Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. október 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/95/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111213699
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5111213699.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilina,vkonanípredsudkyňouJUDr.Mgr.MichaelouPriesolovou,vprávnejvecižalobcu:D.

Q.,F..XX.X.XXXXT.A.Č..XXX,H.Ž.:J.S.,zastúpenáMinisterstvomspravodlivostiSR,IČO:00166073,
so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti o zaplatenie 1.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
1.000,- Eur od 18.3.2011 do zaplatenia, zamieta.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.03.2011 v znení podania zo dňa 26.5.2011 sa žalobca

domáhal zaviazať žalovaného na náhradu škody vo výške 100.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške
8 % od 18.3.2011 do zaplatenia.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že mu škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia o
väzbe trvajúcej od 14.3.2009 do 3.8.2009 v rámci trestného konania vedeného voči žalobcovi. V podaní
zo dňa 26.5.2011 boli žalovaní označení ako „1/ Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti
SR, Župné nám. 13, Bratislava, 2/: Slovenská republika zast. Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2,

Bratislava“. Spolu so žalobou žalobca navrhol pripojiť spis 3T/120/2009, na ktorý skutkovo odkazoval.

3. Žalovaný v zastúpení Ministerstvom vnútra SR (č.l. 37) sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 1.7.2011
tak, že žalobca doručil návrh na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody až 31.5.2011, toho
času teda neuplynula 6 - mesačná lehota na predbežné prejednanie nároku na náhradu škodu, nebola
tak splnená hmotnoprávna podmienka podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, v dôsledku čoho navrhol žalobu

zamietnuť.

4.ŽalovanývzastúpeníMinisterstvomspravodlivostiSRsavovecivyjadrilpodanímzodňa7.7.2011(č.l.
44) tak, že žalobca doručil návrh na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody až 30.5.2011, toho
času teda neuplynula 6 - mesačná lehota na predbežné prejednanie, nebola tak splnená hmotnoprávna
podmienka podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi
verejnej moci pri výkone verejnej moci, v dôsledku čoho navrhol žalobu zamietnuť.

5. Žalovaný v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR sa vo veci vyjadril opätovne podaním zo
dňa 30.7.2012 (č.l. 56) tak, že žalobca si uplatnil žiadosťou o predbežné prerokovanie doručenou
Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 30.5.2011 náhradu škody vo výške 100.000,- Eur. Žalobu navrhujezamietnuť, právo na náhradu škody spôsobenú štátom nie je absolútne, rozhodujú predpoklady
pre priznanie náhrady škody, ktoré neboli splnené, dôkazné bremeno leží na poškodenom. Čo sa
týka predpokladu, ktorým je nezákonné rozhodnutie, rozhodnutie o vzatí do väzby súd odôvodnil s

prihliadnutím na splnenie formálnych podmienok tým, že má za to, že sú splnené väzobné dôvody
podľa § 71 ods. 1 Tr. poriadku. Žalobca bol vzatý do väzby, pretože bolo zistené, že ide o osobu v
minulosti viackrát trestne stíhanú, pričom minimálne v štyroch prípadoch šlo o trestný čin ublíženia na
zdraví, viackrát bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. V danej veci bolo pri rozhodovaní
o väzbe potrebné zohľadniť tiež skutočnosť, že šlo o podozrenie z násilného trestného činu voči

bývalej manželke žalobcu, s ktorou tento žil v spoločnom dome a nedalo sa zabrániť ich spoločnému
kontaktu. Závažnou okolnosťou, ktorá z predmetnej veci robí priam učebnicový prípad zavinenia si
väzby vlastným pričinením obvineného je skutočnosť, že žalobca po tom, ako voči nemu bolo dňa
12.03.2009 vznesené obvinenie pre trestný čin nebezpečného vyhrážania, dňa 14.03.2009 v čase
okolo 10.00 hod. vošiel do rodinného domu, kde zotrval a odmietol vpustiť svoju bývalú manželku,
napriek tomu, že bol dňa 12.03.2009 o 19.00 hod. vykázaný zo spoločného rodinného domu policajtom

OO PZ Kysucké Nové Mesto v zmysle ustanovenia § 27 zák. č. 171/93 z.z. o policajnom zbore na
dobu 48 hodín. Žalobca riadne svojim podpisom potvrdil dňa 12.03.2009 poučenie vykázanej osoby,
kde je v bode C uvedené o.i. „v prípade doručenia návrhu na vydanie predbežného opatrenia na
súd počas vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie vykázania zo spoločného obydlia predlžuje
až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia o tomto návrhu“. Bývalá manželka žalobcu doručila

Okresnému súdu Žilina dňa 13.03.2009 o 12.14 hod. návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa
§ 76 ods. 1 písm. g) O. s. p. (vec vedené pod sp. zn. 18C/39/09), pričom dňa 14.03.2009 bol žalobca
upovedomenýotomtonávrhu.ŽalobcavšakodmietolpolicajtoviOOPZKysuckéNovéMestouviesť,kde
sa zdržiava a odmietol prevziať písomné upovedomenie o podaní návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia. Žalovaný poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, č. k. 25Cdo 3038/2006 zo dňa

