Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/120/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216216465
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1216216465.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.

Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcov: 1/ H. Š., A.. XX.X.XXXX, M. X, W., X/ O.
U., A.. XX.XX.XXXX, Ž. Xb, W., X/ W. D., A.. XX.X.XXXX, Na F. XXXX/XX, I. L., zastúpených advokátom
Mgr. Petrom Arendackým, Železničiarska 13, Bratislava, proti žalovanej: T. L., A.. XX.X.XXXX, S. XXXX/
XXX, W. W., zastúpenej URBÁNI & Partners s.r.o., Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181,
o určenie neplatnosti holografného závetu, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II č.k. 16C/165/2016-55, zo dňa 31.1.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta.

II. Žalovanej priznáva proti žalobcom 1/až 3/ plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že závet poručiteľky P. O., H.. O., A.. XX.X.XXXX,
N. T. X.X.XXXX, A. W. E.W. XXXXX/XX, W., ktorým odkázala celý svoj majetok žalovanej je neplatný a
žalobcom 1/, 2/, 3/ priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou na súde 18.10.2016 domáhali určenia, že
závet poručiteľky P. O., H. O.Á., A. T. XX.X.XXXX, ktorým sa mala jedinou dedičkou celého jej majetku

stať žalovaná, je neplatný v celom rozsahu. Podanú žalobu odôvodnili tým, že poručiteľka zomrela
dňa 6.3.2016 a prichádzajú do úvahy ako dedičia zo zákona v IV. dedičskej skupine. Na notárskom
úrade JUDr. Ivony Kohútovej sa pod sp. zn. Dnot 46/2016 vedie konanie o dedičstve po poručiteľke,
pričom dedičské konanie nebolo ukončené, nakoľko v dedičskom konaní predložila žalovaná originál
závetu napísaného údajne vlastnou rukou poručiteľky dňa 14.4.2015, avšak žalobcovia na pojednávaní
konanom 2.8.2016 namietali absolútnu neplatnosť závetu, na základe čoho Okresný súd Bratislava
II uznesením č.k. 46D/178/2016-52, Dnot 34/2016, zo dňa 19.8.2016 uložil žalobcom, aby v lehote

30 dní od právoplatnosti uznesenia podali žalobu o určenie neplatnosti závetu na súd; žalobcovia
v predloženom závete namietali skutočnosť, že dátum kedy mal byť závet spísaný, t.j. 14.4.2015 je
uvedený až pod podpisom poručiteľky, ako aj namietali skutočnosť, že podpis na závete sa neviaže k
samotnému textu závetu, ktorý bol zrejme dopísaný až po podpise, teda spochybňovali aj napísanie
závetu vlastnou rukou poručiteľky.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie vo

vzťahu k skutkovému stavu zistil, že z obsahu posudzovaného závetu poručiteľky P. O. vyplýva, že je
písaný rukou, pričom tento závet zriaďuje pre prípad svojej smrti a v závete prehlasuje, že jej majetok
po smrti zdedí jej sesternica T. L., S. XX, A., XX.X.XXXX; v závete na konci je rukou písaný dátum
14.4.2015 v Ňárade a podpis poručiteľky P. O. sa nachádza nad dátumom s tým, že text závetu jenapísaný iným písmom ako je podpis poručiteľky na ňom. Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k.
46D/178/2016-52, zo dňa 19.8.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.10.2016, bolo dedičské konanie
po poručiteľke P. O. prerušené a súd uložil dedičom (žalobcom), aby v lehote 30 dní od doručenia

uznesenia podali žalobu o určenie absolútnej neplatnosti závetu. Žalobca 1/ je ujo poručiteľky, žalobkyňa
2/ je teta poručiteľky a žalobkyňa 3/ je taktiež teta poručiteľky.

