Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112201192
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8112201192.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: SVIBIT, s.r.o., so sídlom v
Košiciach, na ul. Kuzmányho č. 57, právne zastúpeného Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, na ul. Rázusovej č. 1, proti žalovanému: Futbalový klub Záborské, so sídlom v
Záborskom č. 41, právne zastúpenému JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom v Prešove, na
ul. Hlavnej č. 89, o zaplatenie sumy 104.000 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 18.01.2019 č.k. 12C 7/2012-370 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a stranám sporu nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobca v roku 2010 zistil,
že bola vykonaná demontáž panelov, ktoré do toho času boli označované a mali slúžiť ako poľné
hnojisko. Predmetné hnojisko sa nachádzalo v kat. úz. Obce X.. Žalobca svoje vlastnícke právo

preukazoval kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 30.05.2006 medzi ním a spoločnosťou PIGSERVICE,
s.r.o. Predmetom tejto zmluvy bol predaj poľného hnojiska s príslušenstvom, nezapísaného v príslušnom
katastri nehnuteľností.

3. Podľa znaleckého posudku D.. D. L. č. X/XXXX, hnojisko bolo postavené mimo areálu
poľnohospodárskeho družstva v roku 1987, pričom ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku nebolo
využívané. Všeobecná hodnota hnojiska bola znalcom stanovená na sumu 95.510 Sk.

4. Vo veci bolo vykonané dokazovanie znaleckým posudkom č. XX/XXXX, ktorým D.. M. F. určil
všeobecnú hodnotu hnojiska sumou vo výške 202.969,25 eur a technickú hodnotu hnojiska zníženú o
opotrebovanie na 109.603,30 eur.

5.RozhodnutímKrajskéhoúraduživotnéhoprostrediavPrešove(č.l.48spisu)bolozrušené rozhodnutie
Obvodného úradu životného prostredia v Prešove zo dňa 10.07.2006, ktorým bol udelený súhlas

na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov a na prevádzkovanie zariadenia na zber
odpadov (poľné hnojisko) v katastrálnom území obce X. pre spoločnosť EKOSERVIS, s.r.o., Humenné
s odôvodnením, že prevádzkovateľ nebol vlastníkom stavby, ale len nájomcom na základe nájomnej
zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou SVIBIT, s.r.o., ktorá nedokladovala vlastníctvo objektu betónovéhohnojiska výpisom z katastra nehnuteľnosti, ale len oznámením o nadobudnutí hnojiska do výlučného
vlastníctva. Ďalej bolo uvedené, že v predloženej kópii z pozemkovej mapy predmetná stavba nebola
zakreslená ani zapísaná v katastri nehnuteľností. Pre prevádzkovanie zariadenia nepostačovalo len

vydaniesúhlasupodľazákonaoodpadoch,alebolopotrebnédokladovaťajrozhodnutieoužívanístavby
podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.

6. Vo veci sa vykonalo dokazovanie tiež oboznámením sa s fotodokumentáciou na čísle listu 293 až
301 a 357 až 364 spisu a odborným vyjadrením stavebného cenára M. G., ktorý hodnotil cenu panelov,

tvoriacich súčasť stavby „Poľné hnojisko“ za nulovú.

7. Žalobca navrhol výsluch svedka D.. M. F., avšak jeho účasť na pojednávaní nezabezpečil, hoci
uviedol, že ju zabezpečí a súd o tom vopred neinformoval, ani nepožiadal, aby prítomnosť tohto svedka
zabezpečil súd. Následne po opakovanom poučení podľa ust. § 153 CSP, ďalšie dôkazy nenavrhol
vykonať, hoci bol poučený o tom, že znalecký posudok č. XX/XXXX (č.l. 147 spisu) vypracovaný D..

M. F., ktorý určil technickú hodnotu hnojiska zníženú o opotrebovanie na 109.603,30 eur, nie je jasný,
nakoľko nie je zrejmé z jeho obsahu, či opotrebovanie, o ktoré bola znížená hodnota vyčíslená znalcom
je vlastne to, čo bolo spôsobené žalovaným na tomto hnojisku.

8. V prejednávanej veci predmetom sporu zostala náhrada škody vyplývajúca zo zodpovednosti

žalovaného, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté medzitýmnym rozsudkom.