21.09.2009, podľa právnej vety ktorého pri posúdení, či si obvinený väzbu zavinil sám sú významné
skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre vzatie obvineného do väzby, prípadne pre jej trvanie, či predĺženie.
Vzhľadom na to, že zákon č. 82/1998 Zb. v ustanovení § 12 ods. 1 nevyžaduje určitú formu zavinenia
osoby, postačuje k naplneniu tohto predpokladu aj nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie obvineného na
vzatí do väzby v zmysle citovaného ustanovenia znamená, že jeho zavinené konanie aspoň vo forme

nevedomej nedbanlivosti bolo dôvodom k podaniu a vyhoveniu návrhu a jeho vzatie do väzby. Nie je
preto z hľadiska vyššie citovaného ustanovenia významné, či konanie obvineného vyvolalo podozrenie,
že bol spáchaný trestný čin a či naplnilo skutkovú podstatu trestného činu, pre ktorý bol stíhaný,
ale to, či jeho správanie bolo dôvodom k obave zakladajúcej dôvod, pre ktorý bol vzatý do väzby.
Zmyslom inštitútu preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) je zabrániť tomu, aby obvinený naďalej

pokračovalvskutku,prektorýbolovočinemuvznesenéobvinenieztrestnéhočinu.Kukonaniu,ktorýmsi
poškodený zavinil väzbu môže dochádzať v dobe spáchania trestného činu alebo v dobe bezprostredne
nasledujúcej. V predmetnej veci je zrejmé, že žalobca si spôsobil väzbu svojim vlastným konaním
tým, ktoré predchádzalo trestnému stíhaniu (trestná minulosť žalobcu) ako aj tým, ktoré nasledovalo
po začatí trestného stíhania voči jeho osobe (nerešpektovanie vychádzania zo spoločného obydlia).

Účelom ustanovenia § 8 ods. 6 písm. a) zák č. 514/2003 je v súlade so všeobecne uznávanými princípmi
spravodlivosti a rovnováhy medzi ochranou práva na osobnú slobodu a verejným záujmom na potieraní
kriminality, odoprieť náhradu škody za väzbu tomu, kto si jej uvalenie svojim zavineným jednaním
sám spôsobil. Zavinenie obvineného znamená, že jeho zavinené konanie bolo dôvodom k podaniu a
vyhoveniu návrhu na jeho vzatie do väzby. Zavinenie spočíva v úmysle (priamom, či nepriamom) alebo

v nedbanlivosti (vedomej, či nevedomej). Vzhľadom na to, že zák. č. 514/2003 v ust. § 8 ods. 6 písm. a)
nevyžaduje určitú formu zavinenia, stačí aj nevedomá nedbanlivosť. Pri nevedomej nedbanlivosti ide o
to, že dotyčný nevedel, že môže svojim konaním spôsobiť určitý následok hoci to vzhľadom na okolnosti
predvídaťmoholamalatosamozrejmezapredpokladuschopnostidotyčnéhorozoznaťnásledoksvojho
konania a svoje konanie ovládnuť alebo od neho upustiť. Z tohto hľadiska nie je možné v predmetnej

veci o nedostatku zavinenia na strane žalobcu pochybovať. Zavinenie obvineného na vzatí do väzby
znamená,žejehozavinenésprávanie(aspoňvoformenevedomejnedbanlivosti)bolodôvodompodania
a vyhovenia návrhu na jeho vzatie do väzby. Zavinenie obvineného na vzatie do väzby nie je možné
stotožňovať so zavinením na začatí trestného stíhania lebo skutočnosti, ktoré sú predpokladom začatie
trestného stíhania sú odlišné od skutočností, ktoré boli dôvodom vzatia obvineného do väzby. Z tohto

pohľadu nie je významné to, či konanie obvineného vyvolalo podozrenie, že bol spáchaný trestný čin a či
naplnilo skutkovú podstatu trestného činu, pre ktorý bol stíhaný, ale to či jeho správanie vyvolalo obavu
zakladajúcu dôvod, pre ktorý bol vzatý do väzby. Oslobodením spod obžaloby ako výsledok trestného
konania je základnou podmienkou z hľadiska § 8 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 pre vznik práva nanáhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe, nie je však rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie,
či ten, kto bol spod obžaloby oslobodený si väzbu zavinil sám. V predmetnej veci bolo voči žalobcovi dňa
12.03.2009 vznesené obvinenie. Žalobca bol v tento deň vykázaný zo spoločne obývaného rodinného

domu za účelom zabezpečenia adekvátnej ochrany poškodenej, čiže je nutné konštatovať, že zo
strany orgánov činných v trestnom konaní išlo o dôsledný postup v zmysle príslušných ustanovení
zákona, pričom bolo ich snahou nezasiahnuť do osobnej sféry žalobcu výraznejším spôsobom, ako bolo
nevyhnutné v tom čase pre ochranu poškodenej. Ak by žalobca rešpektoval uložený zákaz vstupu do
spoločnéhodomuneprivodilbysiväzobnéstíhanie.Zostranyorgánovčinnýchvtrestnomkonanípotom,

ako ho telefonicky informovali o podanom návrhu na vydanie predbežného opatrenia dňa 14.03.2009,
nemohlo po následnom čine žalobcu, ktorý neoprávnene v čase platného vykázania vstúpil do domu,
dôjsť z dôvodu ochrany života a zdravia poškodenej k inému postupu ako iniciovať väzobné stíhanie.
Odôvodnenosť tohto postupu potvrdzovala aj bohatá trestná minulosť, v ktorej nechýbali odsúdenia za
násilné trestné činy, tiež agresivita žalobcu nie len avizovaná bývalou manželkou, ale prejavujúca sa
aj voči orgánom činným v trestnom konaní pri jednotlivých úkonoch vykonávaných pri začatí trestného

