Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. máj 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/458/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613215811
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1613215811.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

C. súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu: Mesto Stupava so
sídlom Hlavná 1/24, Stupava, IČO: 305081, právne zastúpený spoločnosťou LEGAL GROUP, s. r. o.,
Trnavská cesta 27/B, Bratislava, proti žalobcovi: CEVAREC, spol. s r. o. so sídlom Cementárska 15,
Stupava, IČO: 35 722 860, zastúpená advokátkou JUDr. Janou Polakovičovou, AK Studenohorská 42,
Bratislava, o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovanému súd priznáva náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedenej na Okresnom
úrade Malacky - katastrálnom odbore na LV č. XXXX v kat. úz. U. ako parcela XXXX - ostatné plochy vo
výmere 82807 m2 a to spracovaním veci podľa 135b Obč. zákonníka. V žalobe uviedol, že ako vlastník
predmetnej parcely je na LV č XXXX v kat. úz. U. vedený žalovaný a predmetnú parcelu nadobudol

titulom notárskej zápisnice N 212/1997, NZ 198/1997. Sporná nehnuteľnosť bola pôvodne vedená v
pozemnoknižnej vložke č. XXXX ako parc. č. XXXX - roľa o výmere 40541 m2. Geometrickým plánom
č. XXX-XX/XX zo dňa 10.11.1994, vyhotoveným za účelom „majetkoprávneho usporiadania časti
skládky odpadu 4104“ a na základe objednávky právneho predchodcu žalovaného, aj keď tento nebol
užívateľom pozemku ani prevádzkovateľom skládky odpadu, došlo k zmene výmery pôvodnej par. č.
XXXX tak, že k nej boli pričlenené ďalšie parcely a takto bola zlúčením vytvorená parc. č. XXXX - ostatné

plochy o výmere 82807 m2, v ktorej vnútri parcely, v jame v hĺbke na maximálnej úrovni
14 m, je založená špeciálna stavba „Skládka odpadov Z.“. Stavba „skládky odpadov“ je prostriedkom
rekultivácie ťažobnej jamy hliniska Z., ktorá bude po skončení následnej stabilizácie skládky
odpadu zasypaná ornicou na úroveň okolitých plôch za účelom obnovenia a navrátenia výmery plochy
danej parcely do poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Geometrický plán bol vypracovaný za účelom
použitia pre dodatočné sprivatizovanie pozemkov právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou
Cevaservis, a.s. Stupava a nie je na ňom zakreslený už vtedy existujúci objekt skládky odpadov. Týmto

postupom bol úmyselne v dodatočnej privatizácii zatajený skutočný stav nehnuteľností. Predmetné
nehnuteľnosti boli národným majetkom československého štátu. Od roku 1962 išlo o dobývací priestor
evidovaný na Cevaservis, k. p. Stupava. Výroba cementu bola v Stupave zrušená v roku 1983 a sporné
pozemky sa týmto stali pre štátnu organizáciu Cevaservis k. p. Stupava prebytočným majetkom. Bol
schválený Plánu likvidácie hliniska. Obvodný banský úrad v Bratislave zriadil verejného smetisko -
skládku s využitím vyťaženej ílovej jamy pre zriadenie skládky odpadov a v roku 1985 bola vytvorená

lokalita označená ako Z. II za účelom vykonania technickej a biologickej rekultivácie vyťažených
priestorov a táto lokalita bola odovzdaná zmluvou o prevode správy národného majetku Výstavbe
hlavného mesta Bratislavy (VHMB) v roku 1985. Ako dôsledok iných hospodárskych rozhodnutí bolanásledne uzavretá hospodárska zmluva o odovzdaní zrušeného ťažobného priestoru na vykonanie
rekultivačných prác medzi Cevaservisom Stupava, MNV Stupava, ŠM Stupava a VHMB Bratislava zo
dňa 1.10.1985, ktorou zmluvou bola aj sporná parcela odovzdaná do operatívnej správy MNV Stupava

a následne bola uzavretá zmluva s názvom Dohoda na zabezpečenie postupu pri osobitnej ochrane
poľnohospodárskej pôdy medzi VHMB a MNV Stupava, ktorej obsahom je využívanie a postupy prác
súvisiacich s prevádzkou riadenej skládky. Z VHMB došlo k prevodu správy národného majetku v zmysle
hospodárskej zmluvy z roku 1990 na MsNV Stupava dňom 1. júna 1990. Žalobca sa domáhal súdnou
cestou na OS Malacky v konaní vedeného pod sp. zn. MA 4C 139/97 voči žalovanému Cevaservis, a.s.