9. Podľa súdnej praxe, podmienky úspešnosti vindikačnej žaloby sú vtedy, ak žalovaný má vec u seba,
a preto má možnosť vec vydať vlastníkovi a ak by vec bola spotrebovaná, zničená alebo scudzená,
prichádza do úvahy už len žaloba o náhradu škody podľa ustanovení § 420 OZ. Žalobca v priebehu

konania uviedol, že nie je možné a ani účelné poľné hnojisko dať do pôvodného stavu a uprednostnil,
aby bola žalovanému uložená povinnosť peňažnej náhrady.

10. Podľa ust. § 443 OZ, sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny v čase poškodenia. Pre
určenie výšky škody na veci zákon zakotvuje dôležité pravidlo, a to, že pre jej určenie je rozhodujúci

stav, v akom sa vec nachádzala v čase poškodenia.

11. Zodpovednosť za škodu má plniť reparačnú funkciu, to znamená, že poškodenému sa má nahradiť
to, o čo pri spôsobení škody prišiel, a preto aj výška škody sa musí určiť tak, aby škodca mal povinnosť
poškodenému nahradiť škodu vo výške zodpovedajúcej cene veci v čase poškodenia. Zásada, podľa

ktorej sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia, a nie z ceny v čase
nadobudnutia veci poškodeným, je spravodlivá, keďže na trhu je pohyb cien. Výška náhrady škody sa
teda neurčuje tak, že sa určí v takej výške, akú predstavuje cena novej veci v čase poškodenia. Tak
by sa poškodený bezdôvodne obohatil. Výška náhrady škody môže byť totožná s cenou veci v čase
jej poškodenia iba vtedy, ak bola poškodená celkom nová vec. Vo všetkých ostatných prípadoch sa

vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia a pri veciach starších alebo opotrebovaných treba vždy
prihliadať na vek, opotrebovanie veci a pod. Pri určení výšky náhrady škody sa vychádza aj z toho, v
akom rozsahu bola vec poškodená. Poškodený má právo na náhradu škody iba vo výške potrebnej na
uvedenie veci do predošlého stavu. Ak by náklady na uvedenie veci do predošlého stavu boli vyššie
ako náhrada za zničenú vec, poškodený by dostal náhradu len do výšky hodnoty zničenej veci.

12. Poľné hnojisko nespĺňalo podmienky potrebné na jeho riadnu prevádzku podľa zák. č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku, jeho hodnota teda mohla pozostávať len z hodnoty panelov.
Žalobca neponúkol žiadne logické vysvetlenie, pokiaľ ide o cenu určenú D.. L. a cenu určenú v roku
2012 D.. M. F.. Rozdiel v cenách evidentne vzbudzuje pochybnosť o uplatňovanej výške škody v sume

104.000 eur. Žalobca svoje tvrdenie o zvýšení ceny hnojiska o tridsaťdva násobok, inými skutočnosťami,
z ktorých by bolo možné vyvodiť takéto zvýšenie hodnoty hnojiska nepreukázal.

13. Znalec D.. M. F. technickú hodnotu stavby určil so zohľadnením opotrebenia ku III.Q.2010 a
východisková hodnota bola stanovená na cenovú úroveň v II.Q.2012 teda po období kedy došlo k

poškodeniu. Pre toto súdne konanie bolo potrebné znalcom vyčísliť, čo sa poškodenému má nahradiť,
teda to, o čo pri spôsobení škody prišiel, vo výške zodpovedajúcej cene veci v čase poškodenia, nie čo
mu zostalo, ako to predmetný znalecký posudok konštatuje.14. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj
nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak

je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

15. Z uvedeného vyplýva, že popri existencii škody, poškodený musí preukázať aj rozsah škody. Pod
rozsahom náhrady škody sa rozumie kvantitatívna stránka náhrady škody, teda koľko má škodca alebo
subjekt zodpovedný za spôsobenú škodu poskytnúť poškodenému ako náhradu spôsobenej škody.

Škoda, ktorá sa tu má nahradiť, vyjadruje úbytok majetku poškodeného. Rozobratá bola len časť
hnojiska, ktoré navyše nespĺňalo podmienky podľa osobitných predpisov, aby mohlo byť na tento účel
využívané už pred poškodením a časť hnojiska navyše zostala po zásahu žalovaného nedotknutá.
Uvedené skutočnosti, ktoré sporné neboli, znalecký posudok nezohľadnil.

