Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/157/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817204429
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5817204429.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: MUDr. Q. S., nar.
XX.XX.XXXX,bytomR.,N.XXX,právnezastúpenýJUDr.MiroslavomBachyncom,advokátomsosídlom
S. XXX, proti žalovanému: U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, právne zastúpený Mgr. Michalom
Krákorníkom, advokátom so sídlom S. X, Q., v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 1C/34/2017-98 zo dňa 21. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie 1. žalobu zamietol; 2. žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, ktoré budú vyčíslené v uznesení vydanom po právoplatnosti
rozsudku.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie sa opiera o ustanovenie § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súd konštatuje, že z procesného hľadiska je táto žaloba žalobou o určenie práva podľa § 137 písm.
c/ Civilného sporového poriadku, kde predpokladom jej procesnej prípustnosti je naliehavý právny

záujem na požadovanom určení. Súd z listov vlastníctva č. XXXX a XXXX pre obec a k.ú. E. zistil, že
žalobca je evidovaný na týchto listoch vlastníctva pod B 5 v podiele 5/6 ako duplicitný vlastník, pričom
v poznámke je uvedené vyznačenie nehodnovernosti údajov - právo k pozemkom je spochybnené.
Žalovaný je evidovaný na týchto listoch vlastníctva pod B 1 v podiele 5/6, pričom pri jeho zápise je
poznámka v rovnakom znení. Žalobca má preto naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
pretože jeho právo je neisté, keďže ako vlastník rovnakého spoluvlastníckeho podielu je evidovaný aj
žalovaný. Žalobca však nepreukázal žiadny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sú

predmetom žaloby. Ohľadne tohto titulu žalobca tvrdil, že je ním darovacia zmluva zo dňa 11.12.1991,
ktorou pozemky nadobudol od svojej matky B. S., rod. A.. Z tejto darovacej zmluvy súd zistil, že B. S.,
rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, žalobcovi darovala rodinný dom pop. č. XXX (staré číslo XXX)
a EN parcelu č. 1245 - zast. plocha o výmere 342 m2 k. ú. E., kde podľa identifikácie parciel EN parc. je
iba časťou PKN parc. 1378 k. ú. E.. Táto darovacia zmluva bola registrovaná štátnym notárstvom pod
č. RI 1631/91. Zo správy Okresného úradu Námestovo zo dňa 06.11.2018 súd zistil, že na základe tejto
darovacej zmluvy bol uskutočnený zápis na LV č. XXX pre k.ú. E.. Z listu vlastníctva č. XXX pre obec a

k. ú. E. súd zistil, že žalobca je na ňom evidovaný ako výlučný vlastník rodinného domu súp. číslo XXX
a pozemku CKN parcela č. 1245/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 207 m2, CKN parcela č.
1245/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 113 m2 a CKN parcela č. 1245/3 - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 22 m2. Ako titul nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva č. RI 1631/91. Súd ztýchtodôkazovkonštatuje,žepozemky,ktorésúpredmetomžaloby,nebolipredmetomdarovacejzmluvy
č. RI 1631/91. Rodinný dom a pozemok, ktoré boli predmetom tejto darovacej zmluvy, sú evidované
na LV č. XXX pre obec a k. ú. E. a žalobca je na ňom evidovaný ako ich výlučný vlastník. Je otázne,

prečo bol vlastne žalobca zapísaný na LV č. XXXX a XXXX pre obec a k. ú. E. zapísaný pod B 5 ako
duplicitný vlastník na základe darovacej zmluvy č. RI 1631/91 zo dňa 11.12.1991, keď už zo samotnej
výmery pozemkov, ktoré sú evidované na týchto LV, ktorá je podstatne vyššia než pozemok, ktorý je
predmetom darovacej zmluvy, je zjavné, že nemôže ísť o totožné pozemky. Keďže žalobca neuniesol
dôkazné bremeno vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníctva k pozemkom, ktoré sú predmetom žaloby, súd

jeho žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že ju priznal žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný.