Stupava o určenie vlastníckeho práva, ktoré právo prešlo na žalobcu na základe zákona o majetku obcí.
Vo veci bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom OS Malacky zo dňa 29.5.2001 č. k. 4C 139/97-532
v spojení s rozsudkom KS v Bratislave zo dňa 27.5.2003 č.k. 19Co 123/01-610 tak, že žalobca je
vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na OÚ Malacky, odbor katastrálny pre obec a kat. úz. U. zapísanej
pôvodne na LV č. XXX, t. č. na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - ostatné plochy vo výmere 82 807
m2. Na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora zo dňa 25.10.2004 boli uvedené

právoplatnérozsudkyodvolaciehoajprvostupňovéhosúduzrušenéavecbolavrátenánaďalšiekonanie
prvostupňovému súdu. Ďalšie prvostupňové rozhodnutie OS Bratislava IV. č. k. MA 4C 139/97-688 po
rozsudku NS SR č. k. lMCdo 14/2004, ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý, bolo založené v zmysle
odôvodnenia rozsudku č. k. MA 4C 139/97-688 zo dňa 9.5.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave č. k. 8Co 471/2007-739 zo dňa 19.1.2010 na tých úvahách, že hospodárskou zmluvou

z roku 1985 nedošlo k prevodu správy majetku podľa § 347 Hosp. zákonníka na žalobcu a že táto
zmluva nenadobudla účinnosť. Súčasne zaujal stanovisko, že na posudzovaný právny stav sa vzťahuje
Hospodársky zákonník a žalobca v konaní nepreukázal, že by ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí mal k spornému pozemku právo hospodárenia. Žalobca je výlučným vlastníkom
špeciálnej stavby „Skládka odpadov“, ktorá je vedená v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX kat. úz.

U. ako druh stavby 23 - inžinierska stavba. Špecifikom tejto špeciálnej stavby je, že táto stavba nikdy
nebude samostatnou vecou, nakoľko je neoddeliteľnou súčasťou sporného pozemku - parc. č. XXXX
v kat. úz. U. s 30 až 50 ročnou povinnou zákonnou starostlivosťou od vydania potvrdenia o uzatvorení
skládky bez akéhokoľvek úžitku pre jej vlastníka. Špecifikom danej veci je aj skutočnosť, že evidenčne
vedený vlastník tiež špeciálneho pozemku t. j. žalovaný by nikdy nemohol užívať svoj pozemok a terajší

aj budúci povrch pozemku je povrchom špeciálnej stavby skládky, ktorú vlastní žalobca. Uvedenou
vzniknutou situáciou tak došlo k spojeniu veci zabudovaním jednej veci do druhej, pričom patria za
terajšieho stavu odlišným vlastníkom a nemôžu sa ani užívať osobitne. Ide o oprávnenú špeciálnu
stavbu,ktoránikdynemôžeexistovaťsamostatne, aktorájesúčasťourekultiváciepozemku.Navrátenie
veci do predchádzajúceho stavu už nikdy nemôže nastať a medzi účastníkmi konania nedošlo k žiadnej

dohodeoriešenítohtovzniknutéhoprávnehostavu.Spornýpozemokbolspracovanýpostavenímstavby
Skládky odpadov Z. - bez protestu zo strany žalovaného. Aj keď spracovaním veci sa nadobúda
vlastníctvo k novej veci priamo zo zákona, bez zápisu tejto skutočnosti do katastra nehnuteľností
je žalobca stále v právnej neistote a jeho spracovaním veci - rekultiváciou pozemku skládkovaním
- vytvorením stavby Skládka odpadov je ohrozené vlastnícke právo žalobcu nielen k stavbe, ktorá