16. Hodnotenie znaleckého posudku sa riadi všeobecne platnými zásadami a vnútorný obsah

znaleckého posudku súd hodnotí z hľadiska spoľahlivosti zdrojov informácii, o ktoré sa opiera, z hľadiska
presnosti a úplnosti odborných postupov v zmysle postupu lege artis ako aj z hľadiska logických
nadväzností v posudku. Zdroje, z ktorých znalec čerpá svoje informácie o určitej skutočnosti, by mal mať
možnosť súd spoľahlivo preveriť, pretože znalec je povinný ich uviesť v znaleckom posudku. Jedným zo
zdrojov, o ktoré sa znalec pri vypracovaní posudku opiera, sú jeho odborné vedomosti a skúsenosti. A tu

je hranica hodnotenia znaleckého posudku zo strany súdu, pretože súdu neprislúcha nahrádzať znalca,
ale čiastočne môže zasiahnuť aj do tejto sféry doplňujúcimi otázkami so zameraním na vysvetlenie
použitých vedeckých metód, aby si utvoril predstavu o ich spoľahlivosti a najmä presnosti.

17. Dôkaz je úspešne uskutočnený, ak vedie k poznatkom o tak vysokom stupni pravdepodobnosti

určitého tvrdenia, že ho možno považovať za prakticky isté. Súd v tomto prípade nadobúda vnútorné
presvedčenie o pravdivosti tvrdenia. V danom prípade súd dospel k záveru, že spoľahlivosť znaleckého
posudku je tak nízka, že žalobca ním neuniesol dôkazné bremeno, čo sa týka preukázania výšky škody.
Protidôkaz je prostriedkom na vyvrátenie dôkazu a prislúcha strane, ktorá nie je dôkazným bremenom
zaťažená, ale v tomto prípade súd nemal dôkaz žalobcu za úspešne uskutočnený, a preto nebolo

potrebné zo strany žalovaného realizovať ani návrh protidôkazu.

18. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

19. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak
tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky
neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim
tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech.

20. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť, ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich
o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou
aplikácie princípov dôkazného bremena, t. j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena.
Ako už bolo uvedené, nie je povinnosťou žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých
žalobca svoje právo odvodzuje a v tomto smere ho dôkazné bremeno nezaťažuje. Preto mu neunesenie

dôkazného bremena žalobcom nemôže byť na ujmu.

21. Žalobca však na zistenie škody vzniknutej čiastočnou demontážou nenavrhol vykonať žiadny dôkaz
a súkromný znalecký posudok, ktorý si mal dať vyhotoviť nepredložil ani napriek písomnej výzve súdu
a zotrval len na tvrdení a predloženom listinnom dôkaze, ktorý výšku škody nepreukazoval, nakoľko

preukazoval len technickú hodnotu celého hnojiska, čo ale totožné nie je. Z týchto dôvodov súd prvej
inštancie žalobe vyhovieť nemohol.

22. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.

23. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. V prípade potvrdenia napadnutého
rozsudku požadoval zmeniť výrok o náhrade trov konania tak, aby žalobcovi bol priznaný nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Ako dôvod uviedol, že žalovaný sa dopustil protiprávnehokonania, ktoré spočívalo v poškodení resp. zničení poľného hnojiska. Demontážou panelov z poľného
hnojiska vznikla škoda nielen poškodením a odcudzením týchto panelov žalobcovi, ale aj škoda
spočívajúca v tom, že poľné hnojisko ako celok nie je možné používať na účel, na ktorý bolo určené.

Keďže došlo k zničeniu poľného hnojiska, žalobcovi vzniklo právo požadovať náhradu škody vo výške
zodpovedajúcej hodnote tejto veci. Výška škody bola preukázaná znaleckým posudkom č. XX/XXXX
vypracovaným znalcom D.. M. F., v ktorom bola stanovená hodnota poľného hnojiska znížená o
opotrebenie vo výške 109.500 eur. Žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil v menšej sume ako
mu patrila. Žalovaný spochybnil výšku škody iba všeobecným spôsobom, pričom nekonkretizoval

skutočnosti, ktoré by mali za následok určenie inej ako znalcom stanovenej hodnoty hnojiska. Žalovaný v
zmysle ust. § 151 CSP účinne nepoprel výšku škody, preto žalobcom tvrdenú a preukázanú výšku škody
je potrebné považovať za nespornú. Poľné hnojisko je stavbou, ktorá predstavuje fungujúci celok a v
žiadnom prípade sa nejedná iba o súhrn vedľa seba poukladaných panelov. V konaní bolo preukázané,
že vec protiprávnym zásahom žalovaného bola zničená a teda výška škody zodpovedá hodnote veci
pred jej zničením. Nedošlo teda iba k zníženiu hodnoty veci. Navyše, ak by bola hodnota hnojiska určená

