Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/77/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231358
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1110231358.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci
navrhovateľa: Lawyer Partners, a.s., so sídlom Prievozská 37, 821 09 Bratislava, IČO: 35 944 471,
zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej

nesprávnym úradným postupom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 14.7.2010, zmeneným písomným podaním doručeným súdu
dňa 8.2.2012, v zmysle ktorého súd pripustil zmenu petitu návrhu uznesením č. k. 9 C 77/2010-326 zo
dňa 16.5.2012 žiadal, aby súd určil medzitýmnym rozsudkom, že odporca je zodpovedný za škodu,
ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bardejov, pretože tento

neprijal návrhy navrhovateľa na začatie občianskeho súdneho konania podané elektronickou formou
dňa 19.10.2006. Zároveň žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi: 1) na istine
tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov 7.171.21 €, 2) na príslušenstve tvorenom sumou poplatkov
z omeškania 18. 199.561.84 €, 3) na príslušenstve tvorenom sumou nákladov spojených s uplatnením
istiny 32.147.10 €. Zároveň sa voči odporcovi domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy 322.080 € a
náhradytrovsúdnehokonania.Súdpredmetnýmuznesenímzastavilkonanievčastinávrhu ozaplatenie

sumy 915.257,53 €, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ pôvodne domáhal titulom ušlého zisku, materiálnej
škody titulom úročenia finančného kapitálu a náhrady škody, ktorú si navrhovateľ uplatňoval titulom
náhrady výdavkov vynaložených v konaní pred ESĽP. Navrhovateľ sa domáhal náhrady škody aj z
titulu nezákonného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 6.6.2007 sp. zn. II. ÚS
123/07-42.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že mu vznikla škoda ako aj nárok na priznanie nemajetkovej ujmy
titulom nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Bardejov, ktorý odmietol

prijať návrhy navrhovateľa doručené okresnému súdu dňa 19.10.2006 zachytené na DVD nosiči.
Návrhy boli zachytené na jednom DVD nosiči, ktorý obsahoval elektronické podania - návrhy
podpísanézaručenýmelektronickýmpodpisom.OkresnýsúdBardejovnauvedenéelektronicképodanie
reagoval listom, v ktorom navrhovateľovi oznámil, že nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, v
dôsledku čoho nespĺňa podmienky zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise, z ktorého dôvodu
vrátil navrhovateľovi elektronické dokumenty uchované na DVD nosiči. Okresný súd Bardejov takto

postupoval napriek skutočnosti, že urobiť podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným
elektronickým podpisom, podľa osobitného zákona, bolo možné už od 1.5.2002 a nie je teda vinou
navrhovateľa, že okresný súd nemal vytvorené podmienky na prijímanie takýchto podaní. Občianskysúdny poriadok považoval a aj považuje všetky spôsoby podania za rovnocenné a zo žiadneho
ustanovenia nevyplýva, že by písomné podanie malo byť pred ostatnými spôsobmi uprednostňované.
Navrhovateľ v domnienke, že okresný súd odstránil nedostatky, ktoré boli dôvodom neprijatia

elektronického podania zo dňa 19.10.2006, teda, že vytvoril podmienky na prijatie takýchto podaní v
súlade so zákonom o elektronickom podpise a vyhláškou NBU č. 542/2002 Z. z., podal opätovne po
uplynutí dlhšieho obdobia všetky vrátené žaloby a podanie opäť uskutočnil elektronickými prostriedkami.
Okresný súd však navrhovateľovi opäť oznámil, že nedisponuje technickými prostriedkami na prijímanie
podaní elektronickou formou so zaručeným elektronickým podpisom.

Nezákonným postupom okresného súdu bola odňatá navrhovateľovi možnosť konať pred súdom.
Postup súdu bol v rozpore so zákonom o elektronickom podpise, ktorým bolo novelizované ustanovenie
§ 42 ods. 1 O. s. p. napriek tomu, že navrhovateľ dodržal zákonom ustanovený postup a urobil podanie v
súladesozákonomelektronickýmiprostriedkamipodpísanézaručenýmelektronickýmpodpisom,nebolo
toto podanie súdom prijaté.
Navrhovateľ podal podľa článku 127 Ústavy Slovenskej republiky sťažnosť pre porušenie základného

práva na prístup k súdu. Navrhovateľ v sťažnosti uviedol právnu argumentáciu a žiadal, aby Ústavný
súdu Slovenskej republiky po právnom posúdení veci a po vykonanom dokazovaní vydal nález,
ktorým by určil, že základné právo navrhovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom
práva na nezávislom súde a nestrannom súde podľa č.l.46 ods.1 Ústavy SR v spojení s právom
na spravodlivý proces podľa č. l. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských páv a základných slobôd

postupom okresného súdu bolo porušené, zároveň sa navrhovateľ sťažnosťou domáhal určenia, že
podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom bolo
urobené zákonom ustanoveným spôsobom a zároveň žiadal, aby Ústavný súd SR prikázal okresnému
súdu konať. Navrhovateľ sa zároveň domáhal, aby mu Ústavný súd SR priznal primerané finančné
zadosťučinenie za každé jednotlivé porušenie domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom práva

na nezávislom a nestrannom súde podľa č.l.46 ods.1 Ústavy SR, zároveň si navrhovateľ uplatnil aj
náhradu trov konania. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť navrhovateľa predbežne prerokoval
na neverejnom zasadnutí a rozhodnutím II.ÚS 132/2007-42 zo dňa 6.6.2007 a sťažnosť navrhovateľa
odmietol ako podanú oneskorene. Navrhovateľ má za to Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol
nezákonne, keďže podľa navrhovateľa neprávne interpretoval a aplikoval ust. §53 ods.3 zákona č.