4. V súvislosti s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu, súd prvej inštancie ozrejmil, že ak bol
účastník dedičského konania v súlade s ustanovením § 192 C.m.p. odkázaný podať na súde žalobu o

určenie spornej skutočnosti, nejde o žalobu v zmysle ustanovenia § 137 C.s.p., nakoľko podanie takejto
žaloby umožňuje osobitný predpis a jej podanie nie je závislé na preukázaní naliehavého právneho
záujmu ako predpokladá § 137 C.s.p. Uviedol, že postupom podľa § 194 ods. 1, ods. 2 C.m.p. sa
rieši v civilnom sporovom konaní predbežná otázka, významná pre konanie o dedičstve, či už ide o
spornú skutočnosť, na ktorej závisí zistenie okruhu dedičov alebo zistenie poručiteľovho majetku a jeho
dlhov; rozhodnutím podľa citovaného ustanovenia možno uložiť aj podanie návrhu na určenie platnosti

či neplatnosti závetu, pretože určenie, či závet je alebo nie je platný, je súčasne určením existencie či
neexistencie tohto závetu, a teda jedným z predpokladov pre posúdenie, či určitá osoba je alebo nie
je dedičom poručiteľa.

5. Súd prvej inštancie po právnej stránke veci vysvetlil, že závet je prísne formálny jednostranný právny

úkon, ktorý musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré Občiansky zákonník vyžaduje pre platnosť akéhokoľvek
právneho úkonu (§ 37, § 38, § 39, § 40 od. 1 Občianskeho zákonníka), ako aj osobitné náležitosti
požadované ustanoveniami § 476 až § 479 Občianskeho zákonníka. Jednou z podstatných náležitostí
závetu je, aby bol v ňom uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, pričom, táto zákonná
požiadavka sa vzťahuje na všetky závety bez ohľadu na to, či ide o vlastnoručný závet, alografný

závet alebo pojatý do notárskej zápisnice. Pokiaľ ide o formálnu stránku, sú ustanovenia Občianskeho
zákonníka o forme závetu donucujúcej (kogentnej) povahy; nedodržanie predpísaných formálnych
požiadaviek má za následok neplatnosť závetu. Holografný závet je platným právnym úkonom iba vtedy,
ak bol v ňom uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, napísaný vlastnou rukou poručiteľa.
Dátum, kedy bol závet podpísaný, musí byť uvedený priamo v závete, inak je neplatný. Uvedenie dňa,

mesiaca a roku, kedy bol závet podpísaný, vyžaduje ustanovenie § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka
pod sankciou neplatnosti. Pre platnosť vlastnoručného holografného závetu (§ 476a) sa vyžaduje po
formálnej stránke, aby ho závetca napísal sám v celom znení vlastnou rukou, uviedol v ňom deň, mesiac
a rok, kedy ho podpísal a na konci pripojil svoj podpis (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo
5/2003); zákon však nevyžaduje, aby bol zriadený v prítomnosti svedkov, ani to, aby podpis závetcu bol

úradne overený. Pri holografnom závete musia byť však všetky náležitosti (celý text) závetu napísaný
vlastnou rukou poručiteľa a v prípade, že dátum, deň, mesiac a rok, kedy bol závet podpísaný, je v
závete uvedený niekým iným než poručiteľom, nie je možné hovoriť o tom, že by závet bol poručiteľom
napísaný jeho vlastnou rukou.

6. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v danej veci závet poručiteľky P. O. je písaný rukou, listina o
závete obsahuje na konci závetu rukou písaný dátum 14.4.2015, ktorý sa však nachádza pod podpisom
poručiteľky. Pred podpisom poručiteľky je uvedený dátum 14.6.1961, avšak v tomto prípade ide o dátum
narodenia žalovanej, nie o dátum spísania závetu. Zdôraznil, že Občiansky zákonník síce neurčuje
miesto,kdesamádátumpodpísanianalistineozávetenachádzať,vždyvšakmusíbyťuvedenývzávete

(§ 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a závet sa má dovŕšiť podpisom závetcu (v prípade závetu podľa
§ 476b, § 476c podpismi svedkov). Dátum 14.4.2015, ktorý je uvedený na konci listiny o závete, nie je
dátumom podpísania závetu a dátum podpisu závetu je významný aj pre posúdenie, ktorý z prípadne
viac poručiteľových závetov bol zriadený neskôr, lebo platný závet neskorší, ruší predchádzajúci, avšak
v danej veci sa o takýto prípad nejedná; žalobcami predložený závet je naviac napísaný dvomi druhmi

písaného písma.

