.
čelom, boli od neho 4 m. Následne L. pribehla k nemu, v ľavej ruke mala fľašu vína, začala byť agresívna.

Obliala ho vínom z fľaše, tiež obe dievčatá, ktoré boli pri ňom. Následne mu vylepila facku, pravou rukou
na ľavé líce, nechtami mu zatrhla do kože, ktorá začala krvácať. V tom čase mu G. ešte sedela na
kolenách. L. žiadal, aby mu dala pokoj. Stála asi 1 m pred jeho nohou. G. stála pri jeho pravej nohe.
Tieto jej tiež dohovárali, aby mu dala pokoj. Následne mu G. zvýšeným hlasom povedala, aby si dal
pozor, aby ho L. neudrela fľašou, ktorou sa začala zaháňať a mávať ponad jeho hlavu. L. podskakovala,

zaháňala fľašou spoza svojej hlavy smerom na neho. Keďže mu G. zavadzala vo výhľade, chcel sa
postaviť, tá sa mu zošuchla z kolena a chcel vziať z rúk L. fľašu, o ktorú zápasili. Potom ho niekto udrel
odzadu do hlavy a bol v bezvedomí. Toto všetko sa odohralo vo vestibule kultúrneho domu pri stole, kde
sa predtým vyberalo vstupné. Keď sa prebral bol v sále kultúrneho domu, po pravej strane asi 3 m od
stĺpov. Chcel sa postaviť, no bolela ho pravá noha v oblasti členku. Vtedy zbadal, ako niekto zoskočil z

pódia, nevidel, kto to bol a neznámeho muža sa snažil odtlačiť smerom k oknám. Jemu pomáhala vstať
G. R., chytila ho pod pazuchu. Povedal jej, že má asi zlomenú nohu. Išli si vziať veci s tým, že potrebuje
lekárske ošetrenie. Pamätal si ešte, že G. D. mu držala ruky na čo nadával, prečo mu drží ruky, keď oni
ho bijú a nemôže sa brániť. Spolu s G. R. odchádzali z kultúrneho domu, vyprevádzala ho aj G. D. po
vchod kultúrneho domu, kde po ceste stretli C. D.. Bolo asi 00.50 hod., tomuto povedal, že dostal bitku

a poprosil ho, aby ich išiel odprevadiť. Medzitým zastavili auto, ktoré šoféroval F., ktorého poznal, no
mal v ňom veľa kamarátov. F. ho zaviezol aspoň pred dom G. R., odkiaľ zavolali taxík, ktorý ho odviezol
na pohotovosť do nemocnice v Liptovskom Mikuláši. Pred ošetrením bol na röntgene, po ošetrení ho
lekár prepustil domov. Nepamätal si, že bol predtým v bezvedomí, takže lekár mal dojem, že mal len
vytknutý členok. Následne ostal spať v dome G. R., kde ich odviezol taxík späť do Bobrovca. Celú noc

sa pokúšal G. R. niekoľkokrát dovolať L. L., ktorý je najlepším kamarátom Š. T., manžela L. T. a zisťoval
jeho zdravotný stav a dĺžku jeho práceneschopnosti. Ráno ich prišla zobudiť mama G. R., potom mu
prišlo zle a odpadol, bol druhýkrát v bezvedomí. Prebral sa a celá jej rodina nad ním stála. O 07:09
hod. zavolal svojmu otcovi Š. T., aby pre neho prišiel, že potrebuje ísť na pohotovosť, pretože bol znovu
v bezvedomí. Ten k nemu hneď prišiel, zaviezol ho na pohotovosť, išla s nimi aj G. R.. Bol znovu na

röntgene. Ošetrujúci lekár mu aj povedal, ako je možné, že ho lekár, ktorý mal službu pred ním pustil s
otrasom mozgu domov, že mal ostať ležal v nemocnici. Na to bol hospitalizovaný na traumatológii do 23.
4. 2014. V uvedený deň okolo obeda volala jeho sestra C. T., či vie, čo mu spôsobila jej nevesta, že je v
nemocnici a následne jej telefonoval Š. T., ktorý sa vyhrážal tým, že si majú dobre rozmyslieť, či podajútrestné oznámenie, pretože to nedopadne pre nich dobre. Má vedomosť o tom, že ešte na zábave mala
napadnúť L. T. H. I. údajne fackou odzadu. K neznámemu mužovi, ktorý ho udrel odzadu po hlave, bil ho
a kopal spolu k L. T. v sále vypovedal, že už po zábave mu rozprávali G. R., G. D., K. G. a G. D., že mal

dlhé vlasy a na čele čelenku. Š. T. v telefonickom rozhovore s jeho sestrou spomenul, že to bol chlap z
Kvačian, zistili, že sa volá G. Z.. Následne išli do Kvačian jeho otec a mama s K. G.. K. G. išiel potvrdiť,
že sa jedná o toho chlapca. Jemu volali do nemocnice, že ho išli hľadať. Vtedy mu známy povedal, že
G. Z. má bližší vzťah s L. T.. Z toho dôvodu si uvedomil, prečo sa on do ich šarvátky zastaral, keď nikto
iný z Bobrovčanov sa do toho nestaral. Osoby, ktoré ho bili a ich rodinní príslušníci presviedčali ľudí na

zábave, že bitku vyprovokoval on, bol opitý a vykresľovali ho v dedine v zlom svetle, že on zbil L.. K
zraneniam vypovedal, že mal otras mozgu, vytknutie oboch členkov pravej nohy, potrhané väzy, ktoré
sa nedajú operovať a trvalé následky na celý život. Práceneschopný bol 15 týždňov. Poprel, že by dal Y.
I. v sále na zábave facku. Na to, že ho Z. s T. bili si nepamätal, nevidel to, lebo bol v bezvedomí. Pokiaľ
uvádza presné časy, tieto si napísal v nemocnici na papier zo svojho mobilného telefónu a od G. R. a
svojej sestry. Bolo mu tiež povedané, že Z. mal stáť vo dverách kultúrneho domu. Dodal, že poslednýkrát

volal taxikárovi o 1.58 hod. Okrem zranení, ktoré utrpel mu praskli okuliare, potrhali mu košeľu.

Na hlavnom pojednávaní svedok a poškodený dodal, že košeľu, ktorá mu bola pri incidente roztrhaná a
ktorá bola zakrvavená v dôsledku zranenia líca, odovzdal do iného spisu, kde vystupoval ako obvinený
a ju poskytol ako dôkaz, že bol napadnutý on, nie ona. Trestné oznámenie podala L. T.Á.. Košeľa však

bola zlikvidovaná, o čom má potvrdenie. Domov ho odviezol F. C.. Domov prišli asi o 00.55 hodine. Z
kultúrneho domu odišli smerom ku pošte. Východ kultúrneho domu smeruje na východ a jednosmerná
cesta ide dole ku pošte na juh. V aute, ktoré im zastalo a odviezlo, boli on, G. R. a F. C.. Vonku
nemal žiadny incident, odchádzal asi o 00.55 hod. s G. R. a C. D.. Žiadneho zo svedkov v tejto veci
neovplyvňoval, ani o nič nežiadal. Po ošetrení a počas toho, ako bol v nemocnici, sa od G. R., G. D.,

G.K. D. a K. G. dozvedel, kto ho zozadu úderom do hlavy napadol a spôsobil mu zranenia, že to boli G.
Z. a L. T.. Až neskôr sa dozvedel, že muž, ktorý zoskočil z pódia a bránil ho, bol G. D.. G. Z. vyhľadal jeho
otec, ako to urobil, on nevie. Okrem zranení, ktoré utrpel, utŕžil aj škrabanec na ľavom líci a pomliaždenie
stehna, má problémy pri schádzaní dole schodmi. Počas tejto zábavy nemal s nikým konflikt. Jediný
raz, keď ho Y. I. obliala vínom, inak vôbec nie. S Y. I. sa stretol v ten večer prvýkrát, keď prišiel s G. R.

k pultu vo vestibule kultúrneho domu, bola polnoc, kupovali si colu. Nevšímal si ju. Keď obžalovaná L.
T. s kamarátkami prichádzali do kultúrneho domu bolo 00.30 hod. a do tohto času uplynulo 25 minút,
odkedy ho Y. I. obliala bielym vínom. Alkohol na zábave nepožíval. Nijak neprovokoval, nevšímal si ich,
nezaujímajú ho. Je pravdou, že si mal brať švagrinú obžalovanej G. T., sobáš bol zrušený. Mal s tým
výdavky, je to minulosť, v súčasnosti je ženatý a má dieťa. Kým upadol do bezvedomia, osobou, ktorá

ho fyzicky napadla, teda najprv ho obliala vínom a potom mu dala facku, bola L. T.. G. D. sedela na jeho
ľavej nohe, a predtým, ako ho L. T. obliala, tam ešte určite sedela. Zomlelo sa to rýchlo, ako ho obliala a
dostal facku. Keď sa v sále prebral, ležal na chrbte. Nohy mu smerovali ku stene a hlava asi ku oknám,
presne si to nepamätal, pretože sa preberal z bezvedomia a bolo prítmie. Fotodokumentáciu o zranenom
líci nemá. Bol názoru, že aj s výškou a váhou obžalovanej je možné, aby ho napadla. Zopakoval, že

obžalovaná L. T. aj s G. Z. ho napadli, spôsobili zranenia a dobili do bezvedomia. To, že mu skákali aj
po nohách, vie od iných osôb, pretože bol v bezvedomí.

Svedok G. D. v prípravnom konaní vypovedal, že 20. 4. 2014 sa od 22.00 hod. zúčastnil na veľkonočnej
zábave v Bobrovci, kde bol do 01.00 hod. Vypil pár pív, opitý nebol, pamätá si, čo sa stalo. Asi o 0.30

hod. bol pri DJ-ovi na pódiu v sále, bola tma, blikali svetlá, v šenku sa svietilo, dvere zo šenku do sály boli
otvorené, kedy si zrazu všimol ako L. T. a jemu neznámy asi 25-ročný mladík s tmavými vlasmi po plecia,
tlačia T. zo šenku do sály, preto zišiel z pódia, aby sa pozrel. Keď prišiel ku dverám do sály, pri dverách
v sále už na zemi ležal T. a mladík kopal T.. Pri ňom stála L. T., ale nevie povedať, či len stála alebo aj
T. kopala. Ten sa nebránil, ležal na zemi. Mladík sa zohol nad T., či ho aj udrel, povedať nevedel. Preto

ho chytil od chrbta za jeho ľavú ruku, otočil ho tvárou k sebe a odtlačil ho rukami smerom do sály. Vtedy
k nemu prišli jeho sestry M. Q. a N. D., chytili ho a odišli preč. Potvrdil, že pred zábavou stretol L. T. s
kamarátkami v bare Kelt. Po odchode zo sály ostal ešte v šenku, no F. T. už nevidel, taktiež neregistroval
toho neznámeho mladíka. L. T. tam ostala ešte asi hodinu, možno dlhšie. T. bol chrbtom do sály, boli
si tvárou v tvár, či ho T. s mladíkom T. tlačili do sály on nevidel. Určite to boli oni, pretože keď ležal na

zemi stáli pri ňom, mladík bol nad ním zohnutý, L. niečo vravela. V čase, keď on odtlačil neznámeho
mladíka, T. už nevidel. Vie, že mal roztrhnutú košeľu, keď k nemu prišiel, ležal na zemi, nehýbal sa.Svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na uvedený deň si pamätá, pretože mal narodeniny.
Videl, ako nejaký mladík niekoho pod pódiom udiera. Oni boli ďalej, asi desať metrov. Keď podišiel
bližšie, uvedomil si, že sa jedná o F. T.. Ten mladík ho udieral do tváre, možno aj do hrudníka, bol v

pozícii obkročmo nad F. T.. Ten sa nehýbal, nijako nereagoval. Bola tam prítomná aj L. T., ktorá ho zo
dva razy kopla. Toho chlapa odtiahol, možno mu dal aj jednu - dve facky. K incidentu pred šenkom sa
vyjadriť nevedel. Nič z toho nevidel. Vie, že potom voľakto F. T. pomáhal vstať, ale on sa viac nestaral a
odišiel preč. Osoby, ktoré videl útočiť na T., sú obžalovaní. V čase, keď zoskočil z pódia, ten mladík nad
ním stál obkročmo a L.U. T. pri nich stála a dvakrát ho kopla. Kam ho kopla si však už nepamätal. V sále

svetlá neboli zapnuté, bolo prítmie, blikali len svetlá od dídžeja. To, že ho určite kopla, vie, pretože tam
prišiel a bol od nich asi jeden meter. Voči L. T. nezakročil, odtiahol len toho mladíka. Bolo tam viac ľudí,
kto presne, už nevedel. S poškodeným sa pozná, sú z jednej dediny, tykajú si, sem - tam zájdu na pivo. Z
pódia nevedel presne určiť, kto je medzi tými ľuďmi. Oni išli od šenku do sály. Z. bol nad T. na kolenách.
Udieral ho asi päsťami, ale kam smerovali údery nevedel. T. mal košeľu od krvi. Jeho odtiaľ odtiahla
sestra M. Q.. Z. už po incidente v sále nevidel, ale L.Í. T. tam zazrel ešte asi nejakú polhodinku. Videl ju

tam stáť. Či bola opitá, nevie posúdiť. Vie len to, že pila víno. On v ten večer pil tiež, vypil asi 4-5 pív. Čo
mala oblečené a obuté obžalovaná nevedel. Povedal len to, že videl, ako ho Z. udieral a ona ho kopla.

Svedkyňa G. T., predtým R. vypovedala, že na Veľkonočnú nedeľu 2014 išla na zábavu do kultúrneho
domu v Bobrovci s F. T., kde prišli asi o 22.15 hod. V ten večer ona, ani T. nepili žiaden alkohol, pretože

nasledujúci deň mali ísť preč autom. Do polnoci tancovali, po polnoci si išli kúpiť malinovku. Sadli si na
stoličku, kde sa predtým vyberalo vstupné. F. sedel na stoličke a ona stála oproti nemu. Asi 00.05 prišla k
nim G. D., ktorá si sadla F. na ľavé koleno. Boli tam asi do 00.30 hod., stále sa pozerala na hodinky, preto
si pamätá konkrétne časy. Vtedy prišli G. T., L. T. s kamarátkami, boli opité, mali problém s koordináciou
pohybov. Obe ich pozná a vie, kedy sú opité, na každej zábave aj každý víkend. Všetky štyri išli hneď

k baru, kde si kúpili víno vo fľaši. L. mala určite v ruke fľašu vína, čo mali ostatné uviesť nevedela. Vo
vestibule sa postavili sa za ňu, v strede medzi vchodom do kultúrneho domu a barom. Asi o 00.40 hod.
prišla rýchlou chôdzou L. k nim, postavila sa asi pol metra pred F. T., tvárou v tvár, ktorý stále sedel na
stoličke a G. D. mu sedela na kolenách, pričom L. ich troch obliala vínom z fľaše, ktorú držala v rukách,
F. strelila facku pravou rukou na ľavé líce a na líci ho zaškrabla nechtami, z čoho mu začala tiecť krv.

