Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. august 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014010
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3119014010.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu na neverejnom zasadnutí dňa 28. augusta 2019 prejednal
sťažnosť odsúdeného E. X. podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 08. apríla 2019,
sp.zn.6Pp/38/2019, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného E. X. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 08. apríla 2019, sp.zn.6Pp/38/2019 zamietol podľa § 415 ods.
1 Tr. por. s poukazom na § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona návrh odsúdeného E. X. o jeho podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal odsúdený E. X. sťažnosť, ktorú písomne bližšie
nezdôvodnil.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 19. júna
2019, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj
konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného E. X.
nie je dôvodná.
Krajský súd zistil, že okresný súd správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného v súlade
s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť

vyjadriťsapredsúdomksvojmunávrhunapodmienečnéprepustenie,akoajkjehohodnoteniuzostrany
ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Odsúdený na verejnom zasadnutí zotrval na podanej žiadosti o
podmienečné prepustenie a požiadal, aby bolo jeho žiadosti vyhovené.

Na základe preskúmania správnosti samotného napadnutého uznesenia krajský súd dospel k záveru,
že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného E. X. o podmienečné prepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu,
podľa ktorých u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie
z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje
podmienečné prepustenie kumulatívnym splnením zákonných podmienok, a to vykonanie časti trestu v
predpísanej dĺžke, preukázanie polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a svojím správaním
vo výkone trestu a preukázanie dôvodnej možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie

riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. V
podrobnom odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu
podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), avšak nebola u odsúdeného splnená druhá
zákonná (materiálna) podmienka, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť
riadny život v podmienkach výkonu trestu, a taktiež nebola u neho splnená tretia zákonná (materiálna)

podmienka, a to preukázanie polepšenia svojím správaním vo výkone trestu do takej miery, že v kontextecelkového hodnotenia osoby odsúdeného sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život.

Z ustanovení § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. teda vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného E. X. je súčasné splnenie troch podmienok a to, že
odsúdenývykonaltrestodňatiaslobodyvzodpovedajúcom rozsahu,ževovýkonetrestuplnenímsvojich
povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom

ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Vykonanie zákonu zodpovedajúcej časti uloženého trestu za spáchaný zločin (dve tretiny uloženého
trestu) a pozitívne hodnotenie správania odsúdeného a plnenia jeho povinností vo výkone trestu
nepostačuje preto ešte pre záver o splnení zákonných podmienok pre jeho podmienečné prepustenie.
Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré

správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní
stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď
vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený
predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké
riziko jeho recidívy.

Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho
správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a
musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený
po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom

zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a
osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie, ako bude
verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery
odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode.

Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými
vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu
možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých
charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré
okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Krajský súd dospel k záveru, že okresný súd správne zistil, že odsúdený nespĺňa zákonné podmienky
pre podmienečné prepustenie, keďže vzhľadom na okolnosti správne a podrobne uvedené okresným
súdom v napadnutom uznesení (z nich najmä sklon k páchaniu trestných činov, rizika recidívy a jeho
menej priaznivá resocializačná prognóza so stredným rizikom sociálneho zlyhania, pričom rizikovým

faktorom je opakované páchanie trestnej činnosti voči ktorej sa vyjadruje čiastočne kriticky, aktuálne
odsúdeniezazločin,zláfinančnásituáciaačastépožívaniealkoholu,podvplyvom,ktoréhojeagresívny)
nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život tak, ako predpokladá ustanovenie
§ 66 ods. 1 Tr. zák.

Okresný súd správne prihliadol najmä na trestnú minulosť odsúdeného, ktorý bol doteraz 10-krát súdne
trestaný pre trestnú činnosť (najmä majetkovej povahy a aj násilnej povahy), pričom je zrejmé, že
ani predchádzajúce odsúdenia (a to aj nepodmienečné tresty odňatia slobody) nemali na odsúdeného
pozitívny vplyv, tieto sa u odsúdeného minuli svojmu účelu, preto je potrebné, aby si vykonávané tresty
vykonal v celosti. Okresný súd správne poukázal na skutočnosti vyplývajúce z hodnotenia odsúdeného

ÚVTOS Dubnica nad Váhom a to, že u odsúdeného počas výkonu trestu sa opakovane vyskytli
porušenia interných predpisov, a tiež odsúdený doposiaľ nenaplnil stanovené ciele v edukačnej časti
programu zaobchádzania pre čiastočne nekritický postoj k opakovane páchanej trestnej činnosti, ktoré
aj s prihliadnutím na charakter spáchanej činnosti odsúdeným, tak vyvodzujú nielen dôvodný záver o
pretrvávajúcom riziku recidívy, ale predovšetkým záver o nesplnení materiálnych podmienok na jeho

podmienečné prepustenie. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako okresný
súd, preto sťažnosť odsúdeného nepovažoval za dôvodnú a neakceptoval ju.Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s
poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému
uzneseniu nie je dôvodná, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.