Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/167/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115229751
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8115229751.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu L.. L. V., O.. XX.X.XXXX, V. P.,
U. O. XX, zastúpeného JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2, proti
žalovanému: KARPATOVKA, s.r.o., so sídlom Chminianska Nová Ves 106, zastúpenému JUDr. Jozefom
Chmurom, advokátom so sídlom v Košiciach, Zvonárska 8, o zaplatenie 2.229,42 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 12.7.2018 č.k. 15C/7/2016 - 241 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III..

Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania zamietol. Žalovanému uložil
povinnosťzaplatiťžalobcoviistinu2.229,42eursprísl.,do3dníodprávoplatnostirozsudku.Žalovanému
tiež uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom konania je vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný získal tým, že užíval pozemky žalobcu bez právneho dôvodu,
teda bez nájomnej zmluvy, či súhlasu podľa § 451 Občianskeho zákonníka za obdobie rokov 2013

a 2014. Žalobca sa domáha náhrady bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej obvyklému
nájomnému za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, keď nárok vlastníka za náhradu za
neužívanie spoločnej veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ust. § 137 ods. 1 OZ. Sporným
ustálenie výšky náhrady za užívanie predmetných nehnuteľností v rozsahu spoluvlastníckeho podielu
žalobcukparceleregistraEKNč.XXX/X,zapísanejnaLVč.XX,kat.úz.N..Súdprvejinštanciepoukázal
na žalobcom predložený znalecký posudok znalca C.. U. T. č.
č.XX/XXXXajehodoplnok,vktoromstanovilvšeobecnúhodnotunájmuatejtonehnuteľnostinazáklade

vyhlášky č. 492/2004 Z.z. podľa kapitoly G prílohy č. 3 Vyhlášky. Nehnuteľnosť je vedená ako orná pôda
umiestnená v intraviláne v zastavanom území obce. Uviedol, že taktiež žalovaný predložil súdu znalecký
posudok znalca C.. I. U. a neskôr trval na tom, že vyčíslenie výšky obvyklého nájomného je potrebné
vykonať podľa zákona č. 504/2003 Z.z. a za tým účelom predložil súdu znalecký posudok č. X/XXXX
C.. L. K.. Znalkyňa za užívanie pozemku určila hodnotu nájmu 3,667 % z hodnoty poľnohospodárskej
pôdy podľa BPEJ, určovala hodnotu nájmu za obdobie rokov 2015 a 2016, čo je obdobie odlišné
ako je žalovaný nárok za roky 2013 a 2014. Súd prvej inštancie poukázal na stanovisko Ministerstva

spravodlivosti SR v zmysle tom, že ak ide o poľnohospodársku pôdu mimo zastavaného územia obce
neurčenú na stavbu, sú oprávnení hodnotiť ju znalci z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad
poľnohospodárskej pôdy. Rozhodujúcim kritériom je druh pozemku, jeho lokalita a či sa nachádza v
intraviláne alebo extraviláne obce. Pozemok druhu zastavané plochy a nádvoria bez ohľadu na to, žeje zastavaný stavbami na poľnohospodárske účely do 24.6.1991, a teda spadá pod definíciu pozemkov
na účely zákona o nájme, nie je poľnohospodárskou pôdou a jeho ohodnotenie má vykonať znalec
z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností. Súd prvej inštancie ustálil, že sporný

pozemok nemožno považovať za poľnohospodársku pôdu a podľa toho posudzovať cenu pôdy aj v
situácii, ak je evidovaná ako orná pôda, nakoľko záväzným údajom katastra nie je druh pozemku
evidovaný ako parcela registra E v zmysle zákona č. 79/1996 Z.z.. Naviac z obsahu spisu vypláva, že
predmetný pozemok je zastavaný stavbami. Žalobca poukázal na charakter stavieb, ktoré neslúžia na
poľnohospodárske využitie, na parcele sa nachádza nefunkčná vrátnica, sociálno-prevádzková budova,

stará schátralá budova skladu, stavba, v ktorej sú uskladnené nefunkčné poľnohospodárske stroje,
stará príjazdová cesta, čo len potvrdzuje, že tieto stavby neslúžia poľnohospodárskemu účelu. Súd
prvej inštancie preto vyhovel žalobe, zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia za
užívanie pozemku za roky 2013 a 2014 v sume 2.229,42 eur, čo zodpovedá výške bezdôvodného
obohatenie podľa znaleckého posudku C.. U. T.. Aplikáciu zákona č. 54/2003, na základe ktorého
vyhotovila znalecký posudok C.. K., súd prvej inštancie nepovažoval za aplikovateľný v danom prípade.