38/1993 Z. z.,v dôsledku čoho nesprávne posúdil splnenie formálnej podmienky podania sťažnosti a o
dodržaní zákonom stanovenej lehote nesprávne rozhodol.
Vyššie popísaným protiprávnym konaním okresného súdu Bardejov vznikla navrhovateľovi majetková
škoda: 1) na istine tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov 7.171.21 €, 2) na príslušenstve
tvorenom sumou poplatkov z omeškania 18. 199.561.84 €, 3) na príslušenstve tvorenom sumou

nákladov spojených s uplatnením istiny 32.147.10 €. Uplatnená škoda, ktorá bola spôsobená porušením
práva na prístup súdu, vnikla podľa názoru navrhovateľa tým, že došlo k premlčaniu práv na zaplatenie
pohľadávok navrhovateľa voči žalovaným odporcom - poplatníkom koncesionárskych poplatkov, čo de
facto spôsobilo nevymáhateľnosť týchto pohľadávok a zánik majetkových práv navrhovateľa vo vzťahu
k istine. Navrhovateľ návrhmi na DVD nosiči si uplatňoval voči žalovaným pohľadávky, ktorých je

vlastníkom na základe uzatvorenej rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.7.2005 so
Slovenským rozhlasom. Neprijatím žalobných návrhov okresným súdom bol vylúčený účinok § 112
veta prvá OZ, čím spôsobil uplynutie premlčacej doby vo vzťahu k majetkovým právam navrhovateľa.
Navrhovateľ bude musieť v množstve ústne prejednávaných sporov čeliť námietkam premlčania. Podľa
názoru navrhovateľa ku dňu podania návrhu sú premlčané všetky práva na zaplatenie pohľadávok,

ktoré si navrhovateľ uplatnil elektronickým podaním na okresnom súde. Aby mohol navrhovateľ vymáhať
poplatky z omeškania, musel najprv uplatniť postup upravený v rozhodnom čase platným ustanovením
§ 9 zák. č. 212/1995 Z. z. Až následne si mohol navrhovateľ uplatniť právo na poplatok z omeškania.
Navrhovateľ tiež žiadal priznať náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 322.080 €, ktorá bude spravodlivou
satisfakciou za utrpený zásah do základných práv a má kompenzovať každé porušenie práva na prístup

k súdu, ktoré navrhovateľ uplatňoval na okresnom súde odmietnutím DVD nosiča, ktorého obsahom
bolo 488 návrhov na začatie konania. Navrhovateľ výšku uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy ustáli
ako súčin sumy 660 € za každé jednotlivé porušenie jeho základného práva s počtom jednotlivých
podaní zachytených na DVD nosiči (488 podaní x 660 € = 322 080 €). Takto vyčíslená nemajetková
ujma je podľa názoru navrhovateľa spravodlivou satisfakciou za mnohonásobné a výrazné porušenie

práva na prístup k súdu. Navrhovateľ má za to, že len samotné konštatovanie porušenia základného
práva nie je dostatočným zadosťučinením.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 18.8.2011, ktorým žiadal, aby
súd konanie zastavil s poukazom na ustanovenie § 159 ods. 3 O. s. p., nakoľko ESĽP rozsudkom zo dňa16.6.2009 rozhodol vo veci podaných sťažností navrhovateľom tak, že konštatoval porušenie čl. 6 ods.1
Dohovoru, navrhovateľovi priznal sumu 10 000 € spolu s akokoľvek daňou, ktorá môže byť vyrúbená
z titulu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a sumu 8 000 € spolu s akoukoľvek daňou, ktorá môže

byť vyrúbená z titulu nákladov a výdavkov. ESĽP svojim rozsudkom nepriznal navrhovateľom uplatnený
nárok z titulu majetkovej škody v sume 506 928 253,43 € a sumu 4 681 069,49 € z titulu nemajetkovej
ujmy.
K nezákonnému rozhodnutiu Ústavného súdu SR zo dňa 6.6.2007 sp. zn. II. ÚS 132/07-42 odporca
uviedol s poukazom na ustanovenia §5 a §6 zákona č.514/2003 Z. z., že navrhovateľ sa nemôže v

konaní domáhaťnáhradyškodytitulomnezákonnéhorozhodnutia,nakoľkotakéhotonárokubysamohol
domáhať iba v prípade, ak by nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý
by toto rozhodnutie z dôvodu jeho nezákonnosti zmenil alebo zrušil. Takáto podmienka nepochybne
naplnená nebola. Rozhodnutie Ústavného súdu SR nebolo zrušené pre nezákonnosť a jeho prípadná
nezákonnosť nemôže byť skúmaná Okresným súdom v prejednávanej veci.
V súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom okresného súdu, odporca vzniesol námietku

premlčania uplatneného nároku s poukazom na ustanovenie §19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., k
nesprávnemu úradnému postupu súdu malo dôjsť dňa 19.10.2006, žaloba bola doručená súdu dňa
14.7.2010. Lehota na uplatnenie tohto nároku navrhovateľovi uplynula dňa 19.4.2010 (s pripočítaním
lehoty na predbežné prerokovanie nároku, počas ktorej premlčacia lehota neplynie).
Odporca k samotnej výške škody namietal, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa

zák. č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem iného preukázať existenciu škody. Navrhovateľovi po
odmietnutí podania okresným súdom nič nebránilo, aby svoje návrhy doručil súdu aj v inej forme ako
elektronickými prostriedkami, mohol tak predísť riziku vzniku škody a to s poukazom na ustanovenie
§ 415 a § 417 OZ. Odporca ďalej namietal tvrdenie navrhovateľa, že došlo k premlčaniu nárokov
uplatnených dňa 19.10.2006 na DVD nosiči, pretože s poukazom na §§ 79 a 82 O. s. p. je nutné