3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, majúc za to, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z dôkazov, zo spätnej

identifikácie. ktorú vyhotovil Okresný úrad v Námestove, odbor katastrálny, bolo potvrdené, že parcela
registra EKN č. 1718 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 153m2 zapísaná na LV č. XXXX k.ú.
E. po zápise zjednodušeného registra pôvodného stavu /ZRPS/ bola vytvorená z pozemkovoknižnej
parcely č. 1378 zapísanej v pkn. prot. č. 129 k. ú. E.. - parcely pozemky parc. EKN č. 1717/1 orná
pôda vo výmere 598 m2, EKN č. 1717/2 orná pôda 830m2 zapísané po ZRPS na LV č. XXXX k.ú. E. po

zápise zjednodušeného registra pôvodného stavu /ZRPS/ boli vytvorené z pozemkovoknižnej parcely č.
1378 zapísanej v pkn. prot. č. 129 k.ú. E.. Z potvrdenia, ktoré vyhotovil Okresný úrad, odbor katastrálny
na žiadosť súdu prvej inštancie a je založené v spise, okrem uvedeného vyplýva aj to, že zápis
spoluvlastníctva žalobcu bol prevedený aj na základe Osvedčenia dedičstve po por. neb. B. S., rod. A.,
v konaní vedenom na Okresnom súde v Námestove pod č. 1 D 457/2003 k nehnuteľnostiam zapísaným

na LV č. XXXX k. ú. E.. Za rozhodujúcu skutočnosť je podľa jeho názoru potrebné považovať námietky
vo vzťahu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, od ktorej odvodzoval spoluvlastníctvo k pozemkom
žalovaný. Zistil, že došlo k omylom pri zápisoch v tom, že predmetom zápisu podľa osvedčenia o
dedičstve po poručiteľke matke neb. B. S., rod. A., spis. zn. 1D 457/2003, Dnot 238/2003, zapísané na
listy vlastníctva Okresného úradu v Námestove odbore katastrálnom pod Z 1 154/05 boli spoluvlastnícke

účasti v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX k.ú E. v 1 /6 úč., takže nadobúdateľmi boli právni
nástupcovia - deti MUDr. Q. S., Mgr. G. E., JUDr. B. F., každý po 1/18 úč.. Pri zápise podľa uvedeného
notárskeho osvedčenia, ktorého predmetom sa stali aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX na meno
poručiteľky v 5/6 úč.. pozemky v k.ú. E. zapísané v pk. prot.. AI r.č. 1,10-12, parc.č 1378, dom, dvor,
záhrada, roľa, lúka bez výmery, nebola spoluvlastnícka účasť v nehnuteľnostiach, t. č. zapísaných na

LV č. XXXX, XXXX k. ú. E., zapísaná na právnych nástupcov - deti MUDr. Q. S., Mgr. G. E., JUDr. B.
F., každý po 5/18 úč.. Znamená to, že ak v katastri nehnuteľností bola zapísaná darovacia zmluva zo
dňa 18.01.1980, ktorá bola zaregistrovaná bývalým Štátnym notárstvom v Dolnom Kubíne pod č. Reg.
I. 208/1980 a týkala sa nadobudnutia spoluvlastníctva našej právnej predchodkyne v nehnuteľnostiach
zapísaných v pk. prot. č. 129 k. ú. E. aj v 5/6 úč., tak prevodcovia Z. Z., B. B., Z. A., U. A., ktorí

darovali našej matke spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach, už nemohli platne prevádzať svoje
podiely na iného - žalovaného, lebo v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv, na základe ktorých sa stal
žalovaný duplicitným spoluvlastníkom, neboli ich vlastníkmi. Podľa práva platného v SR nikto nemôže na
druhého previesť viac práv, než ktorými disponuje. Žalobu podal z dôvodu odstránenia zápisu duplicity
vlastníctva, a teda osvedčil naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Ak namietal v rámci

konania absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, súd prvej inštancie bol povinný ju akceptovať a v konaní
posúdiť ako predbežnú otázku. Potom je nesprávnym tá časť odôvodnenia, v ktorej súd konštatuje,
že je otázne, prečo bol žalobca zapísaný na LV č. XXXX a č. XXXX k. ú. E.. Z listinných dôkazov je
nespornou skutočnosť, že zápis žalobcu, ako aj jeho súrodencov na uvedené LV, je v zmysle dedičského
rozhodnutia, aj na základe osvedčenia o dedičstve po poručiteľke neb. B. S., rod. A., ktoré bolo vedené

na OS Námestovo pod č. k. 1D/457/2003 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k. ú. E. a aj na
LV č. XXX k. ú. E.. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že odvolanie považuje za nedôvodné. Žalobca nepreukázal
nadobudnutie vlastníckeho práva právnym titulom, od ktorého odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu.

