Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. marec 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/258/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114226049
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6114226049.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu F.. Z. V., J..

XX. XX. XXXX, G. E. S. XXX, XXX XX G. G., zastúpeného advokátkou JUDr. Martou Ivaničovou, Dolná
62, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova 25, 824 96
Bratislava 26, IČO: 35792752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.
r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516, o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi z titulu primeraného finančného zadosťučinenia sumu
330,-- Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd rozsudkom zo dňa 11. 12. 2015 vyhovel žalobe žalobcu a určil, že zmluva o

revolvingovom úvere č. 8200037095 uzatvorená medzi stranami dňa 18. 04. 2011 je neplatná.
Ďalej určil, že zmluvná podmienka uvedená v článku 8 zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200037095
zo dňa 18. 04. 2011 uzatvorenej medzi účastníkmi konania v znení: „Predmetom tejto Dohody o
poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených
podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp.
revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako
„úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v

možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 168,17 Eur. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe
vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný
písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť
prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby,“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

2. Uložil povinnosť žalovanému vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 659,67 Eur a zároveň
uložil mu povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 330,-- Eur.

3. V časti požadovaného bezdôvodného obohatenia v sume 64,-- Eur a primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 64,-- Eur konanie zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

4. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania
predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 218,76 Eur na účet právnej zástupkyne žalobcu a
uložil povinnosť žalovanému zaplatiť súdny poplatok v sume 258,-- Eur.

5. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodoval rozsudkom v konaní
13Co/253/2016 dňa 28. 11. 2017.6. Zrušil prvostupňové rozhodnutie vo výroku, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi primerané
finančné zadosťučinenie v sume 330,--Eur a vrátil v tejto časti okresnému súdu vec na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

7. Ohľadom prvého, druhého a tretieho výroku napadnutého odvolaním prvostupňové rozhodnutie
potvrdil a v nenapadnutej časti 5. až 8. výrok zostal rozsudok prvostupňovej inštancie nedotknutý.

8. Dôvodom zrušenia v časti o zaplatení primeraného finančného zadosťučinenia bolo, že z

odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, akým spôsobom súd vyhodnotil priznanú výšku
tohto zadosťučinenia. Skutočnosť, že sa žalovaný napriek rozhodnutiam odvolacích súdov nezdržal
uplatňovania nároku z titulu neprijateľnej zmluvnej podmienky, je len jedným z kritérií pri voľnej úvahe
súdu pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia.

9. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že okresný súd pre svoju úvahu musí mať k dispozícii dostatok

tvrdených a preukázaných skutočností, z ktorých pri svojej úvahe musí ohľadom rozhodovania o
finančnom zadosťučinení vychádzať.

10. Predmetom sporu zostal nárok žalobcu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v
zmysle § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

11. Tohto nároku sa žalobca domáhal v rovnakej výške ako vydania bezdôvodného obohatenia z titulu
neplatnosti zmluvy o úvere.

12. Vo vzťahu k tomuto nároku zástupkyňa žalobcu uviedla, že dňa 16. 05. 2014 bol žalobcovi doručený

rozhodcovský rozsudok RK-PC-288/14-EK zo dňa 26. 02. 2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom
Viktória v Žiline ohľadom danej veci. Podal návrh na jeho zrušenie. Konanie sa viedlo pod číslom
20C/163/2014 tunajšieho súdu. Táto skutočnosť vyvolala u neho stresové situácie a psychické vypätie
a prerástla do psychického kolapsu. Na základe toho bol čiastočne pozbavený spôsobilosti na
právne úkony spojené s nakladaním s finančnými prostriedkami prevyšujúcimi jeho invalidný dôchodok

rozsudkom tunajšieho súdu 32Ps/20/2013.
Nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške, v ktorej sa žalovaný mal bezdôvodne obohatiť,
požadovala s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Prešov v konaní 10C/143/2014. Jeho
výšku odvodzovala z požadovaného bezdôvodného obohatenia, pričom ju považovala za primeranú
tiež aj vzhľadom k psychickej ujme na strane žalobcu, ktorý bol v dôsledku celého konania pred

rozhodcovským súdom hospitalizovaný a následne obmedzený v spôsobilosti k právnym úkonom
rozsudkom 32Ps/20/2013 tunajšieho súdu zo dňa 23. 09. 2014.