vyvodiť záver, že súdne konanie bolo začaté dňom doručenia návrhov na DVD nosiči, teda dňom
19.10.2006, pričom účinok doručenia návrhov nemohol vylúčiť ani prípadný nesprávny úradný postup
okresného súdu. Neobstojí tak tvrdenie navrhovateľa o možnom neúspechu v konaniach z dôvodu
prípadnej námietky premlčania vznesenej v konaní odporcami. Odporca poukázal na rozhodnutie ESĽP
v zmysle ktorého na zabezpečenie nápravy mali byť navrhovateľove podania zaregistrované tak, ako

kebybolipodanékudňu,kedyichnavrhovateľpredložilsúduprvýkrát.Vtejtosúvislostiodporcapoukázal
na znenie článku 46 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého vysoké
zmluvné strany sa zaviazali, že sa budú riadiť právoplatným rozsudkom súdu vo všetkých sporoch,
ktorýchsústranami. Zároveňodporcapoukázalnaustanovenie§135ods.1,vetadruháO.s.p.vzmysle
ktoréhosúdjetiežviazanýrozhodnutímústavnéhosúdu aleboEurópskehosúdupreľudsképráva,ktoré

sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že súdy majú povinnosť
rešpektovať rozsudok ESĽP a zaregistrovať podania navrhovateľa k dátumu ich prvého podania
súdu. Odporca tiež poukázal na následný postup navrhovateľa po vrátení DVD nosiča, doručeného
súdu dňa 19.10.2006, ktorý bol následne súdom vrátený pre technickú nepripravenosť. Po zavedení
elektronickej podateľne opakovane požiadal okresný súd navrhovateľa o zaslanie elektronického

podania z 19.10.2006, aby súd mohol v jednotlivých veciach konať. Navrhovateľ však na výzvu reagoval
tak, že ich nemôže predložiť. Postoj navrhovateľa sa tak javí ako špekulatívny, keďže napriek viacerým
výzvam súdu nespolupracoval a DVD nosič s návrhmi nepredložil. Odporca zároveň poukázal na tú
skutočnosť, že v prípadoch, keď okresné súdy navrhovateľovi pôvodne predložené DVD nosiče nevrátili
a následne ich prijali a oboznámili sa s ich obsahom, bolo zistené, že návrhy vykazujú viaceré procesné

nedostatky, ani v jednej veci nebol navrhovateľom zaplatený súdny poplatok, bolo potrebné odstraňovať
nedostatky návrhov, mnohé konania o návrhoch navrhovateľa boli zastavené pre nezaplatenie súdneho
poplatku, napriek tomu navrhovateľ v nich nepokračoval, čím si škodu spôsobil sám. Je preto otázne,
či navrhovateľ, ktorý sa na konanie v merite veci vôbec nesústredil, mal na uplatňovaní svojich nárokov
na zaplatenie koncesionárskych poplatkov aj skutočný záujem alebo od samého začiatku mu išlo iba o

využitie možnosti na uplatnenie nárokov na odškodnenie na ÚS SR a ESĽP alebo nároku na náhradu
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Z pohľadu uplatnenej materiálnej škody by mal navrhovateľ
preukázať pri každej individuálnej pohľadávke skutočnú existenciu odporcu, nakoľko z vyjadrení súdov
je zrejmé, že sa odporcom, tak ako ich navrhovateľ označil v návrhoch na DVD nosiči, nepodarilo
v mnohých prípadoch doručovať písomnosti, a teda nie je zrejmé, či tieto subjekty vôbec existovali.

Odporcaďalej poukázalaj natúskutočnosť,ženavrhovateľ včasepodanianávrhu,ktorýmsadomáhal
náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu nepredložil žiadne právoplatné rozhodnutie súdu
o zamietnutí návrhu pre vznesenú námietku premlčania, a nepreukázal vymožiteľnosť pohľadávky ododporcov v čase, kedy malo dôjsť k predpokladanému vydaniu platobných rozkazov alebo rozsudkov
súdmi.
Z uvedeného vyplýva, že odporca nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať navrhovateľovi materiálnu

škodu tak ako si ju uplatnil, pretože nepreukázal, že k majetkovej škode došlo. Odporca ďalej
poukázal na tú skutočnosť, že si navrhovateľ príslušenstvo pohľadávok v predmetných konaniach
neuplatňoval, teda škoda v tomto rozsahu mu ani nemohla vzniknúť. Navrhovateľ tiež nepreukázal
ani náklady na súdne spory. Tieto nároky nemôžu byť opodstatnené už len preto, že zatiaľ neprebieha
meritórne konanie a ani jedna uplatnená pohľadávka nebola právoplatne prisúdená, takže vôbec nie

je zrejmé, že nároky navrhovateľa sú legitímne. Takisto je ničím nepodložená uplatnená materiálna
škoda spočívajúca v nákladoch navrhovateľa vynaložením finančných prostriedkov na ochranu jeho
legitímnych práv, t.j. úhradu trov zastúpenia, nákladov na telekomunikačné, administratívne a poštovné
výdaje. Trovy právneho zastúpenia spojené s konaniami vedenými pred okresným súdom mali a mohli
byť navrhovateľom v týchto konaniach uplatňované, nakoľko sú predmetom občianskeho súdneho
konania. Navrhovateľ tak isto nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, a to s poukazom na rozhodnutia

ústavného súdu v obdobných veciach, ktorý vo svojich nálezoch navrhovateľovi nepriznal nárok na
finančné zadosťučinenie a konštatoval, že samotné deklarovanie porušenia práva za dostatočné
zabezpečenie ochrany označených práv navrhovateľa (v procesnom postavení sťažovateľa v konaní
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky). S poukazom na následnú navrhovateľovu neochotu
spolupracovať so súdmi po vytvorení podmienok na pokračovanie v konaniach nemožno nemajetkovú

ujmu priznať. Podľa názoru odporcu navrhovateľ nesplnil podmienku predpokladu na úspešné
uplatnenienárokunanáhraduškodypodľa§9ods.2zák.č.514/2003,atoexistenciupríčinnejsúvislosti,
keďže nepreukázal vznik škody. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odporca žiadal žalobu zamietnuť.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to výsluchom
účastníkov konania, rámcovou zmluvu o postúpení pohľadávok z 15.7.2005, realizačnou zmluvou č.

