Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. júl 2015

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/46/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314223105
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2314223105.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. Z., nar. XX.XX.XXXX a X. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Nové Zámky, deti rodičov - matky: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., P. J. K. XX, zastúpená
Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Ernestova bašta 2,
IČO: 36 857 751, a otca: W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., I. XXX/XX, zastúpeného advokátom: JUDr.
Katalin Némethová, Štúrovo, Nám. sv. Imricha 21, o nariadenie predbežného opatrenia určenia styku
otca s maloletými deťmi, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 30. apríla
2015, č.k. 16P/253/2014-57, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd predbežným opatrením dočasne upravil styk otca s maloletými deťmi tak,
že otec deti prevezme od matky každý párny víkend v piatok od 14:00 hod., deti odovzdá matke v nedeľu
do 18:00 hod., ďalej sa s deťmi môže stýkať počas letných prázdnin prvé dva týždne v mesiaci júl a
prvé dva týždne v mesiaci august, kedy deti prevezme v prvý deň v mesiaci o 10:00 hod. a deti odovzdá
matke v nedeľu o 18:00 hod. s tým, že matka je povinná deti na styk riadne pripraviť a odovzdať do rúk
otca v mieste bydliska detí, otec je povinný deti v prvý deň styku prevziať a po ukončení styku deti matke
v mieste bydliska deti odovzdať, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil
s použitím ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 6, § 163 ods. 2, § 74 a nasl., § 76 ods. 1 O.s.p., § 76 ods. 2 a
4, § 75 ods. 9 veta prvá, § 75 ods. 4 a § 76 ods. 1 O.s.p. s tým, že na základe predloženého návrhu
a listinných dôkazov založených v pôvodnom spise sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a keďže mal za to, že je osvedčená potreba dočasnej
úpravy pomerov účastníkov, teda úprava styku otca s deťmi a zároveň si to vyžaduje záujem na výchove
maloletých detí návrhu vyhovel. Záverom vyslovil názor, že najskôr je potrebné upraviť dočasne styk
počas letných prázdnin a v prípade, že sa vec nepodarí ukončiť, otec si môže podať návrh na doplnenie
úpravy styku, podľa aktuálneho stavu a potrieb detí.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu matka detí a
navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu zamietne.
Poukázal na to, že s napadnutým uznesením nemôže súhlasiť, nakoľko je presvedčená, že súd pri
úprave styku otca s maloletými deťmi nebral ohľad na záujem ich maloletých detí. Popísala, že s otcom
detí žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka v meste K.. Po desiatich rokoch bola nútená navždy
opustiť ich spoločnú domácnosť, nakoľko otcovo správanie voči nej a deťom bolo neznesiteľné. Otec
často požil alkoholické nápoje, následkom čoho bola agresívny. Jeho agresivita a vulgárnosť stúpala,
aj keď nebol pod vplyvom alkoholických nápojov svoju agresivitu nikdy nevedel kontrolovať, ublíženia
a facky boli skoro na dennom poriadku. Jeho nepríjemné správanie sa prejavilo aj v tom, že sa s ňou
neustále hádal, kontroloval jej telefón, zakázal jej aj to, aby mohla navštíviť svojich rodičov. Urážal ju