je neoddeliteľnou súčasťou pozemku, ale hlavne sú ohrozené jeho práva k povrchu stavby skládky
odpadov, ktorú rekultiváciou vytvoril ako novú nehnuteľnú vec, povrch pozemku, odstránením bývalej
jamy, čím je u žalobcu daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti v zmysle § 135b Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný k podanej žalobe vo svojom vyjadrení uviedol, že predmetný pozemok bol do roku 1986
v správe spoločnosti Cevaservis, š. p. Stupava, resp. jeho právnych predchodcov. Po tomto období
nebol urobený žiadny právny úkon, ktorým by správa vtedajšieho štátneho majetku prešla na iný subjekt.
Spoločnosť Cevaservis, a.s. nadobudla vlastnícke právo k pozemku na základe privatizačného
projektu v súlade so zák. 92/1991 Zb. Ten vychádzal z práva hospodárenia, ktoré nahradilo

správu národného majetku novelou Hospodárskeho zákona z 30.6.1988. Išlo však iba o formálnu zmenu
názvu, pričom práva a povinnosti vyplývajúce zo správy národného majetku a práva hospodárenia ostali
totožné. Predmetom privatizácie mohol byť majetok, ktorý bol dovtedy majetkom štátu ak k nemu mali
právo hospodárenia štátne podniky alebo ďalšie štátne organizácie podnikateľského typu hospodáriace
naprincípezisku.Nazákladetejtoskutočnostisastalipredmetnénehnuteľnostivlastníctvomspoločnosti

Cevaservis. Podľa § 10 ods. 10 zák 92/1991 Zb. na rozhodovanie o privatizácii sa nevzťahujú
všeobecné ustanovenia o správnom konaní. Toto rozhodnutie nepodlieha preskúmaniu súdom. Z tohto
dôvodu nie je možné preskúmavať vznik vlastníckeho práva v rámci privatizácie ani žalobou o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalobca podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva spracovaním,ktorá už bola predmetom konania na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. MA 4C 139/97, sa snaží
obísť tieto ustanovenia zákona o privatizácii, ktorú nemohol napadnúť žalobou na súde. Namietal
tvrdenie žalobcu, že v rámci privatizácie boli zatajené skutočnosti týkajúce sa predmetnej nehnuteľnosti.

Túto skutočnosť namietal žalobca už v konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. MA
4C 139/97 a súdy túto skutočnosť pri posudzovaní vlastníckeho práva nepovažovali za relevantné.
V opačnom prípade by išlo o rozpor s čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd - oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí 209/1992 Zb.,
podľa ktorého nikoho nemožno zbaviť majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré

ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Sporné nehnuteľnosti boli určené ako
dobývací priestor v roku 1962 a evidované v knihe dobývacích priestorov na Cevaservis, k.p., Stupava.
Dobývací priestor bol zrušený 6.11.1985. Nič to nemení na skutočnosti, že právo hospodárenia k
nemu sa nezmenilo. Zrušením dobývacieho priestoru nedošlo k zániku práva hospodárenia k majetku,
ktorým je predmetná nehnuteľnosť, pretože zákon takýto následok, teda zmenu vlastníctva resp. práva
hospodárenia, s týmto úkonom štátneho orgánu nespája. V prípade, ak organizácia majetok, ku ktorému

mala právo hospodárenia, neužívala, mohla uzavrieť zmluvu o dočasnom užívaní podľa § 348 Hosp.
zák., avšak touto sa na práve hospodárenia nič nemenilo. Takúto zmluvu spoločnosť Cevaservis, š.p.
uzavrela a dala do dočasného užívania predmetné nehnuteľnosti žalobcovi, avšak právo hospodárenia
mu ostalo a to až do rozhodnutia o privatizácii. Skutočnosť akým spôsobom sa nehnuteľnosť užíva nemá
na prechod práva hospodárenia v zmysle ustanovení Hospodárskeho zákonníka vplyv. V konaní MA

4C 139/97 sa žalobca snažil preukázať, že na neho prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnosti podľa zák.
138/1991 Zb. o majetku obcí, avšak nepreukázal existenciu svojho práva hospodárenia, preto bol jeho
návrh zamietnutý. Žalobca nikdy nebol dobromyseľný pri spracovaní cudzej veci, čo zákon vyžaduje ako
prioritnú podmienku pre určenie vlastníckeho práva. U žalobcu nemožno hovoriť o omyle. Svedčí o tom
jednak zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a a taktiež zmluva č. 32/95 zo dňa 1.11.1995

o dočasnom užívaní pozemkov, ktorú žalobca uzavrel. O spracovanie veci podľa § 135b Obč. zák. v
danom prípade nejde aj z dôvodu, že pozemok a stavby sú dve samostatné veci, pričom spracovanie
predpokladá, že vznikne iná vec. Vyplýva to z ustanovenia § 120 ods. 2 Obč. zák., v zmysle ktorého
stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku. Poukázal na rozhodnutia Slovenskej
inšpekcia životného prostredia z roku 2007 a 2010, v ktorých povolila vykonávať činnosť v prevádzke:

Stupava - Z., skládka odpadov do 31.12.2008 pre prevádzkovateľa Mestský podnik Stupava a v roku
2010 pre prevádzkovateľa - Technické služby Stupava, pričom v oboch rozhodnutiach zaviazala Mesto
Stupava na uzavretie nájomnej resp. inej zmluvy s vlastníkom pozemku. V závere žalovaný namietal
žalobcom podanú žalobu a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že vo veci určenia vlastníctva k parc. č.
XXXX už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní sp. zn. MA 4C 139/97 na Okresnom súde v Malackách

(námietka res iudicata), keďže žaloba sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.

3. Súd vykonal dokazovanie stanoviskami oboch strán konania, ich právnych zástupcov, oboznámil
sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. MA 4C 139/1997, stanoviskom Obvodného banského úradu k
zriadeniu verejného smetiska, kópiou z katastrálnej mapy, listami vlastníctva č. XXXX, XXXX, plánom

rekultivácie íloviska CEVASERVIS Stupava, zmluvou č. XX/XX o dočasnom užívaní pozemku,
rozhodnutím o integrovanom povolení vykonávania činnosti prevádzke Stupava - Z., skládka odpadov,
zmenou integrovaného povolenia z r. 2010, rozhodnutím SI ŽP o opatreniach na nápravu z r. 2014,
nájomnou zmluvou, zriaďovateľskou listinou Technických služieb Stupava, s. r. o., správami SI ŽP
z kontrol prevádzky U. - Z. skládka odpadov a prerokovania výsledkov kontroly z r. 2014, projektom

rekultivácie skládky odpadov, prepočtom nákladov na prevádzku skládky a zistil nasledovný skutkový
a právny stav.
4. Z výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku č. 104 o
výmere 82 807 m 2 ostatné plochy, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Stupava, s veľkosťou
spoluvlastníckeho podielu 1/1.

5.ZvýpisuzLVč.XXXXsúdzistil,žežalobcajevlastníkomnehnuteľnosti-stavbybezsúp.č.,inžinierska
stavba, nachádzajúcej sa v katastrálnom území U. a to na parc. č. XXXX, s veľkosťou spoluvlastníckeho
podielu 1/1.
6. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. MA 4C139/97 súd zistil, že právnym predchodcom žalovaného
bola spoločnosť CEVASERVIS a. s. Stupava, ktorá predmetnú parcelu č. XXXX nadobudla rozhodnutím

Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR zo dňa 19.04.1992 č. 384/92 o schválení
privatizačného projektu a zakladateľskej listiny Fondu národného majetku SR zo dňa 24.04.1992.
Táto spoločnosť si v roku 2007 zriadila spoločnosť CEVAREC spol. s r.o. a previedla predmetnú
nehnuteľnosť do jej vlastníctva.7. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. č. k. MA 4C 139/97-688 zo dňa 9.5. 2007 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co 471/2007-739 zo dňa 19.1.2010 súd
zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníctva k parc. č. XXXX., ktoré

vlastnícke právo malo prejsť na žalobcu podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Z odôvodnenia
predmetného rozsudku vyplýva, že žalobca nemohol predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť podľa
zákona č. 138/1997 Zb. o majetku obcí, keďže ku dňu účinností tohto zákona nemal k predmetnej
parcele právo hospodárenia. Súd zobral v rozsudku do úvahy skutočnosť, že ide o pozemok
špeciálneho určenia s osobitnými užívacími a majetko-právnymi režimami podľa špeciálnych predpisov,

taktiež to, že predmetná nehnuteľnosť bola predmetom privatizácie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 01.04.2010.
8. V roku 1995 uzavreli žalobca a právny predchodca žalovaného Cevaservis a. s. Stupava nájomnú
zmluvu, podľa ktorej právny predchodca žalovaného prenajal parc. č. XXXX o výmere 82807 m2
žalobcovi na prevádzkovanie skládky tuhého komunálneho odpadu za ročné nájomné 1.643.024
Sk na dobu určitú na rok 1995. V roku 1996 poverilo MsZ Stupava primátora Mesta Stupava rokovať