7. Súd prvej inštancie napokon uzavrel, že závet poručiteľky P. O. z dôvodu, že sa dátum podpísania
závetu nachádza pod podpisom poručiteľky, nevyhovuje § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda
v ňom absentuje podstatná náležitosť potrebná pre platnosť závetu, a to deň, mesiac a rok, kedy bol

závet poručiteľkou podpísaný, a nakoľko absentoval racionálny dôvod pre odklon od ustálenej súdnej
praxe (judikatúry), postupoval v súlade s jej právnymi závermi a žalobe s poukazom na § 476 ods. 1,
ods. 2, § 476a Občianskeho zákonníka, vyhovel a určil, že závet poručiteľky je neplatný. O trováchkonania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že v konaní úspešným žalobcom priznal podľa pomeru
ich úspechu, plnú náhradu trov konania, nakoľko mali v konaní v plnom rozsahu úspech.

8. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
a žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§
393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietala nesprávne právne posúdenie veci, keď
súdu prvej inštancie vytýkala, že striktným trvaním na tom, aby bol dátum na závete uvedený ešte
pred podpisom (napriek tomu, že § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravujúci obsahové náležitosti,

bližšie formu závetu, čo do poradia jednotlivých údajov, neuvádza) prekročil výkladové pravidlá pre
platnosť závetu ako právneho úkonu mortis causa. Uviedla, že súd prvej inštancie postupoval ako štátny
orgán v zmysle Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, avšak v rozpore s Čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, na ťarchu poručiteľky
kládol na ňou zriadený závet nároky, ktoré nemajú oporu v zákone (§ 476 ods. 2 ani § 40 ods. 3
Občianskeho zákonníka), teda jeho závery sú arbitrárne, pričom obdobnú situáciu riešil už Najvyšší
súd SR v rozhodnutí zo dňa 25.11.2008, sp. zn. 5 Cdo 264/2007, a preto vyslovila názor, že závet

ako právny úkon spĺňa všeobecné pravidlá v zmysle § 40 Občianskeho zákonníka, ako aj predpísanú
zákonnú písomnú formu, podpis je na predmetnej listine, pričom celý právny úkon je logicky usporiadaný
a podpis je pod obsahom právneho úkonu; umiestnenie dátumu a miesta už obsahovo nie je právnym
úkonom a slúži na vymedzenie závetu z hľadiska času vo vzťahu k prípadným iným závetom a môže
byť uvedený kdekoľvek. Mala za to, že závet poručiteľky je platným právnym úkonom, ktorý má všetky

formálne náležitosti a spĺňa podmienky § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda nie je dôvod pre
vyslovenie jeho neplatnosti. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcov týkajúce sa neurčitosti (právneho
úkonu) a písma, tak tieto neboli z ich strany podporené konkrétnym dôkazmi, teda neuniesli v tomto
smere dôkazné bremeno, a preto súd prvej inštancie k nim správne neprihliadol. Nestotožnila sa ani s
výrokom o náhrade trov konania, nakoľko nedala príčinu na vedenie sporu a žiadne jej úkony nemožno

považovať za procesnú zodpovednosť; poručiteľkou bola určená ako závetný dedič a jej postavenie má
výlučne procesný charakter. Uviedla, že žalobcovia napadli závet zo všetkých do úvahy pripadajúcich
dôvodov (neurčitosť, písmo poručiteľky, formálna nesprávnosť), avšak žalobné dôvody prezentovali len
vo všeobecnosti a nepodložili ich žiadnymi dôkazmi; ani v prípade neplatnosti závetu, nie je dôvod ju
zaväzovať na náhradu trov konania, nakoľko jej nemožno pričítať žiadnu aktivitu na realizácii závetu.