slovne, vulgárne, hoci na toto nikdy nedala žiadny dôvod. Svedkovia týchto hádok boli práve ich maloleté
deti, ktoré tieto hádky nielen počuli, ale boli svedkom aj toho, ako jej otec detí neustále fyzicky ubližoval
a týral ju. Boli svedkami takmer každodenného bitia, ktoré dostala od otca a to silné údery po chrbte, do
brucha, proste po celom tele. Posledná kvapka pretiekla do pohára vtedy, keď mala mal. X. v rukách,
dávala ho do postieľky a vtedy ju otec chytil a začal udierať až tak, že spadla na zem. Počas tejto
hádky vytiahol na ňu strelnú zbraň, ktorú vlastní legálne, mieril na ňu aj na maloletého a vyhrážal sa,
že ich zastrelí, že sa ho nikdy nezbavia, čo sa bála vôbec niekomu povedať, hoci modriny po úderoch
videli aj susedia. Po ukončení materskej dovolenky začala pracovať, aby mali z čoho žiť a otec detí
ostal doma s deťmi. Jeho negatívny vplyv na deti sa začal prejavovať presne v tomto období a mal. X.
jednoducho prestal rozprávať a začal sa pomočovať, keď bol otec pri ňom. Otec ubližoval aj ich dcére,
vulgárne jej nadával a ponižoval ju. Ako matka sa rozhodla, že takéto správanie už nedokáže vydržať a
od otca sa odsťahujú. Aj v súčasnosti sa bojí o deti. Otec si neuvedomuje, že svojim správaním ubližuje
aj maloletým deťom a že toto jeho konanie môže zanechať na ich psychickom stave trvalé následky.
Ich deti cítia istotu a bezpečnosť len pri nej. Na toto poukazujú aj výsledky psychologického vyšetrenia
Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Šali, ktoré k odvolaniu priložila. Otec
sa o deti nikdy nestaral. Keď nepracoval tak svoje voľné dni a noci trávil v krčme, odkiaľ často chodil
domov o druhej, tretej až o piatej ráno. Peniaze, ktoré dostávala na materskú jej zobral a podľa nálady
jej prideľoval pár drobných na rodinné nákupy. Zvyšok týchto peňazí a tie, ktoré zarobil prepil v krčme
alebo prehral na hracích automatoch. Svoje vyživovacie povinnosti voči deťom si neplní, lebo peniaze
prepije. Dňa 18.05.2015 podľa aj trestné oznámenie na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Šali,
keďže otec za obdobie od 01.10.2011 do dnešného dňa jej dlhuje na výživnom celkovo 2.730,- Eur. Mal.
A. navštevuje Základnú školu Z. Z. v K. a je žiačkou 4. triedy. Má pravidelnú školskú dochádzku, riadne
si plní svoje povinnosti a ani u mal. X., ktorý je umiestnený v predškolskom zariadení tej istej školy neboli
zistené žiadne nedostatky. Deťom sa snaží zabezpečiť všetko to, čo potrebujú. Vie im zabezpečiť hlavne
lásku a pokoj, čo maloleté deti najviac potrebujú. S otcom sa nikdy nevedeli uvoľniť. Otec vždy vymýšľal
pre nich nezmyselné programy na voľný čas. Od mal. A. sa dozvedela, že otec ju raz zobral strieľať s
ozajstnou zbraňou, otec ju natáčal ako strieľa z pravej strelnej zbrane, ktorú má v legálnej držbe. Svoju
guľovú zbraň, ktorú vlastní dal do ruky aj mal. X. a fotil ho s ňou na telefón. Tieto aktivity mali na ich
deti veľmi zlý dopad, keďže tou istou zbraňou sa jej vyhrážal, že ju zastrelí, čoho svedkami boli aj oni.
Nesúhlasí s tvrdením otca, podľa ktorého bráni stretávaniu otca s deťmi a chce narušiť citové puto medzi
nimi. Citové väzby medzi deťmi a otcom boli pokazené v dôsledku chovania sa otca tak, ako ho vyššie
popísala. Bojí s o deti, pretože vplyv otca môže opätovne zhoršiť ich psychický stav. Mal. X. sa od doby
ako sa od otca odsťahovali sa zlepšil, má dobré výsledky. U mal. A. tiež vidieť zlepšenie, zlepšila sa
jej nálada, rada chodí do školy, vzdeláva sa. Deti prežívajú kľudné obdobie, sú pokojné a uvoľnené.
Prítomnosť otca by len narušila tento stav. Samotná predstava detí, že otec bude v ich blízkosti a zoberie
ich so sebou tak, ako o tom rozhodol súd prvého stupňa pôsobí na maloleté deti stresujúco a majú
strach. Deti sa veľmi zľakli a boja sa otca, že ich zoberie. Mal. X. má strach, že otec pre neho príde
do škôlky a vezme ho, keďže raz to už spravil mal. A.- čakal ju pred školou s úmyslom ju zobrať so
sebou. Maloletá mala panický strach a utiekla pred ním. Otec ich neustále sleduje z čoho majú strach o
život a zdravie. Prvostupňový súd rozhodol unáhlene a predčasne bez toho, aby zistil, či úprava styku
predbežným opatrením bude v prospech maloletých detí alebo v ich neprospech a to už aj vzhľadom
k prebiehajúcemu trestnému stíhaniu pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, ktoré je vedené na
Okresnom riaditeľstve PZ Nové Zámky, Odbor kriminálnej polície, 1. Oddelenie vyšetrovania pod ČVS:
ORP-949/1-VYS-NZ-2014, z ktorého skutku je podozrivý práve otec detí pre konanie voči nej ako matke
a voči obom maloletým deťom. Výkonom napadnutého predbežného opatrenia by bolo otcovi umožnené
pokračovať v jeho konaní, ktoré môže zanechať na psychickom vývoji maloletých katastrofálne následky.