stíhania. Zvýšenú agresivitu žalobcu potvrdil aj znalecký posudok č. 118/2009 zo dňa 04.05.2009.
Žalobca ignoroval snahu orgánov činných v trestnom konaní dôsledne vyšetriť podozrenie zo spáchania
trestnej činnosti odmietol sa dňa 12.03.2009 podrobiť dychovej skúške, čo vyplýva z úradného záznamu
OO PZ Kysucké Nové Mesto, kde sa o.i. uvádza, že následne bol umiestnený do vyhradenej miestnosti
„kde vykonal veľkú potrebu na zem“ z čoho je možné usudzovať, že jeho rozpoznávacie a seba

kontrolné mechanizmy boli výrazne znížené a možno sa domnievať, že k tomu došlo v dôsledku použitia
alkoholickýchnápojov,prípadneinýchlátok,ktorénanehopôsobilitakýmspôsobom.Nebolotedamožné
po tom, ako nerešpektoval uložené opatrenie na ochranu poškodenej zvoliť iný postup, ako väzbu.
Žiaden súd, či orgán činný v trestnom konaní by si pri zvážení vyššie opísaných okolností nedovolil
riadne nezabezpečiť ochranu poškodenej do doby, kým nebudú riadne prešetrené všetky skutkové

okolnosti prípadu. Pri starostlivom zvážení všetkých okolností existovali dôvody väzby, ktoré si zavinil
sám žalobca, teda je v tomto prípade vylúčené priznanie nároku na odškodnenie. Na tom nič nemení
skutočnosť, že trestné stíhanie žalobcu neskončilo jeho právoplatným odsúdením. Vo vzťahu k výsledku
trestného stíhania toto skončilo postúpením veci na prejednanie Obvodnému úradu v Žiline, nakoľko
súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania, ktoré by iný orgán mohol posúdiť

ako priestupok. To, že vo veci rozhodol Obvodný úrad Žilina v duchu zásady in dubio pro reo tak, že
konanie voči žalobcovi zastavil nemá žiadny vplyv na okolnosti, pre ktoré bol žalobca vzatý do väzby a
posúdenie,čibolapredmetnáväzbadôvodná.Čosatýkapredpokladov,ktorýmsúvznikškodyapríčinná
súvislosť, zo skutočností uvedených v žalobe vyplýva, že žalobca je presvedčený o krivom obvinený zo
strany svojej manželky, mohol by na svoju manželku podať trestné oznámenie a v trestnom konaní si

uplatniť náhradu škody voči nej. Žalovaný bol vzatý do väzby v rámci a medziach zákona a ani v prípade
zastavenia trestného stíhania nie je možné tvrdiť, že išlo o neoprávnený zásah do osobnosti žalobcu.
Priznanie peňažnej kompenzácie je subsidiárnym spôsobom náhrady, ktorý nastupuje až v prípade, ak
sa morálne zadosťučinenie ako primárna forma zadosťučinenia ukazuje ako nedostatočné. Pokiaľ ide o
výšku náhrady, úvaha súdu sa musí opierať o konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Žalovaný poukazuje

na zjavnú účelovosť a vyfabulovanosť tvrdení žalobcu, napr. že sudkyňa je birmovnou krstnou matkou
jeho manželky. Žalovaný bol 9x právoplatne odsúdený, čím spôsobil úpadok svojho statusu. Pokiaľ
žalobca tvrdí, že sa pre väzbu nemohol zamestnať, bol dlhodobo nezamestnaný, a to už v čase rozvodu
v r. 1994. Osobitne žalovaný namieta uplatnenie úroku z omeškania, ktorý pri peňažnom zadosťučinení
neprichádza do úvahy, nakoľko tento nárok nie je nárokom zo záväzkového právneho vzťahu.

6. Podaním zo dňa 14.8.2013 žalovaný v zastúpení Ministerstvom vnútra SR (č.l. 79) navrhol vzhľadom
na predmet konania uložiť žalobcovi preddavok na trovy konania vo výške 5% z uplatnenej sumy 5.000,-
Eur a namietol nedostatok svojho postavenia ako orgánu, prostredníctvom ktorého koná Slovenská
Republika v tomto konaní.

7.Napojednávaníkonanomdňa22.10.2014sudcaprotokolárnepoznamenal,žežalovanéhonaplatenie
preddavku na náhradu trov konania nezaviazal pre výsledky lustrácie osobných pomerov žalobcu.

8. Súd vec prejednal na pojednávaniach konaných dňa 4.9.2013, 22.10.2014 a 12.11.2014, pričom

osobitne na pojednávaní konanom dňa 4.9.2014 súd protokolárne ustálil ďalšie konanie so Slovenskou
Republikou výhradne v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR. Následne súd vo veci rozhodol
rozsudkom zo dňa 12.11.2014, ktorým žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1.000,- Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 18.03.2011 do zaplatenia, vo zvyšnej častižalobu zamietol a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Voči tomuto rozsudku
podali odvolanie žalobca a žalovaný.