S argumentáciou žalovaného sa správne stotožnil aj súd prvej inštancie, keď prevod vlastníckeho
práva žalobcu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom sporu, nemožno odvodzovať od darovacej
zmluvy, ktorou žalobca od svojej matky nadobudol výlučne spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach
toho času evidovaných na LV č. XXX pre k. ú. E.. Uvedenému skutkovému tvrdeniu svedčí aj táskutočnosť, že žalobca sa nikdy nedomáhal nápravy rozhodnutia správneho orgánu, ktorým povolil
vklad vlastníckeho práva titulom Darovacej zmluvy č. RI 16312/91 zo dňa 11.12.1991. Pokiaľ sa žalobca
odvoláva na dedičské konanie po svojej matke, kde podľa neho došlo k pochybeniu spočívajúcom v

tom, že predmetom dedičského konania neboli tie nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, žalobca
nikdy predmetné dedičské rozhodnutie nenapadol a ani nikto z dedičov opravným prostriedkom.
Opodstatnenosť zamietnutia žaloby v podstate priznáva aj sám žalobca, keď uvádza, že dotknuté
nehnuteľnosti mali byť predmetom dedičského konania po jeho právnej predchodkyni. Vo vzťahu k tomu
vznáša námietku premlčania. V takomto prípade by však mali byť sporovými stranami predmetného

konania všetci právni nástupcovia po matke žalobcu, teda nie je splnená podmienka konania ako
aktívna vecná legitimácia. Z uvedených dôvodov vrátane skutočnosti, že sa vlastníckeho práva k
dotknutým nehnuteľnostiam nedomáhal viac ako 25 rokov, a to ani v rámci konania ROEP, má za
to, že žalobca nepreukázal ani naliehavý právny záujem. Skúmanie platnosti právnych titulov, ktorými
nadobudolžalovanýsvojespoluvlastníckepodiely,nemážiadenvýznam,nakoľkopriichnadobúdaníboli
zainteresované zmluvné strany maximálne dobromyseľné v tom, že dotknuté spoluvlastnícke podiely

na nehnuteľnostiach im vlastnícky patria. Uvedenému skutkovému tvrdeniu zodpovedajú aj ostatné
okolnosti, akými sú napríklad platenie daní, ktoré znáša žalovaný. Zo žiadneho vonkajšieho prejavu
vôle žalobcu nemožno vyhodiť jeho dobromyseľnosť o vlastníctve k nim. Upozorňuje na porušenie
predkupného práva k dotknutým nehnuteľnostiam, keďže tieto nadobudol žalobca titulom kúpnej zmluvy,
ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Námestovo, katastrálny odbor V 2216/2017

od predávajúcej N. E., ktorá podľa vyjadrení žalovaného nie je k žalobcovi blízkou osobou, a preto
bude v najbližšej dobe podaná žaloba o nahradenie prejavu vôle. Odvolanie nie je dôvodné, rovnako
ako nedôvodná a zmätočná je aj samotná žaloba. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a
žalovanému priznať náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

6.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,preskúmalnapadnutýrozsudoknazákladepodanéhoodvolania
žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej
inštancie, na ktoré v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 poukazuje.

8. Odvolanie žalobcu nepovažuje za dôvodné.

9. Zákon ukladá účastníkom (§ 132, § 150 ods. 1 CSP), ktorí žiadajú o procesnú ochranu svojich nárokov
a stoja proti sebe v postavení vzájomných odporcov, povinnosť tvrdiť, že určitý právny vzťah, o ochranu

ktorého žiadajú, skutočne existuje. Účastníkom ukladá aj tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť
dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť uplatnených tvrdení. Ak strana sporu neunesie
dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre ňu nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi
k vydaniu pre ňu nepriaznivého rozhodnutia vo veci. Civilný sporový poriadok je založený na princípe
formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli

strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže
urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom ho vykreslili strany sporu svojimi tvrdeniami a predloženými
dôkazmi. Civilný sporový poriadok kladie dôraz na aktivitu strán sporu. Žalobca je tak zodpovedný za
to, aby tvrdil také skutočnosti, ktoré odôvodňujú žiadaný nárok a tieto skutočnosti preukázal dôkazmi.

10. Žalobca určuje predmet konania, a to nielen uvedením petitu žaloby, teda o čom žiada, aby súd
rozhodol, ale aj uvedením skutkových tvrdení, ktoré spolu s petitom žaloby určujú predmet konania.
Týmto predmetom konania je súd viazaný a nemožno sa od neho odchýliť.

11. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že je podielovým spoluvlastníkom pozemkov

parc. EKN č. 1718 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 153 m2, zapísané na LV č. XXXX pre k.
ú. E. pod B/5 v 5/6-inách, pozemkov parcela EKN 1717/1 - orná pôda vo výmere 598 m2, parcela EKN
1717/2- orná pôda vo výmere 830 m2, zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. E. pod B/5 v 5/6-inách. Tentonárok si uplatnil na tom skutkovom základe, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol od svojej matky B.
S., rod. A., darovacou zmluvou zo dňa 11.12.1991, registrovanou pod RI 1631/91.

12. Vykonaným dokazovaním sa však tento záver nepotvrdil. Súd mohol vychádzať len z dôkazov, ktoré
predložili strany sporu. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu zo dňa 11.12.1991, uzatvorenú medzi matkou
žalobcu B. S., rod. A. a žalobcom a ktorá bola registrovaná Štátnym notárstvom v Dolnom Kubíne pod
č. k. RI 1631/91, z obsahu tejto zmluvy možno nepochybne vyvodiť, že predmetom darovania bola iba
parcela EN č. 1245 - zastavaná plocha o výmere 342 m2 k. ú. E., ktorá je časťou pozemnoknižnej

parcely č. 1378, zapísanej vo vložke 129 k. ú. E. a rodinný dom. Zo žalobcom predložených dôkazov
nevyplýva, že by táto parcela bola totožná čo len sčasti s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom konania.

13. Pokiaľ matka žalobcu vlastnila viac, a že vlastnila viac, vyplýva z darovacej zmluvy uzatvorenej dňa
18.01.1980 v Dolnom Kubíne medzi, na jednej strane darcami Z. Z., rod. A., B. B., rod. A., Z. A., U.
A. a na druhej strane B. S., rod. A., ako obdarovanou. Predmetom tejto zmluvy sa stali nehnuteľnosti

- parcely EN 1718 o výmere 543 m2 v podiele 5/6-ín a EN 1717 o celkovej výmere 1363 m2 v podiele
5/6-ín, ktoré boli totožné s pozemnoknižnou parcelou č. 1378, zapísanou v Protokole 129 pre k. ú. E..
Zároveň predmetom tento darovacej zmluvy bol dom č. XXX v podiele 5/6-ín. Predmet tejto darovacej
zmluvy však nie je totožný s predmetom darovacej zmluvy, ktorou bol matkou obdarovaný žalobca zo
dňa 11.12.1991. Z obsahu spisu nemožno vyvodiť, či aj tieto nehnuteľnosti, ktoré nadobudla na základe

darovacej zmluvy matka žalobcu, sú totožné s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom konania, žalobca
však nepreukázal titul, na základe ktorého by prešli nehnuteľnosti v rozsahu, v akom ich nadobudla
matka žalobcu, na samotného žalobcu, či už dedením alebo zmluvne. Žalobca v konaní nepredložil ani
dedičské rozhodnutie po matke. Len zo zápisu na príslušných listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX pre
k. ú. E. možno zistiť, že časť sporných nehnuteľností nadobudol dedením po matke, táto časť však nie

je predmetom konania.

14. Pokiaľ aj nehnuteľnosti nadobudla matka žalobcu, bez ďalšieho (dedenia, zmluvného prevodu) to
neodôvodňuje aktívnu legitimáciu žalobcu. V takomto prípade by sa žalobca mohol domáhať iba určenia,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej B. S., rod. A. (kde by bol iný okruh vecne legitimovaných

účastníkov, okrem žalovaného by účastníkmi konania museli byť aj všetci dedičia nebohej B. S.), takáto
žaloba však podaná nebola.

15.Žalobcapodalžalobuourčenievlastníckehopráva.Predmetkonaniaurčujeajpredmetdokazovania.
V takomto prípade má dôkazné bremeno žalobca, a to preukázať, že sa stal vlastníkom nehnuteľností,

ku ktorým žiada určiť vlastnícke právo. Predmetom dokazovania teda nie je skutočnosť, že žalovaný
sa nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností a že jeho nadobúdací titul je neplatný. Pokiaľ potom
žalobca nepreukázal titul pre nadobudnutie nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, súd nemal dôvod
vyhodnocovať prípadnú neplatnosť zmluvy, ktorú má ako titul nadobudnutia zapísanú na príslušných
listoch vlastníctva žalovaný.

16. Odvolací súd tak zhodne ako súd prvej inštancie konštatuje, že žalobca nepreukázal nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu. Neuniesol dôkazné bremeno, a preto
súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, vrátane výroku o trovách konania,
voči ktorému neboli vznesené žiadne odvolacie námietky.

18. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie § 396 ods. 1 s poukazom na
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, preto mu vznikol

voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

19. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)