Nadávala mu a hovorila, že im pokazil život. On sa snažil postaviť, čo sa mu nedarilo, pretože mu G.
stále sedela na kolenách. Vtedy ako pred ním L. stála, mávala nad jeho hlavou fľašou s vínom, preto mu
povedala, aby si dal pozor, že ho chce asi udrieť. Následne sa G. postavila a postavil sa aj F., chytil fľašu.
L. ju nechcela pustiť, šklbala sa, otočili sa o 90 stupňov, teda T. bol chrtom ku vchodu kultúrneho domu.
Vtedy sa neznámy mladík s čelenkou bez príčiny rozbehol na T. a päsťou ho udrel odzadu do hlavy. F.

spadol na zem, mal zavreté oči, nereagoval, nehýbal sa, bol v bezvedomí. Mladík ho chytil za košeľu na
pleciach a ťahal F. do sály, vtedy mu musel roztrhnúť košeľu. Ona bola od nich asi 1-1,5 m. S G. išli za
nimi do sály, taktiež L. popri mladíkovi a T.. Asi 2 m od vchodu do sály po jeho pravej strane už v sále,
mladík kopal spolu s L. F. do hlavy, skákali mu po nohách. Ona sa snažila za pravú ruku toho mladíka
odtiahnuť, čo sa jej nepodarilo. T. sa nebránil, nehýbal. Tento útok trval asi 1-1,5 min. Celé to trvalo asi

3-4 min. od útoku v predsieni. Následne sa T. prebral, snažil sa postaviť, čo sa nepodarilo, vtedy zoskočil
z pódia G. D., ktorý odtlačil toho mladíka na opačnú stranu smerom k oknám. Keď prišiel k T. G. D., tak
ho L. spolu s tým mladíkom ešte kopali. Keď G. odtlačil toho mladíka, prestala kopať aj L.. T. sa s jej a G.
pomocou postavil, chytili ho popod plecia, oprel sa o stĺp, povedal, že ho bolí noha, že ju má asi zlomenú
a idú preč. Taktiež stratil okuliare, ktoré mu G. našla a doniesla. Išla pre bundy. Pred kultúrnym domom

stretli C. D., ktorý práve prišiel na zábavu a teda pýtal sa prečo T. kríva. Išiel ich odprevadiť po poštu.
Následne zastavili auto, ktorého šoféra T. poznal. Zaviezol ich ku nej domov a odtiaľ si zavolali taxík.
Bolo to o 01.00 hod. Na taxík čakali asi polhodinu, nevedel ich v tej tme nájsť. Následne taxíkom odišli
na ošetrenie do nemocnice v Liptovskom Mikuláši, kde bolo veľa úrazov. Keď prišli z ošetrenia, tak išli
k nim. Celú noc jej vyvolával L. L., kamarát Š. T., manžela L. a zisťoval T. zdravotný sta. Povedala mu,

že boli na ošetrení a má asi zlomenú nohu. Chcel, aby išla na zábavu a porozprávala mu, čo sa stalo.
Ráno ich prišla zobudiť jej mama, kde T. pri obliekaní odpadol. Následne zavolal svojmu otcovi, ktorý
ich znovu odviezol na pohotovosť. Počas útoku v sále T. nohy smerovali ku stene a hlava k oknám. Bola
od neho asi 1 m. Mladík bol pri F. hlave a L. pri jeho nohách. Ľudia sa zbehli okolo T. a tých útočníkov
do polkruhu, bolo prítmie, blikali len DJ-ove svetlá, hudba stále hrala.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa vypovedala, že L. T. pozná, býva v jednej dedine. G. Z. nepozná, na
zábave ho videla prvýkrát po tom, čo päsťou zozadu udrel po hlave F. T. a neskôr ho bil v sále. V priebehu
bitky bola maximálne dva metre od nich. Podľa toho, čo vie, F. T. v ten večer nemal konflikt s nikým inýma ani pri východe z kultúrneho domu ho nechcel nikto napadnúť. O zraneniach vtedy hovorila len s L. L.,
ktorý jej telefonoval. L. T. skákala F. T. po nohách a kopala ho. Z. ho tiež kopal do nôh aj do stehna. F. T.
tamlenležal,nehýbalsa.PotommuspolusG.D.pomohlivstať.Sámnebolschopnýodísťzosály.Vonku

sa stretli s C. D., ktorý ich bol odprevadiť po poštu. Keď Y. I. obliala F. vínom bolo okolo polnoci. Nebola
tam prítomná obžalovaná ani ostatné, ktoré boli s ňou. Keď obžalovaná F. obliala vínom, nevedela, či
sa v tej chvíli postavil, ale keď mu dala facku, vtedy sa už postavil. Tejto facke nepredchádzala žiadna
potýčka. Spôsob, akým mu skákala po členkoch, bol taký, že mu normálne chodila po tých členkoch,
skočila na ne. Podľa nej to je možné urobiť aj v topánkach, ktoré má obžalovaná pri sebe. Otvorenú

ranu mal F. len na ľavom líci po facke, keď mu zatrhla do líca nechtami. Ona v tej chvíli bola asi pol
metra, maximálne meter od nich. Po tej facke jej tiež povedala, nech prestane, ale nepočula ju. Fľaša,
ktorú mala v ruke, bola s bielym vínom. Videla obžalovanú, ako išla ku baru, kúpila si fľašu. Keď bol F.
prvýkrát v bezvedomí, trvalo to asi minútu až minútu a pol. Na obžalovanej nevidela žiadne zranenia,
len to, že bola opitá, nevie, že by mala byť poškodená na zdraví aj ona. Kým ho odtiahli z chodby do
sály, trvalo to možno 20 - 30 sekúnd. Bolo tam síce dosť ľudí, či sa na to pozerali nevie. Po sále sa

bežne takto neťahajú, väčšinou sa chodia biť vonku. V aute, ktoré stretli pred poštou, sedeli na zadných
sedačkách. Pokiaľ predtým uviedla, že ho kopali aj do hlavy, tak si to už pre odstup 2 rokov nepamätá.
Šofér, ktorý ich odviezol sa volá F.. Ako presne obžalovaná držala fľašu s vínom vzhľadom na dostup
2 rokov uviesť nevedela, ale zaháňala sa s ňou ponad jeho hlavu, akoby ho chcela udrieť. Že vôbec
F. niečo vravel alebo nadával obžalovanej, si nepamätala. V bezprostrednej blízkosti napadnutia v sále

bola len ona a G. D..

Svedok K. G. v prípravnom konaní vypovedal, že v roku 2014 bol na veľkonočnej zábave v Bobrovci
asi od 21.00 hod., za celý večer vypil len jedno pivo, teda si pamätá všetko, čo sa stalo. Asi o 00.30
- 00.45 hod. stál na pódiu pri DJ-ovi, v sále bola tma, no zo šenku sa svietilo, pričom dvere odtiaľ do

sály boli otvorené, takže mal jasný výhľad na vchod do sály, kedy zbadal ako mladík, ktorého pozná z
futbalu, ťahal F. T. zo šenku do sály, a to tak, že mladík išiel chrbtom prvý do sály, ťahal ho za plecia,
pričom aj T. bol otočený chrbtom do sály, nebránil sa. Vedľa nich išla L. T.. Zbehol dole z pódia, išiel k
nim, no nedostal sa, pretože bolo okolo nich veľa ľudí. Cez medzeru medzi ľuďmi videl, ako L. T. a ten
mladík skáču T. po nohách, tiež ho aj kopali do nôh. Potom G. D. toho mladíka zodvihol, či odtrhol od

nich a odtlačil na druhú stranu od nich smerom do sály. T. pri T. ešte stála. Toto všetko videla aj R. s D.,
ktoré potom zodvihli T. zo zeme, chytili ho popod pazuchy a odišli s ním preč. T. kráčal s ťažkosťami.
Keď ho vynášali zo sály nevnímal. T. opitý určite nebol, ešte pred polnocou mu hovoril, že nebude piť,
pretože nasledujúci deň má ísť na aute preč. Nasledujúci deň sa pýtal kamarátov, ktorí hrávajú futbal
a podľa popisu mu niekto povedal, že otec neznámeho má krčmu v Kvačanoch, následne šli spolu s T.

otcom do Kvačian, kde opoznal neznámeho mladíka. O čom sa rozprávali T. otec a ten mladík povedať
nevedel, pretože pri tom nebol. Na zábave bol asi do 3.00 hod, dokedy tam bola aj L. T.Á.. Toho mladíka
už nevidel, kamaráti mu len povedali, že vyskočil cez okno a odišiel. Videl, ako T. a ten mladík kopali T.
do nôh a skákali mu po nohách, na nejakých 20 sekúnd mal aj čiastočne zakrytý výhľad.

Svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v uvedený večer asi o 20.00 hod. bol bare Kelt, kde
videl obžalovanú s jej švagrinou a dvoma neznámymi ženami popíjali víno. Potom videl na zábave,
obžalovanú so švagrinou, ďalšie dve ženy si nevšimol. Pri tom, ako kopali T., boli viacerí ľudia, ale jemu
boliznámilenG.D.,G.R.aG.D..Nevládalvstať.Započul,žehobolínohaanestúpilnaňu.T. nazábave
videl normálne sa ďalej zabávať aj potom. O tom mladíkovi počul, že utiekol cez okno. Bol prítomný aj

rozhovoru medzi T. otcom a tým mladíkom, kedy mu T. starší povedal, že si rozhovor nahrávať nemá.
Sedel tam asi len 5 - 7 minút. Ten mladík sa mu priznal, že mu bil syna a aj vravel niečo bližšie, ale
čo konkrétne, si už nepamätal. Pred otcom poškodeného povedal, že to bol tento mladík, ktorý bil jeho
syna a Z. bol prítomný. S F. T. sú vzdialení susedia. Na zábave vypil jedno pivo. V bare Kelt pil kofolu.
Od incidentu v sále bol asi 20 metrov. Stál na vyvýšenom mieste na pódiu, a potom šiel medzi skupinku

ľudí, ktorá bola zhŕknutá okolo nich. Bol to asi jeden rad ľudí dookola, ale nedalo sa medzi nich dostať.
V sále bola tma, ale od krčmy sa svietilo dnu do sály. Nevedel, že bijú F. T.. Zistil to, až keď sa postavil.
Nik iný mu nepomohol, akurát G. D., tiež R. s D.. Kde stáli tie dve, nevidel. Videl, ako mu obžalovaná
skáče po nohách a kope do nôh. Koľkokrát to bolo si už nepamätal. Celé to trvalo možno 5 minút. Po
tom, ako incident skončil, L. T.Č. tam ešte stála, G. zobrala F. a G. D. vzal G. Z. preč. Nevie, že by

obžalovaná utrpela nejaké zranenia v ten večer, zabávala sa po incidente ďalej s manželom, aspoň čo
videl. S T. si netykajú, pozná ho z videnia. To, že obžalovaní boli opití, usudzuje z toho, že videl Z. piť,
zabával a vykrikoval, aj obžalovanú videl piť v bare, tiež ju videl s fľašou vína na zábave, v chodbičkepri šenku ako sú stoly. Chodil von fajčiť, nebol celý čas na pódiu v sále, takže obžalovaného videl, ako
sa s niekým rozprával, a tiež sa zabával v sále. Y. I. pozná z videnia, K. L. nepozná.

Svedkyňa G. D. v prípravnom konaní vypovedala, že 20. 4. 2014 o 22.00 hod. prišla na zábavu do
kultúrneho domu v Bobrovci so svojou kamarátkou. Asi o polnoci išla do baru, alkohol nepila. Na stoličke,
kde sa vyberalo vstupné sedel F.Š. T., pri ňom stála G. R., prišla k nim a sadla si F. na ľavú nohu, na
stehno. Rozprávali sa. Asi o 00.30 hod. prišla na zábavu L. T. s G. T. a ďalšími. Boli opité, tackalo ich.
Predtým ich videla v bare u svojho manžela. Oni si ich nevšímali. Stáli od nich asi 4-5 m. Nadobudla

dojem, že sa rozprávajú o nich. Následne L. z ničoho nič prišla k nim rýchlou chôdzou, všetkých ich
obliala vínom z fľaše, ktorú držala v ruke. Svedkyňa sa na to postavila a L. dala vzápätí F. T. pravou rukou
na ľavé líce facku, pričom ho poškriabala, tiekla mu krv. Po tejto facke sa F. postavil, chytil ju za ruku
alebo za obe z dôvodu, že sa naňho zahnala fľašou, zrejme mu mierila na plece, na čo L. začala naňho
kričať. F. stál chrbtom do sály. Vtedy od vchodu pribehol neznámy chalan s dlhými vlasmi a čelenkou,
ktorý zboku strčil do F., ten spadol na zem. Svedkyňa bola od nich asi 2 m. Ako sa do sály dostal ten

chlapec a T. nevedela. L. sa pohybovala stále vedľa nich. Následne v sále po pravej strane dverí ležal
na zemi T. a vtedy mu ten neznámy chlapec kopol do nohy. Kopal ho len do nohy. T. sa snažil zdvihnúť,
nevedel nájsť okuliare. Keď sa postavil pomáhala mu G., tak sa ten chalan do neho znovu pustil. Vtedy
pribehol G. D., ktorý toho chalana odvliekol preč. Čo robila vtedy L. uviesť nevedela. Stáli pri stĺpe, niekto
T. doniesol okuliare. Následne G. odišla pre bundy a všetci traja odišli von z budovy. G. podopierala T.

pri chôdzi. Rozlúčili sa pred vchodom, kedy stretli jej manžela C., ktorý F. T. a G. R. odprevadil. Ona
potom s manželom odišla domov. Pred budovu vyšli asi o 01.00 hod. Dodala, že L. T. držala fľašu od
vína za hrdlo. Fľaša bola už prázdna a zaháňala sa ňou smerom zvrchu dopredu, ponad T. hlavu sa
určite nezaháňala.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa vypovedala, že sa na zábave stretla s F. T. a G. R. a počas toho,
ako som sa s nimi rozprávala, sadla si F. na ľavé stehno. Ďalej sa rozprávali, pili colu. V tom čase prišli
na zábavu obžalovaná s kamarátkami. Nevšímali si ich. Obžalovanú videla pri šenku aj so švagrinou v
čase, keď sedela F. T. na kolenách. Ďalšie osoby boli s nimi tiež, ale tie nepoznala. Y. I. pozná z videnia,
je to sestra obžalovanej, N. C. a K. L. nepozná. Obžalovaná prišla k nim, obliala ich vínom z fľaše. Potom

T. dala facku a s tou fľašou sa začala zaháňať ponad hlavu. Až potom sa F. postavil, chytil tú fľašu,
chcel jej ju zobrať a naťahovali sa o ňu. Potom pribehol nejaký chalan s tmavými, dlhšími vlasmi, ktorý
napadol F.. Nejakým zázrakom sa F. dostal do sály. Obžalovaný je mladík, ktorý ho napadol, tohto nikdy
predtým nevidela. V sále ho ďalej napádali L. aj s mladíkom. On sa snažil postaviť, ale nedarilo sa mu
to kvôli tej nohe. Keď sa F. postavil, znovu ho chcel napadnúť ten mladík. Vtedy G. D. odvliekol toho

mladíka preč. Ony ho odšikovali ku stĺpu a niekto mu tam priniesol aj okuliare. Prítomní na mieste v
sále boli ona, obžalovaný, obžalovaná, F. T. a G. R., teraz T.. Viac osôb kvôli tomu šeru nevidela. Keď
F. T. stál pri stĺpe, bola tam ona, F. a G., ktorá mu zobrala a založila okuliare. Kto ich priniesol si už
nepamätala. Vyprevadila ich pred budovu, kde sa stretli s jej manželom, ďalej už nešla. Išla pozháňať
kamarátku. Počkala na manžela a odišli. T. je dobrý kamarát jej manžela. Pokiaľ bola v spoločnosti F.

T., s nikým iným konflikt nemal. Ani sa nedozvedela, že by mal konflikt aj s niekým iným. Potvrdila, že
obžalovaných videla, že mu stúpajú po nohách a kopú ho. Začiatok incidentu prebehol tak, že sedela
na F. kolene, vtedy pribehla ku nim obžalovaná, najprv ich obliala vínom, dala mu facku. Ona sa uhla
a potom sa postavila. S tou fľašou vína kývala a zaháňala sa. Ako sa dostal z tohto miesta do sály,
uviesť nevedela. Kopali ho do spodnej časti nôh. Všade okolo boli ľudia, ale koľko ľudí a kto tam bol,

si nespomínala. Z konania obžalovaného nadobudla dojem, že išiel brániť obžalovanú. Podľa nej sa
rozbehol kvôli tomu, že videl, ako sa naťahujú muž so ženou, teda T. s T., bez toho, aby vedel, že o čo
tam ide. Pokiaľ svedkyňa vypovedala v prípravnom konaní o okolnostiach začiatku incidentu odlišne,
rozpory vo svojich výpovediach vysvetlila, že to bolo naraz, keď sa tej facke uhýbala a postavila sa.

Svedok Š. T., otec poškodeného, v prípravnom konaní vypovedal, že nebol priamym svedkom incidentu,
ale na Veľkonočný pondelok ráno mu telefonoval syn, že je u R., aby ho išiel zaviesť do nemocnice,
pretože odpadol a bol v bezvedomí. Zaviezol ho do nemocnice, kde ho aj nechal. Buď v ten deň alebo
nasledujúci povedal K. G., aby zistil, čo sa stalo. Ten mu povedal, že jeho syna napadol nejaký futbalista
z Kvačian, ktorý má otca krčmára, identifikovali ho ako Z. a tohto osobne pozná. V utorok po Veľkej noci,

teda on, jeho žena a K. G. išli do Kvačian do krčmy, kde sa rozprávali s otcom obžalovaného. Následne
prišiel obžalovaný, ktorého K. G. identifikoval ako človeka, ktorý napadol F. T.. Obvinený mu povedal,
že jeho syn a T. sa naťahovali o fľašu, bál sa o T., takže udrel jeho syna tak, že priskočil odzadu a dal
mu päsťou po hlave. Následne mal padnúť na zem a T. mu mala skákať po nohách aj kopať do nôh.Potom začal svoje konanie aj ľutovať. Rozhovoru boli okrem neho prítomní jeho manželka, G. Z. a K.
G.. Ďalej dodal, že o okolnostiach, ktoré sa mali stať na zábave sa dozvedel od K. G., G. D. a manželky
C. D.. U každého si to osobne overoval.