9. Krajský súd v Žiline po predložení veci vo veci rozhodol uznesením sp.zn. 10Co/199/2018 zo dňa
28.2.2019, ktorým rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o uložení povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi 1.000 eur s úrokom z omeškania 8 % od 18.3.2011 do zaplatenia,
zrušil a vec mu v rozsahu tohto zrušenia vrátil. Zároveň odvolanie žalobcu vo výroku o zamietnutí
žaloby vo zvyšnej časti odmietol, nakoľko neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Odvolací

súd v zrušujúcom uznesení konštatoval, že odvolanie žalovaného smerovalo voči vyhovujúcemu
výroku rozsudku a bolo opodstatnené. V princípe sa stotožnil s tvrdením žalovaného o nevyhnutnosti
preukázania následkov vzniknutých v priamej príčinnej súvislosti s rozhodnutím o väzbe, resp. s väzbou.
Opodstatnene žalovaný namietal priznanie nároku na úrok z omeškania zo žalobcovi priznanej náhrady
nemajetkovej ujmy. Povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe
súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia; až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa

dlžník dostáva do omeškania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Co 15/97 zo dňa 24.6.1998,
uverejnený Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, zošit 3, pod
por. č. 45/2000). V zmysle intencií odvolacieho súdu sa tak prvostupňový súd musí prioritne v ďalšom
konaní vysporiadať s obranou žalovaného, že si žalobca väzbu zavinil sám. Ak dospeje k záveru, že
si žalobca väzbu sám nezavinil, dôsledne vyhodnotí okolnosti relevantné pre určenie výšky náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch.

10. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na 2.10.2019, na ktorom vec prejednal a rozhodol
za účasti žalobcu a splnomocneného zástupcu žalovaného. Žalobca na pojednávaní trval na tom, že
väzbu si nespôsobil sám, ale išlo o účelové konanie jeho bývalej manželky. V rámci popisu okolnosti

uvedeného dňa tvrdil, že vyšiel z domu po uhlie na kúrenie a bývala manželka ho úmyselne vymkla.
Následne sa domáhal vstupu do domu, no ona zavolala políciu. Privolaní policajti ho rovno vzali a
bývalú manželku vôbec neriešili, i keď bola podľa žalobcu opitá. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného
zotrvala na všetkých písomných a ústnych vyjadreniach žalovaného, osobitne poukázala na rozsiahle
vyjadrenie k žalobe, pričom žiadala žalobu vo zvyšku zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov

konania. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, obsahom pripojeného
spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 3T/120/2009 a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných
ustanovení:

11. Podľa § 73 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) na konanie štátu pred

súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát.

12. Podľa § 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

13. Podľa § 3 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

14. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

15. Ustanovenie § 4 zák.č. 514/2003 Z.z. upravuje, ktorý orgán koná v mene štátu, čo vyplýva aj z
nadpisu tohto ustanovenia „Orgán konajúci v mene štátu.“

16. Podľa § 4 ods.1 písm. a), b) a f) zák.č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ

Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.

f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu4) v občianskom
súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

17. Podľa § 8 ods. 5 zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe
má ten, kto bol vzatý do väzby, ak

a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie,
b) bol oslobodený spod obžaloby alebo
c) vec bola postúpená inému orgánu.

18. Podľa § 8 ods. 6 zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody nevznikne

a) ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

19. Podľa ust. § 6 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

20. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

21. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu

škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

22. Podľa ust. § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona:

1) uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

23. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

24. V konaní je nesporné, že otázka pasívnej legitimácie bola správne ustálená, keď súd konštatoval, že
pasívne legitimovaným je štát, t.j. Slovenská republika a orgán oprávnený konať za štát je Ministerstvo
spravodlivosti SR, nakoľko rozhodnutie o vzatí žalobcu do väzby bolo vydané súdom.25. Medzi stranami tiež nebolo sporné, že žalobca bol v súvislosti s jeho trestným stíhaním vo
väzbe od 14.3.2009 do 3.8.2009, t.j. v trvaní 173 dní. Tiež nebolo sporné, že trestné konanie/stíhanie

žalobcuakoobvinenéhoboloukončenépostúpenímvecipríslušnémuorgánunaprejednaniepriestupku.
V nadväznosti na vyššie uvedené úvahy sa mal okresný súd zaoberať a vysporiadať s obranou
žalovaného, v rámci ktorej tento namietal, že žalobca si väzbu zavinil sám, a teda mu právo na náhradu
škody v zmysle § 8 ods. 6 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. nevzniklo.

26. Zákon č. 514/2003 Z.z. v ust. § 8 ods. 5 (písm. c/) ako jednu z hypotéz právnej normy v ňom
zakotvenej, resp. ako jednu z podmienok vzniku práva na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím
o väzbe toho, kto bol vzatý do väzby, predpokladá aj postúpenie veci inému orgánu. Pritom nijako
nešpecifikuje túto podmienku napríklad čo do štádia trestného konania, v ktorom dôjde/musí dôjsť k
postúpeniu veci inému orgánu alebo čo do ustálenia skutkového stavu trestnej veci (či sa skutkový
stav v priebehu trestného konania v dôsledku vykonaného dokazovania zmenil alebo zostal pôvodný)

a podobne.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané nasledujúce skutočnosti: Z pripojeného spisu
Okresného súdu Žilina sp.z. 3T/120/2009 a pripojeného spisu vyšetrovacieho konania ČVS:ORP-432-
KM-CA-2009 súd najmä zistil, že dňa 22.7.2009 bola podaná obžaloba (č.l. 111 - 116 pripojeného spisu)

