Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2019

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6P/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6819201541
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Šedivec

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2019:6819201541.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci starostlivosti o maloleté

dieťa: G. M., G.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Revúca, dieťa rodičov matky: J. M., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX M. XXX a otca: A. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX M. XXX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu,
takto

r o z h o d o l :

Maloleté dieťa: G. M., G.. XX.XX.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Otec maloletého dieťaťa je povinný od 20.08.2019 prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne vo

výške 50,- Eur, pričom výživné je otec povinný platiť matke maloletého dieťaťa vždy do konca mesiaca,
ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje.

Zročné výživné za obdobie od 20.08.2019 do konca mesiaca september 2019 vo výške 69,35 Eur je
otec povinný zaplatiť matke maloletého dieťaťa do troch dní od doručenia rozsudku.

Návrh otca na úpravu práva styku s maloletým dieťaťom z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Matka maloletého dieťaťa sa návrhom podaným dňa 20.08.2019 domáhala úpravy práv a povinností
rodičov k ich maloletému dieťaťu, s odôvodnením, že s otcom dieťaťa nikdy nežili v spoločnej
domácnosti, na výchove dieťaťa sa otec nijako nepodieľa, otec o dieťa nejaví záujem a neprispieva ani
finančne na starostlivosť o dieťa, ktorú zabezpečuje matka spolu so svojimi rodičmi.

2.Otecmaloletýchdetísaknávrhumatkypísomnenevyjadril,jehostanoviskozistilibakolíznyopatrovník

pri šetrení sociálnych pomerov maloletého dieťaťa a jeho rodičov. Pojednávania vo veci sa otec detí bez
ospravedlnenia nezúčastnil, preto súd vo veci pojednával a rozhodol bez jeho prítomnosti.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: lustrácie v Registri obyvateľov a Sociálnej
poisťovni č. l. lustrácie č. l. 8-12, potvrdenie úradu práce č. l. 30, správa kolízneho opatrovníka č. l. 33 a
35, na základe čoho, s prihliadnutím k obsahu vyjadrení účastníkov konania v ich písomných podaniach
a na pojednávaní, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

4.Zo vzťahu matky a otca pochádza jedno maloleté dieťa: G. M., nar. XX.XX.XXXX; ďalšie vyživovacie
povinnosti rodičia nemajú.5.Matka aj s maloletým dieťaťom žije spolu s blízkou rodinou v 3 - izbovom rodinnom dome, ktorý
je vo vlastníctve starého otca maloletej - Y. M.. V rodinnom dome je zavedená voda aj elektrina.
Hygiena bývania bola v čase sociálneho zisťovania na požadovanej úrovni. Maloletá G. prekonala

bežné detské ochorenia, avšak býva veľmi často chorá, aj v čase sociálneho zisťovania maloletá Nela
užívala antibiotiká. Matka maloletej uhrádza zvýšené náklady na lieky, zakupuje plienky, hygienické
potreby, stravu a oblečenie, presne vyčísliť výdavky však matka nevie. Matka maloletej je poberateľkou
rodičovského príspevku vo výške 220,70 Eur a prídavku na mal. dieťa vo výške 24,34 Eur.

6.Otec maloletého dieťaťa žije spolu s rodičmi a súrodencami v 1 - izbovom rodinnom dome. V čase
sociálneho zisťovania rodinný dom maľovali a údajne aj prerábali. Otec maloletej súhlasí, aby bola dcéra
zverená do osobnej starostlivosti matky, výživné chce však platiť iba v zákonom stanovenej minimálnej
výške. Stretávanie sa s maloletou žiada upraviť súdom, a to tak, že sa s maloletou bude stretávať od
piatku od 9.00 hod. do nedele večera. Režim maloletého dieťaťa však otec nepozná, so starostlivosťou o
dieťa by mu údajne pomáhala jeho matka. Príjem otca pozostáva z príležitostných krátkodobých brigád.

Otec uviedol, že maloletej zakupuje rôzne veci jeho matka, avšak doklady o tom nemá k dispozícii.

7.Matka maloletého dieťaťa k návrhu otca o úpravu styku s dieťaťom uviedla, že na stretávaní sa otca
s maloletou sa s otcom dieťaťa bude vedieť dohodnúť. Zároveň však uviedla, že otec sa o maloletú G.
nezaujíma a nestretáva sa s ňou, doposiaľ sa s ňou nestretol ani raz a nikdy sa nestalo, že by dcéra

zostala s otcom sama bez matky. Matka v prípade, že otec prejaví záujem, bude ochotná mu stretnutie
s dcérou umožniť.