Otec a kolízny opatrovník odvolanie nepodali.

K doručenému odvolaniu podal otec prostredníctvom svojej advokátky vyjadrenie s tým, že matka
správne popísala začiatok priebehu ich spoločného života. Poprel, že by požíval alkoholické nápoje
s tým, že nenavštevuje krčmy ani iné pohostinstvá, ale je starostlivý a láskavý otec, ktorý má blízky
a dobrý vzťah ku svojim deťom, čo mohol prejavovať do doby, pokiaľ sa matka nerozhodla opustiť
spoločnú domácnosť bez udania akéhokoľvek dôvodu. Po opustení spoločnej domácnosti v septembri
2014 oznámila mu svoj odchod s tým, že ak sa vzdá spoločného majetku v prospech jej, potom aj ona
dovolí, aby sa mohol stretávať s deťmi. Otec požiadavku matky splnil, napriek tomu matka odmietla
komunikovať s ním a urobila všetko preto, aby sa ako otec nemohol stýkať so svojimi deťmi a takýmto
spôsobom dosiahnuť citové ochladenie detí voči nemu. Nie je pravdou, že by niekedy napadol matku a

to ani po fyzickej, ani po psychickej stránke. Vychovával svoje deti spolu s matkou v láske a vždy kládol
veľký dôraz na to, aby bol príkladom a vzorným otcom svojim deťom. Svoju zbraň, ktorú mal v legálnej
držbe ani na matku, ani na deti nikdy nevytiahol. Matka znovu dokazuje, že jej tvrdenia sú klamlivé,
nakoľko vo svojej výpovedi príslušníkom Policajného zboru tvrdila, že vytiahol zbraň na ňu a v tomto
odvolaní už tvrdí, že mieril aj na maloletého syna. Ak by také závažné tvrdenie matky bolo pravdou, určite
by to bola oznámila polícii pri svojej výpovedi. Toto sa však nestalo, matka úmyselne vytvára prekážky
pre otca, aby zabránila mu v stretávaní sa s ich maloletými deťmi. Matkine klamlivé vyjadrenia spôsobujú
to, že už 10 mesiacov nemal možnosť vidieť žiadnym spôsobom svoje deti. Okrem svojej povinnosti
platiť výživné má právo svoje deti aj vidieť, byť informovaný o ich zdraví a vývoji, jeho práva ako rodiča
nie sú zabezpečené a to ani v prítomnosti matky. Matka podáva mylné informácie, nakoľko maloletému
synovi vznikli rečové problémy práve z dôvodu, že už raz matka bez uvedenia dôvodu opustila spoločnú
domácnosť a maloletého vytrhla z jeho domova a odniesla od svojho otca. Jeho stav sa zlepšil ako
náhle sa matka vrátila z vlastnej vôle naspäť do spoločnej domácnosti a spolu žili ďalšie tri roky. Rečové
problémy maloletého syna riešili účastníci cez logopéda (PaedDr. Y. Y., so sídlom Z. XX, K.) a psychológa
Základnej školy so sídlom I. X, K., kde je detašované pracovisko školského psychológa a liečebného
pedagóga. Lekárske správy o maloletom synovi matka zobrala so sebou, preto týmto navrhuje súdu,
aby vyžiadal od vyššie uvedených odborníkov posudok o období, kedy maloletého dieťa vyšetrovali.
Poprel aj to, že by niekedy hral na hracích automatoch, všetky zarobené peniaze dal matke, nakoľko
hospodárenie bolo v jej réžii, ako aj bankové karty boli vždy u nej. Svoj voľný čas trávil so svojimi deťmi
a rodinou, chodili na spoločné výlety, ktoré deti obľubovali. Mal. A. veľmi rada chodila s ním na rybačku,
mala vlastnú výstroj a povolenie. Okrem toho A. rada chodila aj do kina, o čom sú fotografické záznamy
krátko pred odchodom matky s deťmi v septembri 2014. Matka počas spolužitia nikdy nenamietala
spoločné programy na voľný čas, deti z toho mali radosť a boli spokojné. Matka neustále podáva trestné