Na hlavnom pojednávaní svedok dodal, že bolo šťastie, že syn nemal vypité, inak by platil nejakú
pokutu, o čom mu v nemocnici povedal G.. N.. O napadnutí vie od ľudí, ktorí to videli, a to K. G. a D..
Obžalovaného vyhľadal, aby sa dozvedel pravdu, kto napadol jeho syna. K synovým zraneniam uviedol,
že kríval na nohu, nemohol na ňu stúpiť, tiež bol v bezvedomí, čoho svedkami boli R.. Obžalovaný mu

pri stretnutí povedal, že sa to stalo a je mu to ľúto, že nevedel, ako to dopadne. Tiež, že ho udrel odzadu
a dôvodom bolo, že pozná dotyčnú pani. Pri rozhovore bola celý čas prítomná jeho manželka, G. asi
dvakrát odbehol fajčiť. Nesúhlasil s použitím nahrávky.

Svedok H. I. v prípravnom konaní vypovedal, že na veľkonočnú zábavu v Bobrovci prišiel sám asi o 0.30
hod. Asi 10 min. stál pred vchodom, kde čakal na kamarátov a od chrbta zacítil, ako ho niekto udrel,

teda dostal tri facky otvorenou dlaňou po líci, na čo sa otočil a videl L. T., Y. I. a ďalšiu jemu neznámu
asi 30-ročnú vysokú, štíhlu ženu s melírom. Chvíľu sa na seba pozerali a ony, ako keby zistili, že ho
nechceli napadnúť sa otočili, odišli preč. Počas tohto nič nepovedali. Následne čakal v rade dovnútra a
po vojdení do vestibulu videl T., ako sedí vo vnútri pred vchodom do sály, pri vstupnom a prišla k nemu
T., ktorá mu dala facku a obliala ho vínom. Čo si pri tom hovorili nepočul, bol hluk. T. len sedel, pretože

mu na kolenách sedelo ešte nejaké dievča. Až vtedy si uvedomil, čo sa stalo a prečo dostal tie facky,
pretože T. mal takú istú kockovanú košeľu zelenomodrej farby s krátkym rukávom ako on. Pôvodne išiel
za nimi, chcel sa opýtať, čo to malo znamenať, ale keď videl, ako T. dala facku T., tak sa na to vykašľal
a viacej si ich nevšímal. Priamym svedkom toho, ako T. dostal bitku nebol. Ďalej dodal, že tie tri boli
dosť opité, mávajú vypité asi na každej zábave, lebo ich moce a je to evidentné. Keď dostal facky stál v

chodbe. Na zábave v Bobrovci býva veľa ľudí. To, že dostal facky od týchto žien vedel T. od F. Š., ktorý
mu to povedal deň po tom. Na zábave bolo zhasnuté, svietia len efekty, ale svieti sa zo šenku. To, že
L.Í. T. napadla T. videl zo vzdialenosti asi 8 m, nakoľko sedel pred vstupom do haly a tam svietilo svetlo.
Obliala ho fľašou vína, čo tomu predchádzalo nevidel, pretože tam bolo veľa ľudí a chvíľami mal zakrytý
výhľad. T. sedela na kolenách G. A.Č. (D.). V sále bolo veľa ľudí, s T. nemal žiadny vzťah.

Na hlavnom pojednávaní svedok dodal, že treťou osobou, ktorá stála v dome kultúry v uvedený večer za
ním okrem L. T. a Y. I. bola A. T., jej meno predtým nevedel. Dôvod, prečo dostal facky, dodnes nepozná
a ani nedostal ospravedlnenie. Potvrdil, že videl obžalovaného (sediaci v pojednávacej miestnosti po
jeho pravej strane) ako päsťou do hlavy odzadu udrel T., tento spadol na zem, potom ho zobrali do sály.

Ešte predtým dostal facku od L. T.. V sále ho bili a kopali. Videl len útržky, pretože tam bolo dosť ľudí.
Incident sledoval z chodby smerom do sály, kde sa nachádzali oni a to vo vzdialenosti asi 4 metre. Potom
sa otočil a odišiel preč čakať kamarátov. To ako ho ťahali po zemi nevidel, až keď už bol v sále. Keďže
tam bol hluk, nepočul, či niečo rozprávali alebo kričali. V ten večer nevidel, že by T. niekoho udrel alebo
mal s niekým konflikt. Nik ho nevyhľadal za účelom ako má vypovedať, ale asi pred rokom ho žiadal C.

I., ktorý je tesť Y. I. a zároveň brat jeho mamy, aby to stiahol a nerobil prieky v rodine. Nekontaktoval
ho priamo, ale cez mamu, možno rok, rok a pol dozadu. V uvedený večer nemal vypité. Asi po piatich
minútach, čo stál vonku videl odchádzať T. z budovy tak, že dve dievčatá ho držali a on kríval na jednu
nohu, mal roztrhnutú košeľu a krv mu tiekla, už nevedel odkiaľ. Pred kultúrnym domom nemal s nikým
konflikt. Rozhodol sa vypovedať preto, že sa to tak aj odohralo a nikto sa mu za tie facky, ktoré dostal

neospravedlnil. Dodal, že okolnosti, o ktorých vypovedal, si lepšie pamätá dnes, ako si ich pamätal pri
výsluchu pred policajtom. S B.. T. nikdy o tejto záležitosti nehovoril, pozná ho len z videnia z dediny. F.
Š. je jeho sused, dídžej, ktorý chodí hrávať, či pozná T., to nevie potvrdiť.

Pokiaľ svedok vypovedal v prípravnom konaní o okolnostiach skutku odlišne, a to, že nebol priamym

svedkom toho, ako T. dostal bitku, a na hlavnom pojednávaní popísal, čo v sále kultúrneho domu videl,
rozpory vo svojich výpovediach vysvetľoval tak, že to, čo sa vtedy stalo chcel nechať tak, že sa mu
aj niekto príde za facky ospravedlniť a nechcel mať žiadne ťahačky so súdom. Vedome neklamal v
predchádzajúcej výpovedi, ale niektoré veci sa mu lepšie vybavili až s odstupom času. A. T. je bývalá
priateľka F. T., meno si zistil od ľudí, G. A., teraz D., je z Jalovca a je to kamarátova manželka. K tomu,

ako dostal tri facky ešte dodal, že údery boli silné a nasledovali rýchlo za sebou. Keď sa otočil, zistil,
že za ním boli tri dámy, pozerali sa na seba. Od faciek, ktoré dostal, až kým dala obžalovaná facku
T. ubehla asi minúta až minúta a pol. Chcel to riešiť hneď, ale keďže medzi ním a nimi pri vstupe do
kultúrneho domu boli ľudia, nedostal sa k nim a potom už videl roztržku, preto to nechal tak. Všetky jehovýpovede v tejto veci sú pravdivé. Opravil, že na zábavu neprišiel okolo 00.30 hod, ako bolo napísané v
zápisnici, pretože prišiel už o 23.00 hod. V ten večer nebol opitý. Nestál priamo pri nich, ale videl útržky
incidentu. Videl, ako dostal ranu.

Svedkyňa Y. I. v prípravnom konaní vypovedala, že na Veľkonočnú nedeľu, asi 20. 4. 2014 prišla o 21.00
hod. so svojou sestrou L. T., G. T., N. C. a K. L. do baru Kelt v Bobrovci, kde sedeli asi 3 hodiny a vypili
2 litrové fľaše bieleho vína. Po polnoci sa vybrali na zábavu do kultúrneho domu, kde prišli asi o 00.30
hod. Nebola pod vplyvom alkoholu, preto si pamätá všetko, čo sa stalo. K. L. zo zábavy odbehla domov

skontrolovať dcéru. Po vstupe do kultúrneho domu v chodbičke pred vestibulom zazrela B.. F. T., ktorý
na nich zakričal: „Aj vy ste tu Strapcule. Vy ste tu dnes nemali byť.“ Zdal sa jej pod vplyvom alkoholu,
pretože inak je tichej povahy, ale vtedy bol výrečný, pokrikoval na sestru a G. T., rozhadzoval rukami.
Nevšímali si ho, prešli okolo neho do vestibulu, kde v predsieni išla sestra L. pre nich objednať víno
spolu s G.. Čo sa stalo pri bare povedať nevedela, len sestra jej povedala, že ju T. pri bare lakťoval.
Sestra bola od nej asi 3-4 m a počula pokriky F. T., ako po nej kričal: „Fľandra, kurva, štetka vyjebaná!“

Následne N. C. zakričala: „L. bijú!,“ preto sa otočila a videla, ako T. ťahá sestru za tielko do sály. Držal ju
pravou rukou za tričko na ľavej ruke. Pohybovali sa smerom do sály od nej. Ako sa predierala pomedzi
ľudí zazrela, že jej sestra je na parketách na zadku v poloľahu s hlavou na zemi a T. ju držal v zovretí,
lomcoval ňou. V tom ho odtiahol G. Z., tak že ho chytil za košeľu od chrbta. Viac si ich nevšímala. Zo
zeme jej pomohla vstať G. T., keď sa uistila, že sestra je v poriadku, postavili ju na nohy. Následne T.

videla stáť v sále kultúrneho domu, bola pri ňom jeho priateľka, keď k nemu pristúpila a opýtala sa ho,
prečo nadával sestre a zbil ju, dal jej facku pravou rukou na jej ľavé líce, ktorá bola veľmi silná a líce ju
bolelo až do rána. On si arogantne založil okuliare a svižným krokom odišiel s tou ženou preč zo sály.
Potom už T. nevidela, sestra odišla zo zábavy ešte pred F. T.. Ona taktiež odišla domov, pretože z toho
bola rozrušená. Že by ona alebo niekto z jej kamarátok dal na zábave facku H. I. poprela, ani nič také

nevidela. Ani ona, ani sestra T. nenapadli, hovorilo sa, že ho zbili vonku nejakí Trnovčania. Poukázala
na to, že aj sestra chcela na neho podať trestné oznámenie, na Veľkonočný pondelok, no odhovoril ich
od toho policajt. Podľa jej názoru to bola pomsta ohrdnutého ženícha, ktorý si mal brať jej švagrinú.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa dodala, že nevidela ako jej sestra, obžalovaná a T., teda poškodený

spadli na zem, videla ich, až keď boli na zemi. Keď sa predrala pomedzi ľudí do sály, bol T. v takej
polohe, že bol na L., vtedy pribehol Z., ktorý ho odtiahol. Sestra sa stavala na nohy, pomáhala jej G. T..
Neregistrovala, kde bol T. v tom čase, až neskôr, keď išla k nemu. Medzi tým, ako sa sestra postavila
na nohy a ako ona dostala facku od T., sa s ním už do kontaktu nedostala. Keď jej T. vylepil facku nič
nepovedal, bola z jeho správania šokovaná, pretože sa choval ako buran, pritom má vysokú školu a

aj určitú povesť a postavenie v obci. Z rozprávania vie, že si mal brať G. T., takže zrejme sa správal
ako ohrdnutý snúbenec. Koľko v ten večer vypila sestra nevedela, ale neboli opité, len v dobrej nálade.
Zo správania T. pri vstupe do sály usúdila, že vypité mal, pretože bol výrečný a temperamentný, čo
inokedy nezvykol byť. Sestra mala v ten večer oblečenú bundu, asi krátku sukňu a vysoké topánky, ktoré
kúpili spolu. Boli to topánky na vysokom podpätku s platformou, mali mašličku. Po predložení sandálov

na vysokom podpätku ružovomodrej farby, svedkyňa potvrdila, že ide o uvedené topánky, bola už jar.
Pred incidentom Z. neregistrovala až vtedy, keď ratoval jej sestru, síce sa poznajú, ale na zábave sa
nekontaktovali. L. L. je bratranec jej svokry, či je kamarát s T. nevie. To, že T. mal byť napadnutý pred
kultúrnym domom ľuďmi z Trnovca nevie určite, boli to len reči v dedine. Z. strhol T. z L., tak, že ho
chytil zozadu za košeľu, lebo on na nej ležal. Následne možno bol medzi nimi konflikt, ale ona sledovala

sestru. V tom čase okrem Z. pri T. už nikoho neregistrovala. H. I. je bratranec jej manžela a v čase, keď
bola ona na zábave, nevidela ho tam. Bola prekvapená, že nezasiahli iní muži, keď T. napadol ženu. T.
prvýkrát zaregistrovala v chodbičke pri vchode do kultúrneho domu, mal oblečenú kockovanú košeľu,
farbu si nepamätala. Z ktorej strany stiahol Z. T. zo sestry nevedela, ale ťahal ho zozadu za košeľu. Keď
bola sestra tlačená T. do sály, boli z jej pohľadu otočení zboku, boli v pohybe, keďže medzi nimi boli

ľudia, videla im len hlavy zo vzdialenosti asi 4-5 metrov. Sestrin pád nevidela. Po incidente asi do pol
hodiny zo zábavy odišla. Pokiaľ predtým vypovedala, že T. ťahal sestru do sály a dnes vravela, že ju
tískal alebo tlačil, myslí si, že ju tlačil. Nebola svedkom iného incidentu v uvedený deň, či už na zábave
alebo v dedine.

Svedkyňa G. T., švagriná obžalovanej L. T. v prípravnom konaní vypovedala, že 20. 4. 2014 asi o 21.00
hod. prišla s L. T., N. C., Y. I. a K. L. do baru Kelt v Bobrovci, kde pili víno, mala vypité, no nebola opitá. Asi
o polnoci sa vybrali na zábavu do kultúrneho domu, kde prišli asi o 0.30 hod., kde pri vstupných dverách
zbadala F. T., ktorý sám vychádzal von, oni vchádzali dnu. Bol opitý, potácal sa a kričal na nich: „AkoStrapcule? Vy ste tu dnes nemali byť!,“ čo oni odignorovali. L. odišla objednať k pultu, ony štyri zostali
spolu. Potom zbadala, že ju F. T. atakoval lakťom. Stál po jej ľavej strane a odstrčil ju. Vzala ju so sebou
preč, L. mala len svoje víno, ostatné kelímky ostali na pulte a následne sa všetky vo vestibule rozprávali,

pričom F. T. sedel na stoličke vo vestibule asi 1-1,5 m od nich. Na kolenách mu sedela priateľka G. R.,
nespúšťal z nich zrak a následne oplzlo hlasno nadával, niečo ako kurva, nikoho nemenoval, no pozeral
sa na L. T., ktorá pristúpila k nemu. Následne zbadala ako T. prudko vstal zo stoličky, zdrapil ju rukou
za tielko, ktorou rukou uviesť nevedela, ťahal ju smerom do sály, kde bola úplná tma. Ako ju on ťahal
otáčali sa, keďže mala vysoké opätky, podkopla a padala smerom dozadu. On ju držal a padal s ňou.