v znaleckom posudku adekvátne ponížená, resp. by zohľadňovala poškodenie spôsobené žalovaným,
tak by bola nižšia než výška škody a to je len v prospech žalovaného. Preto ani kladná, ani záporná
odpoveď na otázku, či poškodenie spôsobené žalovaným bolo premietnuté do ohodnotenia hnojiska
v znaleckom posudku, nemôže mať v žiadnom prípade za následok zamietnutie žaloby. Ustálená
judikatúra skutočnou škodou rozumie majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného

a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Skutočná škoda môže vzniknúť
v dôsledku zničenia, straty, zmenšenia, či iného znehodnotenia majetku poškodeného. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že protiprávnym zásahom žalovaného do poľného hnojiska spočívajúceho
v demontáži panelov došlo k úplnému znehodnoteniu (zničeniu) poľného hnojiska ako takého, kde
skutočná škoda predstavuje celú hodnotu veci - poľného hnojiska. Podľa súdnej praxe a odbornej

literatúry, ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahrňuje hodnotu veci a v dôsledku jej
straty, odobratia, či zničenia, dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu o hodnotu tejto veci v dobe
pred tým, než k jej strate, odobratiu, či zničeniu prišlo. Súdna prax dospela k záveru, že pri stanovení
výšky náhrady škody spôsobenej na veci treba vychádzať z nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na
uvedenie veci do pôvodného stavu, pričom tento nárok vzniká bez ohľadu na to, či boli tieto náklady

vynaložené. Výška škody na veci nemusí byť preukazovaná len nákladmi na uvedenie do pôvodného
stavu, ale je možné vychádzať aj z ceny veci v dobe poškodenia. Pripúšťajú sa v zásade dva spôsoby
stanovenia výšky náhrady za poškodenie veci. Možno teda uplatňovať škodu vo forme zníženia aktív
poškodeného (zničenie veci) alebo vo forme zvýšenia pasív (vynaloženie nákladov na uvedenie do
pôvodného stavu). Rovnako chápe pojem skutočná škoda aj cenový predpis, a to vyhláška č. 492/2004

Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, v zmysle ktorej vypracoval znalec Ing. M. F. znalecký
posudok, ktorý bol predložený v súdnom konaní.

24. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože podľa odôvodnenia poľné hnojisko nespĺňalo podmienky
potrebné na jeho riadnu prevádzku podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom

priadku v dôsledku čoho mala jeho hodnota pozostávať len z hodnoty panelov. Súd žiadnym spôsobom
nevysvetlil, aké podmienky poľné hnojisko nespĺňalo a podľa ktorého zákonného ustanovenia. Takéto
odôvodnenie rozsudku nie je presvedčivé. Okrem toho pri určovaní vzniku, resp. výšky škody nie je
relevantným kritériom splnenie administratívnych podmienok na prevádzkovanie poľného hnojiska. Súd
samázaoberaťvýlučneposúdenímhodnotyveci,pretožeotázkasplneniapodmienokpodľastavebného

zákona patrí do právomoci stavebných úradov. Tiež je potrebné zdôrazniť, že prechodná, resp.
dočasná neexistencia povolenia, či súhlasu štátneho orgánu neznamená, že škoda na veci nemohla
vzniknúť a nijakým spôsobom neznižuje jej hodnotu v súkromnoprávnej rovine. Prechodná existencia
povolenia, či súhlasu štátneho orgánu môže zakladať nanajvýš možnosť uloženia administratívno-
právnej sankcie v prípade užívania bez povolenia či súhlasu. Nemá však žiaden vplyv na hodnotu veci.