1 z 20.9.2005, realizačnou zmluvu č.2 z 27.1.2006, rozsudkom OS Bratislava I zo dňa 20.10.2008,
sp. zn.: 7C 144/2006, žiadosťou navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo dňa 5.11.2009, oboznámením sa s obsahom zápisnice z pojednávania vedeného Okresným
súdom Bratislava I sp. zn. 7C 125/2010 v skutkovo totožnej veci, na ktorom bola vypočutá svedkyňa
JUDr. V. K., oboznámením sa s obsahom spr. spisov Okresného súdu Bardejov, Spr. 539/06, Spr.

801/06, Spr. 422/06, Spr. 1014/06, obsahom spisu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo
3554/2006/51, oboznámením sa s obsahom uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.
ÚS 132/07-42 zo dňa 6.6.2007, oboznámením sa obsahom rozsudku Európskeho súdu pre ľudské
práva vo veci LAWYER PARTNERS, A.S., SLOVAKIA zo dňa 16.6.2009, obsahom faktúry č. 3/2006
vystavenou advokátom JUDr. Branislavom Pavelkom odberateľovi BSP Lawyer Partners, a.s. zo dňa

4.4.2006, výpismi z účtu a príjmovými pokladničnými dokladmi, obsahom znaleckého posudku R.. W.
N. č. 01/2009, predmetom ktorého bolo zodpovedanie otázky, či "z hľadiska informačných technológii
je možné vyhotoviť z databázového systému Lawyer Partners identické elektronické dokumenty...",
oboznámením sa s obsahom ďalších listinných dôkazov založených v spise, pričom prihliadol na ďalší
obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle

ust. § 79 ods. 1 O. s. p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovolával
a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a
označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O. s. p.. Súd vec prejednal v intenciách
tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a prednesov na
pojednávaní.

Súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým žiadal doplniť dokazovanie znaleckým posudkom znaleckým
ústavom Ekonomická univerzita Bratislava, odbor Ekonómia a manažment, odvetvie kontroly. Tento
návrh zamietol z dôvodu, že v konaní vzhľadom na obsah predložených listinných dôkazov, by takýto
dôkaz považoval za nadbytočný, nakoľko navrhovateľ nepreukázal všetky atribúty zodpovednosti
odporcu za vznik škody uplatnenej navrhovateľom v návrhu.

Odporcažiadal,abysúdkonaniezastavilspoukazomnarozsudokEurópskehosúdupreľudsképrávavo
veci LAWYER PARTNERS, A.S. SLOVAKIA zo dňa 16.6.2009. Súd konanie nezastavil, nakoľko nie sú
splnené procesné podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia. Právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku
veci rozhodnutej iba vtedy, ak v novom konaní navrhovateľ žiada, aby totožný subjekt na strane odporcu
bol zaviazaný na to isté plnenie a za tých istých skutkových podmienok. Navrhovateľ pred ESĽP sa

domáhal voči Slovenskej republike plnenia v rozdielnej sume oproti uplatnenej sume v tomto konaní.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ odporcu požiadal písomným podaním zo
dňa 5.11.2009, doručeným odporcovi dňa 2.12.2009 o predbežné prerokovania nároku na náhraduuplatnenej tak majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy. Odporca nárok navrhovateľa predbežne
prerokoval, avšak s negatívnym výsledkom.
Navrhovateľ počas výsluchu zotrval na svojich skutkových tvrdeniach uvádzaných v návrhu, ktorými

odôvodňoval uplatnený nárok na náhradu škody voči žalovanému odporcovi.
Predmetom konania je nárok uplatnený navrhovateľom na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trnava, neprijatím elektronického
podanianavrhovateľanaDVDnosičipodpísanéhozaručenýmelektronickýmpodpisom dňa19.10.2006.
Obsahom toho elektronického podania bolo celkom 488 návrhov na začatie konania vo veci

neuhradenýchkoncesionárskychpoplatkov.Nesprávnyúradnýpostupmalspočívaťvtom,žepredmetné
elektronické podanie nebolo riadne zaevidované súdom ako návrh na začatie konania, čo bolo v rozpore
v tom čase aktuálnym znením § 42 ods. 1 O. s. p..
Z vykonaného dokazovania obsahom spisov Okresného súdu Bardejov Spr. 539/06, Spr. 801/06, Spr.
422/06, Spr. 1014/06 bolo nesporné, že DVD nosič obsahujúci podania, doručovaný okresnému súdu
dňa 31.3.2006 a 19.10.2006, bol navrhovateľovi Okresným súdom Bardejov listami zo dňa 5.4.2006

a 13.11.2006 ako neprijatý vrátený z dôvodu, že súd nemá splnené podmienky na prijímanie podaní
elektronickou formou prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov.
Listom zo dňa 13.03.2007 (Spr. 405/06, 801/06) bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa V.. W. B.
oznámené, že vzhľadom na technické zmeny súd už nadobudol možnosť prijímať podania urobené
elektronickou formou. Aj keď právny zástupca žalobcu list súdu prevzal dňa 15.3.2007, nereagoval