Spadli v chodbičke medzi sálou a vestibulom. Ona bola od nich asi 3 m. T. spadol na ňu, postúpila ku
L., snažila sa ju dvíhať zo zeme, zo zeme ju dvíhala len ona, vtedy už T. na nej nebol. Trvalo to celé asi
3 minúty. Následne videla T. pri vstupe, ako si čistí okuliare, či bol vtedy Z. pri L. a T. uviesť nevedela,
napriek tomu, že bola pri L., len ona ju zaujímala. Následne videla, ako dal T. I. silnú facku a odkráčal
preč. Poprela, že by ona alebo L. T., či Y. I. dali facku H. I. na zábave.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa vypovedala, že L. dvíhali zo zeme spolu s Y. I., mala roztrhnutú
retiazku a tielko. F.Á. T. je jej bývalý priateľ, s ktorým sa mali brať, avšak svadbu zrušila, pretože mal zlú
povahu, nevedel sa ovládať, bol veľmi naviazaný a žiarlivý, mal prudké zmeny nálad. Dodnes má z neho
strach, pretože krátko po rozchode, sa jej vyhrážal, že to takto nenechá a oni ešte uvidia. Pamätá si, že
L. mala v ten večer oblečené čierne tielko, nejakú bundu, ostatné si nepamätala, len topánky s vysokými

podpätkami, ktoré zvykne často nosievať a tie topánky mali na sebe kovové ostne. Keď prišla I. k T.,
niečo si povedali a on zrazu chytil nervy, išlo z neho násilie, zaútočil na ňu. Podľa nej mal v ten večer
dosť vypité. Potom ako udrel I. ho už nevidela. K situácii pri bare, keď bola L. objednať sa jej zdalo, že
ju vyhľadával a štuchal do nej, akoby chcel niečo vyprovokovať. L. sa už od pádu nedostala s ním do
kontaktu ani fyzického ani iného. Z. poznala z videnia. Pred incidentom mu nevenovala pozornosť, vie,

že tam bol a nejak sa s ním nekontaktovali. Že by sa niekto vo vestibule oblieval si nepamätala, ani koľko
v bare vypili. To, že T. spadol na L. vyvodzovala z toho, že mala vysoké topánky a zakopla. Keď prišla do
sály, L. už ležala na dlážke a pri jej príchode on na nej už neležal, len zaregistrovala, že T. mal konflikt s
nejakou inou osobou. Z iných prítomných osôb si pamätala len Y. I., ktorá bola blízko a pomáhala jej. Že
by niekto udrel F. T. nevidela. Po predložení topánok, ktoré mala mať obžalovaná obuté v uvedený večer,

svedkyňa uviedla, že nejde o tie isté topánky, ktoré jej boli predložené na hlavnom pojednávaní. Keďže
k okolnosti dvíhania obžalovanej zo zeme predtým vypovedala odlišne, že ju dvíhala len ona, pričom
následne vypovedala, že ju dvíhali spolu s Y. I., vysvetlila, že predtým to bolo zle zapísané, a je pravda
to, čo uviedla pri neskoršej výpovedi, pretože Y. pri L. bola, keď tam prišla. T. zaregistrovala prvýkrát
pred vchodom do kultúrneho domu. Vzdialenosť, z akej ho videla štuchať do L. si už nepamätala, ale

videla to, stála vo vestibule a tie miesta nie sú od seba ďaleko. Kto z nich potom ešte ostal na zábave si
už nepamätala. Ony sa roztratili. Keď L. zdvíhala, pýtala sa, či je v poriadku. Keď videla ako T. padá na
ňu, bola vo vestibule a aj v čase keď spadli na zem. T. mal oblečenú asi košeľu, vždy nosil košele, bližšie
ju popísať nevedela. Inú roztržku nevidela, ani v kultúrnom dome iná nebola. Po zábave sa dozvedela,
že T. niekto napadol, a to od ľudí v Bobrovci. Na nasledujúci deň na Veľkonočný pondelok telefonovala

na jej telefón sestra F. T., L., rozprávala s jej mamou, povedala jej, že T. napadli ony.

Svedkyňa N. C. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v uvedený večer si s L. T., G. T., Y. I. a K. L.
išli posedieť do baru, kde vypili víno a rozhodli sa, že idú do kultúrneho domu na zábavu. Pri vchode
stretli F. T., ktorý vykrikoval, že prišli Strapcule, čo je prezývka T. v dedine. Vošli dnu, potom si ho všimla,

keď sedel vo vestibule na stoličke, oplzlo vykrikoval smerom na L., ktorá podišla k nemu, s tým, že čo
to má znamenať. On jej vylepil facku, chytil ju a tlačil do sály, kde už ona za nimi nešla, vyšla pred
budovu, telefonovala s manželom. Potom vošla naspäť do vestibulu kultúrneho domu, ale dnu do sály už
nešla, asi jej to strach nedovolil, nemá rada konflikty. Po chvíli odtiaľ vybehla L. T., ktorá mala roztrhnutú
retiazku a povedala, že T. ju zbil, potom vybehla Y. I., že zbil aj ju. Za nimi vyšiel F.Š. T. sám po svojich.

Celý čas stála vo vestibule a tiež po chvíli odišla domov. Neskôr jej telefonovala L. T., že si zabudla na
zábave bundu, no už na zábave nebola, preto jej povedala, nech skúsi zavolať sestre Y.. Obžalovaná
mala oblečené tielko, na nohách ružové topánky, keď išli z baru, bola sa s ňou doma prezuť, na zábavu
už išla v týchto ružovomodrých topánkach, ktoré si obula. Pamätá si to, povedala jej, že ona by si to na
nohy neobula. Videla len časť konfliktu, a to od facky až po to, ako ju T. tlačil do sály, viac nevidela. Na

nejaký konflikt pri bare si nespomínala. Obžalovaného Z. vtedy nepoznala, nebol tam s nimi, ani si ho
tam nevšimla, nikto z nich sa s ním vtedy nekontaktoval. Jej manžel a manžel L. T. sú kamaráti a F. T.
pozná z Bobrovca, kde ho každý chválil, že je vážený občan a jej nebohý otec mal s ním dobré vzťahy.
Koľko alkoholu v ten večer vypili si nepamätá, ale bolo to do nálady, pamätá si všetko, čo sa udialo.Z baru Kelt odišli asi o polnoci, do kultúrneho domu je to asi 10 minút peši, predtým sa boli prezuť,
vrátili sa do baru a spolu odišli na zábavu. S obžalovanou sa o tom, čo sa stalo nerozprávala, ani ju nik
nežiadal ako vypovedať. Iný konflikt v ten večer nevidela, ani že by niekto udrel F. T., okrem jednej facky

od T. obžalovanej a tlačenia obžalovanej do sály T. iné nevidela. Keď T. tlačil L. do sály, boli tvárou v tvár
a z nich dvoch bola L. ďalej od nej a on bol bližšie chrbtom k nej. S obžalovanou sa stretla naposledy
v piatok a so svedkyňou Y. I. včera na prechádzke s deťmi.

Svedkyňa U. L. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že o predmete tohto konania vie od obžalovaného

G. Z.. V ten večer prišla aj s kamarátkami do Bobrovca, najprv boli v bare a potom odišli na veľkonočnú
zábavu, kde prišli asi 00.30 až 01.00 hod. Videla nejakého chlapa ako tlačí nejakú útlu ženu do
miestnosti, kde bola diskotéka. Keď vošli do tejto miestnosti, videla ju na zemi v polohe niečo medzi
ľahom a sedom, ale nepoznala ich, tak to neriešila. Keď bola pani na zemi, zdala sa zľaknutá. Nebola
pri nej, nevidela, že by ju držal. Okolo nej bolo veľa ľudí. Iné správanie poškodeného neregistrovala.
Ona vyzerala, že nechce, aby ju tlačil. Ten chlap mal na sebe tmavosivé tričko, okuliare, prešedivené

vlasy, svedkyňa ho identifikovala ako poškodeného. Tá pani bola útla blondína s krátkymi svetlejšími
vlasmi, ktorú svedkyňa identifikovala ako obžalovanú. Nebola si istá, ale keď ju tlačil do miestnosti, ona
bola čelom otočená k miestnosti a on ju tlačil rukami do chrbta. Že to bol poškodený, kto ju tlačil, si
bola istá. Keď s druhým kamarátom prechádzala okolo poškodeného, odchádzal z miestnosti, kde bola
diskotéka, išiel normálne, nikto ho nepodopieral. Potom videla G. Z. ako mal krvavý nos, akoby ho

niekto udrel, zľakla sa, utekala pre kamaráta, s ktorým ho hľadali, už ho nenašli. V tú noc sa s ním
už nevidela. Videla len ako G. mal krvavý nos a niekto ho udieral. Ale to bola nejaká iná ďalšia osoba,
viac nevidela. Z hlúčika, ktorý sa tam vytvoril, nepoznala nikoho. Tlačenie zaregistrovala v miestach
niekde medzi vchodovými dverami do budovy kultúrneho domu a pultom, kde sa predávali lístky vo
vestibule. Trvalo to asi 5 sekúnd. Kde bol v tom čase G. Z. nevedela. Prvýkrát ho zaregistrovala až v

miestnosti, kde bola diskotéka. Vo vestibule bolo bežné osvetlenie a v miestnosti s diskotékou bola tma
s laserovými svetlami a dopadalo svetlo aj z vestibulu, čo sa tam dialo, sa dalo dobre rozpoznať. Pri
tlačení sa obžalovaná mykala, bolo jej to nepríjemné. Celý incident odkedy videla ako ju tlačil, až po to,
ako bola obžalovaná na zemi a krvavého G. ubehlo niekoľko sekúnd, pretože išla do miestnosti hneď
za nimi. Krvavého G. zbadala v čase, keď bola obžalovaná na zemi. V ten večer nepila, pretože bola

šofér. S nikým sa nerozprávala o tom, čo vypovedala.

Svedkyňa E. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že na veľkonočnej zábave v Bobrovci asi 3 roky
dozadu bola so svojou partiou. Prišli asi o 21.00 až 22.00 hod., tancovali postávali okolo šenku. Vtedy
videla F. T. ako pil víno aj jej s fľašou zakýval z čoho nadobudla dojem, akoby ju na diaľku ponúkal. Bol

opitý, čo usudzuje z toho, že pil víno. Potom videla L. T. a F. T., ako boli v sebe, videla, ako sa naťahovali,
ale iné nevidela. Na zábave bola asi do 3.00 alebo 4.00 hod. ráno. Naťahovali sa rukami a pritom stáli.
Bolo to medzi dverami alebo pri dverách do sály. Oni boli na druhej strane sály, takže nič bližšie nevidela.
Potomvidela,akoichdávaliľudiaodsebaaneskôrT.odchádzalsG.R.domov.Držalisapopodpazuchy,
boli do seba zakliesnení cez lakte. Poukázala aj na čestné prehlásenie v súvislosti s týmto konaním, do

ktorého napísala to, čo vypovedala. F. T. s vínom videla asi o 22.00 až 23.00 hod. S kým bol na zábave
povedať nevie. Bolo tam veľa ľudí v hlúčikoch. Ktorí ľudia ich od seba odťahovali, nevedela.
Svedok C. I. poukázal na čestné prehlásenie, ktoré napísal na požiadavku L. T., aby napísal, čo videl,
žiadne inštrukcie mu nedávala. Horolezecký oddiel Bobrovec organizuje v kultúrnom dome veľkonočnú
zábavu, aby si zarobil peniaze na svoju činnosť. Bolo to asi 3 roky dozadu. T. videl už keď prišiel, bol

vo veselej nálade, teda mal už vypité a potom šiel k baru. Čo pil, to nevie, ani on by nepil vodu. To,
že mal „pod čepcom“ usúdil z jeho správania, správal sa hlučnejšie, ale nebil sa, ani nič. Do polnoci
boli s kolegami pri vchode, kde vyberali vstupné, orážali lístky, kontrolovali, či nemá pri sebe niekto svoj
alkohol a potom šli hore do skladíka. O tom, čo sa tam udialo nevedel povedať nič, že sa niečo stalo,
sa dozvedel až nasledujúci deň. Pri vchode boli štyria a o F. T. sa nejak konkrétne nezaujímali. To, že

má pod čepcom povedal niekto iný a prehodili to len tak, pretože im bolo jedno, že má vypité, pokiaľ sa
tam netackal. T. pri bare videl často, ale čo tam robil, nevidel, mal inú robotu. Okrem obžalovanej L. T.
v príbuzenskom vzťahu je aj so svedkyňou E. D., je jeho vnučka. Obžalovanú prísť nevidel, na zábave
ju potom videl, ale čo tam robila a ako sa správala povedať nevedel. T. odchádzať nevidel.

Akolistinnédôkazyboliprečítanéjednotlivélekárskesprávy,ktorétvorilipodkladyznalcaprivypracovaní
znaleckého posudku a vyjadrili sa k nim svedkovia - lekári, ktorí ošetrovali zranenia poškodeného a pri
vyšetreniach správy vyhotovili.G.. O. I., službukonajúci lekár na pohotovosti dňa 21. 4. 2014 sa k ambulantnej správe vyhotovenej pri
prvotnom ošetrením poškodeného vyjadril, že podľa anamnestických údajov prišiel zrejme po svojich,
keďže v správe nie sú uvedené ťažkosti tohto charakteru. Popisuje sa nález na pravom členku z oboch

strán, vonkajší a vnútorný, kde bol nález viac na mediálnom členku, teda na vnútornej strane. Boli
tam klasické známky poškodenia ako opuch, znížená hybnosť končatiny a s tým súvisiace poškodenie
tkaniva. Opuch vnútorného členka bol väčší oproti vonkajšiemu členku, kde bola aj väčšia palpačná
bolestivosť, teda na dotyk a hybnosť samotná a pohyb členka bol bolestivejší z vnútornej na vonkajšiu
stranu. Z vonkajšej strany členka bol opuch menší, vyššia pohyblivosť, noha sa dala viac vykrútiť. Nebol

pozorovaný hematóm, išlo o čerstvé zranenie, zafarbiť sa to mohlo neskôr. Vyšetrenia boli uskutočnené
jednak röntgenové a tiež fyzikálne vyšetrenie - pohmatom. V rámci röntgenu sa na kosti nezistila
žiadna zlomenina, ani zmeny na kosti, kosť bola kontaktná. Šľachový aparát členka bol oslabený,
hybnosť bola obmedzená viac na vnútornej strane členka. Röntgen ako taký mäkké časti nevidí, preto
röntgenové vyšetrenie nedokáže diagnostikovať roztrhnutie šľachového aparátu. V prípade roztrhnutia
šľachového aparátu sa presné stanovenie diagnózy pri prvom vyšetrení nedá zistiť, to sa potvrdí až

neskôr. Či bolo prítomné roztrhnutie šľachového aparátu je ťažké povedať, pri vonkajšom členku to
nepredpokladal.Akbybolopodozreniezroztrhnutiašľachovéhoaparátu,prvápomocbybolaposkytnutá
v podobe imobilizácie končatiny. Vzhľadom na to, že išlo o prvé vyšetrenie, takáto diagnóza je príliš
presná. Je možné, že podozrenie tam bolo, keďže bola stanovená skorá kontrola do 3 dní. Pohmatom
boli na vonkajšom členku zistené ľahšie zmeny, ak by niečo bolo na vnútornej strane členka, zistilo

by sa to. K predpokladu zmeny v priebehu nasledujúcich dní sa nevedel vyjadriť, pretože pacienta
videl len raz. Ak by niečo bolo, tak skôr na vnútornej strane členka. Údaje k spôsobu, akým malo
k zraneniu dôjsť, získal od pacienta. Je ťažko sa vyjadriť k podozreniu na otras mozgu, pretože u
tejto diagnózy je možnosť jej rozvinutia do 24 hodín. V tomto prípade bola najväčším problémom asi
noha, ktorej sa venovali. Vo všeobecnosti, ak je podozrenie na otras mozgu, postupuje sa röntgenovým

a neurologickým vyšetrením za účasti špecialistu. Magnetická rezonancia je dôležité vyšetrenie pri
zistení roztrhnutia šľachového aparátu. Bez neho sa zistiť nedá. Mechanizmus vzniku zranenia, ktorý
uviedol poškodený je skôr otázkou na znalca, ale vyjadril svoj subjektívny názor, že by zodpovedal
ním udaným údajom. Imobilizácia členka bola zabezpečená octanovou masťou a elastickým obväzom.
Prvotné ošetrenie ako bolo poskytnuté v tomto prípade je v zásade rovnaké. Vyšetrenia sa realizujú ako

fyzikálne vyšetrenie, následne röntgen, imobilizácia, prípadne ultrazvuk. Je možné odporučiť aj ďalšie
vyšetrenia ako magnetická rezonancia, ak pretrvávajú ťažkosti. K vyšetreniu na magnetickej rezonancii
je potrebná ďalšia indikácia od odborníka, nie je bežné, aby sa na toto vyšetrenie zasielali pacienti z
pohotovosti, najmä nie, keď ho nie je možné realizovať pre mimopracovný čas pracoviska. Popisne
názov diagnózy „roztrhnutie šľachového aparátu“ v správe by znel „laesio ATC alebo ruptura“. Tri dni

od spôsobenia zranenia je však malý časový odstup na to, aby mohla byť takáto diagnóza - roztrhnutia
šľachy stanovená. „Distorsio ATC“ vyjadruje všeobecný názov zmien alebo poškodení pohybového
aparátu. Vonkajšími príznakmi roztrhnutia šľachového aparátu sú deficit hybnosti, opuch, bolestivosť,
môže byť prítomné aj zakrvácanie v dôsledku porušenia ciev. V tomto prípade ošetrujúci lekár na
vnútornom členku zistil opuch, bolestivosť, obmedzenú hybnosť, ale na vonkajšom členku museli byť

tieto prejavy diskrétnejšie, teda menej výrazné, oproti vnútornému členku.