Rozhodujúcou skutočnosťou je to, že poľné hnojisko bolo prevádzky schopné po technickej stránke
a v tomto smere malo hodnotu akú vyčíslil znalec. Nie je správny záver, podľa ktorého prechodná
neexistencia rozhodnutia, povolenia, či súhlasu zo strany štátneho orgánu má znamenať, že vec ako
celok nemá žiadnu hodnotu, pričom hodnotu majú iba materiály, z ktorých táto vec pozostáva. Súčasťou
základného práva na súdnu ochranu je aj vnútorný súlad každého rozhodnutia orgánu verejnej moci,

ktorým sa autoritatívne ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva. Z odôvodnenia rozsudku nie je
zrejmé, akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal, resp. prihliadal na rozhodnutie Krajského
úradu životného prostredia v Prešove, nakoľko toto rozhodnutie uvádza v časti vykonaných dôkazov,
avšak v časti odôvodnenia rozsudku, ktoré sa zaoberá právnym posúdením už prepojenie na totorozhodnutie absentuje. Z ustanovenia § 193 CSP vyplýva, že súd týmto rozhodnutím nie je viazaný,
pričom podľa § 194 ods. 2 CSP, ak bolo o tejto otázke rozhodnuté, je povinnosťou súdu vysporiadať
sa v odôvodnení rozsudku s týmto rozhodnutím. Túto skutočnosť však konajúci súd opomenul a s

predmetnýmrozhodnutímsanevysporiadal.SamotnérozhodnutieKrajskéhoúraduživotnéhoprostredia
v Prešove je značne nezrozumiteľné, pretože z neho nemožno vyselektovať dôvod, ktorý viedol k
zrušeniu súhlasu na prevádzkovanie poľného hnojiska.

25. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

26. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

27. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

28. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa

3.9.2013 č.k. 12C/7/2012 - 205 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa
6.11.2013 č.k. 12C/7/2012 - 211 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.1.2015 č.k.
9Co/137/2013 - 239 bolo určené, že zodpovednosť žalovaného za zásah do vlastníckeho práva žalobcu
k poľnému hnojisku je daná. O základe nároku, teda o zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú
zásahom do vlastníckeho práva žalobcu k objektu poľného hnojiska, bolo už právoplatne rozhodnuté. Po

právoplatnosti rozhodnutia o základe nároku súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 19.09.2017 č.k. 12C
7/2012 - 307 žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobcom predložený znalecký posudok č. 51/2012 nie
je dôkazom preukazujúcim výšku škody, nakoľko preukazuje len technickú hodnotu poľného hnojiska.

29. V dôsledku odvolania podaného zo strany žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa

26.03.2018 č.k. 7Co 145/2017 - 331 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Dôvodom pre takéto rozhodnutie bolo nesplnenie povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 181 ods. 2
CSP, podľa ktorého mal súd určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové
tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Zároveň bolo jeho
povinnosťou tiež uviesť svoje predbežné právne posúdenie veci. Obligatórne určenie sporných a

nesporných skutkových tvrdení zo strany súdu a obligatórne predbežné právne posúdenie veci sú
kľúčovými inštitútmi na zrýchlenie civilného sporového konania, ako aj prostriedkom na predídenie tzv.
prekvapivých súdnych rozhodnutí. Cieľom inštitútu predbežného právneho posúdenia veci je vyhnúť sa
situáciám, kedy sa strany sporu snažia preukazovať skutočnosti z pohľadu sudcu právne bezvýznamné,
pričom na strane druhej sa vôbec nevyjadria, resp. nepredložia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení

vo vzťahu ku skutočnostiam podstatným podľa sudcu pre posúdenie veci. O skutočnosti, že žalobcom
predložený znalecký posudok nie je dôkazom preukazujúcim výšku škody, nakoľko preukazuje len
technickú hodnotu poľného hnojiska, sa žalobca dozvedel až z odôvodnenia rozsudku, čo nebolo
možné hodnotiť inak ako postup znemožňujúci žalobcovi primerane zareagovať na vzniknutú situáciu
bez možnosti uplatniť si ďalšie prostriedky procesného útoku na preukázanie výšky škody. Medzi tieto

prostriedky procesného útoku ustanovenie § 149 CSP zaraďuje i návrhy na vykonanie dôkazov. Čo sa
týka procesu dokazovania, súd v zásade vykonáva iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu a sám má
obmedzenú dôkaznú iniciatívu. Uvedené priamo vyplývalo z ustanovenia § 185 CSP.

