Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. jún 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13Csp/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216213104
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216213104.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcu: Poštová banka, a.s.,

Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou
RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471 proti žalovanému: E.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., N. XXXX/XX, o zaplatenie 5.340,15 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti vyčísleného úroku vo výške 45,- eur z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.854,55 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 4.854,55 eur od 21.7.2016 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 10,-

eur splatných vždy do 25. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.

Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 4.854,55 eur ako aj v prevyšujúcej časti vyčísleného úroku, v
časti 19 % úroku ročne a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi 25,02 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 5.8.2016 sa žalobca domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie
nezaplatenej istiny vo výške 4.932,45 eur, zmluvného úroku vyčísleného do vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru vo výške 407,70 eur, zmluvného úroku vo výške 19% ročne z nezaplatenej istiny vo
výške 4.932,45 eur od 4.1.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej
istiny vo výške 4.932,45 eur od 21.7.2016 do zaplatenia. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania.
Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že žalovanému na základe zmluvy o úvere dostupná pôžička

č. 5323885513 z 27.6.2013 poskytol peňažné prostriedky vo výške 5.000,- eur. Poskytnutý úver, úroky
poplatkyainépeňažnéplneniasažalovanýzaviazalžalobcoviuhradiťvurčenejlehote,podľazmluvných
dokumentov. Žalobca v dôsledku omeškania žalovaného vyhlásil dňa 3.1.2014 úver za predčasne
splatný. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi nezaplatenú
istinu vo výške 4.932,45 eur, zmluvný úrok z istiny vo výške 407,70 eur a bankové poplatky vo výške
28,98 eur. Celková dlžná suma ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bola 5.369,13 eur, z ktorej
žalovaný po vyhlásení predčasnej splatnosti zaplatil (nešpecifikovanú) časť dňa 20.7.2016. Za dôkaz

žalobca označil zmluvu, obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery (OP SÚ), Všeobecné
obchodné podmienky žalobcu (VOP), oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný a upozornenie
z 27.6.2013.2. Súd dňa 1.6.2017 otvoril pojednávanie vo veci s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne
predvolaného právneho zástupcu žalobcu.

Žalovaný na uvedenom pojednávaní uviedol, že žalobcovi platí každý mesiac, ale nie podľa predstáv
žalobcu. Platí mesačne buď sumy po 10,- eur, alebo po 15,- eur, lebo keď zaplatí 20,- eur už nemajú čo
jesť. Má 3 deti a manželka je na materskej dovolenke.

Súd v súlade s 181 ods. 2 CSP uviedol, že medzi stranami nie je sporné uzavretie úverovej zmluvy,

sporná je výška uplatnenej pohľadávky z dôvodu, že táto je uplatnená v rovnakej výške ako bola
vyčíslenák3.1.2014,atoajnapriekčiastočnýmúhradámžalovanéhopovyhlásenípredčasnejsplatnosti
úveru. Preto sa súdu javí nárok žalobcu len čiastočne dôvodný. Súd uvedené pojednávanie odročil za
účelom preukázania úhrad realizovaných žalovaným.

3. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 9.6.2017 doplnil skutkové tvrdenia a uviedol, že žalovaný

sa zaviazal čerpaný úver zaplatiť pravidelnými mesačnými splátkami po 121,85 eur vždy k 16. dňu v
mesiaci, počnúc 16.7.2013. Súčasne uviedol prehľad platieb žalovaného a spôsob ich započítania s tým,
že žalovaný od poskytnutia úveru uhradil sumu vo výške 669,21 eur, z ktorej na poplatky bola započítaná
suma vo výške 58,68 eur, na úroky (úrok z omeškania a zmluvný úrok) bola započítaná suma 542,98 eur
a na istinu bola započítaná suma 67,55 eur. Taktiež uviedol, že po podaní žaloby žalovaný uhradil sumu

45,- eur, v dôsledku čoho zobral žalobu späť v časti zaplatenia sumy 45,- eur titulom dlžného úroku z
istiny. Žalobca však ponechal bez povšimnutia skutočnosť, že od predčasného zosplatnenia úveru do
podania žaloby vo veci žalovaný uhradil sumu 440,- eur a napriek tomu si, až na čiastočné späťvzatie
žaloby v časti 45,- eur, uplatňoval nárok v rozsahu výšky pohľadávky vyčíslenej k 3.1.2014, teda bez
zohľadnenia (ďalších) úhrad žalovaného vo výške 440,- eur realizovaných po predčasnom zosplatnení

úveru až do podania žaloby.

4. Na pojednávaní vo veci konanom dňa 13.6.2017 žalovaný predložil doklady o úhradách realizovaných
v prospech žalobcu pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX, ktorý je zhodný s číslom úverovej zmluvy
ako aj variabilným symbolom uvedeným žalobcom v žalobe.

Súd v súlade s § 295 CSP vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi
predloženými stranami sporu.

5. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle

Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade
sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol
žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca, má v predmete svojej
činnosti aj poskytovanie úverov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o žalobcom vopred pripravenú
formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o

spotrebiteľskomúverejezmluvnýmtypomsosobitnouprávnouúpravouv zákoneč.129/2010Z.z.,ktorý
je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, predpisom lex
specialis. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa
§ 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

6. Súd v súlade s § 145 ods. 2 CSP konanie so súhlasom žalovaného zastavil v rozsahu čiastočného
späťvzatia žaloby.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa
27.6.2013 uzavretá zmluva o úvere dostupná pôžička č. 5323885513, na základe ktorej žalobca poskytol

žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 5.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 72 mesačnými
splátkami po 121,85 eur, splatnými v 16. deň kalendárneho mesiaca, pričom termín splatnosti 1. splátky
bol 16.7.2013 a konečná splatnosť úveru bola určená na 16.6.2019, pri úrokovej sadzbe vo výške 19%,
pri RPMN 20,74% a priemernej RPMN vo výške 19,47%, pri celkovej výške nákladov 3.326,80 eur.

Prípisom zo 16.12.2013 žalobca upozornil žalovaného, že podstatným spôsobom porušuje úverovú
zmluvu, keď pohľadávka banky po lehote splatnosti predstavuje sumu vo výške 583,15 eur. Súčasne
žalovaného upozornil na oprávnenie vyhlásenia úveru predčasne splatným.Podaním z 3.1.2014 žalobca vyhlásil pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 5323885513 za predčasne
splatnú v celom rozsahu s tým, že túto špecifikoval ako dlžnú istinu vo výške 4.932,45 eur, úrok vo
výške 407,70 eur, poplatky za upomienky vo výške 28,98 eur, úhrnom vo výške 5.369,13 eur. Súčasne

vyzval žalovaného k úhrade vyčíslenej pohľadávky do 10 dní od doručenia výzvy. Z doručenky na čl. 15
vyplýva, že uvedená výzva bola žalovanému doručená 9.1.2014.

Zo špecifikácie úhrad žalovaného predloženej žalobcom až po prvom pojednávaní vo veci vyplýva, že
žalovaný realizoval úhradu splátky v dohodnutej výške 121,85 eur len pri úhrade prvej splátky, splatnej

16.7.2013. V mesiaci august 2013 nerealizoval žiadnu úhradu a od 10.9.2013 do 30.12.2013 vrátane
uhradil úhrnom sumu vo výške 62,36 eur. Teda do konca roku 2013 žalovaný úhrnom uhradil sumu vo
výške 184,21 eur. V roku 2014 žalovaný realizoval úhrady v úhrnnej výške 100,- eur, v roku 2015 v
úhrnnej výške 230,- eur, v roku 2016 vo výške 135,- eur a v roku 2017 úhrnom uhradil sumu vo výške
20,- eur do 21.3.2017. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný úhrnom uhradil sumu vo výške 669,21 eur,
pričom do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dňa 3.1.2014 bolo splatných 6 splátok po 121,85 eur.

Preto žalovaný mal uhradiť do 3.1.2014, resp. do 16.12.2013, kedy prebehla splatnosť ostatnej splátky
splatnej pred vyhlásením predčasnej splatnosti, úhrnom sumu vo výške 731,10 eur.

Žalobca nešpecifikoval aká suma z tej ktorej mesačnej splátky vo výške 121,85 eur splatnej do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru pripadla na splátku istiny a aká suma pripadla na splátku úroku,

rovnako ako nešpecifikoval výšku istiny úveru zahrnutú v predčasne zosplatnených splátkach. V
rozpore s § 132 ods. 2 CSP odkazoval na listinné dôkazy pripojené k žalobe. Je však vylúčené, aby
dlh žalovaného bol v čase podania žaloby 5.8.2016 v rovnakej výške aká bola ku dňu vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru, najmä keď žalovaný po 3.1.2014 realizoval úhrady nielen vo výške 45,-
eur, v ktorej časti zobral žalobca žalobu späť. Žalovaný od predčasného zosplatnenia úveru do

podania žaloby vo veci uhradil sumu 440,- eur. Rovnako je vylúčené, aby dlh na zmluvnom úroku
za obdobie do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bol v čase podania žaloby 5.8.2016 v rovnakej
výške 407,70 eur, resp. vo výške 362,70 eur (po čiastočnom späťvzatí žaloby v dôsledku ďalších
úhradách žalovaného), najmä keď žalobca, v rozpore s § 566 ods. 2 OZ, započítal z čiastočných
úhrad žalovaného na úrok sumu 542,98 eur, pričom žalovaný mal do vyhlásenia predčasnej splatnosti

úveru zaplatiť (titulom istiny a úroku) úhrnom sumu 731,10 eur. Rozdiel medzi úhradami žalovaného
vo výške 669,21 eur a sumou splátok splatných do 3.1.2014 potom predstavuje sumu vo výške 61,89
eur titulom dlhu žalovaného na mesačných splátkach splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti.
Započítanie časti úhrad žalovaného aj na poplatky v úhrnnej výške 58,68 eur je podľa názoru súdu
nedôvodné, najmä keď v úverovej zmluve strán sporu z 27.6.2013 nie sú uvedené žiadne poplatky, a tak