13. Žalovaný v odvolaní uviedol, že nie je daný naliehavý právny záujem na určení finančného
zadosťučinenia na strane žalobcu. Jeho predpokladom priznania je rozhodnutie súdu o tom, že boli

porušené práva spotrebiteľa v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. K takémuto rozhodnutiu nedošlo.
Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 599/2013 - 60 ohľadom stanovenia výšky
primeraného finančného zadosťučinenia. Pokiaľ prvostupňový súd priznal tento nárok z dôvodu, že sa
žalovaný nezdržal používania neprijateľnej podmienky uvedenej v článku 8 ods. 8.1 dohody o poskytnutí
služby, takáto dohoda bola uzatvorená medzi stranami v roku 2011, keď neexistovali žiadne rozhodnutia

vyhlasujúce ju za neprijateľnú. Jej uzatvorením potom nič neporušil a už vôbec nie zákaz, ktorý by
vyplýval z rozhodnutia súdu.

14. Zástupkyňa žalobcu vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázala na rozsudok Krajského súdu Prešov
20Co/111/2014 vo vzťahu k bodu 8 zmluvy, ktorý bol určený ako neprijateľná zmluvná podmienka.

15. Vo svojom písomnom podaní zo dňa 05. 03. 2018 uviedla, že ustanovenie § 3 ods. 5 zákona
250/2007 Z. z. upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak
na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva a to od toho, kto za porušenie práva zodpovedá.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje

poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov,
ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007
Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť
spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priamevyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma
tu je. Žalobca si úspešne uplatnil porušenie práva osobitným predpisom v konaní 9C/258/2014 v
spojení s rozsudkom krajského súdu v konaní 13Co/253/2016, keď bola určená neprijateľná zmluvná

podmienka. Okresný súd tiež určil, že zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi stranami dňa
18. 04. 2011 je neplatná a zaviazal vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie z tohto titulu. Dohoda o
výške úrokov za poskytnutý úver vo výške 70 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, keď v čase
poskytnutia spotrebiteľského úveru v apríli 2011 bola priemerná výška úrokovej sadzby u obdobných
spotrebiteľských úverov 12,89 % ročne. Úroková sadzba uvedená v zmluve o úvere tak predstavovala

viac ako štvornásobok priemerných úrokov vyberaných bankami pri obdobných úveroch. Z dôvodu
závažného a viacnásobného porušenia práva žalobcu zo strany žalovaného žiadala, aby súd vyhovel
časti žaloby na priznanie finančného zadosťučinenia.

16. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 07. 03. 2018.

17. V čase prvého rozhodovania okresný súd poukázal na znenie § 153 ods. 3 OSP, ktoré po účinnosti
zákona 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku nemajú ekvivalent.

18. Nárok žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia tak, ako už aj krajský súd v
odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia uviedol, však má základ v hmotnoprávnej úprave v § 3 ods.

5 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 250/2007 Z. z.

19. Podľa § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z. z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa tento proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom

aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

20. Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že nárok spotrebiteľa na primerané finančné
zadosťučinenie je podmienený preukázaním porušenia práva alebo povinnosti upravených v zákone o

ochranespotrebiteľač.250/2007Z.z.alebovosobitnýchpredpisochupravujúcichspotrebiteľskézmluvy
a jeho úspešným uplatnením na súde.

21. Obrana žalovaného, že k takémuto postupu nedošlo, nie je dôvodná. V samotnom konaní
9C/258/2014 súd konštatoval, že v zmluve o úvere vypracovanej žalobcom je obsiahnuté dojednanie,

ktoré súd určil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vo výroku rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť.
Jedná sa o zmluvnú podmienku uvedenú v článku 8 zmluvy o revolvingovom úvere ako záväzok žalobcu
zaplatiť za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru sumu 168,17
Eur a to vopred bez ohľadu na to, či túto „službu“ využije.

22. Rovnako súd právoplatne vo výroku tohto rozsudku rozhodol o tom, že zmluva o revolvingovom
úvere je neplatná, keď nedošlo k jej uzavretiu v písomnej forme.

23. Z tohto titulu súd priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 659,67 Eur.

24. Vychádzajúc z právneho názoru krajského súdu uvedeného v bodoch 28. a 29. odôvodnenia
vychádzal súd z toho, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle citovaného ustanovenia
§ 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z. z. zo strany žalobcu bol dôvodný čo do základu, keď bolo rozhodnuté
o porušení povinností na strane žalovaného rozsudkom tunajšieho súdu, v ktorom bolo uvedené, že
žalobca uzavrel so žalovaným neplatnú zmluvu z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcej z § 40 ods.