Súd prvej inštancie žalovaným predložený návrh na prerušenie konanie nepovažoval za dôvodný, keďže
pri rozhodovaní o veci sa neriadil právnou úpravou podľa § 10 v spojení s § 1 zákona č. 504/2003
Z.z. s účinnosťou novelizácie uskutočnenej od 1.5.2018 a vychádzal z výšky bezdôvodného obohatenia
tak, ako ho v znaleckom posudku vyčíslil C.. T.. Keďže neboli splnené podmienky podľa § 162 CSP,
o obligatórnom prerušení konania súd prvej inštancie nezistil dôvod na postup podľa § 164 CSP. O

trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom, ktorým bolo žalobe vyhovené a o trovách konania, podal
včas odvolanie žalovaný, ktorý v tejto časti navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu
vec na ďalšie konanie. Žalovaný uvádza, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v podstatnej miere

oprel o stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré bolo do spisu zaslané, ale nakoniec samotné
ministerstvo v ňom uvádza, že posúdenie príslušnosti znalca je značne komplikované a má značný
interdisciplinárny presah. Naopak, žalovaným predloženým znaleckým posudkom bolo preukázané, že
určenie výšky nájmu za uvedenú nehnuteľnosť sa dalo a malo vypracovať v súlade so zákonom č.
504/2003 Z.z.. Táto nehnuteľnosť je bonitovaná BPEJ jednotkami, ktorej veličina bola zapracovaná pri

prijatomzáveretohtoznaleckéhoposudkuC..K..Napriekobsahustanoviskaministerstvaspravodlivosti,
poukázal žalovaný na doložené rozhodnutie iných súdov SR, ktoré sa pri určení príslušnosti znalca
priklonili za nimi vyslovený záver, a teda, že neexistuje príslušnosť znalca z odboru stavebníctva.
V konaní nebol reflektovaný právny stav uvedený v zákone č. 504/2003 a Vyhlášky č. 38/2005 Z.z..
Obsahom žalovaným predloženého znaleckého posudku je záver, ktorý správne reflektuje jednak

právnu úpravu pri prihliadnutí na aspekt toho, čím sa súd prvej inštancie nevyporiadal vo svojom
rozhodnutí, a to, že nehnuteľnosti, za ktorých nájom sa žalobca domá finančnej náhrady, je bonitovaný
BPEJ. Znalec z odboru stavebníctva neprihliada pri vypracovaní znaleckého posudku ku skutočnostiam
uvedeným v § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003, nakoľko nie je na takýto postup oprávnený. Žalobca sa síce
dopytoval Ministerstva spravodlivosti SR na spôsob ocenenia pozemkov v intraviláne, avšak neuviedol,

že na uvedené pozemky je určená hodnota BPEJ a v takom prípade znalec z odboru stavebníctvo nie
je oprávnený vypracovať takýto znalecký posudok, pretože nie je oprávnený vypracovávať znalecký
posudok v súlade so zásadami zákona č. 504/2003 Z. z., je oprávnený postupovať len v súlade so
zákonom č. 492/2004 Z.z.. Môže ohodnocovať pozemok v intraviláne obce pri druhu pozemku orná
pôda, avšak nie v prípade, že na uvedený pozemok je určená BPEJ, ako v prejednávanej veci. Námietky

žalobcu, že pozemok nie je využívaný na poľnohospodárske účely, je v zastavanom území obce, nemá
určenú BPEJ a nejde o ornú pôdu, nemá z hľadiska posúdenia v zmysle vyššie uvedeného zákonného
ustanovenia relevanciu. Zákon predsa explicitne považuje za poľnohospodársky pozemok aj pozemok
zastavaný stavbou, čím argument o BPEJ opakovaný žalobcom stráca na akejkoľvek relevancii. V tomto
prípade tiež nemožno použiť ust. zákona č. 140/2014 Z.z., nakoľko tento má za účel najmä ochranu

produkčnej poľnohospodárskej pôdy. Súd prvej inštancie ďalej nereflektoval právnu úpravu podľa §
10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z., ktorý v čase rozhodovania súdu už bol účinný. Touto úpravou sa
zákonodarca snažil reagovať na absenciu mechanizmov výpočtu nájomného za pozemky, ktoré nie
sú v katastri nehnuteľností evidované ako poľnohospodárska pôda, resp. ostatná plocha a zároveň
odpovedať na časté otázky aplikačnej praxe ohľadom rozdielnosti povahy majetkového substrátu