naň, nosiče elektronických podaní súdu nezaslal a neumožnil tak návrhy na začatie konania prijať a
pokračovať v konaní. Príslušné nosiče navrhovateľ nepredložil ani na výzvu súdu listom zo dňa 2.2.2009
Spr. 123/09, zo dňa 24.2.2009, Spr. 596/09 a zo dňa 2.2.2010 Spr. 596/09.
Z rozsudku ESĽP dňa 16.6.2009 vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal priznania náhrady škody v sume
506 928 253,43 €, priznania náhrady titulom nemajetkovej ujmy v sume 4 681 069,49 €. Taktiež sa

navrhovateľ domáhal priznania sumy 924 685,94 € titulom náhrady za náklady a výdavky spojené
s procesom pred vnútroštátnymi súdmi a sumy 96 047,20 € titulom náhrady trov spojených v konaní
pred ESĽP. ESĽP rozhodujúc na spravodlivom základe rozsudkom priznal navrhovateľovi sumu 10 000
€ za všetky škody spolu a plus akúkoľvek daň, ktorá mohla byť vyrúbená. Súd vo svojom rozsudku
ďalej uviedol, že ak bolo rozsudkom rozhodnuté o porušení Dohovoru alebo jeho protokolov, sa ukladá

povinnosť zodpovednému štátu nielen zaplatiť sumy určené v rámci spravodlivého zadosťučinenia,
ale aj vybrať si, pod dozorom Komisie ministrov, všeobecné a/alebo, ak je to primerané, individuálne
opatrenia, ktoré majú byť prijaté v rámci vnútroštátneho právneho poriadku, aby sa ukončilo porušovanie
konštatované Súdom a uskutočnili sa všetky vykonateľné nápravy, následkom ktorých je spôsob čo
v najskoršieho obnovenia situácie existujúcej pred porušením práva. V prípadoch porušenia článku 6

Dohovoru, navrhovateľ by mal byť čo najskôr daný do pozície, aby požiadavky tohto ustanovenia neboli
opomínané. Súd vyslovil, že najvhodnejšou formou nápravy v prípadoch ako je tento, keď navrhovateľ
nemal právo na prístup k súdu pre neopodstatnené odmietnutie zaregistrovania jeho podaní, by bolo
zaregistrovanie originálnych podaní s dátumom, kedy boli doručené navrhovateľom na súd po prvýkrát
a ich vybavenie v súlade so všetkými požiadavkami na spravodlivý proces. Súd dodal, že rovnaký

prístup bol zvolený ústavným súdom v prípadoch, keď konštatoval porušenie navrhovateľovho práva na
prístup k súdu a slovenské súdy tak teraz majú dispozícii nevyhnutný nástroj na spracovanie podaní
uskutočnených elektronickými prostriedkami.
Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č. k. sp. zn. II ÚS 132/07-42 zo dňa 6.6.2007 ktorého
určenia nezákonnosti sa navrhovateľ domáha v prejednávanej veci rozhodol, že sťažnosť navrhovateľa

odmietol ako podanú oneskorene s odôvodnením, že ústavnému súdu bola 14.12.2006 doručená
sťažnosť navrhovateľa, ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
podľa článku 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa č. l. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v
súvislosti s neprijatím podaní doručených okresnému súdu dňa 19.10.2006 elektronickými prostriedkami

a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom. Ústavný súd vyslovil záver, že sťažnosť v zmysle čl.
127 Ústavy SR nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných
práv alebo slobôd. Jednou zo zákonných podmienok na jej pripustenie je jej podanie v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu
do základných práv alebo slobôd sťažovateľa. Ústavný súd vyslovil, že navrhovateľ podal žaloby

elektronickými prostriedkami na DVD nosiči prvýkrát 31.3.2006, ktoré boli navrhovateľovi vrátené ako
príloha listu z 5.4.2006, ktorý podľa konštatovania ústavného súdu bol navrhovateľovi doručený v
priebehu apríla 2006 najneskôr do 26.4.2006, keďže listom z tohto dňa navrhovateľ reagoval na
písomné oznámenie okresného súdu. Navrhovateľ sa o všetkých podstatných skutkových okolnostiach,v ktorých vidí zásah do základných práv a slobôd dozvedel najneskôr do 26.4.2006. Sťažnosť na
ústavný súd navrhovateľ doručil až dňa 14.12.2006, teda zjavne po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty dvoch mesiacov. Vzhľadom na túto skutočnosť jeho sťažnosť bola odmietnutá ako podaná

oneskorene. Opakovaný pokus navrhovateľa z 19.10.2006 o podanie žalôb podľa ústavného súdu nie
je z hľadiska plynutia lehoty podľa §53 ods.3 zákona o ústavnom súde právne významný. Vzhľadom
na podstatné skutkové a právne okolnosti a na povahu namietaného zásahu zostala totožnosť zásahu,
ktorý navrhovateľ namietal vo vzťahu k právam zaručených v čl. 46 ods. 1 ústavy a č. l. 6 ods. 1 dohovoru
zachovaná, aj pokiaľ išlo o opakovaný pokus urobiť zamýšľané podanie elektronickými prostriedkami a

ich následné neprijatie zo strany okresného súdu. O tomto zásahu sa navrhovateľ dozvedel už v apríli
2006.
Súd, ako otázku predbežnú, najprv riešil dôvodnosť odporcom vznesenej námietky premlčania. Súd
má za to, že k premlčaniu nároku na náhradu škody ako aj nároku na priznanie nemajetkovej ujmy v
peniazoch došlo, nakoľko navrhovateľ vrátením DVD nosiča okresným súdom v zmysle listu zo dňa
13.11.2006 doručeným právnemu zástupcovi vedel, že okresný súd nesprávne úradne postupoval,

keďže novela O. s. p v čase doručenia DVD nosiča zrovnoprávnila podania doručované súdom v
písomnej podobe ako aj elektronicky, so zaručeným elektronickým podpisom. K zisteniu nesprávneho
úradného postupu nebolo potrebné, aby túto skutočnosť konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky
resp. ESĽP, nakoľko takéto rozhodnutie nie je podmienkou pre uplatnenie si nároku na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za

škoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmeneniektorýchzákonov.Trojročnálehotanauplatnenie
nároku začala navrhovateľovi plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia DVD nosiča jeho pôvodnému
právnemu zástupcovi v zmysle ustanovenia §19 ods. 1,3 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého právo
na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou
uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia

lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania
nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich
mesiacov. Premlčacia lehota uplynula dňa 24.4.2010 pripočítaním šesťmesačnej lehoty, počas ktorej
bol odporca povinný nárok navrhovateľa predbežne prerokovať, a počas ktorej sa prerušuje plynutie
premlčacejlehoty.Navrhovateľsinárokuplatnilnávrhomnazačatiekonaniadoručenýmtunajšiemusúdu

dňa 14.7.2010 po uplynutí premlčacej lehoty. Súd návrh navrhovateľa zamietol predovšetkým z dôvodu
premlčania jeho nároku, keďže odporca sa premlčania uplatneného nároku navrhovateľom úspešne
dovolal.
Ak by aj navrhovateľ návrh súdu doručil včas, súd by jeho návrhu vyhovieť nemohol na základe nižšie
uvedených skutkových zistení.

Okresný súd Bratislava I v konaní č. 7C 144/2006-326 rozsudkom zo dňa 20.10.2008 určil, že právny
vzťah založený Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 17.5.2005, Realizačnou
zmluvou č. 1 uzavretou dňa 20.9.2005 a Realizačnou zmluvou č. 2 uzavretou dňa 27.1.2006 medzi
účastníkmi (Slovenský rozhlas a Lawyer Partners, a.s.) naďalej trvá. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 5.11.2008. Okresný súd vo svojom rozhodnutí teda deklaroval, že navrhovateľ je vlastníkom

pohľadávky, ktorá bola predmetom postúpenia.
Zodpovednosť spôsobená nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je jednou z
foriem zodpovednosti štátu bez ohľadu na zavinenie a štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia
troch podmienok:
- existencia nesprávneho úradného postupu,

- vznik škody ako majetkovej ujmy, resp. nemajetkovej ujmy,
- príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
Podľa§4ods.1,písm.a)zákonač.514/2003Z.z.vzneníúčinnomvrozhodnomobdobí vovecináhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom

konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebonesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na

zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
S poukazom na rozsudok ESĽP zo dňa 16.6.2009, ktorý konštatoval, že ak bolo rozsudkom
rozhodnutéoporušeníDohovorualebojehoprotokolov,saukladápovinnosťzodpovednémuštátunielen
zaplatiť sumy určené v rámci spravodlivého zadosťučinenia, ale aj vybrať si pod dozorom Komisie
ministrov, všeobecné a/alebo, ak je to primerané, individuálne opatrenia, ktoré majú byť prijaté v rámci

vnútroštátneho právneho poriadku, aby sa ukončilo porušovanie konštatované Súdom a uskutočnili
sa všetky vykonateľné nápravy, následkom ktorých je spôsob čo v najskoršieho obnovenia situácie
existujúcej pred porušením práva. V prípadoch porušenia článku 6 Dohovoru, navrhovateľ by mal byť
čo najskôr daný do pozície, aby požiadavky tohto ustanovenia neboli opomínané. Súd vyslovil, že
najvhodnejšou formou nápravy v prípadoch ako je tento, keď navrhovateľ nemal právo na prístup k
súdu pre neopodstatnené odmietnutie zaregistrovania jeho podaní, by bolo zaregistrovanie originálnych

podaní s dátumom, kedy boli doručené navrhovateľom na súd po prvýkrát a ich vybavenie v súlade
so všetkými požiadavkami na spravodlivý proces. Súd dodal, že rovnaký prístup bol zvolený ústavným
súdom v prípadoch, keď konštatoval porušenie navrhovateľovho práva na prístup k súdu a slovenské
súdy tak teraz majú dispozícii nevyhnutný nástroj na spracovanie podaní uskutočnených elektronickými
prostriedkami.

Novelou § 42 ods. 1 O. s. p. zákonom č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise bolo umožnené
urobiť podanie elektronickými prostriedkami zaručeným elektronickým podpisom, avšak k príslušnému
materiálno technickému zabezpečeniu súdov zo strany štátnej správy súdov došlo až začiatkom roka
2008.
V prejednávanej veci s poukazom na § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. za štát koná

Ministerstvo spravodlivosti SR.
Ďalším vykonávaným dokazovaním sa súd sústredil na to, či v príčinnej súvislosti s vyššie označeným
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bardejov vznikla navrhovateľom uplatnená majetková
škoda a nemajetková ujma, keďže rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je závislé na úvahe o príčinnej súvislosti medzi takýmto postupom a vzniknutou škodou.

Navrhovateľ tvrdil, že majetková škoda tvorí:
- súčet istín - nezaplatených koncesionárskych poplatkov, ktoré boli uvedené v žalobných návrhoch
obsiahnutých na DVD nosiči vo výške 7 171,21 €,

