Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Jamrich

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/338/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816202182
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5816202182.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: Z.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, S. XXXX/XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Eva
Mészárosová, advokátka, O. N., M. nám. XXXX, proti žalovanému: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.,
N. XXX/XX, v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

Okresného súdu Námestovo zo dňa 24.4.2017 č.k. 7C/75/2016-37, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo ako súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a zároveň rozhodol, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému

trovy konania v plnej výške, vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.
Súd prvej inštancie v súvislosti s právnym posúdením veci citoval ust. § 132 ods. 1, § 46 ods.
1, § 134 ods. 1,2, § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení písomného
vyhotovenia rozsudku ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa sa domáha
určenia vlastníctva k pozemku C KN parcela č. 11301 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 610 m2,
ktorá parcela je evidovaná na liste mapy č. 151, na ktorej parcele sa nachádza stavba - rodinný dom

súp. číslo XXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Q. X. a to na základe toho, že tento
pozemok zdedila po svojom manželovi Ing. Z. X., osvedčením o dedičstve sp.zn. 15D/1189/2010, Dnot
23/2011 zo dňa 6. 6.. 2011. Tvrdila, že spoločne s manželom nadobudli pozemok do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vydržaním, a to v roku 1985. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, pretože on
má rozhodnutie od komisie, že je vlastník. Súd konštatuje, že pozemok je síce zapísaný v katastri
nehnuteľností, ale nie je naň založený list vlastníctva. Napriek tomu je však súd názoru, že žalobkyňa

má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože v prospech žalovaného bolo vydané
rozhodnutie obvodného pozemkového úradu v rámci konania o pozemkových úpravách ROEP, kde
bolo rozhodnuté, že je vlastníkom pozemku, ktorý je predmetom sporu. Súd preto konštatuje, že tu
objektívne existuje stav právnej neistoty, pretože žalobkyňa tvrdí, že je vlastníčkou titulom dedenia a
žalovaný disponuje záznamu schopnou listinou, na základe ktorej možno vykonať zápis vlastníctva do
katastra nehnuteľností. Súd však konštatuje, že žalobkyňa nepreukázala, že by pozemok nadobudla.

Pokiaľ tvrdí, že ho nadobudla dedením po svojom zosnulom manželovi Ing. Z. X., súd z osvedčenia o
dedičstve, vydaného notárkou JUDr. Ľubicou Jonekovou sp.zn. 15D/1189/2010, Dnot 23/2011 zo dňa 6.
6. 2011 zistil, že sporný pozemok nebol predmetom dedenia po uvedenom poručiteľovi. Žalobkyňa ho
teda do svojho vlastníctva nezískala dedením. Súd podotýka, že pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že ho nadobudla
dedením, pozemok by musel byť predmetom dedičského konania po ňom a to aj v prípade, že by
prichádzala do úvahy ako jediná dedička ( čo v danom prípade neprichádzala do úvahy, pretože okrem

nej dedili ešte dvaja potomkovia poručiteľa ). Jednoducho povedané, dedičské konanie nemožno " obísť
" a tvrdiť, že žalobkyňa pozemok zdedila bez toho, že by bol predmetom dedičského konania. Tentosamotný dôvod je dostatočný na to, aby súd uzavrel, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne
ňou tvrdeného vlastníckeho titulu. Súd však ešte podotýka, že aj tvrdenie žalobkyne, že pozemok spolu
s manželom nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva vydržaním a to na základe kúpnej zmluvy

zo dňa 30. 9. 1977, ktorou pozemok odkúpili od Ing. K. P., L., O. XXX a odvtedy pozemok s manželom
oprávnene držali. Zo záznamu, ktorý je podpísaný Ing. K. P. ako predávajúcim a Ing. Z. X. ako kupujúcim,
ktorýpredložilažalobkyňa,súdzistil,žeuvedenípredávajúciakupujúcivtomtozáznamepotvrdili,žedňa
30. 9. 1977 predávajúci predal a kupujúci kúpil za dohodnutú cenu drevenicu v obci Q. X. osada P., číslo
popisné XXX a odovzdal kľúče a príslušné písomnosti. Podľa tohto záznamu teda predmetom predaja

