Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112210748
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8112210748.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobkyne: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. XXX, XXX XX F., právne zastúpenej JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou, Kpt. Nálepku 5, 080
01 Prešov, proti žalovaným 1.) F. O., nar. XX.XX.XXXX a 2.) D. O., nar. XX.XX.XXXX obaja trvale bytom
F. XXX, XXX XX F., právne zastúpení JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom, Hlavná 19, 080 01 Prešov,

o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17C
71/2012-270 zo dňa 27.02.2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania.

Priznáva žalovaným vo vzťahu k žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Vyslovil, že žalovaní v 1.) a 2.) rade
majú nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby a predložené dôkazy, na vykonané listinné dokazovanie,
citoval ust. § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v
znení neskorších predpisov (ďalej len CSP) a uviedol, že žalobkyňa je vlastníčkou parcely č. XXX/X o

výmere 393 m2, orná pôda na LV č XXX, katastrálne územie F., obec F., okres F. a to pod W. titulom
dedenianazákladeuzneseniaDXXX/XXXXvpodiele1apodB2titulomosvedčeniaNXX/XXXX.Prvým
petitom sa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - pozemku parcela registra CKN
č. XXX orná pôda o výmere 518 m2 zapísanej na LV XXX v katastrálnom území F., obec F., okres F.,
vytvorenej geometrickým plánom č. XX/XX dňa 21.08.2003 vyhotoviteľom U. E. z pôvodnej parcely mpč.
XXX/X orná pôda, katastrálne územie F., obec F., okres F., ktorej sú žalovaní 1.) a 2.) bezpodielovými

spoluvlastníkmi na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena V XXXX/XXXX.
Geometrickým plánom č. XX/XX vyhotoveným U. E. dňa 22.08.2003 bola z pôvodnej parcely č. XXX/
X zapísanej na LV XXX KÚ F. o výmere 964 m2 orná pôda vytvorená parc. č. XXX o výmere 518 m2
orná pôda, pričom ako vlastníčka tejto nehnuteľnosti bola na LV XXX zo dňa 17.01.2011 uvedená
právna predchodkyňa žalovaných P. O. v podiele 1/1 na základe rozhodnutia OPÚ XXXX/XXX-XX/ŠV zo
dňa 05.10.2005 z právneho titulu vydržania ku dňu 01.01.1992. Žalobkyňa svoj nárok odvodzovala od

právneho titulu, ktorým je uznesenie o dedičstve sp. zn. D XXX/XXXX T. XXX/XXXX zo dňa 25.03.2004,
ktorý schválil dohodu dedičov titulom dedičstva po nebohej Y. O., tak že okrem iného nehnuteľnosti v
katastrálnom území F. zapísané na LV č. XXX, parcela č. XX/X orná pôda o výmere 10 754 m2 pod W.
v 1 nadobúda žalobkyňa. Bola teda toho názoru, že 1 spornej parcely jej patrí titulom dedenia po neb.
Y. O.. Ďalším právnym titulom je dohoda dedičov a notárka zápisnica zo dňa 02.02.2009 spísaná na
notárskom úrade U.. U. P. č. N XX/XXXX NZ XXXX/XXXX, ktorým žalobkyňa nadobudla do vlastníctva

vydržaním nehnuteľnosti v katastrálnom území F. okrem iných aj parcelu č. XXX/X orná pôda o výmere
393 m2 v 1 po Y. O.. V tejto časti skonštatoval, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná na podanietejto žaloby. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že LV č XXX bol založený na základe
nesprávnej identifikácie parciel v roku 1993. Zhotoviteľ H. nesprávne lokalizoval parcelu XX/X o výmere
10 754 m2 (uvedenú v prídele pod T a parcelu v súbore E KN č. XXX/X. Nesprávnou identifikáciou došlo

k stotožneniu parcely XX/X uvedenej v prídele pod D3 ako roľa o výmere 1.0754 ha s parcelou XXX/
X, ktorá sa k skutočnosti nachádza v diele označenom C2 o výmere 3.776 m2. Pozemok pod terajšou
parcelou registra E KN XXX/X nebol zapísaný v LV č XXX a nebol predmetom dedičského konania sp.
zn. D XXX/XXXX, T. XXX/XXXX. Sporná parcela preto nemohla byť predmetom dedenia po neb. Y. O. a
nebola v predmetnom konaní prejednaná. Na základe tohto dospel k záveru, že žalobkyňa nie je vecne