- súčet poplatkov z omeškania, ktoré by si mohol uplatniť voči dlžníkom - koncesionárom v celkovej
hodnote 18 199 561,10 €, ale v dôsledku zmeny legislatívy, ktorá nastala po vrátení DVD nosičov
okresným súdom si ich už nemohol uplatniť,
- suma nákladov spojených s uplatnením vyššie označenej istiny vo výške 322 080 €.
K uplatnenej majetkovej škode, ako takej, súd z výsledkov dokazovania konštatuje, že po skončení

nečinnosti Okresného súdu Bardejov za jej vznik musí niesť zodpovednosť navrhovateľ, nakoľko
napriek opakovaným výzvam súdu mu DVD nosič obsahujúci 488 návrhov, na základe ktorých si škodu
uplatňuje, nepredložil. Preto absentuje jasná príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodu a nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Bardejov. Navrhovateľ tak konal v rozpore s § 415 OZ a § 417
ods. 1 OZ, ako správne vo svojej obrane uvádza odporca, naviac podľa názoru súdu svojim následným

postupomsámnavrhovateľignorovalrozsudokESĽPaprípadnáškodamuvzniknutáužbolaspôsobená
výlučne jeho následnou nečinnosťou spočívajúcou v neposkytnutí súčinnosti okresnému súdu a preto
s odkazom na § 441 Občianskeho zákonníka si túto musí znášať sám.
K uplatnenej škode vo výške istiny súd dodáva, že pri jej určení (ako súčet žalovaných istín) v celkovej
výške 7 171,21 € vychádzal navrhovateľ z domnienky, resp. hypotézy tzv. 100% úspešnosti vo všetkých

uplatnených nárokoch na zaplatenie koncesionárskych poplatkov, a to nielen vo vzťahu k rozhodovacej
činnosti súdu, ale aj so zohľadnením tzv. 100% úspešnosti pri ich prípadnom vymáhaní. Z úradnej
činnostisúdujevtejtosúvislostiznáme,žemnohozpodanýchnávrhovboliodmietnutých,mnohénávrhy
boli zastavené pre späťvzatie, resp. pre nezaplatenie súdnych poplatkov alebo pre neodstrániteľnú
prekážku konania, nakoľko označenie odporcov bolo bez diakritiky, niektoré návrhy boli zamietnuté pre

nedostatok vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej. Majetkovú škodu nie je možné založiť na
ničím nepodložených domnienkach a hypotézach, preto súd považoval uplatnenú škodu za dôkazne
navrhovateľom nepreukázanú. Pri takto definovanej škode nemôže ísť o skutočnú škodu chápanú ako
zmenšenie majetku poškodeného a ani o tzv. inú škodu, t.j. ušlý zisk.K uplatnenej škode spočívajúcej z poplatkov z omeškania, ktoré by si navrhovateľ mohol uplatniť voči
dlžníkom v celkovej hodnote 18 199 561,84 € v zmysle zákona č. 212/1995 Z. z., ale v dôsledku zmeny
legislatívy si ich už nemohol súdnou cestou uplatniť súd konštatuje, že zákon č. 96/2006 Z. z., ktorým bol

novelizovaný§9zákonač.212/1995Z.z.okoncesionárskychpoplatkoch,aktorýmbolinštitútpoplatkov
z omeškania nahradený inštitútom zákonných úrokov z omeškania a ktorým bol v §10b daný tzv.
"generálny pardon" bol prijatý NR SR dňa 2.2.2006 a účinnosť nadobudol dňom jeho vyhlásenia, teda
v období niekoľko mesiacov pred podaním elektronického návrhu na Okresný súd Bardejov. Uvedené
sa všeobecne týka aj prvých elektronických podaní, ktoré boli okresným súdom doručené v apríli 2006.

Preto uplatnená škoda nie je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom okresného súdu,
ale v súvislosti so zmenou legislatívy.
K sume nákladov spojených s uplatnením istiny najmä zaplatené trovy advokáta JUDr. B. v zmysle
mandátnej zmluvy súd konštatuje, že žalovaná suma je zjavne neprimeraná k výške uplatnenej istiny.
Obsah uzatvorenej mandátnej zmluvy za poskytovanie právnej pomoci zo dňa 20.9.2005, s advokátom
V.. W. B. je pre navrhovateľa v značne nevýhodnom rozsahu, keď sa zaviazal uhradiť hromadné a vo

svojejpodstateidentickéúkonyprávnejpomocibezzohľadneniahľadiskaprípadnejúspešnostivkonaní.
Ak navrhovateľ túto sumu advokátovi uhradil, predstavuje to len ním dobrovoľne prijaté podnikateľské
riziko. Takto uplatnená škoda je z pohľadu prejednávanej veci nepodložená, bez akéhokoľvek súvisu s
nesprávnym úradným postupom okresného súdu. Naviac, trovy spojené s uplatnením istiny v celkovej
sume 32 147,10 € mohli byť jednotlivo vyčíslené v návrhoch a mali byť predmetom náhrady trov konania,

ak by navrhovateľ riadne doručil DVD nosič okresnému súdu, a tomu by bolo umožnené vo veciach
konať v zmysle rozsudku ESĽP.
Navrhovateľom akcentované tvrdenie o premlčaní uplatnených nárokov zo dňa 19.10.2006 podaných
na DVD nosiči súd považuje za právne nepodložené, keďže ESĽP vo svojom rozsudku uviedol, že
majú byť vo vzťahu k navrhovateľovi prijaté pod dozorom Komisie ministrov, všeobecné a/alebo, ak

je to primerané, individuálne opatrenia v rámci vnútroštátneho právneho poriadku, aby sa ukončilo
porušovanie konštatované Súdom a uskutočnili sa všetky vykonateľné nápravy, následkom ktorých je
spôsob čo v najskoršieho obnovenia situácie existujúcej pred porušením práva. V prípadoch porušenia
článku 6 Dohovoru, navrhovateľ by mal byť čo najskôr daný do pozície, aby požiadavky tohto
ustanovenia neboli opomínané. Súd vyslovil, že najvhodnejšou formou nápravy v prípadoch ako je tento,

keď navrhovateľ nemal právo na prístup k súdu pre neopodstatnené odmietnutie zaregistrovania jeho
podaní, by bolo zaregistrovanie originálnych podaní s dátumom, kedy boli doručené navrhovateľom na
súdpoprvýkrátaichvybavenievsúladesovšetkýmipožiadavkaminaspravodlivýproces.Súddodal, že
rovnaký prístup bol zvolený ústavným súdom v prípadoch, keď konštatoval porušenie navrhovateľovho
práva na prístup k súdu a slovenské súdy tak teraz majú dispozícii nevyhnutný nástroj na spracovanie