9. Žalobcovia 1/ až 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť; žalovaná opomína skutočnosť, že závet ako právny úkon sa dovršuje podpisom,
preto text, ktorý nie je podpisom krytý, nepredstavuje súčasť závetu; súhlasili s jej tvrdením, že dátum
závetu môže byť uvedený kdekoľvek, avšak v danom prípade bol dátum uvedený mimo závetu, a preto je

úplne bezpredmetné posudzovať, či by dátum spísania závetu, pokiaľ by bol v závete obsiahnutý, mohol
byť umiestnený kdekoľvek v rámci závetu. Hoci žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5 Cdo 264/2007, toto rozhodnutie deklaruje správnosť argumentácie súdu prvej inštancie,
nakoľko sa v ňom zdôrazňuje, že závet je prísne formálnym právnym úkonom a výslovne uvádza,
že právna teória a súdna prax ustálili iba to, že na konci závetu musí byť podpis, pretože sa ním

dovršuje obsah závetu; aj z citovaného rozhodnutia je nepochybné, že dátum spísania závetu ako
jeho základná obsahová náležitosť musí byť uvedený nad podpisom, inak nemôže byť súčasťou týmto
podpisom dovŕšeného závetu. Ak podľa najvyššieho súdu musí byť na konci závetu podpis, celkom
zrejme nemôže byť na konci závetu niečo iné, vrátane dátumu a podporne odkázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 5/2003. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že dátum spísania závetu už

nie je obsahovo právnym úkonom, táto domnienka je v príkrom rozpore so samotným znením § 476
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj vyššie citovanou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR.
Zdôraznili, že závet nepredstavuje samotnú listinu, na ktorej je jeho obsah zachytený, ale práve len
jeho obsah samotný, nakoľko na listine môže byť okrem závetu uvedeného množstvo iného textu, ktorý
nebude predstavovať obsah závetu, pokiaľ nebude „krytý“ podpisom závetcu znamenajúcim ukončenie

(dovŕšenie) závetu. Nestotožnili sa ani s tvrdením žalovanej, že nedala príčinu pre vedenie sporu,
nakoľko tým, že v dedičskom konaní dobrovoľne neuznala neplatnosť závetu, hoci je nanajvýš zrejmá,
dala príčinu na začatie sporu o určenie neplatnosti závetu; je preto bezpredmetné, či závet vyhotovila
alebo nie, nakoľko podstatné je, že sa v dedičskom konaní domáhala jeho platnosti a zohľadnenia jeho
obsahu.

10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 378, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 a contrario, keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebodoplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; a dospel
k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd zmenil,
nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.). Rozsudok

verejne vyhlásil dňa 24.9.2019 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).
11. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, spočívajúca v subsumovaní zisteného skutkového stavu pod
príslušnú právnu normu, čo vedie k záveru o právach a povinnostiach strán sporu. Právne posúdenie je
nesprávne, ak sa súd dopustí pri tejto činnosti omylu, tzn. keď na správne zistený skutkový stav aplikuje
nesprávny právny predpis, tiež vtedy, keď síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne

interpretoval, alebo ak zo zistených skutočností vyvodil nesprávne právne závery.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 46D/178/2016-52, zo dňa
19.8.2016, bolo dedičské konanie po poručiteľke P. O., nar. 10.6.1960, zomr. 6.3.2016, prerušené a
žalobcom 1/ až 3/ bola uložená povinnosť podať na súd žalobu o určenie neplatnosti holografného
závetu zo dňa 14.4.2015 poručiteľky P.Á. O., N.. X.X.XXXX, ktorým celý svoj majetok zanechala závetnej

dedičke T. L.Ž. (žalovanej), nakoľko do úvahy prichádzajúci dedičia v IV. dedičskej skupine v dedičskom
konaní namietali absolútnu neplatnosť závetu poručiteľky.

13. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

14. Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok,
kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

15. Podľa § 476a Občianskeho zákonníka, vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou

rukou, inak je neplatný.

16. Závet je výslovný prejav vôle, ktorým poručiteľ robí poriadok o svojom majetku pre prípad smrti. Ide
o striktne formálny jednostranný právny úkon, ktorý musí spĺňať všetky zákonom požadované náležitosti
nielen všeobecného charakteru, ktoré sú potrebné na platnosť každého právneho úkonu (§ 34 a nasl.