oznámenia za účelom stíhania otca, zatiaľ bezvýsledne, nakoľko skutky, o ktorých tvrdí, že sa stali neboli
dokázané. Otec nikdy neublížil a ani by neublížil svojim deťom a ani matke svojich detí, chýbajú mu deti,
už skoro rok sa usiluje nadviazať s nimi kontakt, ale neúspešne. Tvrdenie, že maloletý z neho strach
nie je pravdivé, dôkazom čoho je stretnutie otca so synom 05.12.2014, kedy maloletý syn objal otca a
nechcel ho pustiť. V septembri 2014 sa chcel otec porozprávať so svojou maloletou dcérou, neprišiel
však za ňou bez ohlásenia, dopredu oznámil matke jeho príchod SMS správou, dcéru v žiadnom prípade
nechcel uniesť, ani jej ublížiť a bol prekvapený akým spôsobom matka zavádzala celý personál školy
a takto znemožnila stretnutie mu s maloletou. Matka komunikuje s ním maximálne formou SMS správ,
spôsobom ktorým odmieta možnosť stretávania sa mu s deťmi. Nie je pravdou, že by ich prenasledoval.
Akceptuje rozhodnutia matky a výlučne telefonickým spôsobom ju kontaktuje a aj to iba z dôvodu, kedy
by mohol vidieť svoje deti. Vzhľadom na nepríjemné a nepravdivé trestné oznámenia matky, navrhovateľ
nechodí ani do mesta K.. Jediné informácie o maloletej dcére má od triedneho učiteľa, avšak o mal. X.
nemá žiadne. Od spoločných známych vie, že matka detí chodieva do K., ale od doby, od kedy sa matka
odsťahovala s deťmi v meste sa nestretli. Deti majú radi aj starých rodičov v K., pretože A. u nich často
prespávala aj cez víkend. Matka pred svojim odchodom však deti začala od starých rodičov izolovať a
zamedzovať možnosti navštíviť ich. Ako dôkaz, že maloletá má dobrý vzťah k otcovi predložil kresby,
ktoré mu mal. A. pripravila ako dar k jeho narodeninám. Matka maloletej zmenila telefónne číslo, preto
otec ani starí rodičia z jeho strany nemajú možnosť kontaktovať sa telefonicky s mal. A.. Chce podstúpiť
psychologické vyšetrenie u nezávislého psychológa, nakoľko za daných okolností a mylných tvrdeniach
matky je toho názoru, že jedine takéto vyšetrenie pomôže preukázať, že nikdy svoju rodinu netýral,
svoje deti ľúbi a má o ne strach. Navrhol preto, aby súd nariadil nezávislého psychológa na vyšetrenie
matky vzhľadom na rozporné a klamlivé tvrdenia a vzhľadom na jej vôľu zavádzať súd a príslušníkov
policajného zboru do omylu v záujme toho, aby zabránila styku maloletých so svojim otcom.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a
dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 a § 102 ods. 2 O.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie matky je
dôvodné, rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne, čo odôvodňuje jeho zmenu spočívajúcu
v zamietnutí návrhu otca.

Z obsahu spisu bolo zistené, že matka maloletých detí dňa 01.10.2014 podala návrh na zvýšenie
výživného pre maloleté deti, z obsahu ktorého je zrejmé, že rozsudkom Okresného súdu v Galante,

č.k. 12P/107/2011 zo dňa 09.06.2011 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej mal. A. a
mal. X. boli zverené do jej starostlivosti a otcovi bolo určené výživné pre mal. A. 40,- Eur a pre mal. X.
30,- Eur mesačne. Od vydanie vyššie uvedeného rozhodnutia podľa tvrdenia matky sa náklady spojené
s výchovou detí počas uplynulých rokov podstatne zmenili tým, že vzrástli a preto navrhla zvýšenie
výživného tak, aby otec bol povinný prispievať pre mal. A. mesačne 180,- Eur a na mal. X. sumu 170,-
Eur mesačne počnúc dňom 30.09.2014.