s firmou Cevaservis a. s. Stupava o odkúpení parc. č. XXXX. pod skládkou odpadov v lokalite U. za
kúpnu cenu do 10 mil. Sk.
9. Rozhodnutím zo dňa 03.09.2007 Slovenská inšpekcia životného prostredia povolila vykonávať
činnosť v prevádzke: „U., skládka odpadov“ do 31.12.2008 pre prevádzkovateľa Mestský
podnik Stupava (prevádzka bola uvedená do trvalého užívania v roku 2001 a Mestský podnik Stupava

si podal žiadosť v roku 2004), v ktorom zaviazala Mesto Stupava na uzavretie nájomnej zmluvy s
vlastníkom pozemku pre prípad zamietnutia jeho návrhu na určenie vlastníckeho práva, resp. inak
vyporiadať majetkový vzťah k pozemku. Dňa 23.12.2010 vydala Slovenská inšpekcia životného
prostredia rozhodnutie o zmene integrovaného povolenia, ktorým bola povolená činnosť v prevádzke -
„U., skládka odpadov“ pre prevádzkovateľa - Technické služby Stupava s. r. o., kde zaviazala Mesto

Stupava bezodkladne uzavrieť zmluvu s vlastníkom pozemku parc. č. XXXX nájomnú zmluvu resp. inak
vyporiadať majetkový vzťah s vlastníkom pozemku.
10. Z rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia zo dňa 01.10.2014 súd zistil, že Slovenská
inšpekcia životného prostredia nariadila prevádzkovateľovi skládky odpadov Technické služby Stupava,
s.r.o. ukončiť do jedného dňa od obdŕžania rozhodnutia akékoľvek navážanie odpadu alebo materiálu

na teleso skládky, a to do času, kedy prevádzkovateľ nezíska súhlasné stanovisko vlastníka pozemku
č. XXXX pod skládkou s rekultiváciou skládky podľa inšpekciou schváleného projektu.
Predmetné rozhodnutie vychádzalo z mimoriadnej kontroly vykonanej inšpekciou dňa 09.09.2014, ktorej
účelom bolo prešetrenie podnetov týkajúcich sa prevádzky „U., skládka odpadov“ (prevádzkovateľ:
Technické služby Stupava, s.r.o.), ktoré poukazovali na možné navážanie nebezpečného odpadu na

skládku, pokračovanie navážania odpadu na skládku aj napriek tomu, že vlastníctvo pozemkov pod
skládkou nie je doriešené a pravdepodobné prekročenie kapacity navozeného odpadu v rozpore s
povoleným projektom. Po predložení všetkých dokladov od prevádzkovateľa dňa 30.09.2014
sa zistilo: kontrola povrchu skládky nepotvrdila prítomnosť nebezpečného odpadu; prevádzkovateľ
navážal odpad na teleso skládky v rozpore s podmienkami integrovaného povolenia a v rozpore so

schválenou projektovou dokumentáciou, podľa ktorej bol oprávnený používať na úpravu tvaru telesa
skládky výhradne výkopovú zeminu a inertný materiál (nie odpad); predložené súhlasné stanovisko
vlastníka pozemku č. XXXX (firma CEVAREC, s.r.o.), na ktorom sa rozprestiera väčšia časť skládky,
sa netýkalo inšpekciou schváleného projektu, a teda nemôže byť brané ako súhlasné stanovisko k
realizácii rekultivácie; po preskúmaní predloženého zamerania skládky bolo zistené, že prevádzkovateľ

prekročil na niektorých miestach inšpekciou schválený návrh navážania. Inšpekcia vo svojom rozhodnutí
zo dňa 01.10.2014 zároveň uviedla, že rozhodla na základe nesúhlasu vlastníka pozemku č. XXXX
s rekultiváciou pozemku podľa schváleného projektu, ktorý bol schválený len pod podmienkou, že
prevádzkovateľ skládky odpadov resp. Mesto Stupava bol povinný uzatvoriť bezodkladne nájomnú
zmluvu s vlastníkom pozemku, resp. iným spôsobom vyporiadať majetkový vzťah k predmetnému