1 O. z. v súvislosti so znením § 9 zákona 129/2010 Z. z. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo z jeho strany
o subjekt, ktorý sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti venuje uzatváraniu spotrebiteľských úverov
musel si byť vedomý uloženej povinnosti v citovanom zákone. Ďalej bola tiež konštatovaná existencia
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá predstavovala na strane žalobcu aj nekalú obchodnú praktiku,
keď z dojednanej sumy úveru 1 170,-- Eur zrazil ešte pred jej faktickým poskytnutím sumu 168,17 Eur z

titulu dohody o poskytnutí služby, ktorá suma predstavovala 14,37 % z dojednanej sumy úveru a fakticky
navyšovala už tak neprimerane vysoko stanovenú odplatu za poskytnutý úver (76,21 % úroková sadzba
ročne).25. Súd ďalej zohľadnil tú skutočnosť na strane žalobcu, že tento napriek neplatnému dojednaniu si platil
dojednané splátky žalovanému a to v sumách a dátumoch uvedených v karte klienta (č. l. 27 spisu) až
do 23. 07. 2013, keď spolu uhradil sumu 1 641,50 Eur, ktorá skutočnosť nebola sporná.

26. Nebolo tiež sporné, že následne sa domáhal plnenia z titulu tejto zmluvy žalovaný v rozhodcovskom
konaní, voči ktorému rozhodnutiu sa bránil žalobca na tunajšom súde v konaní 20C/163/2014, v ktorom
konaní bol aj úspešný.

27. Vo vzťahu k osobe žalobcu tento uviedol, že je invalidným dôchodcom, pričom jeho jediným zdrojom
príjmujeinvalidnýdôchodokvsume420,--Eur,naktorúskutočnosťpoukázalajehozástupkyňavpodaní
doručenom súdu dňa 22. 04. 2015 (č. l. 47 spisu) v súvislosti so znením § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z.

28. Pripojila tiež rozsudok tunajšieho súdu v konaní 32Ps/20/2013, ktorým bol obmedzený k spôsobilosti

na právne úkony spojené s nakladaním s finančnými prostriedkami prevyšujúcimi jeho invalidný
dôchodok vo vzťahu k jeho zdravotnému stavu - schizoafektívnej poruche. V konaní mu bola tiež
ustanovená opatrovníčka pre zastupovanie v právnych úkonoch s nakladaním finančnými prostriedkami
prevyšujúcimi jeho invalidný dôchodok. Rozsudok bol vydaný dňa 23.09. 2014, pričom v tomto sa
konštatuje, že žalobca je od roku 1996 dlhodobo liečený na psychiatrickom oddelení Nemocnice s

poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica z dôvodu jeho poruchy, ktorá sa prejavuje nehospodárnym
vynakladaním finančných prostriedkov.

29. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca už v čase uzatvárania zmluvy o úvere bol invalidným
dôchodcom napriek jeho veku, pričom žalovaný ako profesionál v oblasti poskytovania úverov mal

povinnosť pristupovať s odbornou starostlivosťou k jeho osobe pri uzatváraní zmluvy o poskytnutie
finančných prostriedkov.

30.Tak,akouviedolkrajskýsúd,žalobaopriznanífinančnéhozadosťučineniavzmysle§3ods.5zákona
250/2007 Z. z. predstavuje žalobu satisfakčnú, pričom zákonodarca nestanovuje kritériá na posúdenie

výšky tohto zadosťučinenia. Má plniť tiež preventívnu funkciu a má odradiť od ďalšieho nezákonného
postupu porušiteľa zákonných povinností, v danom prípade žalobcu.

31. Okresný súd potom posudzujúc počet a charakter uvedených porušení povinností na strane žalobcu,
prihliadnuc na osobu žalovaného (invalidný dôchodca, charakter ochorenia, dĺžka liečby), subjektívny

prístup žalobcu k protiprávnemu konaniu (vedomosť o zákonom stanovených náležitostiach zmluvy,
zapracovanie neprijateľnej zmluvnej podmienky navyšujúcej odplatu samu o sebe neprimeranú) mal za
to, že stanovená výška primeraného zadosťučinenia vo výroku tohto rozhodnutia v danom konkrétnom
prípade vzhľadom k daným okolnostiam ako aj vzhľadom k výške bezdôvodného obohatenia v pomere
k poskytnutej sume úveru a charakteru a dĺžke splácania na strane žalovaného, je primeraná .

32. Súd mal za to, že stanovená výška finančného zadosťučinenia si plní dostatočne aj preventívnu
funkciu, keďže žalobca preukázateľne uzatváral dlhodobo vo veľkom množstve obdobné zmluvy vo
vzťahu k ostatným spotrebiteľom. Význam chráneného záujmu vyplýva zo samotného znenia § 3 ods. 5
zákona 250/2007 Z. z., keď toto ochraňuje slabšiu stranu v spotrebiteľských zmluvách a to spotrebiteľa

pred zásahom v rozpore so zákonom do jeho chránených práv a záujmov.

33. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom rozhodnutie prvostupňového
súdu krajským súdom nebolo zrušené. Rozhodnutie o trovách konania sa potom bude týkať len trov
konania vzniknutých po podaní odvolania žalobcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutiepovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s

prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).