pozemkov definovaných v § 1 citovaného zákona. Žalobca tiež nepreukázal užívanie predmetných
nehnuteľností iným spôsobom ako na poľnohospodárske účely, zároveň zdôrazňuje, že k užívaniu
hospodárskeho dvora žalovaným a k poľnohospodárskej činnosti patrí neoddeliteľne aj užívanie
mechanizácie, a teda aj jej parkovanie. V areáli sú uskladnené aj stroje osôb, ktoré však nesúvisias komerčným užívaním nehnuteľnosti žalovaným, a tieto sú umiestnené bez jeho súhlasu. Rozsudok
súdu prvej inštancie ďalej hodnotí žalovaný ako nedostatočne zdôvodnený a vo svetle všetkých týchto
argumentov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobca navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny, spravodlivý, riadne
odôvodnený,vychádzazdostatočnezistenéhoskutkovéhostavuveciaspĺňavšetkyzákonnénáležitosti.
Žalobca zotrváva na všetkých písomných podaniach a ústnych prednesoch, kde bolo podrobne z jeho

strany reagované na všetky doterajšie neopodstatnené tvrdenia žalovaného. Uviedol tiež, že v skutkovo
a právne podobnej veci rozhodol v prospech iného žalobcu KS Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.
16Co/43/2017.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch II. a III. v zmysle zásad
vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)

spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.

6. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a
zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa

na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

7. V predmetnej veci sa žalobca vo vzťahu k žalovanému domáhal náhrady za užívanie nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XX, kat. úz. N., parcely E KN č. XXX/X - orná pôda, nachádzajúcej sa v

zastavanom území obce v celkovej výmere 18162 m2, a to nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu
titulom bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka) za obdobie od 1.1.2013 do
31.12.2014.

8. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

9. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

10. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú

na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

11. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. - Katastrálny zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú
hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

12. Podľa § 70 ods. 2 posledná veta citovaného zákona, záväzným údajom katastra nie je druh pozemku
evidovaného ako parcela registra „E“.

13. Podľa § 4 ods. 2 Vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, nehnuteľnosti
a stavby na účely osobitného predpisu sú oprávnení hodnotiť iba znalci z odvetvia oceňovanie

nehnuteľností, s výnimkou lesných pozemkov mimo zastavaného územia obcí a lesných porastov,
ktoré sú oprávnení hodnotiť znalci z odvetvia oceňovanie lesov a s výnimkou poľnohospodárskej pôdy
mimo zastavaného územia obcí neurčenej na stavbu, ktorú sú oprávnení hodnotiť znalci z odboru
poľnohospodárstvo.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. v znení platnom do 30.4.2018, pozemok na účely
tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok
zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný
na poľnohospodárskej účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú
dotknuté.

15. Dôsledkom užívania určitej veci spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu je
neužívanie tejto veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu iným spoluvlastníkom. Len v takom prípade
sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovanísi úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je podstatné, či tento stav
vyplýva z dohody spoluvlastníkov alebo z rozhodnutia väčšinového vlastníka alebo či ide o faktický stav.

16. Medzi stranami konania nebolo sporné, že žalovaný v rozhodnom období využíval predmet
vlastníctva nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, spornou však bola výška bezdôvodného
obohatenia, ktorá v zmysle žalobného návrhu vychádza z výšky všeobecného nájmu za užívanie
predmetnej nehnuteľnosti.

17. Je zrejmé, že pokiaľ ide o parcelu č. XXX/X, kat. úz. N., ktorá je predmetom konania a v rozhodnom
období bola spoluvlastníctvom, okrem iného, žalobcu a žalovaného, je evidovaná v registri E KN a
podľa správy Okresného úradu P., katastrálneho odboru (č.l. 99) je identická s parcelami registra C
KN XXX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX, XXX/X, XXX/X s tým, že všetky tieto parcely sú
evidované ako zastavané plochy a nádvoria nachádzajúce sa v intraviláne obce. Druh pozemku vedený
v registri „E“ katastra nehnuteľností - orná pôda, aj s poukazom na znenie § 70 ods. 2 citovaného

katastrálneho zákona nie je záväzný, a preto súd prvej inštancie správne ustálil, že táto nehnuteľnosť
nie je poľnohospodárskou pôdou. Súd prvej inštancie naviac v tejto súvislosti zistil, že daný pozemok
je zastavaný stavbami, ktoré svojim charakterom nesúvisia s poľnohospodárskym využitím a v tejto
súvislosti je tiež zrejmé, že žalovaný má v predmete svojej činnosti aj aktivity, ktoré sú iného charakteru
ako podnikateľská činnosť v oblasti poľnohospodárstva.

