Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316200724
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316200724.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej
veci žalobkyne: O. E., J.. E., Z.. X.X.XXXX, B. Q., X. XXXX/XX zastúpená VIA LEGE, s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Pata, Veterná 1093, IČO: 36 866 415 proti žalovanej: F. E., J.. U., Z.. XX.X.XXXX,
bytom F.. B. F. XXXX/X zastúpená JUDr. Ivetou Lečéšovou, advokátkou so sídlom Nitra, Farská 28, IČO:
42 041 724, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k pozemkom vedeným Z. E. Č.. XXXX X. A.. Ú..
O. A. ako parc. reg. „C. Č.. XXXX/X - I. H. V. XXXX F. T. X.. J.. „. Č.. XXXX/X - záhrady o výmere XXX F..

Súd zrušené podielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva
žalobkyne p r i k a z u j e novovytvorenú parc. J.. „. Č.. XXXX/XX - I. H. V.Ý. XXX F. a do výlučného
vlastníctva žalovanej p r i k a z u j e novovytvorenú parc. J.. „.“. Č.. XXXX/X - I. H. V. XXXX
F. a novovytvorenú X.. J.. „. Č.. XXXX/XX - záhrady o výmere XXX F.. Novovytvorené parcely boli

pritom vytvorené U. X. Č.. XXX/XXXX, ktorý bol pod číslom XX/XXXX overený Okresným úradom Šaľa,
katastrálny odbor dňa 12.1.2016 a tvorí prílohu tohto rozhodnutia.

Súd na parc. J.. „. Č.. XXXX/XX - I. H. V. XXX F. z r i a ď u j evecné bremeno spočívajúce v práve
prechodu peši a prejazde motorovými a nemotorovými vozidlami cez celú parcelu reg. „C. Č.. XXXX/
XX - záhrady o výmere XXX F. v prospech vlastníka novovzniknutej parc. reg. „C. Č.. XXXX/X - I.

H. V. X XXX m2.

Súd žalobkyni p r i z n á v a plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 20.1.2016 domáhala, aby súd zrušil a vyporiadal jej
podielové spoluvlastníctvo so žalovanou na nehnuteľnostiach vedených na E. Č.. XXXX X. A.. Ú.. O. A.Ľ.
T. X.. J.. „. Č.. XXXX/X - I. H. V. X XXX F. T. X.. J.. „. Č.. XXXX/X - I. H. V. XXX F.. Spoluvlastnícky režim
na uvedených nehnuteľnostiach bol pritom taký, že žalobkyňa bola spoluvlastníčkou špecifikovaných

nehnuteľnostívpomere1/16kcelkuažalovanávpomere15/16kcelku.Podľatvrdenížalobkynedohoda
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva so žalovanou nie je možná, preto bola nútená sa
so svojim nárokom obrátiť na súd. Podľa argumentácie žalobkyne sú nehnuteľnosti reálne deliteľné a
preto navrhla, aby súd po zrušení podielového spoluvlastníctva vykonal ich vyporiadanie v súlade s U.
X. Č.. XXX/XXXX, A. L. XX.XX.XXXX V. J. B. - J. U. U. práce a ktorý bol úradne overený Okresným
úradom Šaľa, katastrálnym odborom dňa 12.1.2016 pod č. X/XXXX.

2. Žalovaná sa k návrhu vyjadrila tak, že so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasila, avšak
nesúhlasila s navrhnutým spôsobom vyporiadania, pričom poukázala na to, že pri navrhovanomspôsobe vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva strán sporu navrhnutou formou reálneho
rozdelenia pozemkov nebude dodržaná požiadavka ich budúcej využiteľnosti a tento spôsob výrazne
zníži hodnotu všetkých novovytvorených pozemkov, pričom do vlastníctva žalovanej má byť prikázaná

novovytvorená parc. reg. „C. Č.. XXXX/XX H. V. XXX F., ktorá nie je pre žalovanú žiadnym spôsobom
využiteľná. Zníženie hodnoty novovytvorenej parc. reg. „C“ č. XXXX/X ktorá vznikla zlúčením pôvodnej
parcely č. XXXX/X a dovtedajšej parcely č. XXXX/X, videla žalovaná najmä v tom, že k tejto parcele
nebude zabezpečený priamy prístup z verejnej komunikácie. Prístup k nej bude realizovaný iba
prostredníctvom navrhovaného vecného bremena, čo výrazným spôsobom zníži bonitu tejto parcely