Svedok G.. G. E., ktorý bol ošetrujúcim lekárom poškodeného počas jeho hospitalizácie v Liptovskej
nemocnici s poliklinikou v dňoch 21. 4. 2014- 23. 4. 2014, ako vyplýva z prepúšťacej správy potvrdil, že
bol prijatý a liečený pre diagnózy: otras mozgu lat. „commotio cerebri“, podvrtnutie, event. pohmoždenie

členka vpravo lat. „distorsio ATC l. dx. gravis“, drobné odreniny „excoriatio in regio mentalis capitis
l. sin“ a hematóm v oblasti stehna „hematoma in regio femoris l. dx.-regio ante medialis“. Žiadna z
diagnóz nezodpovedá diagnóze úplného roztrhnutia šľachového aparátu vonkajšieho členka pravej
nohy. V akútnom štádiu sa táto diagnóza nedá zistiť klinickými vyšetreniami a štandardne sa magnetická
rezonancia na Slovensku nerobí v akútnom štádiu pre opuch, bolestivosť členka a aj preto, že čakací

termín na tento typ vyšetrenia je dlhší. Preto sa robí až s odstupom času až pri nasledujúcich
kontrolách, keď opuch a bolesť ustúpi, aj bolestivosť výrazne skresľuje výsledky vyšetrenia. Vzhľadom
na lokálny nález možno konštatovať, že išlo o akútny stav. Imobilizácia bola uskutočnená sadrovou
fixáciou, ide o štandardný postup, napr. pri ťažkých podvrtnutiach, pri zlomeninách aj pri natrhnutí
väzivového aparátu. Pri diagnóze „distorsio ATC l. dx. gravis“, je to všeobecné označenie hlavne pre

ťažšie poranenia, skryté zlomeniny, ktoré sa na röntgene okamžite nezobrazujú (až s odstupom času),
poškodenie periartikulárnych štruktúr, teda štruktúr v okolí kĺbu, kĺbne puzdro, svalový a šľachový aparát,
mäkké tkanivá, koža, podkožie, distorzia, teda natiahnutie nervových štruktúr, chrupavčité poranenia
kĺbnych štruktúr, menej pravdepodobné cievne poranenia. V čase stanovenia tohto diagnostickéhosúhrnu nebolo možné zistiť presné poranenie u pacienta, až s odstupom času, čiže až vyšetrením na
magnetickej rezonancii. Podozrenie zo zranenia sa v lekárskych správach vyjadruje a v tomto prípade
bolo vyjadrené v diagnóze „distorsio ATC gravis“ ako ťažké podvrtnutie členka. Natiahnutie väzov, či

sú natiahnuté čiastočne alebo roztrhnuté úplne, sa prejavuje opuchom. Svedok k správe z vyšetrenia
magnetickej rezonancie zo dňa 16. 7. 2014 uviedol, že podľa nej vnútorné väzy poškodené neboli, kĺbne
štruktúry, resp. chrupavčie štruktúry poškodené neboli. Spojenie obidvoch kostí na dolných častiach
predkolenia poškodené neboli, žiadna zlomenina popísaná nebola, v oblasti vonkajšieho členka bol
z komplexu niekoľkých väzov jeden poškodený. Poukázal na to, že v správe zo dňa 25. 3. 2017 z

magnetickej rezonancie je rozkol, pretože pri prvej magnetickej rezonancii sa uvádza, že vnútorné väzy
na vnútornom členku poškodené boli, avšak pri druhej sa uvádza, že ten väz poškodený nebol. V
roku 2014 správa konštatuje, že jeden z vonkajších väzov je poškodený a v správe z roku 2017 sa
konštatuje, že ten istý väz „bez poškodenia“. V správe z roku 2014 sa konštatuje poškodenie „lézia“,
čo môže znamenať niekoľko možností, a to natiahnutie väzu, čiastočné alebo úplné pretrhnutie väzu,
pričom je uvedené „s léziou až totálnou“ , jemu ako lekárovi je ťažko pochopiteľné, prečo to nie je

uvedené konkrétne. Ak bol väz úplne pretrhnutý, podľa jeho názoru malo byť uvedené - totálne. V
roku 2017 je popis bez poškodenia v rámci toho istého väzu. Dodal, že z jeho odborných skúseností
magnetická rezonancia zobrazuje alebo zodpovedá skutočnému stavu na 90 %, sú tam určité odchýlky
od skutočného stavu. Zo správy z roku 2017 vyplýva, že väz sa zhojil tak, že nie sú žiadne následky „bez
chorobných zmien“. Podľa týchto správ v roku 2014 sa konštatuje poškodenie jedného väzu a v správe

z roku 2017 sa konštatuje poškodený iný typ väzu - sú známky po poškodení „ligamentum tibiofibulare
posterior a anterior“ (predný tibiofibulárny väz), kde sa uvádzajú atrofické zmeny, t j. zmeny po úraze
a konštatuje sa poškodenie iného typu väzu. V roku 2014 sa konštatuje „ligamentum FT anterior“ -
čiastočne poškodený, ide o miesto, kde bola konštatovaná lézia. Poukázal na problém v označení väzu
vyšetrujúcim rádiológom ako „ligamentum FT“, čo možno vyložiť ako „ligamentum fibulo tibiale“ a potom

„ligamentum fibulo talare“ z tohto označenia nie je možné usudzovať, ktorý väz mal rádiológ na mysli,
pretože oba väzy sú predné. V správe z roku 2017 sa konštatujú artrotické zmeny ľahkého stupňa, ktoré
môžu vzniknúť v dôsledku viacerých faktorov ako športovanie, pracovné zaťaženie, pády, ale aj úrazy.
Podľa jeho skúseností vznikajú zranenia popísané v správe z magnetickej rezonancie zo dňa 16. 7. 2014
najčastejšie športovým zaťažením, pracovným zaťažením, podvrtnutím, narazením a údermi, aj vekom.

SvedokG..C.L.vypovedal,žepoškodenýboljehopacientompred2rokmiprepoškodenéväzivočlenka,
s ťažkým podvrtnutím, predpisoval mu ortézu. K správe zo dňa 30. 4. 2014 konštatoval, že pacient
sa dostavil na chirurgickú kontrolu 9 dní po ošetrení po úraze, bola sňatá sadrová dlaha, ktorú mal z
nemocnice,bolestiboliokoločlenka(bolestiperimaleolárne-perim.ll.),následnedostalsadrucirkulárne.

Na kontrole 9. 5. 2014 bola sňatá sadra, röntgen bol v poriadku, kontrolovali sa väzy, bola bolestivosť,
hlavne deltového väzu vnútorného členka, ktorý sa hojí dlhšie ako väz vonkajšieho členka, preto bola
založená sadra. Latinský názov „obl. ld deltoid a fib tal.“ znamená oblasť väzu vnútorného členka a
väzu vonkajšieho členka (fibulotalárny). Pri kontrole dňa 16. 5. 2014 bola sňatá sadra, opuch bol mierny,
citlivosť bola okolo členkov, dal sa už len fixačný škrobový obväz s tým, že sa dá za 4 dni dole. Dňa 27.

5. 2014 bola ďalšia kontrola, fixácia sa dala preč, bolo to citlivé, od úrazu ubehlo 5 týždňov, doporučená
bola rehabilitácia. Po skončení rehabilitácie, približne o 7 týždňov hybnosť zlepšená, citlivosť ostala
už len pri vnútornom členku, t. zn. oblasť „lig deltoid“, predpísal ortézu na členok, primeranú záťaž,
šetrenie a kontrolu 25. 6. 2014, predpísaná ďalšia rehabilitácia na oddelení, vnútorný väz sa hojí dlho,
8 až 12 týždňov. Pri kontrole dňa 14. 7. 2014 konštatoval mierny opuch a bolestivosť pri zvýšenej

záťaži, doporučená magnetická rezonancia, kde bol konštatovaný stav - kosti v poriadku, deltový väz
neporušený, dohojil sa, kĺbne puzdro bez defektu a ostatné ligamentá v poriadku, len väz vonkajšieho
členka ostal poškodený. Svedok k správe z vyšetrenia magnetickej rezonancie zo dňa 16. 7. 2014
uviedol, že zo záznamu lig. FT ant. s léziou až totálnou“ vyplýva, že väz vonkajšieho členka bol natrhnutý
až poškodený, trochu drží. Zo záznamu „Podľa záznamu „lig. deltoid nie je porušené“, konštatoval, že

väz vnútorného členka sa zhojil, nie je porušený. Jedna časť väzu vonkajšieho členka je nehomogénna
v prednej časti, nie je kvalitná väzivová štruktúra. „Lig. deltoid“ je konštatovaný ako homogénny, teda
zhojený. Na členku sú prítomné artrotické zmeny ľahkého stupňa na členkovom kĺbe, ktoré mohli nastať
v dôsledku úrazov alebo starnutím, je to individuálne, väzy sú zhojené. K správe z 28. 4. 2015 uviedol,
že pacient prišiel s problémami bolesti pri záťaži, nestabilita členkového kĺbu v súvislosti s nedostatočne

zhojeným väzom vonkajšieho členka a obmedzená hybnosť členka spôsobená artrotickými zmenami.
Sadra sa dávala aj kvôli vnútornému aj vonkajšiemu členku, ak je poškodený len väz vonkajšieho členka,
sadra nie je nutná, stačí len fixačný obväz, pri poškodení obidvoch členkov je potrebná sadra. V správe
z magnetickej rezonancie bol konštatovaný vnútorný členok ako zhojený a vonkajší sa nezhojil. Pokiaľobhajoba namietala, ako je možné, že väz na vnútornom členku sa zhojil skôr ako väz na vonkajšom
členkusvedokuviedol,žetoneboloskôrzhojené,lenvnútornýsazhojil,lebotambolasadra,alevonkajší
väz sa nezhojil, ten sa už nezhojí, ostane natrhnutý. V správe z magnetickej rezonancie z roku 2014 sa

konštatuje poškodenie len väzu vonkajšieho členka „lig. FT“ s léziou až totálnou a v správe z magnetickej
rezonancie z roku 2017 sa konštatuje, že predná časť väzu vonkajšieho členka je v poriadku, taktiež
zadná časť väzu vonkajšieho členku je v poriadku, tibiofibulárny väz, ktorý je v strede a spája ihlicu
s píšťalou je nehomogénny, hlavne v prednej časti, čiže rozdiel je v tomto, keď sa to nekonštatovalo
v skoršej správe. V prvej správe je konštatované poškodenie „lézia až totálna“ a správa z roku 2017

konštatuje k tomu istému väzu, že je homogénny, bez zmien. Základ bol v tom, že od 11. 6., kedy
bola konštatovaná bolestivosť väzu vnútorného členka až do 14. 7., kedy bola odporúčaná magnetická
rezonancia, pričom pri tejto kontrole sa o väzoch nič nepísalo, v správe mohol byť vonkajší členok
bolestivý, čo sa mohlo stať pri zvýšenej záťaži alebo pri novom úraze. Dodal, že väz vnútorného členka
je pevnejší a je dôležitejší pre stabilitu členka.

Z výpovede svedka G. Š., ktorá bola na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného
poriadku prečítaná vyplýva, že bol na veľkonočnej zábave v Bobrovci, kde prišiel s G. L. asi o polnoci.
Spolu boli chvíľu pred barom, kde požívali alkohol. Do koľkej sa zdržal v bare uviesť nevedel. Vtedy k
baru prišli dve ženy, a to manželka Š. T. a jej sestra, ktorá sa sťažovala, že dostala facku. Určite mala
červené líce. Sťažovali sa, že si s T. nadávali a potom vznikla potýčka, ktorú však on nevidel. Z toho

večera si ešte pamätal, že F. T., ktorého pozná z videnia, odchádzal zo sály ešte s jednou slečnou a mal
roztrhnutú košeľu. Bolo to potom, ako sa tie dve sestry posťažovali, no nevie, v akom časovom odstupe.
Keď prechádzal popri bare, tak si T. a tie dve sestry nadávali navzájom. T. odchádzal po svojich, neniesli
ho, či ho niekto podopieral alebo kríval, uviesť nevedel. Na zábave bolo veľa ľudí.

Súd taktiež vykonal dôkaz predložený obhajobou, ktorý zabezpečil obžalovaný G. Z. prostredníctvom
svojho mobilného telefónu, a to vykonaním zvukového záznamu rozhovoru medzi obžalovaným G. Z.
a otcom, matkou poškodeného, svedkom K. G. a ďalšími osobami, ktorý vyhodnotil ako dôkaz získaný
a vykonaný zákonne, pretože pri použití nahrávky súkromnej povahy (nie získanej orgánmi činnými
v trestnom konaní) ako dôkazu v trestnom konaní nie je potrebné získavať súhlas dotknutých osôb.

Z uvedeného rozhovoru vyplývajú v zásade rovnaké skutočnosti, aké obžalovaný uvádzal vo svojej
výpovedi na hlavnom pojednávaní, keď sa ku skutku nepriznával, s tým rozdielom, že pokiaľ obžalovaný
poukazoval na to, že ho mal aj poškodený udrieť, tak sám pri konfrontácii s rodičmi poškodeného a
svedkom G. pripustil, že ho udrel „taký v bielom tričku“, ktorý bol identifikovaný ako svedok G. D..

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec G.. F. M., ktorý v prípravnom konaní vypracoval znalecký
posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, pričom vychádzal zo zdravotnej
dokumentácie poškodeného B.. F. T., lekárskych správ traumatologickej ambulancie Liptovskej
nemocnice zo dňa 21. 4. 2014, správy z magnetickej rezonancie zo dňa 16. 7. 2014 a z výpovedí

svedkov. Konštatoval, že vyšetrením boli u poškodeného zistené zranenia, a to roztrhnutie šľachového
aparátu vonkajšieho členka pravej nohy, lat. „distorsio ATC 1 dx. gravis“ (natiahnutie, podvrtnutie
šľachového aparátu ťažkého stupňa pravého členka), otras mozgu ľahkého stupňa, lat. „commotio
cerebri“, odrenina na ľavej strane tváre a krku, lat. „excoriatio regio mentis1 sin.“, a pohmoždenie
mäkkých častí pravého stehna. K roztrhnutiu šliach došlo na 90 %. K mechanizmu, vzniku jednotlivých

zranení uviedol, že ľahšie zranenia, t. j. otras mozgu, odrenina tváre, krku a pohmoždeniny mäkkých
častí pravého stehna, tieto nastali tvrdým tupým násilím, fyzickou silou, údermi, či už päsťou alebo
kopaním, podľa rozsahu strednej intenzity do týchto zranených častí tela poškodeného. Čo sa týka
hlavného zranenia, t. j. roztrhnutie šľachového aparátu vonkajšieho pravého členka, keďže podľa
výpovede v čase incidentu poškodený mal ležať, došlo tupým, tvrdým, pomerne silným pristúpením

alebo pôsobením fyzickej sily (skočením u ležiacej osoby) na vnútornú časť pravého členka, pričom
dochádza k pretlačeniu nohy dovnútra a predkolenia dovonka a poškodeniu uvedeného šľachového
aparátu. K takému zraneniu nedochádza pri jednoduchom kopnutí do členka. Utrpené zranenia si za
normálnych okolností vyžadujú práceneschopnosť a obmedzenie obvyklého spôsobu života v trvaní 8
týždňov u najzávažnejšieho zranenia, t. j. roztrhnutie šľachového aparátu vonkajšieho členka pravej

nohy (ide o ťažké zranenie). Ostatné zranenia sú zranenia, ktoré si za normálnych okolností vyžadujú
práceneschopnosť do 7 dní, t. j. ide o ľahké zranenia. Poškodený bol obmedzený v obvyklom spôsobe
života bolestivosťou zranení, hospitalizáciou, pre zranenie pravého členka sádrofixáciou, neskôr
zinkoglejovou fixáciou, obmedzenou hybnosťou a následnou rehabilitáciou, počas fixácie poškodenýpoužíval barle na odľahčenie pravej dolnej končatiny. Môžu tam byť nejaké disproporcie. Poškodený
bol ošetrovaný v Liptovskom Mikuláši, magnetická rezonancia ohľadne najzávažnejšieho zranenia bola
urobená s časovým odstupom, ale potvrdila diagnózu, ktorú pri prvotnom vyšetrení stanovil ošetrujúci

lekár a na základe toho bola založená fixácia. Trvalé následky sa hodnotia po uplynutí 1 roka. Z vlastnej
skúsenosti lekára poisťovne pre zhodnotenie trvalých následkov a ako športového lekára, znalec
zhodnotil, že tieto úrazy sa najčastejšie stávajú pri športových činnostiach a prakticky nezanechávajú
žiadne hodnotiteľné trvalé následky v zmysle funkcie. Športovci po 10 týždňoch liečby a mesačnej
rehabilitácii sa plne zapájajú do profesijnej činnosti. Pojem subjektívna bolesť nie je trvalý následok.