Súd vo veci nariadil viackrát pojednávanie, ku ktorému však ani raz nedošlo, nakoľko účastníci sa ani
raz na vytýčené pojednávanie nedostavili. Otec detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa
13.04.2015 doručil súdu návrh, ktorým žiadal o úpravu styku nariadením predbežného opatrenia a
zároveň sa vyjadril aj k podanému návrhu matky. Navrhol, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu
Galanta zo dna 09.06.2011 v časti týkajúcej sa styku s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený
stýkať sa s mal. A. Z., nar. XX.XX.XXXX a mal. X. Z., nar. XX.XX.XXXX každý druhý týždeň v roku
v čase od piatka od 14:00 hod. do nedele 18:00 hod., cez vianočné sviatky 26. až 28. decembra
bežného kalendárneho roka, cez veľkonočné sviatky veľkonočný pondelok a nesledujúci utorok bežného
kalendárneho roka, počas leta vždy prvé dva týždne v mesiaci júl a v mesiaci august. Otec je oprávnený
maloleté deti v určený čas prevziať a po ukončení stretnutia v určenom čase je povinný maloleté deti
matke v mieste jej bydliska odovzdať. Matka je povinná maloleté deti na toto stretnutie s otcom riadne
pripraviť spolu so zdravotnou kartou a pasom a v určený čas v mieste jej bydliska otcovi odovzdať.

Z uvedeného teda vyplýva, že otec navrhol predbežným opatrením zmeniť rozsudok Okresného súdu
Galanta, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej mal. A. Z. a mal. X. Z. sa zverili do
osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. A. sumou 40,- Eur mesačne a
na mal. X. 30,- Eur mesačne u oboch detí počnúc 01.05.2011 s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté
deti zastupovať a spravovať ich majetok. V zmysle dohody rodičov zostal styk otca W. Z. s maloletými
deťmi A. a X. neobmedzený.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme
maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť
predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého
dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v
zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o
návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až
§ 77 sa použijú primerane.

V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia o nariadení predbežného
opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

Ust. § 76 ods. 1 O.s.p. obsahuje demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení, ktoré súd
môže nariadiť. Podľa písm. a), aby platil výživné v nevyhnutnej miere, písm. b), aby odovzdal dieťa
do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej
osobnej starostlivosti.

Zákonodarca v cit. § 76 ods. 1 uvádza iba demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení.
Preto je možné vydať predbežné opatrenie aj iného obsahu, teda i predbežne dieťa dočasne zveriť do
starostlivosti rodiča a upraviť styk rodiča s dieťaťom.

V zmysle § 77 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak a) sa nepodá v súdom určenej lehote
návrh na začatie konania, b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo
a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci, d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 25 a § 26 sa použijú primerane.

V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa
aj s blízkymi osobami.

Z ust. § 74 a nasl. O.s.p. vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho
účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením
predbežného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo
veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd
nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaný nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený
pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Podľa potvrdenia Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Šaľa zo dňa
24.09.2014 mal. A. absolvovala v ich zariadení samostatné psychologické vyšetrenie. Rozpráva v
maďarskom jazyku, čisto s porozumením a samostatne. Rozpráva o tom, že sa bojí otca, nechce sa s
ním stretávať z toho dôvodu, že otec často bil mamu a ona ako dieťa bola toho svedkom. Bojí sa otcovi
povedať, že s ním nechce byť, pretože má obavu o to, že otec niečo mame spraví. U dieťaťa bola takto
diagnostikovaná panická porucha. A. je úzkostlivé dieťa, má obhryzené nechty z nervozity, bolieva ju
často brucho, pretože nevie, kedy sa otec zjaví. Naposledy ju bol čakať v škole, A. o tom nevedela, keď
ho zbadala zľakla sa a bála sa, že ju otec vezme preč. Neustále sa pýta, či otec pre ňu nepríde, má
obavy, že ju bude po škole čakať a vezme ju . Maloletá stále prejavuje strach z otca, hlavne kvôli mame,
ktorej sa už otec vyhrážal, že ju udá na úradoch a potom si ju vezme. Maloletá potrebuje uistenie, že
otec nepríde pre ňu do školy a že bude už len s mamou a bude kľud. Maloletá spomína, že otec často
pil alkohol, pivo, vie, že hrával automaty a rodičia sa hádali časti kvôli tomu, že otec peniaze prehral.
U maloletej sa prejavujú psychosomatické ťažkosti, nutkanie na dávenie, bolesti brucha a obhryzené
nechty. V súčasnosti A. necíti potrebu sa s otcom kontaktovať, jej prianie je opačné, tzn. nebyť s otcom,
pretože sa ho bojí, čo môže spraviť matke. A. je pod veľkým psychickým stresom, ktorý sa prejavuje
aj rôznymi telesnými symptómami. Prejavuje odmietavý postoj k otcovi, necíti sa pri ňom bezpečne a
spokojne. Je vhodné rešpektovať citové nastavenie a prežívanie dieťaťa, ktoré je toho času veľmi silno
podmienené strachom a obavami s otca a jeho nečakaných návštev.