Okresného prokurátora Žilina voči tunajšiemu žalobcovi pre 1/ prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2, písm. b) Trestného zákona vykonaného tak, že dňa 12.3.2009 asi o 18.30. hod.
v mieste svojho bydliska v obci Lodno pod vplyvom alkoholu kopal do uzamknutých dverí, ktoré pred
ním v obave o svoje zdravie zamkla jeho bývalá manželka Oľga Tvrdá, pri čom jej vulgárne nadával
a vyhrážal sa jej zabitím, čím Oľge Tvrdej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie; a pre 2/ prečin

marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1, písm. g) Trestného zákona vykonaného tak,
že dňa 14.3.2009 v presne nezistenom čase vošiel do rodinného domu č. 220 v Lodne, v ktorom zotrval,
zvnútra zamkol vchodové dvere, ktoré v čase asi o 18.30 hod. odmietol otvoriť, a do domu vpustiť svoju
bývalú manželku Oľgu Tvrdú, na ktorú kričal, aby odtiaľ vypadla, že tam nemá čo hľadať, napriek tomu,
že povereným príslušníkom OO PZ Kysucké Nové Mesto bol dňa 12.3.2009 o 19.00 hod. vykázaný

na dobu 48 hodín, t.j. do 14.3.2009 o 19.00 hod., zo spoločného obydlia, pričom Oľga Tvrdá doručila
dňa 13.3.2009 o 12.13. hod. návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, aby nevstupoval do domu, v ktorom býva, pritom dňa 14.3.2009 o 14.45. hod. bol
telefonicky upovedomený povereným príslušníkom OO PZ Kysucké Nové Mesto o podaní návrhu na
vydanie predbežného opatrenia, pričom policajtovi odmietol uviesť, kde sa zdržiava a odmietol prevziať

písomné upovedomenie o podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

28. Na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 0Tp/136/09-8 zo dňa 17.03.2009 (č.l. 25 -
28 pripojeného spisu) bol žalobca vzatý do väzby, žalobca strávil vo väzbe obdobie od 14.03.2009
do 03.08.2009. Rozhodnutie o vzatí do väzby súd odôvodnil skutočnosťou, že s prihliadnutím na

splnenie formálnych podmienok na vzatie obvineného do väzby, ktorými sú vznesenie obvinenia a
jeho oznámenie, dodržanie zákonnej lehoty na podanie návrhu na väzbu okresným prokurátorom, má
za to, že sú splnené väzobné dôvody podľa § 71 ods. 1, písm. c) Trestného poriadku, nakoľko z
dovtedy vykonaného dokazovania je možné vyvodiť, že obvinený je dôvodne podozrivý zo spáchania
predmetných trestných činov. Už v minulosti bol 9 krát trestaný súdom, pričom viackrát bol odsúdený

za násilnú trestnú činnosť, naposledy Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 3T/405/1999 pre trestný
čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.05.2005 a trestný čin
porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.05.2005 v
štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.05.2005 (osobitne odpis z registra
trestov č.l. 98 - 99 spisu vyšetrovacieho konania - pozn. tunajšieho súdu). Aj keď obvinený trestnú

činnosť popieral, jeho obrana sa javila ako účelová a v spojení s osobnou výpoveďou poškodenej
Oľgy Tvrdej existuje dôvodná obava, že v prípade prepustenia na slobodu by obvinený pokračoval v
trestnej činnosti. Podľa znaleckého posudku z obdobu zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č.
118/2009 zo dňa 04.05.2009, (č.l. 74 - 85 pripojeného spisu) „osobnosť obvineného je štrukturovaná
abnormne,disharmonicky,psychopatologickyvýznamnesúzvýraznenérysyegocentrického,emočného

chladu a plochosti efektívnej výbušnosti, agresivity, nedostatočnej interiorizácie spoločenských noriem,
dissocialitou... v čase spáchania predmetnej trestnej činnosti u obvineného zisťujeme okrem poruchy
osobnosti aj prítomnosť prechodnej duševnej poruchy, ktorými boli simplexné opilosti, ktorý si obvinený
privodil sám a dobrovoľne, majúc vedomosti a skúsenosti vplyvom alkoholu na svoje konanie, ktorésa mení takým spôsobom, že uvoľňujú a odbrzďujú jeho zábrany a býva agresívny“. Na základe
sťažnosti žalobcu, Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 3Tpo/18/2009 zo dňa 1.4.2009 rozhodol tak,
že sťažnosť zamietol, nakoľko dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr.poriadku je daný, pretože

hrozba pokračovania v trestnej činnosti je daná nielen konaním obvineného, ale i osobou obvineného,
ktorý sa pod vplyvom alkoholu správa voči poškodenej agresívne.
29. Ďalej mal súd za preukázané, že žalobcovi bolo riadne dané poučenie vykázanej osoby pri
uplatňovaní oprávnenia vykázať zo spoločného obydlia zo dňa 12.3.2009 (č.l. 88 pripojeného spisu) a
bolo vystavené upovedomenie o podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 14.3.2009

(č.l. 93 spisu vyšetrovacieho konania), v dôsledku ktorého sa lehota vykázania predlžuje do rozhodnutia
súdu o tomto návrhu, s tým, že toto upovedomenie si žalobca odmietol prevziať. Podľa úradného
záznamu zo dňa 12.3.2009 (č.l. 86 spisu vyšetrovacieho konania) a zápisnice o výsluchu svedka -
policajta zo dňa 14.3.2009 (č.l. 61 pripojeného spisu) sa tunajší žalobca dňa 12.3.2009 odmietol podrobiť
dychovej skúške na alkohol a vo vyhradenej miestnosti OO PZ KNM vykonal veľkú potrebu na zem.
Podľa zápisu o dychovej skúške zo dňa 14.3.2009 (č.l. 95 spisu vyšetrovacieho konania) hladina

alkoholu tunajšieho žalobcu bola 0.