legitimovaná na podanie tejto žaloby. K aktívnej legitimácií žalobkyňa uviedla, že len ona je legitimovaná
na podanie žaloby, nakoľko jej súrodenci sa zriekli svojho dedičstva v jej prospech. Vzhľadom k tomu
súd prvej inštancie uviedol, že sporná parcela nebola predmetom dedičského konania, a tak zo strany
súrodencov nemohlo dôjsť k zrieknutiu sa práva. Do úvahy prichádza žaloba o určenie, že vec patrí
do dedičstva. Po smrti poručiteľa musí byť dedičstvo prejednané a vyporiadané štátom. Vo vzťahu k
osvedčeniu o vydržaní zapísaného do notárskej zápisnice č N XX/XXXX Nz XXXX/XXXX poukázal nato,

že notárska zápisnica musí obsahovať presnú identifikáciu nehnuteľnosti s označením jej parcelného
čísla, výmery a evidencie v katastri nehnuteľností. Druhým petitom sa žalobkyňa domáhala určenia,
že žalovaní nie sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti. V tejto časti skonštatoval
nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý je základnou podmienkou
úspešnosti určovacej žaloby podľa ust. § 137 CSP. Tento určovací petit nerieši otázku vlastníckych

vzťahov žalobkyne a neodstraňuje jej právnu neistotu. Určenie, že žalovaní nie sú bezpodielovými
spoluvlastníkmispornejnehnuteľnostinemusíznamenať,žežalobkyňajenositeľomtohtopráva.Ztýchto
dôvodov žalobu zamietol. Pre nezaplatenie preddavku na trovy dôkazu zamietol aj návrh žalobkyne na
ďalšie dokazovanie (výsluch znalca), ktoré zároveň považoval za nadbytočné a nehospodárne.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1,2, § 262 CSP. Nevidel dôvody pre aplikáciu ust.

§ 257 CSP, pretože žaloba bola zamietnutá, išlo o vyslovenie právnej otázky a žalobkyňa bola od
počiatku zastúpená advokátkou, žalobkyňa 4 krát menila petit žaloby, čím prispela k predlžovaniu sporu
a navyšovaniu trov konania a zároveň neboli preukázané také osobné a majetkové pomery na strane
žalobkyne, ktoré by odôvodňovali použitie ust. § 257 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku, v časti výroku o trovách konania, podala v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobkyňa. Namietala nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Z
obsahu odvolania vyplýva názor žalobkyne, že na uvedený spor prichádza do úvahy aplikácia ust. §
257 CSP. Uviedla, že je starobnou dôchodkyňou a žalobu podala, nakoľko bola v právnej neistote.
Právo podať žalobu patrí medzi základe ústavné právo, a preto žalobkyňa nemôže byť sankcionovaná

povinnosťou nahradiť trovy konania za podanie žaloby a za to, že trvala na tom, aby bolo rozhodnuté v jej
prospech aj keď bola nakoniec neúspešná. Ďalej uviedla, že žalovaní prispeli k vzniku sporu tým, že od
nej chceli odkúpiť spornú parcelu. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania sa v ich majetkovej sfére
neprejaví negatívne. Okrem toho za dôvod hodný osobitného zreteľa považovala aj to, že strany sporu
sú fyzickými osobami, žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sú časovo a odborne

náročné a výnimočnosť okolností daného sporu. Z tohto dôvodu navrhla rozsudok zmeniť a nepriznať
stranám nárok na náhradu trov konania, alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaní 1.) a 2.) sa k doručenému odvolaniu písomne vyjadrili tak, že odvolacie dôvody považovali

neodpodstatnené a irelevantné. Uviedli, že pre nepriznanie trov konania musia byť splnené dve
podmienky, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností, pričom v tomto konaní
k ich naplneniu nedošlo. Žalovaní boli v spore zastúpení právnym zástupcom a od počiatku konania
poukazovali na skutkové okolnosti a právne hodnotenia, ktorými je odôvodnené aj rozhodnutie vo vzťahu
k meritu veci. Žalobkyňa po celý čas prezentovala neujasnenosť k predmetu konania a žalobný návrh

menila štyri krát bez toho, aby vykonané dokazovanie menilo okolnosti. Navrhli rozhodnutie potvrdiť ako
vecne správne a zároveň navrhli, aby im bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §
379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.5. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa zaoberal možnosťou uplatnenia dôvodov hodných
osobitného zreteľa z hľadiska predmetu konania, jeho priebehu ako aj osobných a majetkových pomerov
sporových strán a dospel k záveru, že použitie § 257 CSP nie je dôvodné.

6. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu alebo strane, ktorej
to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel
alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
súdom. Zákon upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za

zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 CSP. Zákon explicitne
nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie
náhrady trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom
konania, určitej procesnej situácii alebo sociálnej situácii strán konania. V takomto prípade je potrebné
pri posudzovaní okolnosti hodných osobitného zreteľa prihliadať na charakter a priebeh konania, na
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, teda nielen toho, koho by postihovala

povinnosťnahradiťtrovy,aleajtoho,ktoréhomajetkovásférabybolapoužitímvýnimočnéhoustanovenia
dotknutá (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 2/2008, zo dňa 25. februára 2009). Okrem
toho je potrebné prihliadať aj na to, čo viedlo žalobcu k uplatneniu svojho práva na súde a rozsah jeho
úspešnosti, resp. neúspešnosti.

7. V sporovom konaní sa prioritne uplatňuje zásada zodpovednosti za úspech, ktorá je upravená v § 255
ods. 1 CSP. Z hľadiska úspechu je potrebné konštatovať, že vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými
1.) a 2.) boli úspešní žalovaní, pretože žaloba bola zamietnutá v plnom rozsahu z dôvodu absencie
aktívnej legitimácie žalobkyne a nedostatku naliehavého právneho záujmu. Uplatnenie moderačného
práva konajúceho súdu vo vzťahu k výnimočnej možnosti nepriznať celkom alebo sčasti nárok na

náhradu trov konania úspešnej strane musí vychádzať výlučne z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
ktoré v danej veci neexistujú.

8. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že vo veci nie sú dané okolnosti
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré považuje za zákonné a z hľadiska spravodlivosti akceptovateľné,

aby si hradila každá strana vlastné trovy sama. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa,
prihliadol na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, na postoj strán v konaní a napokon aj
na to, akoby sa využitie zákonnej možnosti nepriznania náhrady trov konania dotklo oboch sporových
strán. Žalobkyňa poukázala na výnimočnosť daného konania, čo však bližšie nekonkretizovala. Z
hľadiska priebehu konania odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa viacnásobnou zmenou petitu, ktorá

neviedla k zmene právneho posúdenia veci, predlžovala trvanie konania a spôsobila aj navyšovanie
jeho trov. Žalobkyňa poukázala, že je starobnou dôchodkyňou, čo však nie je automaticky dôvodom
pre nepriznanie trov konania strane, ktorá bola v konaní v plnom rozsahu úspešná. Charakter subjektu
konania, teda či ide o fyzickú alebo právnickú osobu, taktiež nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa.
Žalobkyňa ani v odvolacom konaní nepreukázala svoju nepriaznivú majetkovú situáciu, ktorá by aspoň

z časti odôvodňovala aplikáciu ust. § 257 CSP. Uviedla len to, že nepriznanie nároku sa neprejaví
negatívne v majetkovej sfére žalovaných, čo taktiež nijako nepreukázala. Ako už odvolací vyššie uviedol,
je potrebné prihliadať na majetkové pomery oboch strán sporu. V priebehu konania pred súdom prvej
inštancie ani v odvolacom nekonaní nebolo uvedené žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by opodstatňovali
použitie ust. § 257 CSP.

9. Odvolací súd nepopiera, že podanie žaloby je základným právom garantovaným ústavou, avšak s
právom podať žalobu sú spojené právne skutočnosti a dôsledky, ako je zodpovednosť za výsledok
konania, zodpovednosť za zavinenie a stým súvisiaci nárok na náhradu trov konania a povinnosť
ich náhrady úspešnej strane. Náhrada trov konania a nárok na ich náhradu sa riadi zákonnými

ustanoveniami CSP, ktoré sú v súlade v ústavou. Z tohto dôvodu sa nemožno stotožniť ani s tvrdením
žalobkyne, že je týmto sankcionovaná za uplatnenie svojho práva podať žalobu.

10. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.

11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP. Žalovaní 1.) a 2.) boli v odvolacom konaní úspešní, preto im odvolací súdpriznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd 1. inštancie po
právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).