Občianskeho zákonníka), ale aj osobitné náležitosti (§ 476 až § 480 Občianskeho zákonníka), ktorými
sú všeobecné náležitosti doplnené a čiastočne modifikované.

17. Pre platnosť vlastnoručného (holografného) závetu (§ 476a Občianskeho zákonníka) sa vyžaduje
po formálnej stránke, aby ho napísal priamo poručiteľ a to písaným písmom, ktoré je prejavom jeho

osobnosti vyplývajúcej z jeho rukopisu. Môže ísť preto o akúkoľvek abecedu, aj o použitie tlačeného
písma, nesmie však ísť o mechanické znaky alebo o použitie mechanických písacích pomôcok
(holografné aj alografné) a písmo musí byť čitateľné. Nevyhnutnou podmienkou platnosti závetu je
podpis, ktorý musí dostatočne identifikovať pisateľa a musí obsahovať dátum, kedy bol podpísaný.

17.1. Ustanovenie § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka neuvádza, ako musí byť uvedený deň, mesiac
a rok, kedy bol závet podpísaný. Odpoveď je potrebné hľadať v ustanoveniach, ktoré upravujú spôsob
zriadenia jednotlivých zákonných foriem závetu. Tak, ako je zrejmé, že v závete zriadenom formou
notárskej zápisnice musí byť deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, uvedený v notárskom zápise a že
pri závete zriadenom v inej písomnej forme (alografnej) so svedkami musí byť uvedený v texte závetu

napísanomporučiteľom,prípadnepisateľom,jenepochybné,žepriholografnomzávetemusiabyťvšetky
náležitosti (celý text) závetu napísaný vlastnou rukou poručiteľa. V prípade, že by dátum (deň, mesiac
a rok), kedy bol závet podpísaný, bol v závete uvedený niekým iným než poručiteľom, nie je možné
hovoriť o tom, že by závet bol poručiteľom napísaný jeho vlastnou rukou. Holografný závet, ktorý nebol
napísaný vlastnou rukou poručiteľa (§ 476a Občianskeho zákonníka), je neplatný.

17.2. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že z ustanovenia § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a ani z iného zákonného ustanovenia výslovne nevyplýva miesto, kde sa má dátum podpísania na listine
o závete nachádzať.

17.3. Z relevantných ustanovení možno dovodiť, pokiaľ ide o podpis, že tento má byť umiestnený na
úplnom konci závetu, pretože sa ním dovršuje obsah závetu a potvrdzuje ním poručiteľ totožnosť jeho
prejavu vôle; uvedenie dátumu je však pre význam závetu úplne odlišný, nakoľko sa ním nedovršujú
obsahové náležitosti závetu, ale jeho uvedenie má vypovedať o tom, kedy poručiteľ závet podpísal,teda kedy z hľadiska vymedzenia obsahu bol závet ukončený a tým má umožniť prípadné rozlíšenie
skoršieho závetu poručiteľa od neskoršieho závetu, ktorým by mohol byť pôvodný závet zrušený.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že dátum podpísania závetu môže byť uvedený na začiatku závetu

alebo umiestnený aj na konci závetu, avšak vždy musí byť uvedený priamo v závete takým spôsobom,
abycelýtextzávetutvorillogickýazrozumiteľnýcelok.Podpisporučiteľamusíbyťumiestnenýnaúplnom
konci závetu; to neplatí pre umiestnenie dátumu podpisu.

18. V danej veci bol vlastnoručným podpisom poručiteľky (napísaným písaným písmom), ktorý sa

nachádzapodobsahomzávetut.j.podvlastnoručnevyjadrenouposlednouvôľouporučiteľky(napísanou
tlačeným písmom) zavŕšený právny úkon pre prípad smrti P. O. a dátum 14.4.2015 (vyjadrený v spojení
s miestom spísania závetu v Ňárade), ktorý sa nachádza v predmetnom závete pod vlastnoručným
podpisom poručiteľky označuje deň, mesiac a rok podpísania závetu poručiteľkou; umiestnenie dátumu
podpisu približne 1 cm naľavo a 1,5 cm pod podpisom poručiteľky, ktorý je zjavne napísaný totožným
tlačeným písmom ako obsah závetu, teda ktorý spoločnou technikou (spôsobom) písma s obsahom

závetu, vytvára nepochybné a presvedčivé predpoklady, že závet ( č.l. 11 spisu) tvorí jednotný (ucelený)
záznam prejavu poslednej vôle poručiteľky, a preto je vylúčený záver, že v závete absentuje dátum jeho
podpisu ako esenciálna zákonná náležitosť nevyhnutná pre platnosť tohto právneho úkonu.