30. Z trestného spisu mal súd ďalej za preukázané, že Okresný súd Žilina vydal trestný rozkaz sp.zn.
3T/120/2009 zo dňa 3.8.2009 (č.l. 123), proti ktorému podal obvinený - tunajší žalobca odpor. Následne
súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, pričom na hlavnom pojednávaní dňa 9.2.2010 uznesením

Okresného súdu Žilina sp.zn. 3T/120/2009 zo dňa 9.2.2010, právoplatného zhodne toho dňa 9.2.2010
(č.l. 184 - 190 pripojeného spisu) bola trestná vec tunajšieho žalobcu postúpená na prejednanie ako
priestupku Obvodnému úradu v Žiline, odbor všeobecnej vnútornej správy. Podľa odôvodnenia tohto
uznesenia v bode 1/ mal súd preukázané, že obžalovaný (osobitne - pozn. tunajšieho súdu) dňa
12.3.2009 asi o 18.30. hod. v mieste svojho bydliska v obci Lodno pod vplyvom alkoholu kopal do

uzamknutých dverí, ktoré pred ním v obave o svoje zdravie zamkla jeho bývalá manželka Oľga Tvrdá,
pri čom jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím, čím Oľge Tvrdej vzbudil dôvodnú obavu o
jej život a zdravie, ale konanie obžalovaného nenaplnilo zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
nebezpečného vyhrážania sa podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. V bode 2/ mal súd preukázané,
že obžalovaný dňa 14.3.2009 v presne nezistenom čase vošiel do rodinného domu č. 220 v Lodne, v

ktorom zotrval, zvnútra zamkol vchodové dvere, ktoré v čase asi o 18.30 hod. odmietol otvoriť, a do
domu vpustiť svoju bývalú manželku Oľgu Tvrdú, na ktorú kričal, aby odtiaľ vypadla, že tam nemá čo
hľadať, napriek tomu, že povereným príslušníkom OO PZ Kysucké Nové Mesto bol dňa 12.3.2009 o
19.00 hod. vykázaný na dobu 48 hodín, t.j. do 14.3.2009 o 19.00 hod., zo spoločného obydlia, pričom
Oľga Tvrdá doručila dňa 13.3.2009 o 12.13. hod. návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76

ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, aby nevstupoval do domu, v ktorom býva, pritom dňa 14.3.2009
o 14.45. hod. bol telefonicky upovedomený povereným príslušníkom OO PZ Kysucké Nové Mesto o
podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ale konanie obžalovaného nenaplnilo zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1, písm. g) Tr. zák.

31. Z výsledkov súčinnosti s Okresným úradom Žilina z 29.10.2014 (č.l. 150 - 160 spisu) súd zistil,
že vo veci priestupku na základe oznámenia Okresného súdu Žilina sp.zn. 3T120/2009 Obvodný úrad
Žilinarozhodnutímzodňa14.6.2010právoplatnýmzhodnetohodňa14.6.2010konaniezastavil,nakoľko
spáchanie skutku nebolo obvinenému preukázané.

32. Z návrhu žalobcu na predbežné prerokovanie nároku zo dňa 25.5.2011 (č.l. 40) vyplýva, že žalobca
podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody po podaní žaloby, pričom v žiadosti si
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 100.000,- Eur. Z odpovede Ministerstva vnútra
SR zo dňa 21.11.2011 (č.l, 51-52) vyplýva, že žiadosti nie je možné vyhovieť, nakoľko nebol zistený
nesprávny úradný postup vyšetrovateľa alebo povereného príslušníka Policajného zboru.

33. Následne súd posudzoval osobný výsluch žalobcu, ktorý na pojednávaní dňa 22.10.2014 vypovedal
tak, že do väzby ho zobrali preto, aby prepísal dom na manželku, bola to dohoda medzi jeho manželkou
a sudkyňou. Jeho osobné pomery boli v r. 2009 také, že zamestnaný nebol. Prácu stratil asi v r. 1990 a
neskôr bol v Nemecku asi 2 roky. Aj na pojednávaní dňa 2.10.2019 žalobca opätovne zotrval, že celú

situáciu zavinila jeho bývalá manželka, ktorá mala snahu sa ho zbaviť a vplývaním na trestnú sudkyňu
zabezpečila, že bol vzatý do väzby. Žalobca tvrdil, že manželka ho vymkla, keď šiel po drevo, a preto
sa dobíjal do domu. Z obžaloby ako aj uznesenia o vzatí do väzby mal súd za preukázaný opak, t.j. že
žalobca dňa 12.3.2009 asi o 18.30. hod. v mieste svojho bydliska v obci Lodno pod vplyvom alkoholukopal do uzamknutých dverí, ktoré pred ním v obave o svoje zdravie zamkla jeho bývalá manželka Oľga
Tvrdá, pri čom jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím, čím Oľge Tvrdej vzbudil dôvodnú obavu
o jej život a zdravie; a pre 2/ prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1, písm.