a ovplyvní jej ďalší možný predaj. Žalovaná taktiež poukázala na to, že snahou žalobkyne ktorú
realizuje prostredníctvom svojej žaloby je to, aby získala druhý prístup z verejnej komunikácie k parc.
Č.. XXXX/X, ktorá sa nachádza v susedstve vyporiadávaných nehnuteľností a na ktorej je žalobkyňa
spoluvlastníčkou. Vzhľadom na veľkou spoluvlastníckych podielov preto žalovaná navrhla, aby súd
zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že sporné nehnuteľnosti prikáže do jej výlučného
vlastníctva, pričom ona bude zaviazaná vyplatiť žalobkyni za jej spoluvlastnícky podiel primeranú

náhradu.

3. Súd vo veci vypočul strany sporu, oboznámil sa s obsahom podstatného a na vec sa vzťahujúceho
spisového materiálu, najmä s obsahom Znaleckého X. Č.. X/XXXX a po takto vykonanom dokazovaní
zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalobkyňa a žalovaná sú spoluvlastníčkami nehnuteľností vedených na E. Č.. XXXX X. A.. Ú.. O.
A. T. X.. J.. „. Č.. XXXX/X - I. H. V. XXXX F. T. X.. J.. „.“. Č.. XXXX/X - I. H. V. XXX F.. Žalobkyňa je
spoluvlastníčkou na týchto nehnuteľnostiach v pomere X/XX k celku a žalovaná v pomere XX/XX k celku.
Pred podaním žalobného návrhu medzi stranami sporu prebiehala písomná komunikácia, pričom strany

sporu k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedospeli. preto sa žalobkyňa po
vypracovaní geometrického plánu obrátila so svojou žalobou na súd.

5. Pred rozhodnutím vo veci samej vychádzal súd zo zhodného stanoviska oboch strán, ktoré nemali
záujem na ďalšom trvaní podielového spoluvlastníctva, preto na základe zhodných stanovísk sporových

strán rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva. Následne súd po vyriešení otázky zrušenia
podielového spoluvlastníctva vykonával ďalšie dokazovanie za účelom zistenia predpokladov akým
spôsobom je najvhodnejšie toto zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadať, pričom v tejto otázke
boli stanoviská strán diametrálne odlišné. Žalobkyňa žiadala vykonať vyporiadanie reálnym rozdelením
nehnuteľností, pričom poukázala na závery Znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý stanovil 4 alternatívy

reálneho rozdelenia nehnuteľností, z ktorých žalobkyňa súhlasila s alternatívami č. 1, č. 2 a č. 4.
Alternatíva č. 3 nebola pre žalobkyňu akceptovateľná, pretože táto by predpokladala dohodu strán sporu
a boli do tejto alternatívy zahrnuté aj parc. reg. „C“ č. XXXX/X, ktorej je vlastníčkou žalovaná a parc. reg.
„C“. Č.. XXXX/XX, ktorej je vlastníčkou žalobkyňa. Naopak žalovaná po doručení znaleckého posudku
zotrvalanasvojomstanovisku,žežiadavyporiadanievykonaťprikázanímnehnuteľnostídojejvýlučného

vlastníctva, pričom poukázala, že pre ňu by bola prijateľná aj alternatíva č. 3 stanovená v znaleckom
posudku, avšak táto bola žalovanou odmietnutá.

6. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

7. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové a bezpodielové.

8. Na základe vyššie cit. ustanovení bolo v konaní nesporné, že žalobkyňa a žalovaná sú
spoluvlastníčkami nehnuteľností na E. Č.. XXXX X. A.. Ú.. O. A. T. X.. J.. „. Č.. XXXX/X - I.O. H. V. XXXX
F. T. X.. J.. „. Č.. XXXX/X - I. H. V. XXX m2.

9. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode zruší súd spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom. Prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

10. Na základe vyššie cit. ustanovenia Obč. zákonníka preto súd po zrušení podielového
spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam skúmal otázku možnej reálnej deliteľnostivyporiadávaných nehnuteľností a dospel k názoru, že vzhľadom na charakter týchto nehnuteľností
ktorými sú pozemky je potrebné vykonať ich vyporiadanie reálnym rozdelením, nakoľko táto zákonom
favorizovaná možnosť je reálne vykonateľná. Možnosť reálneho rozdelenia pritom jednoznačne vyplýva

aj zo I. X. Č.. X/XXXX, ktorý bol v rámci konania vyhotovený a v ktorom boli stanovené 4 alternatívy
možného reálneho rozdelenia nehnuteľností. Uvedený znalecký posudok bol pritom vykonaný na
základe zhodných návrhov strán sporu prednesených na pojednávaní dňa 18.11.2016. Ako už súd
uviedol reálna deliteľnosť sporných nehnuteľností je preukázaná znaleckým dokazovaním, pričom sa
súd nemohol stotožniť s argumentáciou žalovanej strany, že navrhnutým spôsobom reálneho rozdelenia

nedochádza k reálnemu rozdeleniu všetkých nehnuteľností, ale toto delenie sa týka iba parc. reg. „C.
Č.. XXXX/X, pričom parcely č. XXXX/X sa táto deľba žiadnym spôsobom reálne nedotkne. V tejto
súvislosti dáva súd do pozornosti žalobkyni, že reálne rozdelenie nehnuteľností ktoré sú vyporiadávané
v jednom súbore majetku sa nemusí dotknúť každej z týchto nehnuteľností, pretože vzhľadom na
veľkosť spoluvlastníckych podielov nemusí nastať reálne taká situácia, že každý zo spoluvlastníkov
bude výlučným vlastníkom časti pôvodných nehnuteľností. V tomto prípade sa vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva týkalo aj parc. reg. „C. Č.. XXXX/X, ktorá bola na základe geometrického plánu
z ktorého súd pri vyporiadávaní podielového spoluvlastníctva vychádzal zlúčená zo zostávajúcou
časťou pôvodnej parcely XXXX/X. Ak by sme pripustili argumentáciu žalovanej strany, musel by
súd vyporiadávané nehnuteľnosti rozdeľovať tak, že žalobkyni by bolo odčlenených z každej tejto
nehnuteľnosti parcely v rozsahu 1/6 pomeru k jej výmere. Keďže súd vyporiadával spoluvlastníctvo k

nehnuteľnostiam ako k celku, považoval námietky žalovanej strany za nedôvodné.

11. Čo sa týka námietok žalovanej o tom, že navrhovaný spôsob vyporiadania nehnuteľností bude
mať vplyv na budúcu využiteľnosť pozemkov a jeho dôsledkom bude zníženie ich hodnoty, taktiež
nepovažoval súd za dôvodné. Z navrhovaného spôsobu vyporiadania pritom jednoznačne vyplýva, že

novovytvorené nehnuteľnosti budú mať všetky zabezpečené prepojenie s verejnou komunikáciou. Podľa
názoru súdu nie je pritom podstatné, či je tento príjazd realizovaný priamo z verejnej komunikácie alebo
prostredníctvomzriadenéhovecnéhobremena.Čosatýkatvrdenéhozníženiahodnotynovovzniknutých
nehnuteľností, túto súd nepovažoval za preukázanú, pretože toto svoje tvrdenie žalovaná nepodložila
žiadnymi ďalšími dôkazmi, pričom sama žalovaná a dokonca ani súd nie sú subjekty odborne spôsobilé

posúdiť vplyv navrhovaného vyporiadania spoluvlastníctva na cenu novovzniknutých pozemkov.
Navrhovaný spôsob vyporiadania už pritom bol žalovanej známy po doručení podanej žaloby, ktorá
obsahovala ako svoju prílohu U. X. Č.. XXX/XXXX, na ktorom bolo zachytené navrhované vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. Žalovaná preto mala podľa názoru súdu postupovať tak, že si mohla
nechať urobiť súkromno-znalecký posudok za účelom preukázania svojich tvrdení, ktorý by jednoznačne

odpovedal na otázku aký vplyv bude mať navrhované vyporiadanie spoluvlastníctva na hodnotu nových
pozemkov. Takýto postup však žalovaná nezvolila, pričom takýto znalecký posudok vyhotoviť navrhla
až v priebehu konania, pričom navyše žiadala, aby ho nariadil súd v zmysle § 207 ods. 1 CSP. takýto
postup žalovanej je podľa názoru súdu v rozpore so zásadou koncentrácie konania a preto nie je možné
návrhžalobkynenadoplneniedokazovaniaažsniekoľkomesačnýmodstupompotom,čojejbolaznáma