30. Po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podaním zo dňa 01.08.2018 (č.l. 339

spisu) súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní predložil prostriedky procesného
útoku, doplnil skutkové okolnosti ohľadom uplatneného nároku a predniesol návrh na vykonanie
dôkazov preukazujúcich výšku uplatnenej škody. Žalobca následne podaním zo dňa 14.08.2018 z
opatrnosti navrhol vykonanie znaleckého dokazovania zameraného na hodnotu jednotlivých stavebných
súčastí poľného hnojiska, ktoré boli žalobcovi protiprávne odcudzené a znehodnotené. Na pojednávaní

konanomdňa09.10.2018žalobcasazaviazalzabezpečiťúčasťIng.M.F.honapojednávanínariadenom
na deň 18.12.2018. Na pojednávaní konanom dňa 18.12.2018 žalobca poukázal na to, že účasť
svedka Ing. M. F.ho sa mu zabezpečiť nepodarilo vzhľadom na jeho vyťaženosť. O predvolanie tohto
svedka súdom v súlade s ustanovením § 197 ods. 2 CSP však žalobca nepožiadal. Zároveň na tomistom pojednávaní uviedol, že na ďalšom doplnení znaleckého dokazovania netrvá. Mal za to, že ním
predložený znalecký posudok vypracovaný Ing. M. F.m odzrkadľuje škodu spôsobenú žalovaným.

31. Znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom Ing. M. F.m dňa 14.11.2012 sa za dôkaz
preukazujúci výšku škody považovať nemôže. V tomto posudku bola stanovená len východisková
hodnota poľného hnojiska na sumu 203.000 eur a technická hodnota poľného hnojiska na sumu 109.500
eur. Pri výpočte východiskovej a technickej hodnoty, tak ako to vyplýva z predloženého posudku, Ing. M.
F. uvažoval s opotrebením vo výške 46 %, ktoré zistil lineárnou metódou za predpokladu, že by stavba

nebola poškodená a bola by riadne udržiavaná a užívaná. Už tento predpoklad riadneho udržiavania a
užívania poľného hnojiska splnený nebol, čo má zásadný vplyv na hodnovernosť záverov Ing. M. F.ho
o východiskovej a technickej hodnote tejto stavby.

32. Poľné hnojisko žalobca nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.05.2006 (č.l. 3 a
4 spisu).

33. Už nasledujúci deň po uzatvorení kúpnej zmluvy žalobca nájomnou zmluvou z 01.06.2006 (č.l.
114 až 116 spisu) prenajal poľné hnojisko spoločnosti EKOSERVIS, s.r.o., zastúpenej konateľom
RNDr. F. L.. Listom zo dňa 07.02.2008 spoločnosť EKOSERVIS, s.r.o., vypovedala nájomnú zmluvu
z dôvodu neumožnenia využívať predmet nájmu, nakoľko je obmedzený resp. neumožnený prístup k

poľnému hnojisku, ku ktorému chýba prístupová cesta. Znalec Ing. D. L. v znaleckom posudku č. X/
XXXX/D vypracovanom dňa 27.05.2002 na účely konkurzného konania skonštatoval, že poľné hnojisko
postavené mimo areálu poľnohospodárskeho družstva v roku 1987 nie je v súčasnosti využívané.
Vychádzajúc z uvedeného je teda zrejmé, že v čase vypracovania znaleckého posudku č. 51/2012
znalcom Ing. M. F.m poľné hnojisko už dlhodobo nebolo vôbec užívané a teda nemohlo byť ani riadne

udržiavané.

34. Pokiaľ ide o námietku, podľa ktorej žalovaný v zmysle ustanovenia § 151 CSP účinne nepoprel
výšku škody, v dôsledku čoho žalobcom tvrdenú a preukázanú výšku škody je potrebné považovať za
nespornú, s touto sa stotožniť nedá. Už na pojednávaní konanom dňa 05.02.2013 žalovaný poukázal

na v spise sa nachádzajúci znalecký posudok znalca Ing. D. L. zo dňa 27.05.2002, ktorý všeobecnú
hodnotu poľného hnojiska stanovil na 95.507 Sk, ktorej v súčasnosti zodpovedá čiastka 3.170,25 eur.
Ďalej žalovaný poukázal na to, že za 11 rokov na tomto poľnom hnojisku nič nebolo obnovované, ani
opravovanéadokoncadošlokodstúpeniuodnájomnejzmluvyprenedostatokprístupovejcestyktomuto
objektu. Ocenenie poľného hnojiska v roku 2012 na sumu 109.000 eur preto považoval za nereálne.

Žalovaný teda dostatočným spôsobom poprel výšku uplatneného nároku, a preto skutkové tvrdenia
žalobcu sa v tomto smere nemohli považovať za nesporné podľa ust. § 151 ods. 1 CSP.