Na základe jednotlivých výpovedí svedkov a čiastočne aj výpovede poškodeného znalec v znaleckom
posudku uviedol možných páchateľov jednotlivých zranení ako „druhá osoba“ (ktorej meno nevedel
určiť), ktorá poškodenému v polohe ležmo skočila na oblasť členka a spôsobila roztrhnutie šľachového
aparátuvonkajšiehočlenkapravejnohyataktiež„druháosoba“,ktorákopaladoležiacejosobyspôsobila
pohmoždenie mäkkých častí pravého stehna (tupými viacčetnými údermi minimálne strednej intenzity do

oblasti stehna najskôr u ležiacej osoby. Ako pravdepodobných páchateľov, konaním ktorých utrpel otras
mozgu ľahkého stupňa (tupým úderom do hlavy) označil obžalovaného G. Z., odreniny ľavej strany tváre,
krku(priúderefackouazaškrabnutíostrejšímpredmetom-prsteňom,nechtom)označilobžalovanúL.T..

Na hlavnom pojednávaní znalec vypovedal, že najzávažnejší vplyv na mechanizmus zranenia má

fyzická sila, ktorá sa zakladá na váhe a rýchlosti. Po predložení topánky stranou obhajoby, ktorú
mala mať obžalovaná obutú pri skutku, znalec prezentoval predpoklad, že tenký podpätok zanechá
mechanické poškodenie kože, resp. by mal zanechať aj cez oblečenie. Čo sa týka poranenia
členku pravdepodobnejšie je, že uvedené zranenie spôsobí pánska topánka, ktorá je širšou obuvou.
Mechanické poškodenia kože v podkladoch popisované nie sú. Ak by bola urobená magnetická

rezonancia, vedel by sa vyjadriť aj k času vzniku zranení presnejšie. Fyzická sila musí pôsobiť kolmo
na členok, musí pôsobiť rovnobežne s vonkajším a vnútorným členkom. Plocha opätku môže skĺznuť
pri záťaži, v takom prípade by musel útočník presne došliapnuť, fyzická sila by musela byť väčšia,
aby spôsobil to konkrétne zranenie, sila je vtedy koncentrovaná do menšej plochy, mala by zanechať
mechanické viditeľné zranenie v oblasti vnútorného členka na koži. Aby mohlo byť spôsobené takéto

zranenie musí byť päta poškodeného fixovaná, takéto zranenie sa nedá spôsobiť, ak bude kopať do
voľnej nohy. Oporný bod nohy, na ktorú pôsobí sila musí byť. Pri ležiacom poškodenom bola noha
fixovaná opretím päty o podlahu. V teoretickej rovine by sa dalo spôsobiť aj šľapou, ale človek nemá takú
fyzickú silu pri došľapovaní na šľapu ako na podpätok. K prezentovanej obuvi však dodal, že nemôže
potvrdiť ani vylúčiť spôsobenie zranenia len k pravdepodobnosti vzniku, čiže to nevylúčil. Vyjadroval sa

k tvaru a ploche podrážky, nie k tvaru obuvi a čo je pravdepodobnejšie v tomto prípade. Rozhodujúca
je fyzická sila, preto, či skočenie alebo stúpenie by mohlo spôsobiť takéto zranenie pravdepodobnejšie,
sa nevedel vyjadriť. Záleží to od viacerých faktorov, ale najmä od pôsobiacej fyzickej sily. Aj s takýmto
zranením sa poškodený mohol pohybovať po vlastných nohách, môže trochu krívať. Ak by iná osoba
spadla na poškodeného, je možné spôsobiť aj takýto úraz, ak vyvinie takúto fyzickú silu, pretože

spôsobenietohtozraneniazávisíodpôsobeniafyzickejsily. Ležiacipoškodenývšaknedokážekopnutím
spôsobiť takéto zranenie.

Po nariadení doplnenia dokazovania krajským súdom, súd na hlavnom pojednávaní dňa 17. 12.
2018 opätovne vypočul znalca G.. F. M., ktorý v znaleckom posudku uviedol dva možné vzniky

najzávažnejšieho zranenia, a to roztrhnutie šľachového aparátu vonkajšej strany pravého členka. Znalec
uviedol, že ide o zlé dostupnutie, doskočenie samotnej osoby a potom skočenie na vnútornú časť členka.
Najčastejšie dochádza k takémuto zraneniu mechanizmom zlého skočenia. Je to najčastejšie, dalo by
sa povedať aj športový úraz, alebo pri skĺznutí sa, alebo aj pri padnutí. Dochádza k tomu tak, že nohu
človek vyrotuje do vonka. Toto je najjednoduchší mechanizmus. Alebo pri chodení po klzkom teréne,

kedy sa šmykne človek a zle doskočí, alebo pri náhlom prepadaní dopredu, alebo pri alkoholických
nekoordinovaných pohyboch, alebo pri nekoordinovanom pohybe človeka, keď padá dopredu. Druhý
mechanizmus - skočenie, je málo pravdepodobný alebo menej pravdepodobný, ale môže byť. Musia
tam byť zachované nejaké mechanizmy, a to je, že človek, keď leží na zemi, musí mať tú nohu zohnutú
a musí mu niekto pôsobiť fyzickou silou na vnútornú časť členka, aby ho vytočil vonka. Keď ju bude

mať vystretú a skočí mu na tú nohu, tak k takému zraneniu nedochádza, pretože v tomto prípade išlo
o roztrhnutie vonkajšej šľachy.
K takémuto zraneniu podľa znalca mohlo dôjsť už pri páde poškodeného na zem, a to v tom, že
poškodený sa dostal do bezvedomia, došlo ku nekoordinovanému pádu po údere do hlavy. Bezvedomieje popisované opakovane, aj v domácom prostredí po prepustení z nemocnice. Pri skočení záleží od
intenzity. Pri kopnutí to nie je možné. Tu musí pôsobiť silou a kopnutie takú silu nespôsobí. Musí byť
prítomná váha a sila. Musí skočiť z tej vnútornej strany, kde musí pôsobiť sila a noha musí byť zohnutá,

aby mal opretú tú nohu, nie vystretá noha. Z jeho praktických skúseností takýto mechanizmus vzniku
tohto zranenia je možný, ale málo pravdepodobný. Sila musí pôsobiť na vnútornú oblasť členka. K
takémuto úrazu nemôže dôjsť pôsobením na oblasť špičky chodidla.
K ďalším zraneniam uviedol, že otras mozgu bol spôsobený samotným úderom do hlavy, a to pred týmto
mechanizmom, ktorý bol popisovaný. Pohmoždenie mäkkých častí pravého stehna vzniká pôsobením

fyzickej sily, úderom alebo nárazom alebo pádom alebo kopaním, resp. viacerými údermi minimálne
strednej intenzity do oblasti stehna, najskôr u ležiaceho poškodeného, aj kopaním, fyzickou silou. Pri
odrenine ľavej strany tváre, krku išlo o povrchovú odreninu spôsobenú zaškrabnutím nechtami. Tieto
zranenia si vyžadovali dobu liečenia do 7 dní.
K otázke predvídateľnosti takého zranenia, kedy útok smeroval na hlavu a skončilo to zranením
šľachového aparátu v dôsledku úderu do hlavy znalec uviedol, že vo svojej praxi zažil veľa takýchto

prípadov, hlavne na takýchto zábavách, kedy takéto zranenie nasledovalo po údere hlavy. Niekedy
stačí, že sa len sotia a človek prepadáva. Býva to hlavne pri osobách pod vplyvom alkoholu, kedy
takéto zranenie bolo spôsobené následne po údere hlavy a nekoordinovanom páde. V tomto prípade
u poškodeného, resp. zranenej osoby, chýbal odber alkoholu. Alkoholik má tiež nekontrolovaný pohyb
vplyvom alkoholu, keď ho niekto sotí, buchne po hlave, nemusí padnúť do bezvedomia a už má

nekoordinovaný pohyb a padá na nohu. U poškodeného sa síce nedozvedel, že by bol pod vplyvom
alkoholu, nebola odobratá krv na alkohol, ale mal bezvedomie, a to je také isté štádium ako etylický
nekoordinovaný pohyb, kedy človek rovnako neovláda svoje telo a svoj pohyb. Takisto on v dôsledku
bezvedomia svoj pohyb neovládal. Keby bol pri vedomí, možno sa zachytí a dopadne úplne inakšie. Ale
dochádza k tomu, že prepadne na tú nohu a ide dole.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom,
podľa svojho vnútorného presvedčenia, založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu,
jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrne dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal a spáchali

ho obžalovaný G. Z. a obžalovaná L. T.. Vzhľadom na doplnenie dokazovania a ustálenie zavinenia
jednotlivých obžalovaných k spôsobeným zraneniam poškodeného musel súd pristúpiť k úprave
skutkovej vety tak, aby táto zodpovedala skutkovým zisteniam a následne aj k ustáleniu právnej
kvalifikácie u oboch obžalovaných tak, že obžalovaný G. Z. svojím konaním naplnil všetky zákonné
znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona a prečinu

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a obžalovaná L. T. svojím konaním naplnila
všetky zákonné znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, preto ich súd
uznal vinnými z ich spáchania.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto inému úmyselne

ublíži na zdraví. Kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa ods. 3 citovaného ustanovenia naplní ten, kto
ním spôsobí ťažkú ujmu na zdraví. Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku
je živý človek. Objektívnou stránkou tohto trestného činu je aktívne konanie páchateľa smerujúce k
spôsobeniu ublíženia na zdraví. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať
aj to, že smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví. Ťažkou ujmou na zdraví sa v zmysle § 123 ods. 3

písm. i/ Trestného zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha
zdravia trvajúca dlhší čas. Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa rozumie porucha, ktorá si objektívne
vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych
dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa § 123 ods. 2
Trestného zákona sa ublížením na zdraví rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne

vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený
obvyklýspôsobživotapoškodeného.Vsúladesustálenoujudikatúrousazaublíženienazdravípovažuje
porucha zdravia poškodeného, ktorá mu sťažuje obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti
po dobu okolo 7 dní. Nemožno sa však obmedziť len na kritérium dĺžky pracovnej neschopnosti alebo
doby trvania poruchy, ale musí ísť o poruchu zdravia, ktorá sťažuje postihnutému obvyklý spôsob života

alebo má naň iný vplyv, a to nielen po krátku prechodnú dobu.

Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, sa dopustí ten, kto slovne alebo
fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, ženapadne iného. Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia
pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované
aj ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. Objektívna

stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorá má formu výtržnosti, ktorou sa rozumie konanie, ktoré
závažným spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý
a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Spravidla pôjde o fyzické a
psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam. Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri
tomto trestnom čine vyžaduje úmysel (§ 15).

Hoci obžalovaní spáchanie skutku, ktorý im je kladený za vinu od počiatku popierali, z jeho spáchania
sú usvedčovaní výpoveďou svedka a poškodeného B.. F. T., ktorý popísal čo presne predchádzalo
samotnému skutku až po dobu, kým pri naťahovaní sa s obžalovanou o fľašu s vínom a utŕženie facky od
obžalovanej, zacítil ranu do hlavy odzadu, kedy, ako sa neskôr dozvedel od svedkov, na neho zaútočil
obžalovaný. Ďalší priebeh skutku nevedel relevantne popísať, pretože v dôsledku úderu do hlavy, ktorý

utŕžil od obžalovaného, stratil vedomie (túto skutočnosť potvrdzovali vo svojich výpovediach svedkovia
D., T. (R.), D. a G. tým, že poškodený pri ležaní na zemi, keď ho obžalovaní napádali bol pasívny,
nehýbal sa, nebránil sa útokom). Tvrdenie poškodeného, že mal pri skutku roztrhanú košeľu potvrdil
svojou výpoveďou svedok G. Š.. Motivácia poškodeného svedčiť krivo proti obžalovanej, tak ako sa to
snažila obžalovaná prezentovať ako pomstu spočívajúcu v zmarenej svadbe s jej švagrinou, by podľa

názoru súdu bola príliš slabou na to, aby sa poškodený vystavoval z takéhoto dôvodu riziku trestného
stíhania pre krivú výpoveď a krivú prísahu. Okrem toho, že poškodený takúto motiváciu poprel, chýba u
neho akýkoľvek motív krivo vypovedať v neprospech obžalovaného G. Z., ktorého predtým nepoznal a
nemá s ním žiaden vzťah. Preto nemal súd dôvod neveriť výpovedi poškodeného.

Z výpovedí svedkov prítomných skutku G. T., predtým R., G. D., G. D. a K. G. mal súd preukázané, že
osobami, ktoré napadli poškodeného a spôsobili mu zranenia, boli práve obžalovaní.

Hoci aj pri výpovediach týchto svedkov zistil súd odlišnosti navzájom, neboli to však rozpory, ktoré
by sa nepodarilo odstrániť alebo rozdiely v podstatných okolnostiach, pre ktoré by ich mohol súd

vyhodnotiť ako nepresvedčivé a nedôveryhodné. Ich výpovede preukazujú objektívne fakty potvrdené
lekárskymi správami a znaleckým posudkom ohľadne zranení, preto súd nemal dôvod im neveriť.
Tvrdenia poškodeného a svedkov G. T., predtým R., G. D., G. D. a K. G. o mechanizme vzniku zranení,
sú potvrdené znaleckým posudkom.

Znalec na hlavnom pojednávaní konštatoval, že najzávažnejšie zranenie, ktoré utrpel poškodený, bolo
roztrhnutie šľachového aparátu vonkajšieho členka pravej nohy. V nadväznosti na výpovede svedkov
- ošetrujúcich lekárov poškodeného, ktorí prezentovali aj svoje odborné vedomosti a znalosti k tomuto
najzávažnejšiemu zraneniu, obhajoba s poukazom na výpoveď G.. G. E. namietala, že žiadna z diagnóz
nezodpovedá diagnóze úplného roztrhnutia šľachového aparátu vonkajšieho členka pravej nohy. Na

tomto mieste je však potrebné poukázať, že ani takéto odborné hodnotenia a výroky svedkov nie je
možné vnímať oklieštene a vytrhnuté z kontextu, ale hodnotiť ich vo vzájomných súvislostiach, a to v
kontexte s výpoveďou znalca, ktorý na hlavnom pojednávaní potvrdil, že k roztrhnutiu šliach došlo na
90 %, teda nedošlo k ich úplnému roztrhnutiu. Taktiež ošetrujúci lekár na pohotovosti vypovedal, že v
prípade roztrhnutia šľachového aparátu sa presné stanovenie diagnózy pri prvom vyšetrení nedá zistiť,

potvrdí sa až neskôr a takáto diagnóza je na prvotné ošetrenie príliš presná. Keďže bola stanovená
skorá kontrola do 3 dní, podozrenie z takejto diagnózy preto označil za možné. Zároveň však dodal,
že 3 dni od spôsobenia zranenia je malý časový odstup na to, aby mohla byť takáto diagnóza -
roztrhnutia šľachy stanovená. Poukázal na dôležitú úlohu magnetickej rezonancie pri zistení roztrhnutia
šľachového aparátu. Skutočnosť, že v akútnom štádiu sa diagnóza poškodeného nedá zistiť klinickými

vyšetreniami, je potrebná magnetická rezonancia, ktorú je možné uskutočniť až s odstupom času
pre opuch a bolestivosť, potvrdil aj G.. G. E.. Pokiaľ aj tento svedok poukázal na nezrovnalosti v
správe z vyšetrenia magnetickej rezonancie zo dňa 16. 7. 2014 a zo dňa 27. 3. 2017, podľa názoru
súdu pre posúdenie následkov spôsobených konaním obžalovaných má rozhodujúci význam správa
podaná skoršie po spáchaní skutku, kde sa konštatuje, že vnútorné väzy poškodené neboli a v oblasti

vonkajšieho členka bol z komplexu niekoľkých väzov jeden poškodený, pričom novšia správa môže
mať význam pri hodnotení trvalých následkov spôsobeného poranenia. Taktiež G.. C. L. vysvetlil, že
pokiaľ sa v správe z magnetickej rezonancie konštatuje vnútorný členok ako zhojený a vonkajší sa
nezhojil, je to možné preto, že vnútorný väz sa zhojil vďaka sadre, ale vonkajší väz sa už nezhojí, ostanenatrhnutý. V tejto súvislosti súd dodáva, že znalecký posudok predložený súdu obžalobou bol úplný a
nevznikli pochybnosti o jeho správnosti, znalec ho na otázky strán doplnil svojou výpoveďou na hlavnom
pojednávaní. Ostatní svedkovia - lekári, hoci sa vyjadrovali k odborným otázkam, nevystupovali v tomto

konaní ako znalci, preto, ak obhajoba mala pochybnosť o správnosti a úplnosti znaleckého posudku,
bolo jej právom taktiež obstarať znalecký posudok.