navrhovaná forma vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom akceptovať. Súd taktiež nenariadil
znaleckého dokazovanie na návrh žalovanej podľa § 207 ods. 1 CSP z toho dôvodu, že dané zákonné
ustanovenie ustanovuje súdom nariadené znalecké dokazovanie iba pre prípady, keď rozhodnutie vo
veciakotakézávisíodposúdeniaskutočností,naktorésúpotrebnévedecképoznatky. Totoustanovenie
CSP podľa názoru súdu nie je možné aplikovať v prípadoch, keď je znalecké dokazovanie potrebné

na preukázanie tvrdení strany sporu. Na takéto účely slúži inštitút súkromného znaleckého posudku
podľa § 209 CSP. Postupom aký žiadala žalovaná by súd porušil zásadu koncentrácie konania a zásadu
rovnosti strán sporu, pretože by nariaďoval znalecké dokazovanie za účelom preukázania tvrdení jednej
zosporovýchstrán. Zuvedenéhodôvodutedasúdargumentáciu ženavrhovanýmvyporiadanímdôjdek
zníženiuhodnotynovovytvorenýchpozemkovpovažovalzanedôvodnú,pretožejužalovanánepodporila

žiadnymi relevantnými dôkazmi v rámci aktivity sporovej strany. Súd v uvedenom vychádzal aj z toho,
že v zmysle novej koncepcie dokazovania ustanovenej CSP súd nemôže svojim konaním nahrádzať
zákonom vyžadovanú aktivitu sporových strán.

12. Čo sa týka výhrad, že novovzniknuté parcely prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej budú

mať zabezpečený prístup z verejnej komunikácie iba cez zriadené vecné bremeno, nepovažoval súd
taktiež za relevantné a to z dôvodu, že Občiansky zákonník obsahuje iba požiadavku zabezpečenia
prístupu k nehnuteľnosti avšak neustanovuje, akej kvality a akého právneho režimu má tento prístup byť.
Podľa názoru súdu je nepochybné, že zriadením vecného bremena ktoré spočíva v práve prechodu ceznovovzniknutú parcelu 1419/16 v celom jej rozsahu bude dostatočným spôsobom zabezpečené právo
prechodu z verejnej komunikácie na parc. Č.. XXXX/X.

13. Súd sa stotožnil s návrhom žalovanej na takéto vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom
jeho vhodnosť videl aj v tom, že novozriadená parc. č. XXXX/XX je priľahlá k parcele č. XXXX/XX,
ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, pričom pre žalobkyňu boli podľa jej stanoviska taktiež
akceptovateľné aj iné alternatívy č. 1 a č. 2 stanovené v Znaleckom posudku Č.. X/XXXX. Súd ďalej
poukazuje na to, že novovzniknutá parc. č. XXXX/XX je podľa tvrdení žalovanej vzhľadom na jej výmeru

pre ňu nevyužiteľná, avšak žalovaná zabúda na tú skutočnosť, že výmera tejto parcely môže byť
zväčšená o ďalších XX F., nakoľko priľahlá parcela č. XXXX/X je vo výlučnom vlastníctve žalovanej.
Spolu tak budú mať tieto parcely výmeru XXX F., čo zvyšuje ich využiteľnosť.

14. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej

novovzniknutej nehnuteľnosti.

15. V zmysle vyššie cit. zákonného ustanovenia súd zriadil vecné bremeno tak ako je formulované vo
výroku tohto rozsudku a to v prospech vlastníka parc. č. XXXX/X. Čo sa týka argumentácie k tomuto
vecnému bremenu poukazuje súd na skutočnosti uvedené vyššie, pričom navyše poznamenáva, že

zriadené vecné bremeno v celom rozsahu novovzniknutej parcely č. XXXX/XX nepochybne výrazným
spôsobom obmedzí žalobkyňu v možnosti využitia tejto parcely, pretože v podstate celá novovzniknutá
parcela môže slúžiť na prechod ďalšej novovzniknutej parcele číslo XXXX/X.

16. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd žalobkyni priznal plnú náhradu trov

konania, pretože mala vo veci plný úspech a súd na jej návrh podielové spoluvlastníctvo so žalovanou
zrušil a vyporiadal ho v podstate spôsobom, ktorý navrhla už v svojej žalobe žalobkyňa. Z uvedeného
preto jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa bola procesne úspešnou stranou sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Príloha:
Fotokópia Geometrického plánu zo dňa 18.12.2015 č. 122/2015 vyhotovený Róbertom Benkom - RB
GEO geodetické práce úradne overený Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor dňa 12.1.2016 pod
č. 5/2016.