g) Trestného zákona vykonaného tak, že dňa 14.3.2009 v presne nezistenom čase vošiel do rodinného
domu č. 220 v Lodne, v ktorom zotrval, zvnútra zamkol vchodové dvere, ktoré v čase asi o 18.30 hod.
odmietolotvoriť,adodomuvpustiťsvojubývalúmanželkuOľguTvrdú,naktorúkričal,abyodtiaľvypadla,
že tam nemá čo hľadať, napriek tomu, že povereným príslušníkom OO PZ Kysucké Nové Mesto bol dňa
12.3.2009 o 19.00 hod. vykázaný na dobu 48 hodín, t.j. do 14.3.2009 o 19.00 hod.. Z uvedeného je

zrejmé, že žalobca napriek vykázaniu zo spoločného obydlia sa doň vrátil pred uplynutím 48-hodinovej
lehoty a opätovne došlo k hádkam a útokom na bývalú manželku. Dôvody väzby tak boli dané a rovnako
je súd na základe uvedeného toho názoru, že žalobca si väzbu svojím konaním zapríčinil sám.

34. V nadväznosti na uvedené sa súd stotožňuje s názorom žalovaného, ktorý tvrdil, že výsledok
trestného stíhania, hoci bolo zastavené a vec bola postúpená obvodnému úradu terajšiemu, nie je

merítkom pre určenie dôvodnosti väzby. Vo vzťahu k výške uplatnenej nemajetkovej ujme žalobca
podľa názoru žalovaného neuniesol dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno, keď nepreukázal jednak
vznik škody a jednak tú dôvodnosť požadovanej nemajetkovej úhrady, nemajetkovej ujmy, keď vlastne
peňažná kompenzácia nastupuje až subsidiárne. Zároveň zdôraznil, že v tomto prípade bol navyše
žalobca pred samotnou väzbou 9x súdne trestaný, to znamená, že jeho argumentácia o nejakom znížení

dôstojnosti, cti alebo nejakého spoločenského uplatnenia je pochybná.

35. Nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe je špecifickým prípadom zodpovednosti
štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1. júla 2004. Zákon č. 514/3003 Z.z. zakladá objektívnu
zodpovednosťštátu(bezohľadunazavinenie),ktorejsanemôžezbaviť.Neposudzujesatedasprávnosť

rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil.
Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania.
V posudzovanej veci ide o nárok žalobcu podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona, t.j. nárok na nemajetkovú
ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku rozhodnutia o väzbe. Podľa názoru Ústavného súdu SR vyjadreného
v uznesení zo dňa 3.10.2012 sp.zn. I. ÚS 444/2012: „Čo je potrebné považovať za zavinenie väzby

samotnou osobou, ktorá žiada o náhradu škody, zákon č. 514/2003 Z.z. bližšie neustanovuje, preto je
interpretácia a aplikácia tohto zákonného ustanovenia zverená všeobecným súdom, ktoré o nárokoch
na náhradu škody spôsobenej väzbou rozhodujú. Pri tomto rozhodovaní vychádzajú vždy z konkrétnych
okolností každého prípadu zistených z riadne vykonaného dokazovania, vychádzajúc z ktorého im
prislúcha urobiť právny záver o zavinení, resp. nezavinení väzby osobou žiadajúcou náhradu škody. Pri

tomto rozhodovaní sa samozrejme musia vyvarovať svojvôle a svoje skutkové a právne závery riadne
odôvodniť.“ Preto súd uvedené považuje za základnú zásadu posudzovania nároku na náhradu škody
vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného, ktorý tvrdil, že žalobca si väzbu zavinil sám.

36. Významným v danej veci potom zostalo posúdiť skutočnosť, ktorá bola dôvodom pre vzatie

obvineného - sťažovateľa do väzby. Postúpenie veci inému orgánu je pritom základnou podmienkou
z hľadiska vyššie označeného § 8 ods. 5 písm. c), ods. 6 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. pre vznik
práva na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe, nie je však rozhodujúcou skutočnosťou
pre posúdenie, či ten, voči komu konanie o priestupku zastavené, pretože spáchanie skutku nebolo
obvinenému preukázané, si väzbu zavinil sám. To, že neskôr došlo k postúpeniu veci inému orgánu,

ktorý konanie zastavil, pretože spáchanie skutku nebolo preukázané, nenič nemení na tom, že vo veci
bolo potrebné posúdiť vzhľadom na okolnosti daného prípadu, či to nebolo práve zavinené konanie
žalobcu príčinou jeho vzatia do väzby.