Podľa ďalšieho vyjadrenia zo dňa 20.01.2015 je zrejmé, že A. v tomto zariadení absolvovala už tri
samostatné psychologické vyšetrenia. A. naďalej necíti potrebu sa s otcom kontaktovať a jej prianím
ostáva nebyť s otcom aj napriek tomu, že aktuálne je už maloletá vo väčšej pohode a v kľude, prežíva
obdobie, ktoré je pokojné a uvoľnené.

Podľa potvrdenia Základnej školy Z. Z. s vyučovacím jazykom maďarským K., mal. A. má pravidelnú
školskú dochádzku, v kolektíve je obľúbená, do školského života sa zaradila bez problémov, je tichej
skôr utiahnutej povahy, ale do vyučovacieho procesu sa zapája, svoje povinnosti si riadne plní. Zo strany
zákonného zástupcu je zabezpečená riadna starostlivosť, dieťa je čisté, upravené, vždy má pripravenú
desiatu, školské potreby má riadne zabezpečené. Matka sa pravidelne zaujíma o školské výsledky dcéry,
zúčastňuje sa triednych zasadnutí rodičovského združenia a o dieťa sa riadne stará.

Čo sa týka mal. X. podľa lekárskeho potvrdenia zo dňa 12.11.2014 maloletý ako dieťa bol svedkom
domáceho násilia vyhrážania sa zastrelením. U maloletého je postihnuté expres. zložky reči, percepcia
intaktná a stav je trochu zlepšený. Liečbu v tomto smere potvrdzujú aj ďalšie potvrdenia zo dňa
13.03.2015 u MUDr. U. L. a z 01.07.2015.

Podľa vyjadrenia Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Šaľa zo dňa
20.01.2015 X. absolvoval v ich zariadení tri samostatné psychologické vyšetrenia. V kontakte je
spočiatku mierne odťažitý, neskôr sa pri hre uvoľní, na posledných sedeniach je viac spontánny a
smelý. Od decembra navštevuje materskú školu s vyučovacím jazykom maďarským. Avizuje, že do
škôlky rád chodí, hrajú sa tam, učia sa nové veci. Podľa slov matky sa na podmienky veľmi dobre
adaptoval. Toho času komunikuje trochu viac, snaží sa vyslovovať slová, darí sa mu podľa náročnosti
slov a artikulácie. U dieťaťa je potvrdený oneskorený vývin reči. Obe deti sú v pravidelnej starostlivosti
klinického logopéda v Šali. Maloletý je sledovaný aj pediatrickým neurológom v Šali. X. rozumie všetkým
inštrukciám, ich významu a naďalej reaguje na ne pokývaním hlavy, súhlasom alebo nesúhlasom.
Vzhľadom k dočasnej neschopnosti dieťaťa komunikovať nebolo možné X. vyšetriť klasickými psycho-
diagnostickými metódami. Použitá bola iba neštrukturovaná hra dieťaťa a rozhovor podľa možností
dieťaťa. Dieťa začalo navštevovať materskú školu v mieste bydliska, ktorá má priaznivý vplyv na jeho
osobnosť a celkový rozvoj kognitívnych funkcií, špeciálne aj reči. Asi po mesiaci odsťahovania sa rodiny
od otca zo K. do K. sa rečové schopnosti pomaly rozvíjajú. Dieťa začína znova komunikovať, je možné
predikovať, že útlm v rečovom prejave dieťaťa mohol mať na svedomí zvýšený a dlhotrvajúci stres, ktorý
X. prežil v čase, keď rodina bola kompletná.