35. Podľa ust. § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

36. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada

voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

37. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky

unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovaniadôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,

ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

38. V prejednávanej veci žalovaný dostatočným spôsobom spochybnil vierohodnosť znaleckého
posudku č. 51/2012 vypracovaného Ing. M. F.m, keď v priebehu konania bolo preukázané, že stavba

poľného hnojiska bola dlhodobo neužívaná a neudržiavaná a teda predpoklad riadneho užívania a
udržiavania tejto stavby, z ktorého Ing. M. F. vychádzal, nebol naplnený. Takýto znalecký posudok
preto nemôže byť podkladom pre určenie výšky náhrady škody spôsobnej žalobcovi. Žalobca napriek
nevieryhodnosti tohto dôkazu iné dôkazy ani po poučení zo strany prvoinštančného súdu nepredložil a
ani nenavrhol v dôsledku čoho musí znášať následok spojený s nesplnením si svojej procesnej dôkaznej
povinnosti spočívajúci v zamietnutí žaloby. Nie je úlohou žalovaného, aby po spochybnení dôkazu

predloženého žalobcom navrhoval, či predkladal dôkazy na určenie výšky náhrady škody, nakoľko túto
povinnosť má iba žalobca, ktorý si tento nárok uplatňuje podanou žalobou.

39. Právne bezvýznamný je taktiež poukaz žalobcu, že súd prvej inštancie sa v súlade s ustanovením
§ 194 ods. 2 CSP nevysporiadal s rozhodnutím Krajského úradu životného prostredia v Prešove. Ako

vyplýva z tohto rozhodnutia, iný orgán už vo veci rozhodol, a preto na takéto rozhodnutie musí súd
prihliadnuť, nakoľko týmto rozhodnutím je viazaný a otázku, o ktorej už bolo rozhodnuté, nemôže posúdiť
ako otázku prejudiciálnu inak, než rozhodol príslušný orgán verejnej moci. Na túto skutočnosť poukáže
v odôvodnení rozhodnutia. Prípadné pochybenie pri aplikácii ust. § 194 ods. 2 CSP však nepredstavuje
vadu majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a teda nejde o odvolací dôvod vyplývajúci z ust.

§ 365 ods. 1 písm. d) CSP. Navyše rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Prešove, ktorým
bol zrušený udelený súhlas na prevádzkovanie zariadenia poľného hnojiska, vplyv na rozhodnutie o
uplatnenom nároku na náhradu škody nemá.

40. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok

ako vecne správny potvrdil a to aj vo vzťahu k trovám konania.

41. V danom prípade predmetom konania bol nárok žalobcu na náhradu škody. Výška uplatneného
nároku teda bez akýchkoľvek pochybností závisela od znaleckého posudku. Aj keď Civilný sporový
poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej v ust. § 142 ods. 3 O.s.p., uvedené

neznamená, aby nová právna úprava vylučovala osobitný režim posudzovania úspechu v konaní
a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku. Pri
uplatňovanínárokunanáhraduškodybolopovinnosťoužalobcuvžalobeuviesťjehopožadovanúvýšku.
Z povahy tohto nároku však vyplýva, že presné stanovenie výšky plnenia je závislé od znaleckého
posudku. Je preto spravodlivé, aby aj súdom prisúdená výška plnenia bola braná za základ pre výpočet

jednotlivých trov konania vrátane tarifnej odmeny pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby v prípade, že strana je zastúpená advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota
sporu. V sporovom konaní je kritérium procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady
trov, čomu zodpovedá aj systematické začlenenie ustanovenia § 255 CSP. Podľa tohto kritéria môže
súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj vtedy, ak súd prizná nárok úspešnej strane, nie však

v požadovanej výške. Ide o prípady, keď výška nároku závisí od znaleckého posudku. V prejednávanej
veci však po tom, čo medzitýmnym rozsudkom bolo určené, že základ nároku na náhradu škody je daný,
žalobcovi následne žiadna náhrada škody priznaná nebola v dôsledku nesplnenia procesnej dôkaznej
povinnosti vo vzťahu k výške náhrady škody. Ide teda o dôvod hodný osobitného zreteľa umožňujúci
výnimočne podľa ust. § 257 CSP nepriznanie náhrady trov konania stranám sporu.

42. Z tých istých dôvodov stranám sporu nebola priznaná ani náhrada trov odvolacieho konania.

43. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).