8.Kolízny opatrovník vykonaným šetrením nezistil nedostatky v starostlivosti matky o maloleté dieťa,
navrhoval maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať platením výživného vo

výške 50,- Eur mesačne, a jeho právo stretávať sa s maloletým dieťaťom neupraviť.

9.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia

úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden
z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

10.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej

domácnosti, pričom otec dieťaťa na jeho výživu nijako neprispieva. preto je podľa § 36 ods. 1 a § 65
ods. 2 Zákona o rodine potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností rodičov rozhodnutím
súdu, keďže rodičia sa o výkone týchto práv nedohodli. Na základe zhodného návrhu matky a kolízneho
opatrovníka, pri absencii odchylného návrhu otca, v súlade so zistením, že starostlivosť o dieťa
vykonáva matka maloletého dieťaťa sama s pomocou svojej rodiny, súd maloleté dieťa zveril do osobnej

starostlivosti matky, keďže v jej starostlivosti žiadne nedostatky zistené neboli.

11.Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča (otca) sú vo všeobecnosti rozhodujúce
odôvodnené výdavky a potreby maloletého dieťaťa na strane jednej a osobné a majetkové pomery
určujúce možnosti a schopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť na strane druhej, pričom

platí aj pravidlo, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).
Z tohto hľadiska z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec dieťaťa striedavo pracuje
väčšinou na základe dohôd o pracovnej činnosti s evidovaným iba minimálnym vymeriavacím základom.
Otcovi vzhľadom k jeho veku pri absencii zdravotných alebo iných obmedzení nič nebráni v tom, aby
si našiel primeranú stabilnú prácu a dosahoval primeraný pravidelný príjem, z ktorého by mohol svoju

vyživovaciupovinnosťkdieťaťuplniť.Pretosúdpriurčovanívýškyvyživovacejpovinnostiotcavychádzal
z nákladovej metódy určenia výživného, t.j. z nákladov a výdavkov maloletého dieťaťa primeraných jeho
fyzickému veku a zisteným zvýšeným výdavkom na zdravotnú starostlivosť. Preto súd určil vyživovaciu
povinnosť otca k maloletej G. M., G.. XX.XX.XXXX, vo výške 50,- Eur mesačne. Takto určené výživné
vychádza zo zistených základných výdavkov zodpovedajúcich bežným potrebám maloletého dieťaťa v

závislosti od jeho veku ako aj z predpokladaných možností a schopností otca maloletého dieťaťa. Bežné
výživné v určenej výške je otec povinný platiť počnúc od podania návrhu matkou, t.j. od 20.08.2019 vždy
do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje (§ 76 ods. 1 Zákona o
rodine) a to matke maloletého dieťaťa. V súvislosti s určením výživného počnúc od podania návrhu (§
77 ods. 1 Zákona o rodine) vznikla otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné za dobu od začatia konania

do konca mesiaca september 2019. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť v tejto dobe neplnil, vznikla
mu tak povinnosť zaplatiť zročné výživné maloletej G. vo výške 69,35 Eur (12/31 x 50 = 19,35 + 50).
Zročné výživné spolu v celkovej sume 69,35 Eur súd otcovi uložil zaplatiť v lehote troch dní od doručenia
rozsudku, keďže výrok rozsudku o určení vyživovacej povinnosti otca je predbežne vykonateľný už jeho
doručením (§ 44 CMP) t.j. bez ohľadu na prípadne podané odvolanie otca.

12.Návrh otca o úpravu jeho práva stretávať sa s maloletým dieťaťom súd zamietol na základe zistenia,
že matka maloletého dieťaťa je ochotná sa s otcom dieťaťa na stretávaní sa otca s maloletou dohodnúť,
upraviť právo otca stretávať sa s dieťaťom rozsudkom súdu preto nie je potrebné. Zároveň na základe
zistenia, že otec sa o maloletú Nelu dlhodobo nezaujíma a nestretáva sa s ňou, doposiaľ sa s ňou

nestretol ani raz a nikdy sa nestalo, že by dcéra zostala s otcom sama bez matky, bolo by aj nevhodné
a neprimerané vzhľadom k veku dieťaťa a doterajšiemu nezáujmu otca upraviť právo otca v ním
navrhovanom rozsahu od piatku od 9.00 hod. do nedele večera.

13.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže skutočnosti odôvodňujúce
priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania neboli v konaní preukázané (§ 55
CMP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku
konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní

možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá

povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,

e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.