Po doplnení dokazovania ďalšou výpoveďou znalca, ktorý podával znalecký posudok na zranenia
poškodeného je zrejmé, že možnými mechanizmami vzniku najzávažnejšieho zranenia - roztrhnutie

šľachového aparátu vonkajšej strany pravého členka mohli byť dva možné vzniky najzávažnejšieho
zranenia, a to prvý: zlé dostupnutie, doskočenie poškodenej osoby alebo druhý: skočenie na vnútornú
časť členka.
Za najčastejší mechanizmus vzniku takého zranenia znalec uviedol - zlé skočenie, športový úraz,
pri skĺznutí sa, pri padnutí, pri chodení po klzkom teréne, kedy sa šmykne a zle doskočí, pri
náhlom prepadaní dopredu, pri alkoholických nekoordinovaných pohyboch, pri nekoordinovanom

pohybe človeka, keď padá dopredu, kedy dochádza k tomu tak, že nohu človek vyrotuje do vonka
(najjednoduchší mechanizmus). Druhý mechanizmus spočívajúci v skočení na nohu označil znalec za
máloalebomenejpravdepodobný,alemožnýprizachovaníurčitýchmechanizmov,atoje,žepoškodený
pri ležaní na zemi, musí mať nohu zohnutú a musí mu niekto pôsobiť fyzickou silou na vnútornú časť
členka, aby ho vytočil von. Tiež záleží od intenzity. Pri skočení na vystretú nohu k takému zraneniu

nedochádza, pretože v tomto prípade išlo o roztrhnutie vonkajšej šľachy. Pri skočení záleží od intenzity.
Pri kopnutí to nie je možné. Tu musí pôsobiť silou a kopnutie takú silu nespôsobí. Musí byť prítomná
váha a sila. Musí skočiť z tej vnútornej strany, kde musí pôsobiť sila a noha musí byť zohnutá, aby
mal opretú tú nohu, nie vystretá noha. Z jeho praktických skúseností takýto mechanizmus vzniku tohto
zranenia je možný, ale málo pravdepodobný. Sila musí pôsobiť na vnútornú oblasť členka. K takémuto

úrazu nemôže dôjsť pôsobením na oblasť špičky chodidla.
Znalec však jednoznačne uviedol, že k takému zraneniu mohlo dôjsť už pri páde poškodeného na zem,
a to tak, že poškodený sa dostal do bezvedomia a ku nekoordinovanému pádu došlo po údere do hlavy.
Bezvedomie je pritom u poškodeného popisované opakovane, aj v domácom prostredí po prepustení
z nemocnice.

K otázke predvídateľnosti takého zranenia, kedy útok smeroval na hlavu a skončilo to zranením
šľachového aparátu v dôsledku úderu do hlavy znalec uviedol, že vo svojej praxi zažil veľa takýchto
prípadov, hlavne na zábavách, kedy také zranenie nasledovalo po údere hlavy, najmä pri osobách pod
vplyvom alkoholu bolo toto zranenie spôsobené po údere hlavy a nekoordinovanom páde. Poukázal síce
na to, že u poškodeného nebol vykonaný odber alkoholu, ale bol v bezvedomí, a bezvedomie je také

isté štádium ako etylický nekoordinovaný pohyb, kedy poškodený rovnako neovládal svoje telo a svoj
pohyb v dôsledku bezvedomia svoj pohyb neovládal a došlo k tomu, že prepadol na nohu a padal dole.
Čo sa týka ďalších zranení, ktoré utrpel poškodený znalec uviedol, že otras mozgu bol spôsobený
samotným úderom do hlavy, a to pred mechanizmom vzniku zranenia šľachového aparátu, ktorý
popisoval. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že úder do hlavy poškodeného spôsobil obžalovaný

G. Z., ktorý ho udrel odzadu po hlave. Pri tomto zranení ustálil znalec dobu liečenia do 7 dní. Následkom
tohto úderu poškodený upadol do bezvedomia.
Z výpovede znalca mal súd preukázané, že rozhodné zranenie - roztrhnutie šľachového aparátu
vonkajšej strany pravého členka u poškodeného vzniklo v dôsledku úderu poškodeného po hlave
odzadu, pre ktorý sa dostal do stavu bezvedomia, neovládal svoj pohyb a nastal u neho nekoordinovaný

pohyb, ktorý nohu vyrotoval do vonka. Na spôsobení tohto zranenia sa podieľal výlučne obžalovaný
G. Z.. Uvedené zranenie obmedzilo poškodeného v obvyklom spôsobe života po dobu 8 týždňov. Z
hľadiska právnej kvalifikácie konanie obžalovaného G. Z. nepochybne napĺňa znaky prečinu ublíženia
na zdraví § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, pretože toto ustanovenie postihuje konanie
páchateľa v prípade, ak jeho úmysel smeroval k ublíženiu na zdraví, ale následkom je spôsobenie ťažkej

ujmy na zdraví, ťažší následok musí byť spôsobený z nedbanlivosti. Aj pri nevedomej nedbanlivosti
(nevedel, že svojím konaním môže porušenie zdravia - roztrhnutie šľachového aparátu - spôsobiť, hoci
o tom vzhľadom na okolnosti a na osobné pomery vedieť mal a mohol), ak osoba neočakávane udrie
inú osobu priamo po hlave, možno od neho rozumne požadovať vedomosť alebo predpoklad, že takto
udretá osoba môže buď stratiť vedomie alebo stratiť kontrolu nad svojím pohybom alebo oboje naraz a

v dôsledku toho jej môžu byť spôsobené aj zranenia iných častí tela (napr. zlomenina nosa, ruky), než
len tie, ktoré jej spôsobí úder do hlavy (otras mozgu), preto zodpovednosť obžalovaného za následok
spočívajúci v ťažkej ujme na zdraví zavinený nedbanlivostným konaním mal súd za preukázaný.Mechanizmus vzniku zranenia spočívajúci v pohmoždení, resp. pomliaždení mäkkých častí pravého
stehna ustálil znalec na pôsobenie fyzickej sily, úderom alebo nárazom alebo pádom alebo kopaním,
resp. viacerými údermi minimálne strednej intenzity do oblasti stehna, najskôr u ležiaceho poškodeného,

aj kopaním, fyzickou silou. Z vykonaného dokazovania je bezpečne preukázané, že na spôsobení tohto
zranenia sa podieľali obaja obžalovaní, keďže poškodeného ležiaceho na zemi v bezvedomí kopali do
dolných končatín (zraňujúcim predmetom bola obuv oboch obžalovaných, ktorí použitím fyzickej sily -
kopaním a stúpaním po dolných končatinách poškodeného mu spôsobili uvedené zranenie).
Mechanizmus vzniku pri odrenine ľavej strany tváre, krku ustálil znalec ako povrchovú odreninu

spôsobenú zaškrabnutím nechtami. Toto zranenie spôsobila poškodenému obžalovaná L. T. sama po
tom, čo mu v sále kultúrneho domu dala facku a nechtami mu zatrhla do kože ľavého líca a sácala ho.
Znalec výslovne uviedol, že zranenia pohmoždení, resp. pomliaždení mäkkých častí pravého stehna a
odrenine ľavej strany tváre, krku si vyžadovali dobu liečenia do 7 dní. Na základe uvedeného je zrejmé,
že uvedené konanie obžalovanej L. T. nemožno kvalifikovať ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods.1,ods.3písm.c/ Trestnéhozákona,pretožezpreukázanéhomechanizmuvznikunajzávažnejšieho

zranenia, ktorý poškodený utrpel je zrejmé, že na spôsobení tohto zranenia sa ani nepodieľala a jej
konanie nie je možné v súlade s § 123 ods. 2 Trestného zákona a po zohľadnení ustálenej súdnej praxe
právne kvalifikovať ani ako konanie napĺňajúce znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, pretože liečba zranení, ktoré mu spôsobila sama (odrenina tváre)
alebo spoločne s obžalovaným Z. (pomliaždenie stehna) by nepresiahli rozsah 7 dní.

Ďalšou podstatnou okolnosťou k vzniku najzávažnejšieho zranenia, ku ktorej sa vo svojej skoršej
výpovedi znalec vyjadril, že ležiaci poškodený nedokáže kopnutím spôsobiť takéto zranenie, teda
poškodený si nemohol spôsobiť takéto zranenie „kopaním do nôh obžalovaného“, pretože to jednak
vylúčil znalec a tiež výpovede svedkov vylúčili tvrdenie obžalovaného, že by ho poškodený kopal do nôh,
keď ležal na zemi po strate vedomia. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na preukázaný nesúlad výpovedí

obžalovanej a svedkýň svedčiacich v jej prospech, že zranenia poškodenému mali spôsobiť nejaké
iné osoby. Kým obžalovaná tvrdila, že ho mali biť na schodíkoch pred kultúrnym domom Bobrovčania,
svedkyňa I. hovorila o Trnovčanoch, svedkyňa T. neuvádzala už nikoho konkrétneho a iní svedkovia
takúto okolnosť vôbec neuvádzali. Takúto skutočnosť vylučuje jednak správa OO PZ Liptovský Mikuláš
(č. l. 363 spisu), podľa ktorej nebol v ten deň evidovaný iný incident okrem tohto prejednávaného skutku,

a tiež svedkovia G. T., G. D., C. D., ktorí odchádzali s poškodeným z kultúrneho domu a potvrdili, že
s nikým iným nemal konflikt.

Súd zistil rozpory vo výpovediach obžalovaných ohľadne podstatných okolností priebehu skutkového
deja nielen vo vzťahu ku svedkom, ktorí ich zo spáchania skutku usvedčujú, ale aj medzi ich výpoveďami

navzájom. Kým obžalovaný tvrdil, že po jeho facke v dôsledku opitosti poškodený stratil stabilitu a spadol
na zem, a to hneď po tom, ako ho odtiahol od obžalovanej ležiacej na zemi, tak obžalovaná tvrdila,
že poškodeného na zemi ležať nevidela. Pokiaľ obžalovaná vypovedala, že incident ako poškodeného
obliala vínom mali vidieť svedkovia T., I., C., R. a Š., tak je treba uviesť, že žiaden z týchto svedkov
túto okolnosť neuviedol vo svojej výpovedi. Výpoveď obžalovanej sa v ďalších skutkových okolnostiach

nezhoduje s výpoveďami svedkov preukazujúcimi jej vinu, napr. tvrdila, že v čase, keď k poškodenému
prišla a oliala ho vínom, mu sedela na kolenách G. R., pričom z výpovedí poškodeného a svedkýň D., R.
(T.) je preukázané, že to bola G. D., ktorá sedela na poškodenom a vedľa nich stála G. T., predtým R..
Výpoveď obžalovanej sa rozchádzala s výpoveďami svedkýň, ktoré prišli na zábavu s ňou aj ohľadne
obuvi, ktorú mala na zábave na sebe, zatiaľ čo svedkyne I. a C. jej verziu potvrdili, svedkyňa T.O.

poprela, že by mala obžalovaná obuté topánky, ktoré jej boli ukázané na hlavnom pojednávaní. Taktiež
vo výpovedi obžalovaného G. Z. sú vnútorné rozpory, pretože najprv uviedol, že poškodenému dal jednu
facku, ďalej už na neho neútočil, lebo spadol a ak by nebol taký opitý, tak po jednej facke by chlap
nespadol a následne uvádzal, že T. udrel dvakrát do krku a na líce.

Ku okolnosti, ako sa dostali z vestibulu kultúrneho domu do sály, obžalovaný vypovedal, že poškodený
ťahal obžalovanú smerom do sály (on v pozícii chrbtom k sále, ona čelom), obžalovaná o tejto okolnosti
vypovedala opačne, že poškodený ju tlačil do sály. K okolnosti, ako sa obžalovaní s poškodeným dostali
z vestibulu do sály, napokon vypovedali aj svedkovia. Poškodený si nepamätal, ako sa tam dostal,
pretože po údere do hlavy sa prebral až na zemi v sále. Svedok G. D. si všimol ako obžalovaná s

obžalovaným tlačia poškodeného zo šenku do sály, boli si tvárou v tvár. Svedkyňa G. D. sa nevedela
jasne vyjadriť, ako sa obžalovaní s poškodeným do sály dostali. Svedkyňa G. T. (R.) vypovedala, že
obžalovaný poškodeného chytil za košeľu na pleciach a ťahal ho do sály, popri nich išla obžalovaná.
Svedok K. G. vypovedal, že obžalovaný ťahal poškodeného zo šenku do sály, tak, že obžalovaný išielchrbtom prvý do sály, ťahal ho za plecia, poškodený bol otočený chrbtom do sály, nebránil sa, vedľa
nich išla obžalovaná. Svedkyňa Y. I. najprv vypovedala, že videla ako poškodený ťahá obžalovanú za
tielko do sály, neskôr uvádzala, že ju tískal alebo tlačil, napokon zotrvala na tom, že ju tlačil. Svedkyňa

G. T. vypovedala, že poškodený obžalovanú ťahal smerom do sály, kým svedkyňa N. C. uvádzala, že
poškodený obžalovanú tlačil. Napokon svedkyňa U. L. uvádzala úplne odlišnú verziu, že poškodený
tlačil obžalovanú do miestnosti tak, že bola čelom otočená k miestnosti a poškodený ju tlačil rukami do
chrbta.

K ďalším okolnostiam skutkového deja, ktorý prebiehal v sále kultúrneho domu a konaniu oboch
obžalovaných sa poškodený vyjadriť nevedel, keďže nebol pri vedomí. O tom, kto mu spôsobil zranenia,
sa dozvedel od svedkov BuU., D., D. a G.. Svedok G. D. vypovedal, že v sále už na zemi ležal T. a
obžalovaný kopal T., na hlavnom pojednávaní dodal, že videl ako obžalovaný poškodeného udieral,
obžalovaná pri nich stála a dvakrát ho kopla. Svedkyňa G. T. (R.) potvrdila, že obžalovaný najprv päsťou
zozadu udrel po hlave F. T. a neskôr ho bil v sále. Obžalovaná skákala poškodenému po nohách a kopala

ho. Obžalovaný ho tiež kopal do nôh aj do stehna. Spôsob, akým mu obžalovaná skákala po členkoch,
opísala tak, že mu po nich chodila a skočila na ne. Svedok K. G. videl, ako obžalovaná a obžalovaný
skáču poškodenému po nohách, tiež ho aj kopali do nôh, čo potvrdil v oboch svojich výpovediach, len
si nepamätal koľkokrát tak urobili. Svedkyňa G. D. potvrdila, že obžalovaných videla, že mu stúpajú
po nohách a kopú ho do spodnej časti nôh. Svedok H. I. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že videl

obžalovaného ako päsťou do hlavy odzadu udrel poškodeného, ktorý spadol na zem, potom ho zobrali
do sály. Ešte predtým dostal facku od obžalovanej. V sále ho bili a kopali. Svedkyne Y. I., G. T., N. C.,
U. L. takéto konanie obžalovaných buď popreli, alebo sa k nemu vyjadrili, že nič také nevideli.

Výpovede svedkýň Y. I., G. T., N. C. a U. L. súd zhodnotil ako tendenčné, so snahou napomôcť

obžalovaným zbaviť sa trestnej zodpovednosti, pretože ich výpovede nekorešpondujú so zraneniami,
ktoré utrpel poškodený a sú aj v zrejmom rozpore s ďalšími dôkazmi, najmä so závermi znaleckého
posudku, výpoveďou znalca G.. F. M. a svedkov G. T. (R.), G. D., G. D., K. G. a H. I., ktoré
ich zo spáchania skutku usvedčujú. Výpoveď svedkyne U. L. pôsobí nedôveryhodne kvôli značným
rozporom oproti iným výpovediam, vypovedala úplne odlišne o viacerých okolnostiach -spôsobe tlačenia

obžalovanej do sály, keď poškodený ju mal tlačiť do chrbta, čo žiaden zo svedkov neuvádzal, taktiež
oblečenie poškodeného popísala rozdielne od ostatných svedkov a pokiaľ popisovala, že videla
zakrvaveného obžalovaného na tvári, túto skutočnosť netvrdil ani sám obžalovaný, ani žiaden zo
svedkov. Svedok Š. T., otec poškodeného nebol priamym svedkom skutku a vyjadroval sa k nemu
na základe sprostredkovaných informácií. K vykonanej nahrávke súd dodáva, že jej obsah nemá pre

dokazovanie zásadný charakter, pretože v zásade obsahuje konfrontovanie medzi obžalovaným, ktorý
vedel, že môže túto nahrávku vo svoj prospech použiť a otcom poškodeného, ktorý nebol priamym
svedkom skutku, ktorého spáchanie bolo dostatočne preukázané inými dôkazmi.

Pri hodnotení výpovedí jednotlivých svedkov je nutné poukázať na to, že sú medzi nimi navzájom

prepojené vzťahy, ktoré majú príbuzenský, kamarátsky, susedský charakter, či už v negatívnom alebo
pozitívnom zmysle. Ako najobjektívnejšou sa v tomto smere potom javí byť výpoveď svedka K. G., ktorý
uviedol, že s poškodeným si netykajú, pozná ho z videnia a nejaký ďalší vzťah k inej strane, či svedkovi
v tomto konaní, u neho nebol zistený. V podstate vďaka jeho svedectvu sa podarilo identifikovať osobu
mladíka, ktorý napadol poškodeného, teda obžalovaného G. Z..