37. V zmysle usmernení odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný,

sa súd zaoberal tým, či si žalobca väzbu zapríčinil sa. Z vykonaného dokazovania ako aj z výpovede
žalobcu na pojednávania mal súd za to, že žalobca tvrdil, že celú situáciu spôsobila jeho bývalá
manželka, ktorá sa ho chcela zbaviť, čo sa jej podarilo vzatím do väzby, i keď bol nevinný. Ako bolo
vyššie konštatované, zavinenie žalobcu na tom, či si väzbu zapríčinil sám sa posudzuje osobitne, a
to bez ohľadu na výsledok trestného konania. Výsledok trestného konania, v posudzovanom prípade,

postúpenie veci inému orgánu (na riešenie o priestupku) je len jednou z podmienok na priznanie náhrady
škody. Druhou podmienkou je zavinenie žalobcu. V posudzovanom prípade je nesporné, že žalobca
bol dňa 12.3.2009 vykázaný zo spoločného obydlia, ktoré zdieľal so svojou bývalou manželkou. O tejto
skutočnosti bol žalobca poučený, rovnako aj o podaní návrhu n a nariadenie predbežného opatrenia.Napriek tejto skutočnosti sa opätovne vrátil dňa 14.3.2009 do rodinného domu, kde následkom dobíjania
sa do domu (čo potvrdil samotný žalobca vo svojej výpovedi) bola privolaná hliadka polície, ktorá
ho s ohľadom na predošlé okolnosti zaistila, obmedzila na osobnej slobode a následne bol vzatý na

základe rozhodnutia súdu do väzby. K uvedenému konaniu žalobcu preukázateľne došlo pred uplynutím
48-hodinovej lehoty, v ktorej bol z obydlia vykázaný. Dôvody väzby boli preto dané a pretrvávali aj
v čase rozhodovania odvolacieho súdu, kde hlavným kritériom bol predpoklad takého správania sa
žalobcu v postavení obvineného, že bude vo svojom konaní pokračovať. Práve tieto skutočnosti (nie
výsledok samotného trestného konania) tvoria základ pre posudzovanie zavinenia žalobcu na väzbe. K

širším okolnostiam je nutné poznamenať, že žalobca sa odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie
prítomnosti alkoholu v krvi a vo vyhradenej miestnosti OO PZ KNM vykonal veľkú potrebu na zem.

38. Pri posudzovaní žalobného nároku súd vychádzal aj z Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I ÚS
399/2016 zo dňa 31.8.2017, podľa ktorého: „Zavinenie obvineného znamená, že jeho zavinené konanie
(vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti) bolo dôvodom na podanie a vyhovenie návrhu na jeho vzatie

do väzby. Nejde o to, či zavinenie obvineného vyvolalo podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, a či
naplnilo skutkovú podstatu trestného činu, pre ktorý bol stíhaný, ale o to, či - zjednodušene povedané
- jeho správanie bolo dôvodom k obave, že v danom prípade bude pokračovať v trestnej činnosti, pre
ktorú je stíhaný. Predovšetkým je potrebné vychádzať z toho, že väzba je prostriedkom na zaistenie
obvineného pre účely trestného konania zo zákonom stanovených dôvodov (§ 71 Trestného poriadku).

Väzba z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, má preventívny charakter a má zabrániť
tomu, aby obvinený ďalej pokračoval v skutku, pre ktorý mu bolo oznámené (vznesené) obvinenie z
trestného činu. Tu preventívny charakter väzby spočíval v obave pokračovania konania navrhovateľa
obdobným spôsobom ako predchádzal jeho zadržaniu. Teda v danom prípade je podľa odvolacieho
súdu dané zavinenie navrhovateľa na vzatí ho do preventívnej väzby. Samotné následné oslobodenie

spod obžaloby ako výsledok trestného konania je základnou podmienkou z hľadiska § 8 ods. 5 zákona
č. 514/2003 Z.z. pre vznik práva na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe, nie je však
rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie, či ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, si väzbu zavinil
sám.“ Aj keď žalobca preukázateľne na neverejnom zasadnutí o výsluchu obvineného pri rozhodovaní
o vzatí do väzby trval na tom, že je nevinný a ide o intrigy zo strany bývalej manželky, súd vychádzal

zo samotných okolností vzatia do väzby a okolností tomuto predchádzajúcim, teda najmä okolnostiam
zo dňa 12.3.2009, správaniu žalobcu po tom, čo bol vykázaný zo spoločného obydlia a bezprostredné
správanie predchádzajúce vzatiu do väzby dňa 14.3.2009.

39. Vo vzťahu k nárok na náhradu nemajetkovej ujmy súd poznamenáva, že podľa ustanovenia § 17

ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení k 31.12.2012 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak, ods. 2 v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. V
posudzovanomprípadesažalobcanedomáhalnáhradyškodyvyplývajúceznezákonnéhorozhodnutiav

trestnom konaní, ale domáhal sa náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku rozhodnutia o väzbe. Priznanie
peňažnej kompenzácie je subsidiárnym spôsobom náhrady, ktorý nastupuje až v prípade, ak sa morálne
zadosťučinenie ako primárna forma zadosťučinenia ukazuje ako nedostatočné. Pokiaľ ide o výšku
náhrady, úvaha súdu sa musí opierať o konkrétne a preskúmateľné hľadiská.

40. V závere súd považuje za potrebné uviesť, že i keď žalobca v celom spore poukazoval na účelové
správanie jeho bývalej manželky a zlyhanie orgánov činných v trestnom konaní a súdu, je nutné
poznamenať, že žalobca bol 9x právoplatne odsúdený, čím spôsobil úpadok svojho statusu. Práve
žalobcovo opakované agresívne správanie predchádzajúce rozhodnutiu o vzatí do väzbe malo za
následok rozhodnutie o väzbe, a tak súd dospel k jednoznačnému záveru o tom, že žalobca si väzbu

zapríčinil sám.

41. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
43.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

teda podľa úspešnosti žalobcu v konaní. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto mu
súd priznal nárok na náhradu trov celého konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.