Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. jún 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/89/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113217692
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113217692.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

BeniačovejačlenovsenátuMgr.MárieKašíkovejaMgr.FrantiškaDulačku,vprávnejvecinavrhovateľky:
M.K.,rod.W.,nar.XX.XX.XXXX,bytom:M.K.XXXX/XX,J.,právnezastúpená:JUDr.Mgr.ŠtefanBucha,
advokát so sídlom G. M. R. Z. X, J., proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: L. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: O. XXX, právne zastúpený: AK Hagara-Hagarová, s.r.o. so sídlom D. Dlabača 35,
Žilina, IČO: 36 806 498, o určenie výživného manželovi, na odvolanie osoby povinnej podľa návrhu platiť
výživné proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 4C/165/2013-520 zo dňa 6. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že L. K., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý zaplatiť

navrhovateľke manželské výživné za obdobie od 01.06.2013 do 23.06.2016 vo výške 100 Eur mesačne,
čo predstavuje sumu 3.670 Eur, a to formou mesačných splátok vo výške 250 Eur splatných vždy do 15-
teho dňa príslušného mesiaca k rukám navrhovateľky s prvou splátkou splatnou v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky bude mať za následok
splatnosť celého plnenia.

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil L. K. (vo výroku napadnutého rozsudku označený
ako odporca) povinnosť platiť navrhovateľke výživné na manželku vo výške 200 Eur mesačne od
01.06.2013 vždy do 20-teho dňa kalendárneho mesiaca vopred. Zameškané výživné za obdobie od
01.06.2013do31.05.2016vovýške7.200Eurmusúdpovoliluhradiťvmesačnýchsplátkachvovýške30
Eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti napadnutého
rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu pod následkom straty výhody splátok. Zároveň mu uložil

povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 5.748,76 Eur.

2. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že L. K. ako manžel
navrhovateľky si počas trvania manželstva účastníkov neplnil voči nej manželskú vyživovaciu povinnosť.
Zistil, že L. K. mal oproti navrhovateľke podstatne vyšší príjem. Navrhovateľka tak preukázala základný
predpoklad pre priznanie nároku na manželské výživné a síce, že životná úroveň L. K. je vyššia, ako jej
životnáúroveň.NepovažovalzadôvodnénámietkyL.K.,žeurčeniemanželskéhovýživnéhojevrozpore

s dobrými mravmi pretože navrhovateľka svojim správaním v podstatnej miere prispela k rozvratu ich
manželstva a snaží sa negatívne zasahovať do jeho vzťahu s maloletou dcérou. Okresný súd príčinu
konfliktov medzi účastníkmi videl v ich neschopnosti vzájomne komunikovať, čím spôsobujú maloletej
dcére stresy, čo sa prejavilo i na jej zdravotnom stave. Nárok navrhovateľky na manželské výživné takpovažoval za dôvodný. Žalovanému umožnil uhradiť zameškané výživné v splátkach v zmysle § 160
ods. 1 O.s.p.. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke ako účastníčke,
ktorá mala vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie L. K.. Žiadal, aby krajský súd
rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne, prípadne rozsudok okresného
súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Namietal, že okresný súd nedostatočne skúmal príčiny
rozvratu manželstva účastníkov, neprihliadal na správanie navrhovateľky počas manželstva ako aj po

ich odlúčení, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľky, že jeho osoba
je príčinou zdravotných problémov ich maloletej dcéry. Naopak práve navrhovateľka sa snažila obmedziť
jeho styk s maloletou dcérou, prípadne ho z neho úplne vylúčiť. Navrhovateľka narušila svojim konaním
jeho vzťah s dcérou, styk mu umožňuje v rozsahu maximálne v trvaní 5-tich minút v deň jeho konania.
Odmieta sa aktívne zapájať do procesu zbližovania otca s maloletou tak, aby túto na stretnutie riadne
pripravila. Umožnenie styku podmieňuje predchádzajúcim podpisom na listine, že k stretnutiu došlo, čím

si chce zabezpečovať dôkaz o realizácii stretávania. Za nesprávne považoval aj rozhodnutie okresného
súdu o jeho povinnosti zaplatiť trovy konania, keď tento mal vychádzať z ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a
vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci navrhovateľke ich náhradu nepriznať.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdiť. Uviedla, že práve L. K. bezdôvodne odišiel zo spoločnej domácnosti a nejavil záujem o
stretávanie s maloletou dcérou, čím došlo k vzájomnému odcudzeniu. Sám nerobil žiadne kroky, ktorými
by si vybudoval vzťah s dcérou.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“)

po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 60 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
opravný prostriedok prípustný, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok súdu prvej
inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, pričom nie je viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle
§ 66 CMP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku

tohto rozsudku.

6. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nových
procesných kódexov (Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“, Zákon č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok - ďalej len „CMP“) odvolací súd bol povinný pri svojom

postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP a § 395 ods. 1 CMP) s tým, že účinky
procesných úkonov súdu prvej inštancie zostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP a § 395 ods. 2 CMP).

7. Podľa § 71 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“)manželia majú vzájomnú
vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí

jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia výživné nemožno priznať, ak
by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

8. Zákon o rodine vychádza z toho, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi je plnená pravidelne a
bežne bez toho, aby bolo treba robiť nejaké opatrenia. Osobné potreby sú uspokojované zo spoločných
zdrojov podľa potreby toho ktorého manžela. V prípade, že by dobrovoľne, vôbec alebo v dostatočnej
miere jeden z manželov túto svoju vyživovaciu povinnosť neplnil, je v zákone o rodine výslovne
upravená. Rozsah vyživovacej povinnosti je určený tak, aby životná úroveň obidvoch manželov bola

zásadne rovnaká. Zásada rovnakej životnej úrovne platí predovšetkým vtedy, keď obidvaja manželia
žijú v spoločnej domácnosti. Do akej miery má byť požiadavka rovnakého životného štandardu
dodržaná ak manželia nežijú v spoločnej domácnosti, napr. pre vzájomné rozpory už závisí od
konkrétnej prejednávanej veci. Zákon síce výslovne hovorí o tom, že životná úroveň obidvoch manželovmá byť zásadne rovnaká, nie je však vylúčené, aby v niektorých prípadoch od tejto zásady bolo
upustené. Rovnaká životná úroveň totiž neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú možno
vyvodzovať iba z ich zárobkov, je potrebné zistiť aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce,

spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov, poprípade inými závažnými okolnosťami.

9. Okresný súd vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti rozhodné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, následne však tieto nesprávne
právne posúdil. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd vychádzal zo zistenia, že účastníci

uzatvorili manželstvo dňa 21.04.2012, u oboch išlo o manželstvo prvé. Po uzavretí manželstva dňa
22.08.2012 sa účastníkom narodila dcéra Z., okrem nej iné spoločné deti nemajú. Účastníci od uzavretia
manželstva žili v spoločnej domácnosti cca pol roka do 31.01.2013, kedy manžel L. K. zo spoločnej
domácnosti odišiel a platil dobrovoľne výživné na maloletú dcéru Z. vo výške 100 Eur mesačne. Medzi
účastníkmibolispornédôvody,prektoréL.K.opustilspoločnúdomácnosť.Navrhovateľkadôvodnezhôd
vidí v správaní sa manžela, ktorý na podnet svojej matky začal vydeľovať finančné prostriedky z ich

spoločných financií. Ďalej tvrdila, že neprimerane zasahovala do ich spolužitia matka jej manžela.
Naproti tomu L. K. dôvody rozvratu manželského spolužitia videl v osobe navrhovateľky, ktorá ho svojim
správaním k odchodu donútila, a to za podpory jej matky. Následne mu táto bránila v styku s maloletou
dcérou. V tejto súvislosti vykonal okresný súd aj v dostatočnom rozsahu dokazovanie. Vypočul ako
svedkov príbuzných navrhovateľky, a to jej matku K. W. a sestru Z. W.. Rovnako vypočul matku L. K.

P. K. a jeho starú matku N. K.. Z výpovede týchto svedkýň mal preukázané, že nie sú konfliktné vzťahy
len medzi účastníkmi, ale do konfliktu sú zapojení aj rodinní príslušníci obidvoch rodín.