18. K odvolacej námietke žalovaného ohľadom aplikácie ustanovení zákona č. 504/2003 Z.z. v znení
účinnom do 30.4.2018, aj odvolací súd poukazuje na stanovisko Ministerstvo spravodlivosti SR z
30.11.2017 predložené po dožiadaní prvoinštančného súdu, podľa ktorého vo veci príslušnosti znalca
na stanovenie hodnoty nájmu jednotlivých pozemkov sa ministerstvo riadi príslušnosťou na stanovenie

všeobecnej hodnoty nehnuteľností, a teda ust. § 4 ods. 2 Vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a toto vykladá
extenzívne aj nad rámec osobitného predpisu. Ak teda ide o poľnohospodársku pôdu mimo zastaveného
územiaobce,neurčenúnastavbu,súoprávneníjuhodnotiťznalcizodborupoľnohospodárstvo,odvetvie
odhad poľnohospodárskej pôdy. Rozhodujúcim kritériom je druh pozemku, jeho lokalita, či sa nachádza
v intraviláne alebo extraviláne obce a jeho funkčné využitie. Z pohľadu k druhu pozemku, možno aj na

účely vyhlášky použiť definíciu poľnohospodárskej pôdy podľa § 2 písm. b) zákona č. 220/2004 Z.z.

19. Pozemok druhu zastavené plochy a nádvoria, bez ohľadu na to, že je zastavený stavbami na
poľnohospodárske účely do 24.6.1991, a teda spadá pod definíciu pozemkov na účely zákona o nájme,
nie je poľnohospodárskou pôdou a jeho ohodnotenie by mal vykonať znalec z odboru stavebníctvo,

odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností.

20. Ako už bolo spomínané, daná nehnuteľnosť sa nachádza v zastavanom území obce a žalovaný
nepreukázal, aby tento pozemok využíval na poľnohospodárske účely. Keďže s prihliadnutím aj
na spomínané stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR z 30.11.2017 ani odvolací súd predmetnú

nehnuteľnosť nepovažuje za poľnohospodársku pôdu, bol správny postup súdu prvej inštancie, pokiaľ
pri rozhodovaní o výške bezdôvodného obohatenie vychádzal zo záverov znaleckého posudku C.. U. T.
a nezohľadňoval v tejto súvislosti závery vyjadrené v znaleckom posudku C.. K. č. X/XXXX, znalkyne z
odboru poľnohospodárstvo. K. Ing. U. T. v predloženom posudku č. XX/XXXX v spojení s jeho doplnkom
vychádzal zo zistení, že parcela č. XXX/X je zapísaná v registri E KN ako orná pôda, v skutočnosti

však ide o pozemok zastavaný stavbami, komunikáciami, je situovaný v bezprostrednej blízkosti s
obytnou zónou zastavanou rodinnými domami. Pri určovaní všeobecnej hodnoty pozemku požil metódu
polohovej diferenciácie. Tento znalec ustálil jednotkovú hodnotu pozemku sumou 8,11 eur/m2. Nájom
za rok pri výmere pozemku 18162 m2 určil sumou 9.099,16 eur, teda za dva roky sumou 18.198,32
eur, vychádzajú z hodnoty nájmu pozemku za rok na m2 0,501 eur. Výška bezdôvodného obohatenia

žalovaným za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu v rozsahu 1/8 za sporné obdobie rokov 2013
a 2014 tak zodpovedá sume 2.229,42 eur po odpočítaní čiastočného plnenia v sume 45,38 eur. K ďalším
odvolacím námietkam žalovaného je potrebné dodať, že súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom
uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel a jeho rozhodnutie nemožno považovať za zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné.

21. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd preskúmavaný rozsudok potvrdil ako vecne správny
postupom podľa § 387 CSP.22. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania patrí vo vzťahu k žalovanému
náhrada trov v súvislosti s podaným vyjadrením k odvolaniu s tým, že o výške trov konania rozhodne

súd prvej inštancie (§ 262 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).