žalobca s poukazom na § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2014 nemohol od
žalovaného ako spotrebiteľa požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, ktorá navyše, podľa
textu zmluvy, nemá ani žiadne prílohy. Prílohou úverovej zmluvy nie sú ani VOP žalobcu, ani OP SÚ,
pričom tieto nie sú ani opatrené podpismi zmluvných strán, a preto nemôžu tvoriť zmluvnú dokumentáciu
vzťahu strán sporu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9.11.2016 dostupný na

www.curia.europa.eu)

Súd s poukazom na dôkaz žalobcu z čl. 18 spisu - plán splátok - má za to, že dňa 3.1.2014 bola, popri
už istine úveru zahrnutej v splátkach istiny a úroku splatných do 3.1.2014, predčasne zosplatnená istina
vo výške 4.792,66 eur. Uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej istiny a úroku v úhrnnej výške

5.340,15 eur považoval súd za dôvodný len do úhrnnej výšky 4.854,55 eur, a to titulom dlžných splátok
istiny a úroku splatných do 3.1.2014 vo výške 61,89 eur a titulom predčasne zosplatnenej istiny úveru
vo výške 4.792,66 eur. Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 4.854,55 eur, vrátane prevyšujúcej časti
vyčísleného úroku, zamietol ako nedôvodnú.

8. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ si strany sporu
v zmluve dohodli úrokovú sadzbu 19% ročne, podľa názoru súdu zostal nepreukázaným nárok žalobcu

na 19% úrok ročne zo sumy dlžnej istiny úveru odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení
úveru, teda od 4.1.2014 až do jej zaplatenia. Uvedeným úrokom sa úročí len istina čerpaného úveru,
a to len do splatnosti úveru, v danom prípade do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dňa 3.1.2014,
pričom úrok zahrnutý v splátkach splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, s úhradouktorého sa žalovaný dostal do omeškania, bol žalobcovi prisúdený v prísudku sumy 4.854,55 eur.
Po márnom uplynutí lehoty splatnosti splátok úveru a splátok úroku z úveru splatných do vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru a po márnom uplynutí lehoty splatnosti predčasne zosplatnenej istiny úveru

má veriteľ dlžníka nárok už len na úrok z omeškania, keďže omeškaním dlžníka sa odmena za úver,
ktorou nepochybne úrok z úveru je, nezvyšuje. Navyše, je už notoricky známe, že podľa rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod R 59/98 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné
úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do 3.1.2014 (deň,
ku ktorému bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru). Po uvedenom dni žalobcovi už nevznikol ďalší

nárok na úrok z úveru. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti osobitne žalovaného 19% úroku z úveru
od 4.1.2014 do zaplatenia nepovažoval za dôvodnú a zamietol ju. V súlade s tým súd poukazuje aj na
rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/307/2013-51 z 22.1.2014, rozsudok Krajského súdu v Nitre
č.k. 5Co/175/2013-146 z 30.4.2014, č.k. 9Co/927/2015-78 zo 14.9.2016, ale aj rozsudok Krajského súdu
v Prešove č. k. 1 Co 30/2012-145 z 30. 5. 2012 a v súvislosti s tým aj uznesenie Ústavného súdu SR
č.k. IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, v ktorých bola právoplatne riešená otázka nároku veriteľa na úrok

z úveru po splatnosti úveru.

9. Z dlžnej sumy vo výške 4.854,55 eur vznikol žalobcovi od márneho uplynutia lehoty splatnosti určenej
v oznámení žalobcu z 3.1.2014 (od 20.1.2014) aj nárok na žalobcom požadovaný 5% úrok z omeškania
ročne až do zaplatenia. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania od 21.7.2016 podľa § 517 ods. 1,

2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá k 21.7.2016 bola 0%. Súd s poukazom na § 216 ods.
1, 2 CSP o úroku z omeškania rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď a aj v
prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

10. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (62,51%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, ale aj
v časti 19 % úroku (ktorý po vyčíslení za obdobie od 4.1.2014 len do podania žaloby predstavuje sumu
vo výške 2.426,35 eur a do rozhodnutia vo veci sumu 3.227,44 eur), či úroku z omeškania je úspechom
žalovaného (37,49%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. S poukazom na § 262 ods. 1 CSP súd o
náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi

priznal 25,02% náhradu trov konania.

11. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP, keď vzhľadom na výšku
prisúdenej istiny a sociálnu situáciu žalovaného, ktorého manželka je na materskej dovolenke, pričom
majú 3 deti, povolil žalovanému platiť v pravidelných mesačných splátkach, pod hrozbou straty výhody

splátok. Súd zohľadnil aj snahu žalovaného o úhradu svojho dlhu nepravidelnými splátkami vo výške
5,- až 25,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,

na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenierozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

právneho predpisu.