10. Nie je tak namieste tvrdenie odvolateľa, že príčinou rozvratu manželského spolužitia bolo výlučne
správanie sa navrhovateľky. Naopak závery okresného súdu o podiele každého z manželov na rozvrate

ich vzájomných vzťahov, vrátane ich príbuzných, zodpovedajú vykonanému dokazovaniu.Odvolací súd
tiež nezistil existenciu dôvodov, pre ktoré by rozhodnutie o výživnom bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Skutočnosť, že navrhovateľka L. K. bráni v styku s maloletou dcérou nie je dôvodom, pre ktorý by nemalo
byť určené manželské výživné. Naviac, keď takéto jednoznačné konanie navrhovateľky z vykonaného
dokazovania nevyplynulo.

11. V období, za ktoré bolo určené výživné nepochybne účastníci konania boli manželia a ako manželia
mali zákonnú vzájomnú vyživovaciu povinnosť v zmysle vyššie citovaných ustanovení ZoR. Základ
nároku uplatneného navrhovateľkou tak, ako ho zistil okresný súd bol aj podľa názoru odvolacieho súdu
daný.Odvolacísúdsavšaknestotožnilsvýškouvýživného,ktorúnazákladezistenéhoskutkovéhostavu

určilokresnýsúd.Nepochybneosobnéamajetkovépomerynastranenavrhovateľkybolioprotiosobným
a majetkovým pomerom L. K. ako jej manžela výrazne horšie. Bola na rodičovskej dovolenke, musela
sa osobne starať o maloleté dieťa, ktoré si vzhľadom na svoj vek vyžadovalo celodennú starostlivosť,
takže nemala možnosť zabezpečiť si finančné prostriedky prácou. Naproti tomu L. K. bol riadna
zamestnaný s čistým príjmom, ktorý presahoval 700,- Sk mesačne. Na druhej strane však manželské

spolužitie účastníkov trvalo ani nie pol roka. Pre vzájomné nezhody, ktorých príčinou bolo správanie
oboch účastníkov konania došlo k ukončeniu ich spolužitia v jednej domácnosti. Táto okolnosť však
neznamená, že by z tohto dôvodu došlo aj k zániku povinnosti platiť výživné. Ako však už odvolací súd
zdôraznil vyššie, zásada rovnakej životnej úrovne manželov neznamená mechanickú rovnosť medzi
manželmi. Vzhľadom na krátkosť manželského spolužitia, okolnosti za ktorých došlo k jeho ukončeniu

tak, ako boli zistené súdom prvej inštancie a z ktorých aj odvolací súd vychádzal dospel k záveru, že
určenie manželského výživného v rozsahu 200 Eur mesačne ako to bolo rozhodnuté okresným súdom
je neprimerane vysoké. Naopak vzhľadom na zistené skutočnosti týkajúce sa manželského spolužitia,
osobné a majetkové pomery oboch účastníkov dospel k záveru, že výživné vo výške 100 Eur mesačne je
primerané a zodpovedajúce zákonným kritériám pre určenie manželského výživného. Na základe týchto

skutočností preto krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozsudku. Povinnosť platiť manželské výživné určil do času právoplatnosti rozvodu manželstva
účastníkov, t.j. k 23.06.2016. Manželské výživné za obdobie 3-och rokov a 21 dní predstavoval celkovo
sumu 3.670 Eur (100 Eur/mes. x 12 mesiacov x 3 roky = 3.600 Eur + 21 dní, t.j. 100 Eur : 30 dní v
mesiaci jún x 21 dní = po zaokrúhlení 70 Eur). Vzhľadom na výšku nedoplatku na výživnom povolil

odvolací súd L. K. uhradiť túto sumu formou splátok vo výške 250 Eur mesačne. Pri určení výšky splátok
prihliadal jednak na jeho osobné a majetkové pomery, ktoré boli zistené okresným súdom, ako aj na
výšku nedoplatku s tým, aby táto suma bola uhradená navrhovateľke v primeranom čase.12. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.
Vzhľadom na predmet konania, výšku výživného, ktorú si navrhovateľka uplatnila a výsledok konania
považoval odvolací súd za spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal svoje trovy.

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)