19. Právna premisa, na ktorej založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, že umiestnenie dátumu

podpisu závetu pod podpisom poručiteľa nevyhovuje § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pod
následkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu, vyplýva aj z nesprávnej interpretácie a tým aj
aplikácie ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít za účelom zabezpečenia právnej
istoty (Čl. 2 ods. 2 Základných princípov C.s.p.); hodno podotknúť, že rozhodnutia, z ktorých súd prvej
inštancie tento nesprávny právny názor abstrahoval (nepriamo z nich prevzal iba dielčie právne závery),

riešili odlišné skutkové a právne situácie, nakoľko v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.4.2013,
sp. zn. 2 Cdo 5/2003, bola riešená právna otázku umiestnenia podpisu poručiteľa iba na osvedčovacej
doložke notára alebo iného úradu oprávneného osvedčovať pravosť podpisu na listinách a uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2008, sp. zn. 5 Cdo 264/2007, ktorý riešil odlišnú situáciu týkajúcu
sa (ne)platnosti závetu zriadeného formou notárskej zápisnice, ale celkom opomenul, že (v poradí druhé

citované) rozhodnutie síce jednoznačne konštatuje, že „právna teória a prax sa ustálili, že na konci
závetu musí byť podpis, pretože sa ním dovršuje obsah závetu“, ale vzápätí pokračuje argumentujúc,
že „inak je tomu ale s dátumom podpisu závetu, ktorý má celkom odlišný význam od podpísania
závetu...nedovršujú sa ním obsahové náležitosti závetu...uvedenie dňa, mesiaca a roku podpísania
závetu iným spôsobom (technikou) než je vyhotovený závet, by mohlo mať význam pre jeho platnosť

iba vtedy, ak by tu boli pochybnosti, či ide o dátum, kedy bol závet podpísaný alebo iný.“

20. Pokiaľ v rozhodnutí súdu prvej inštancie je zmienený aj sekundárny (podporný) argument pre
neplatnosť predmetného závetu spočívajúci v zistení, že závet je napísaný dvomi druhmi písma, z
čoho vyvodil, že závet nebol napísaný vlastnoručne, žalovaná správne v odvolaní poukázala na to,

súd prvej inštancie k tomuto žalobnému tvrdeniu (námietke) žalobcov nevykonal žiadne dokazovanie,
nakoľko si žalobcovia nesplnili svoju povinnosť prostredníctvom prostriedkov procesného útoku, t.j.
návrhom na vykonanie dôkazu, preukázať toto tvrdenie, čím neuniesli dôkazné bremeno; napriek tomuto
procesnému nedostatku, ktorý činí jeho záver arbitrárnym, je aj celkom nelogický, nakoľko je bežnou
praxou, keď pisateľ vlastnoručného textu jedným typom (technikou, spôsobom) písma vyjadrí obsah

vôle, napríklad tlačeným písmom a druhým typom písma, väčšinou písaným, sa pod obsah prejavu vôle
vlastnoručne podpíše, teda práve takým spôsobom akým poručiteľka vyjadrila obsah svojej poslednej
vôle v posudzovanom závete.

21. Na uvedenom základe, po zhodnotení vecnej a právnej argumentácie žalovanej v odvolaní, odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobu zamietol; vychádzajúc
pritom v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je viazaný (§ 383
C.s.p.) a ktorý po právnej stránke posúdil inak a preto nemusel opakovať, príp. dopĺňať dokazovanie.

22. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho konania odvolací

súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
žalovanej priznal proti žalobcom 1/, 2/, 3/ plný nárok na náhradu trov konania, nakoľko mala vo veci
plný úspech.23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).