nebol pozemok, ale iba stavba - drevenica. Súd konštatuje, že žalobkyňa ani jej zosnulý manžel nemohli
byť dobromyseľní so zreteľom na všetky okolnosti, že sú vlastníkmi pozemku. Súd poukazuje v tomto
smere na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré boli publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu SR pod č. R 73/2015 a R 74/2015. Podľa týchto rozhodnutí oprávneným držiteľom nehnuteľnosti,
ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do
jejdržbyvstúpilzaúčinnostiObčianskehozákonníkavzneníúčinnomdo31.12.1991nazákladezmluvy

o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom v zmysle zákona č. 95/1963
Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom ( notársky poriadok ) - R 73/2015 a ktorá
nebola uzatvorená v písomnej forme - R 74/2015. Žalobkyňa nepreukázala, že by spolu s manželom
uzatvorili zmluvu, ktorou by nadobudli sporný pozemok a že by táto zmluva bola registrovaná štátnym
notárstvom. Tento pozemok nemohol byť ani predmetom dedenia po jej manželovi, keďže ten ku dňu

svojej smrti nebol jeho vlastníkom. Keďže žalobkyňa nepreukázala žiadny vlastnícky titul k pozemku,
súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď náhradu trov konania
priznal žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa prostredníctvom

svojej právnej zástupkyne. V odvolaní uviedla, že nesúhlasí so záverom okresného súdu, ktorý žalobu
zamietol a vytýkala súdu nedostatočné vyhodnotenie dôkazov, ktoré boli predložené spolu so žalobou,
pričom citovala v odvolaní z judikátu - rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo 271/2007 zo dňa
16.12.2008, ktorý rozsudok vo fotokópii spolu s ďalšími listinami pripojila aj k podanému odvolaniu.
Odvolateľka tiež vytýkala súdu prvého stupňa, že znemožnil žalobkyni konať pred súdom v jej právnom

zastúpení, a teda došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď súd neakceptoval žiadosť
právnej zástupkyne žalobkyne o odročenie pojednávania z akútneho zhoršenia zdravotného stavu
právnej zástupkyne, ktorú skutočnosť aj dokladovala lekárskou odbornou správou. V odvolacom petite
navrhovala odvolateľka, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok zmenil a sám vyhovel žalobe žalobkyne v zmysle

žalobného petitu.

3. Žalovaná strana sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu

Krajskému súdu v Žiline (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) po
zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou stranou sporu (§ 362, § 359 CSP), proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 470 ods. 2
CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podaného odvolania a následne rozsudok súdu prvej inštancie

musel zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

5. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

6. Odvolací súd vzhliadol porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces súdom prvej inštancie
v tom, že súd neakceptoval žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne o odročenie pojednávania, ktorú

doložila po predchádzajúcom telefonickom oznámení aj písomnou žiadosťou o odročenie pojednávania
zo dňa 21.4.2017 s pripojením odbornej lekárskej správy - nálezu z neurologickej ambulancie, z ktorej
jednoznačne vyplýva v tom čase akútne zhoršenie zdravotného stavu právnej zástupkyne žalobkyne
a vykonanie cesty hromadnými dopravnými prostriedkami alebo akákoľvek iná doprava by podstatnezhoršila zdravotný stav pacientky. Odvolací súd v tomto smere bral do úvahy aj veľkú vzdialenosť od
sídla advokátky v O. N. na súd prvej inštancie do Námestova. Keďže právna zástupkyňa žalobkyne
oznámila tri dni pred vytýčeným termínom pojednávania súdu prvej inštancie vážny dôvod, ktorý riadne

zdokladovala lekárskou správou a požiadala o odročenie pojednávania pre nemožnosť vycestovania
bez rizika zhoršenia zdravotného stavu, mal súd prvej inštancie túto žiadosť akceptovať a pojednávanie
odročiť. Procesným postupom okresného súdu došlo teda k odňatiu možnosti žalobkyne konať riadne
pred súdom, čím zároveň došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Preto musel odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu
trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.