pozemku.
11. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že fakticky spracoval dve nehnuteľné veci, t.
j. pozemok žalovaného tak, že na nej postavil stavbu. Nejde o obyčajnú stavbu, ale ide o špecifickú
stavbu, ktorá vlastne vyplnila jamu v pozemku žalovaného a fakticky táto stavba bude v budúcnosti
predstavovať pozemok, po ktorom sa bude chodiť,

pričom fakticky ide o patovú situáciu, kedy bude pozemok žalovaného predstavovať stavba žalobcu a
užívanie pozemku žalovaným nebude možné inak ako užívanie stavby žalobcu. Čo sa týka aktívnej
legitimácie žalobcu, poukázal na skutočnosť, že ako vlastník predmetnej stavby - skládky odpadov,aj keď prevádzkovateľom sú Technické služby Stupava s. r. o. , sa jediný môže domáhať určenia
vlastníckeho práva spracovaním.

12. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že o vlastníckom práve k pozemku
žalovaného už bolo rozhodnuté na tunajšom súde pod sp. zn. MA 139/1997 s tým, že vlastnícke právo
k tejto parcele bolo priznané žalovanému. Namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže predmetom
spracovania malo byť prevádzkovanie skládky odpadov, čo vykonáva prevádzkovateľ a v danom
prípade Slovenská inšpekcia životného prostredia rozhodnutím z roku 2014 uložila prevádzkovateľovi

skládky Technickým službám Stupava, s. r. o., aby prijala opatrenia na nápravu a na usporiadanie
vzťahov s vlastníkom pozemku. Ďalej uviedol, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre vznik
vlastníckeho práva spracovaním veci, keďže v súlade s § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide o
dve samostatné veci, a to pozemok a stavbu, pričom v danom prípade nemôže dôjsť k spracovaniu
veci bez ohľadu na špeciálny účel predmetnej stavby a rozdielneho vlastníka pozemku. Taktiež k
danom prípade nie je splnená podmienka vzniku novej veci, keďže po rekultivácii zastavaného pozemku

pozemok žalovaného zostane naďalej, pričom zákon nepozná výnimky z takéhoto postavenia vlastníka.
Zastavaním cudzieho pozemku preto nemôže vlastník stavby nadobudnúť vlastníctvo k tomuto pozemku
spracovaním. Prevádzkovateľom predmetnej skládky odpadov sú Technické služby Stupava, s. r.o.,
pričom žalobca v súlade so zákonom je povinný upraviť si vzťahy s vlastníkom pozemku. Taktiež tu
nie je splnená podmienka dobromyseľnosti žalobcu pri nadobudnutí vlastníctva. V tom poukázal na

vedomosť žalobcu o vzájomných vlastníckych vzťahov vo všetkých konaniach a rokovaniach, ktoré
doposiaľ prebehli medzi stranami a to až po možnosť odkúpenia si predmetného pozemku žalovaného
zo strany žalobcu. Postavenie žalobcu preto nie je neisté, žalobca sa len nevie zmieriť s rozhodnutiami
súdov, ktorým bolo priznané vlastnícke právo žalovanému a žalobca si nedokáže sám upraviť vzájomné
práva so žalovaným.

13. Podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú
vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému
vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.

14. Podľa § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že
mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do
predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci
a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak

medzi nimi nedôjde k dohode.

15. Spracovanie cudzej veci predstavuje samostatný právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva,
a rozumejú sa ním prípady, keď sa z jednej veci vytvorí iná vec, ktorá sa líši od pôvodnej veci. K
spracovaniu môže dôjsť spojením vecí, zabudovaním jednej veci do druhej, riedením, zatavením,

zmiešanímvecí.Ktomu,abydošlokvznikunovéhovlastníckehoprávasavyžaduje,abydošlokspojeniu
vecí, ktoré patria odlišným vlastníkom (v prípade, ak niekto spracuje vec, ktorá mu vlastnícky patrí,
nejde o spracovanie veci). Predmetom spracovania okrem hnuteľnej veci môže byť aj nehnuteľná
vec, touto nehnuteľnou vecou však môže byť len stavba, nie pozemok. V prípade zriadenia stavby na
pozemku

(s odlišnými vlastníkmi) sa nejedná o spracovanie veci, pretože stavba a pozemok sú dve samostatné
veci (v zmysle § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka stavba nie je súčasťou pozemku), pričom
spracovanie predpokladá, že vznikne iná (novovytvorená) hmotná vec ako predmet občianskoprávnych
vzťahov (§118 Občianskeho zákonníka). Zastavaním cudzieho pozemku preto nemôže vlastník stavby
nadobudnúť vlastníctvo k pozemku titulom jeho spracovania.

16. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníctva k parc. č. XXXX. - ostatné plochy o
výmere 82870 m2 vo vlastníctve žalovaného. Aj keď žalobca sa už v minulosti domáhal žalobou určenia
vlastníctva k spornému pozemku, súd túto skutočnosť nepovažoval za vec už právoplatne rozhodnutú
(res iudicata), ako to namietal žalovaný, keď touto žalobou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho

práva z iného právneho titulu (spracovanie veci), pričom v skoršom konaní (konanie vedené pod sp. zn.
MA 4C139/1997) sa domáhal určenia vlastníctva z dôvodu, že vlastnícke právo prešlo na jeho osobu
podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, keďže mal k pozemku v minulosti jeho právny predchodca
právo hospodárenia. V tomto konaní si žalobca uplatnil vlastnícke právo a ako právny titul uviedolspracovania veci podľa § 135b Občianskeho zákonníka a to tým, že ako vlastník špeciálnej stavby
„skládka odpadov“ vykonával skládkovanie odpadu na spornom pozemku žalovaného a v súčasnosti aj
z dôvodu vykonávanej rekultivácie skládky s tým, že žalovaný by nikdy nemohol užívať svoj pozemok,

pretože povrch sporného pozemku žalovaného je povrchom špeciálnej stavby skládky odpadov žalobcu.
Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná, keďže v danom prípade
nemôže ísť o spracovanie veci. Predmetom spracovania síce môže byť aj nehnuteľnosť, avšak len
stavba, nie pozemok. V danom prípade ide o dve samostatné nehnuteľné veci a v rámci nich nemôže
dôjsť k spracovaniu v súlade s § 120 odsek 2 Občianskeho zákonníka (stavba nie je súčasťou pozemku),

Žalobca ako vlastník stavby „skládka odpadov“ nemohol v danom prípade ani spracovaním vytvoriť novú
vec, keďže fakticky svojou činnosťou len upravoval pozemok žalovaného podľa schváleného projektu
rekultivácie pozemku žalovaného a navozením skládky odpadu na pozemok žalovaného sa nevytvorila
iná nová vec v pravom zmysle slova. Žalobca ako vlastník stavby skládky odpadov túto neprevádzkuje
a nemá na jej prevádzkovanie príslušné povolenie. Povolenie na činnosť v prevádzke skládka odpadov
bola povolená najskôr Mestskému podniku TS Stupava (pôsobila do roku 2007), a následne od roku

2008 spoločnosti Technické služby Stupava, s. r. o., ktorú spoločnosť si žalobca založil ako jediný
spoločník v roku 2007 medzi iným aj na podnikanie v oblasti nakladania s odpadmi. Tejto spoločnosti
následne v roku 2007 po jej založení žalobca dal nájomnou zmluvou do nájmu celú skládku odpadu.
Prevádzkovateľovi bolo udelené povolenie na výkon činnosti v prevádzke „skládky odpadov“ a to so
súhlasom žalovaného a len za podmienky, že buď prevádzkovateľ alebo žalobca je povinný uzatvoriť

bezodkladne nájomnú zmluvu s vlastníkom pozemku, resp. iným spôsobom vyporiadať majetkový vzťah
k predmetnému pozemku. Keďže žalobca resp. jeho prevádzkovateľ skládky odpadov nesplnil túto
podmienku Slovenská inšpekcia životného prostredia v roku 2014 s okamžitou platnosťou zakázala
prevádzkovateľovi navážanie ďalšieho odpadu na teleso skládky do času, kedy prevádzkovateľ nezíska
súhlasné stanovisko vlastníka sporného pozemku s rekultiváciou skládky podľa inšpekciou schváleného

projektu. Podaná žaloba sa potom súdu, vzhľadom na konanie, ktoré sa viedlo na Okresnom súde
Malacky pod sp. zn. MA 4C/139/97 a výsledok tohto súdneho konania, javí ako účelová. Z uvedeného
je zrejmé, že žalobca dlhé roky má vedomosť o vzájomných majetkových vzťahoch, ktoré nie je schopný
so žalovaným riešiť. Z týchto dôvodov súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V
prejednávanej veci mal plný úspech žalovaný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania.

20. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.