Svedkovia E. D. a C. I. neboli priamymi svedkami skutku. Na podnet obhajoby sa najprv formou čestného
prehlásenia a potom vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní vyjadrovali k miere ovplyvnenia
poškodeného alkoholom, pričom ich výpovede v tejto časti nehodnotil súd ako relevantné, pretože
svedkyňauviedla,žepoškodenéhovidelapiťvínomedzi22.00hod.a23.00hod.SvedokI.poškodeného

vnímal do polnoci, mal byť pod vplyvom alkoholu, ale výslovne povedal, že sa tam nik netackal, pretože
inak by to ako organizátori riešili a zasiahli, pričom skutok sa stal 40 min. po polnoci. Poškodený
absolvoval vyšetrenie na pohotovosti o 02.40 hod., kde sa u poškodeného požitie alkoholu nekonštatuje.
V takýchto prípadoch je obvyklé ovplyvnenie ošetrovaného alkoholom konštatovať v lekárskej správe, z
čoho súd vyvodzuje, že poškodený nemohol byť v čase skutku pod takým značným vplyvom alkoholu,

ako sa snažili navodiť dojem obžalovaní (obžalovaná vypovedala, že sa potácal, obžalovaný vypovedal,
že po bol taký opitý, že po jednej facke spadol na zem), keď dve hodiny po skutku pri ošetrení evidentne
nejavil žiadne známky požitia alkoholu. Táto okolnosť v podstate aj vyplýva z ambulantnej správy zo
dňa 11. 7. 2017, ktorú súd prečítal ako listinný dôkaz, a ktorú na žiadosť poškodeného vyhotovil lekárG.. O. I., že pacient nevykazoval známky opilosti počas vyšetrenia dňa 21. 4. 2014 o 02.42 hod., ako
aj z čestného prehlásenia Š. K., ktorý poškodeného viezol na chirurgickú pohotovosť do Liptovského
Mikuláša, kde ho čakal a zároveň ho zaviezol aj späť do Bobrovca. Všeobecná lekárka poškodeného G..

C. L. zároveň potvrdila, že pred dňom 21. 4. 2014 nebol ošetrovaný pre ochorenia pohybového aparátu
dolných končatín, vrátane zhybov na dolných končatinách.

Pokiaľ sa týka obrany obžalovaného G. Z., že sa zamiešal do incidentu vidiac útok poškodeného na
obžalovanú L. T., je nepochybné, že pokiaľ by poškodený udieral obžalovanú (čo poškodený vylúčil) a

táto skutočnosť by v ňom vyvolala strach o jej zdravie, nemožno reakciu obžalovaného G. Z. hodnotiť
ako adekvátnu a primeranú. Je potrebné poukázať tiež na to, že sama obžalovaná vyliatím vína na
poškodeného, mávaním fľašou ponad hlavu poškodeného a fackou (čo potvrdili svedkovia) vyvolala
vznik fyzicky konfliktnej situácie medzi nimi dvoma. Napadnutie poškodeného obžalovaným G. Z.
odzadu a preukázaná strata vedomia, ktoré v dôsledku úderu päsťou od obžalovaného poškodený utŕžil,
nemožno považovať za primerané a napĺňajúce podmienky nutnej obrany v zmysle § 25 Trestného

zákona, preto sa súd s touto obranou obžalovaného nestotožnil.

Z objektívnej stránky predpokladá spolupáchateľstvo spáchanie trestného činu spoločným konaním
dvoch alebo viacerých (fyzických) osôb, ktoré v súhrne naplňuje znaky konania určitého trestného činu,
nezáleží na tom, či sa tak stane súčasne alebo postupne. Zo zákonnej definície pre spolupáchateľstvo

vyplýva podmienka spáchania trestného činu spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb
(objektívna podmienka) a úmysel k tomu smerujúci (subjektívna podmienka). Pre spoločné konanie je
charakteristická priama a osobná účasť na čine. V prípadoch, keď pri úmyselnom útoku na zdravie
vykonanom v spolupáchateľstve je spôsobená z nedbanlivosti ťažká ujma na zdraví alebo smrť, musí
byť zavinenie každého páchateľa za tento ťažší následok skúmané samostatne. Sama okolnosť,

že úmyselný útok na zdraví bol spáchaný v spolupáchateľstve neodôvodňuje ešte záver, že všetci
spolupáchatelia zodpovedajú i za ťažší následok (R 20/1970). Pre naplnenie znakov subjektívnej stránky
trestného činu ublíženia na zdraví nepostačuje len zistenie, že páchateľ konal úmyselne, ale sa musí
preukázať,žejehoúmyselsmerovalajkspôsobeniuublíženianazdravítak,akotovyžadujeustanovenie
§ 15 písm. a/, resp. písm. b/ Trestného zákona. V tejto súvislosti treba prihliadať najmä na okolnosti, za

ktorých k útoku došlo, na jeho intenzitu, ďalej na to, či a aký predmet páchateľ k útoku použil a tiež na
to, aké nebezpečenstvo za daných okolností pre zdravie napadnutého hrozilo z útoku (R 5/1995).

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnosti,súdpotomdospelkzáveru,žeobžalovanýG.Z.aobžalovaná
L. T., hoci vo vestibule kultúrneho domu nemali spoločný úmysel smerujúci k spoločnému spáchaniu

trestného činu, každý z nich samostatným konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva
tým, že napadli poškodeného B.. F. T., najprv obžalovaná tým, že mu dala facku, čím mu spôsobila
povrchovú odreninu tváre, krku, sácala do neho, neskôr obžalovaný tým, že poškodeného udrel päsťou
zozadu do hlavy v dôsledku čoho mu spôsobil otras mozgu, bezvedomie a pád na zem a neskôr
kopaním a stúpaním v sále kultúrneho domu, kde do dolnej časti tela ležiaceho poškodeného obaja

kopali, stúpali mu na nohy, čím mu spôsobili pomliaždenie stehna pravej nohy (všetko zranenia s
obmedzením v obvyklom spôsobe života do 7 dní) a v neposlednom rade naplnil obžalovaný G. Z.
znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví so spôsobením ťažkej ujmy, pretože práve v
dôsledku jeho samostatného konania - úderu poškodeného po hlave odzadu, sa tento dostal do stavu
bezvedomia, nastal u neho nekoordinovaný pohyb, ktorým nohu vyrotoval do vonka, čím u neho vzniklo

roztrhnutie šľachového aparátu vonkajšieho členka pravej nohy s obmedzením v obvyklom spôsobe
života na 8 týždňov. Obaja obžalovaní týmto napadnutím poškodeného sa dopustili fyzicky a na mieste
verejnosti prístupnom výtržnosti, čím porušili záujem spoločnosti na ochrane pokojného občianskeho
spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Obžalovaný G. Z. svojím
zavineným konaním zároveň porušil záujem spoločnosti na ochrane ľudského zdravia. Zodpovednosť

obžalovaného za ťažší následok (ťažká ujma na zdraví) možno vyvodiť zo spôsobu, akým bol útok proti
telesnej integrite poškodeného vedený - išlo o neočakávaný úder odzadu smerujúci na hlavu. Z hľadiska
subjektívnej stránky konanie oboch obžalovaných súd posúdil v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona
akospáchanévpriamomúmysle,pretožechcelisvojímkonanímspôsobiťohrozenieaporušeniezáujmu
chráneného týmto zákonom. Obaja obžalovaní sú plne trestne zodpovednými osobami. Zároveň mal

súd naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona pri oboch žalovaných
prečinoch, z pohľadu, či je ich závažnosť nepatrná, za preukázaný so zreteľom na spôsob vykonania
skutku, závažnosť následku, okolnosti, za ktorých boli spáchané, mieru zavinenia páchateľov.Súd odmietol vykonať dôkaz vypočutím svedkov F. C., L. R., F.Á. Š., L. L., Š. K., G.. Ľ. L., G..
D. W., G.. C. D., vykonaním ohliadky košele poškodeného, vykonaním vyšetrovacieho pokusu a
rekonštrukcie na mieste, vyžiadaním spisu vedeného na OO PZ Liptovský Mikuláš ČVS: ORP-28/OO-

LM-2014, vykonaním kontrolného znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva a oboznámením
sa dokumentácie na CD, ktorých obsahom sú snímky z magnetickej rezonancie, pretože sa týkajú
okolností nepodstatných pre rozhodnutie, pretože skutkový stav bol zistený dostatočným spôsobom pre
konečné rozhodnutie a uvedené dôkazy by nemohli žiadnym spôsobom prispieť k zmene vyhodnotenia
dôkaznej situácie a dosiahnuť iné rozhodnutie súdu v tejto trestnej veci. Pri návrhu na vykonanie

dôkazu obhliadkou košele poškodeného je potrebné poukázať na výpoveď samotného poškodeného,
ktorý uviedol, že ju poskytol do iného trestného konania (trestné oznámenie podala obž. L. T.) a má
dokonca potvrdenie o jej fyzickej likvidácii, čiže ide o objektívne nevykonateľný dôkaz.

K osobe obžalovaného G. Z. zo správy o povesti vyplýva, že jeho správanie nevybočuje z bežných
zvyklostí, preto nebolo predmetom riešenia komisiou pre ochranu verejného poriadku. Z lustrácie

v registri priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je preukázané spáchanie jedného
priestupku pre porušenie pravidiel cestnej premávky v roku 2016, riešené uložením blokovej pokuty. V
odpise registra trestov nemá žiaden záznam a iné trestné konanie sa proti nemu nevedie.

K osobe obžalovanej L. T. zo správy o povesti Mesta Liptovský Mikuláš vyplýva, že je vydatá, na

Mestskom úrade Liptovský Mikuláš nebolo voči nej vedené priestupkové konanie. Podľa lustrácie v
registripriestupkovMinisterstvavnútraSlovenskejrepublikysadopustilaštyrochpriestupkov porušením
pravidiel cestnej premávky v rokoch 2013-2014, ktoré boli riešené uložením blokových pokút. V odpise
registra trestov nemá žiaden záznam a iné trestné konanie sa proti nej nevedie.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného
zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil,

že u oboch obžalovaných je možné prihliadnuť na jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.
j/ Trestného zákona, keďže pred spáchaním skutku obaja viedli riadny život (záznamy o priestupkoch
vzhľadom na nízku sumu blokovej pokuty, odlišný charakter chráneného záujmu, ojedinelosť a odstup
času od ich spáchania nemožno považovať za závažné porušenie priestupkového zákona, pre ktoré
by sa u obžalovaných súd nemohol stotožniť s priznaním tejto poľahčujúcej okolnosti). U obžalovanej

nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť a u obžalovaného G. Z. bolo potrebné prihliadnuť na jednu
priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Trestného zákona, keďže svojím konaním spáchal viac
trestných činov.

U obžalovanej L. T. za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť trest

odňatia slobody až na tri roky. Pri zistenej prevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu, súd mohol ukladať trest odňatia slobody vo výmere
až na 2 roky. S poukazom na osobu páchateľky, okolnosti spáchania skutku, povahu spáchaného
prečinu, rešpektujúc individuálnu i generálnu prevenciu, zásadu proporcionality trestu a následku
trestného činu, a v neposlednom rade aj majetkové pomery obžalovanej, ktorá je zamestnaná, teda bude

schopná peňažný trest zaplatiť, súd vyhodnotil, že dostatočným a primeraným je uloženie alternatívneho
trestu, a to peňažného trestu bližšie pri dolnej hranici trestnej sadzby ustanovenej zákonom, ktorý z
hľadiska naplnenia účelu trestu možno považovať v tomto prípade za postačujúci. Pre prípad, že by
výkon uloženého peňažného trestu bol úmyselne zmarený, súd obligatórne ustanovil náhradný trest
odňatia slobody vo výmere troch mesiacov.

U obžalovaného G. Z. za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona možno
uložiť trest odňatia slobody na dva roky až päť rokov a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1
Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody až na tri roky, pri rovnosti pomeru poľahčujúcicha priťažujúcich okolností ostávajú tieto sadzby nezmenené. Keďže sa obžalovaný svojím konaním
dopustil dvoch prečinov, súd v súlade s ustanovením § 41 ods. 1 Trestného zákona ukladal trest úhrnný
podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, teda

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona. Keďže obžalovaný samostatným
konaním spôsobil závažnejší následok, okolnosti skutku, ako aj spôsobený následok súd vyhodnotil,
že dostatočným a primeraným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu je uloženie úhrnného trestu
odňatiaslobody,ktorývymeralnasamejdolnejhranicitrestnejsadzbyvovýmere2rokyspodmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v rovnakej výmere, t. j. 2 roky, pretože je zrejmé, že skutok, ktorého sa

dopustil bol ojedinelým vybočením z inak riadneho spôsobu vedenia života a nie je potrebné ukladať
prísnejší trest. Dĺžka skúšobnej doby má slúžiť na to, aby v priebehu jej plynutia jednak preukázal, že
sa účel uloženého trestu dosiahol aj bez jeho výkonu a je schopný v tomto čase viesť riadny život.
Vzhľadom na doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného súd nemá pochybnosť, že účel generálnej, ale
najmä individuálnej prevencie dostatočne splní takýto druh a výmera trestu.

V rámci adhézneho konania, súd priznal poškodenému náhradu škodu vo výške 1.895,20 eura, na
ktorých úhradu zaviazal podľa záveru o vine obžalovaného G. Z. k zraneniam spôsobeným jeho
konaním. Poškodený si túto škodu riadne a včas uplatnil už v prípravnom konaní, bola riadne
zdokladovaná a priznaný rozsah náhrady škody spočíva v bolestnom za utrpené zranenia, ktoré boli
lekárskym posudkom o bolestnom bodovo stanovené za jednotlivé zranenia spolu na 115 bodov.

Opatrením Ministerstva zdravotníctva SR k zákonu Národnej rady SR č. 437/2004 Z. z. o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, vyhláseným v
Zbierke zákonov SR bola v roku 2014 ustanovená výška náhrady za bolesť - hodnota 1 bodu v sume
16,48 eura, t. j. 115 x 16,48 eura = 1.895,20 eura. V prevyšujúcej časti poškodeného odkázal na civilný
proces z nasledovných dôvodov. Pokiaľ si poškodený uplatňoval náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia, vo výške 988,80 eura, predložil vyčíslenie G.. L. ku dňu 21. 11. 2014, pričom z § 8 ods.
4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia,
vyplýva, že lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za
ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od
poškodenia na zdraví (k čomu sa vyjadril aj samotný znalec na hlavnom pojednávaní, že trvalé

následky a sťaženie spoločenského uplatnenia sa hodnotia po roku od vzniku zranenia), teda takéto
vyčíslenie bolo vyhotovené predčasne a naviac nepríslušnou lekárkou (s poukazom na § 2 ods. 3
písm. d/ citovaného zákona mal byť posudok vyhotovený posudzujúcim lekárom, ktorým je lekár, ktorý
naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví). Ďalej si poškodený uplatnil náhradu
škody za majetkovú ujmu vo výške 873,16 eura spôsobenú rozbitím okuliarov a výdavky spojené s

úhradami u lekárov, dopravou a pod., pričom súd pri čítaní listinných dôkazov z vyjadrenia poškodeného
zistil, že sú uplatňované náklady, ktoré nevznikli v priamej súvislosti s prejednávaným skutkom (žiaden
zo svedkov neuvádzal, že poškodený mal okuliare rozbité, práve naopak, po skutku mu boli vrátené,
taktiež sa poškodený vyjadril, že JUDr. Peter Janči je jeho právnym zástupcom v inej právnej veci),
tieto náklady, preto nemožno priznať. Rozsah uplatnenej náhrady za stratu na zárobku vo výške 825,51

eura (za obdobie 21. 4. - 23. 7. 2014) taktiež nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, pretože znalec
stanovil trvanie práceneschopnosti v rozsahu 8 týždňov, teda uplatnená náhrada túto dobu presahuje.
Je preto zrejmé, že pokiaľ by sa chcel súd zaoberať otázkou oprávnenosti týchto nárokov poškodeného,
musel by vykonať ďalšie dokazovanie, čo zrejme presahuje potreby trestného konania. K uplatneným
trovám vzniknutým s pribraním splnomocnenca súd uvádza, že o týchto bude rozhodnuté v súlade s

ustanovením § 557 Trestného poriadku po právoplatnosti konečného rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť

na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátnyorgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len

osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním

len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

V Liptovskom Mikuláši, dňa 21. januára 2019