podaní uskutočnených elektronickými prostriedkami.
K premlčaniu nárokov uplatnených elektronickým podaním zo dňa 19.10.2006 tak nemohlo dôjsť,
pretože toto podanie malo byť podľa príkazu ESĽP zapísané s účinkami ku dňu doručenia pôvodného
podania. V tomto smere súd poukazuje na ustanovenie § 135 ods.1 O. s. p., podľa ktorého je súd
viazaný rozhodnutím Ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom

alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd
je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú
základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že
bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov,
a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise

základného imania; 14) súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Je predčasný záver
navrhovateľa, že Okresný súd Bardejov by sa necítil byť viazaný rozhodnutím ÚS SR v tom smere, že
by prihliadol na prípadné vznesenie námietok premlčania uplatnených nárokov odporcami v konaní.
V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na Uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 455/2013 vo veci Lawyer
Partners, a.s., v ktorom NS SR vyslovil právnu vetu, že "naplnenie príkazu daného ústavným súdom

okresnému súdu opätovne sa zaoberať podaním navrhovateľa a vo vzťahu k nemu postupovať podľa
príslušných ustanovení O. s. p. sa týkal podania doručeného na DVD nosiči 24. júla 2006, pričom
naplnenie tohto príkazu však z povahy veci vyžadovalo, aby navrhovateľ znova predložil okresnému
súdu toto pôvodné podanie (keďže pôvodné DVD nosiče jej boli vrátené), čo znamená, že navrhovateľa
zaťažovala povinnosťopätovnedoručiťokresnémusúdupodaniepôvodnedoručené".Navrhovateľvšak

v prejednávanej veci súdu nepreukázal, že tak urobil.
NS SR záverom v označenom rozhodnutí konštatoval, že "nemožnosť predložiť pôvodné dokumenty
nespôsobili súdy, ako sa to snažil interpretovať navrhovateľ, pričom Ústavný súd SR ani európsky súd
netrvali na tom, aby navrhovateľ priložil k sťažnosti originály dokumentov resp. DVD nosiče. Naopak,práve vo formulári sťažnosti podávanej na európsky súd sa výslovne uvádza, že sa súdu nemajú
predkladať originály dokumentov na účely individuálnej sťažnosti. Ak navrhovateľ napriek tejto inštrukcii
predložil originálne DVD nosiče a ich vrátenie nepožiadal, sám spôsobil, že nedokázal predložiť podania

pôvodne doručené okresnému súdu v roku 2006".
V kontexte s vyššie uvedeným preto navrhovateľom predložený listinný dôkaz označený ako Znalecký
posudok č. 01/2009 súd vyhodnotil ako irelevantný.
Pokiaľ by navrhovateľ postupoval striktne v súlade s § 415 OZ a následne po odmietnutí elektronických
podaní súdom realizoval podania inou formou predpokladanou v ustanovení §42 ods. 1 O. s. p.,

nákladyvzniknuté realizácioutakýchtonáhradnýchpodaníbybezpochybybolivsúvislostisnesprávnym
úradným postupom okresného súdu (mzdové náklady pracovníkov vyhotovujúcich náhradné písomné
podania, poštovné, administratívne náklady a pod.). Navrhovateľ však takto nepostupoval a DVD nosič
obsahujúci podania z 19.10.2006 napriek následnej výzve okresného súdu mu tieto už nepredložil.
Navrhovateľ si uplatnil aj nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 322 080 € v zmysle §17 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z. z. Túto sumu navrhovateľ určil ako súčin sumy 660 € za každý jednotlivý právny

prípad obsiahnutý na odmietnutom DVD nosiči x 488 prípadov. V súvislosti s uplatnenou nemajetkovou
ujmou však navrhovateľ neprodukoval žiadny dôkaz preukazujúci oprávnenosť uplatneného nároku.
Tento nárok navrhovateľ odôvodnil len veľmi všeobecne tým, že bolo ťažké počúvať vyjadrenia
klientov, ktorí im povedali, že ich IT riešenie nie je možné aplikovať v súdnom systéme SR, čo je
však bez právnej relevancie. Navrhovateľom tvrdené poškodenie dobrého mena nebolo v príčinnej

súvislostisnesprávnymúradnýmpostupomokresnéhosúdu,alesosamotnýmvymáhanímpostúpených
pohľadávok na zaplatenie koncesionárskych poplatkov. Súd má za to, že vzhľadom na zistený
vyššie popísaný skutkový a právny stav veci v prejednávanej veci, je konštatovanie porušenia práva
dostatočným zadosťučinením pre navrhovateľa a s poukazom na zistenú nečinnosť navrhovateľa
spočívajúcu v neposkytnutí súčinnosti okresnému súdu by priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch

bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Sumarizujúc vyššie uvedené, súd dospel k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku na náhradu tak
majetkovej, ako aj nemajetkovej škody, keď súdu po vyhodnotení dôkazov absentovalo preukázanie
reálnej majetkovej a nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi špecifikovaným nesprávnym
úradným postupom okresného súdu a uplatnenou škodu, čo bolo dôvodom na zamietnutie žaloby v

celom jej rozsahu.
Súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením, §142 ods. 1 O. s. p. v zmysle
zásady úspechu účastníka v konaní, avšak úspešný odporca si v konaní náhradu trov konania voči
navrhovateľovi, ktorý v konaní úspech nemal, neuplatnil, nakoľko mu trovy konania v súvislosti s
prejednávanou vecou nevznikli. Preto súd rozhodol tak, že nepriznáva odporcovi náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha /205 ods. 1 O. s. p./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
/§205 ods. 2 O. s. p./.