Podľa potvrdenia Základnej školy Z. Z. s vyučovacím jazykom maďarským K., mal. X. je umiestnený v
predškolskom zariadení od decembra 2014 na poldenný pobyt. Matka si svoje povinnosti riadne plní, o
dieťa sa vzorne stará, dieťa je čisté upravené, matka aktívne spolupracuje s učiteľkami materskej školy.

Podľa obsahu zápisnice o výsluchu svedka poškodeného vo veci ČVS: ORP-949/1-VYS-NZ-2014 JM
Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície, 1. Oddelenie vyšetrovania, ul.
Bratov Baldigariovcov 7, Nové Zámky vyplýva, že matka maloletých detí dňa 19.03.2015 bola vypočutá
vo veci začatého trestného stíhania (dňa 23.01.2015) vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, proti W. Z., tzn. otcovi maloletých
detí. Podľa obsahu zápisnice matka svojho druha popisuje ako agresívneho, ktorý ju od roku 2007 alebo
2008 začal bíjavať. Jeho agresivita a vulgárne chovanie vyústilo až do situácie, keď sa jej vyhrážal
zastrelením, čoho svedkom boli maloleté deti. Už od roku 2010 mala záujem od neho odísť, v tomto
období už nežili spolu. V deň narodenín ju však hrubo napadol, vulgárne nadával a hrubo zbil. Zo
spoločnej domácnosti v minulosti už odišla, ale na jeho naliehanie sa k nemu vrátila 19.11.2011 a znovu
od neho aj spolu s deťmi odišla 03.09.2014. Bolo to v období, keď už mal. A. chápala a vedela aký je
otec. Aj deti sa otca veľmi boja, pričom predovšetkým pre deti musela vyhľadať psychologickú pomoc.
Pri útokoch otca detí nevyhľadávala lekára a nikdy to nenahlasovala na polícii ani nikde. O tom ako sa
k nej správa vedeli jej rodičia aj jeho rodičia, ktorým sa občas zdôverila, ale nepovedala im všetko. Čo
sa týka detí, deti majú z neho panický strach, pamätajú si ako museli pred ním utekať a volať políciu.

Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti
oboch rodičov - otca i matky. Zároveň je však potrebné podotknúť, že základným právom dieťaťa je právo
na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť.
V prípade, že medzi rodičmi dieťaťa dochádza k dlhodobejším nezhodám, prípadne obaja alebo jeden
z nich sa správa neprimerane a ich spolužitie nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rast dieťaťa, je
dôvodné, ak sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti len jedného z nich a upravia sa rodičovské práva
a povinnosti.

Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: jeho
vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku,
denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti,
rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne.

Odvolací súd zdôrazňuje, že po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov,
ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť
(za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti,
ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, niet (ani pri plnom rešpektovaní práv
maloletých detí) zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého
priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený (pozri
napr. nález Ústavného súdu ČR z 24. septembra 1998, sp. zn. III. ÚS 125/98).

Inštitút predbežného opatrenia je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom
konaní. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie
je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného
opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným
opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že
v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného
nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre
úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda
nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy.

Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na
rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov
odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria
obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na
základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods. 1 ústavy.
Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, §
25 ods. 1, § 35 a § 36 ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne
o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom
rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými
deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva
k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy. (uznesenie Ústavného súdu SR
z 31. marca 2010, č.k. I. ÚS 120/2010-15)

Súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie odôvodnil iba s odkazom na obsah návrhu otca, z ktorého
vyplynulo len jeho tvrdenie, že matka mu po odchode od neho bezdôvodne zamedzuje v možnosti
stretávania sa s deťmi. Z obsahu spisu však aktuálne (v štádiu odvolacieho konania) už vyplývajú
skutočnosti, ktoré pred súdom prvého stupňa ešte neboli známe a je zrejmé, že otec návrh podal ako
reakciu na matkin návrh o zvýšenie výživného. Účastníci zatiaľ pred súdom prvého stupňa vypočutí
neboli. Spis obsahuje iba ich písomné podania prostredníctvom ich advokátov.

V danom prípade, maloleté deti sú v osobnej starostlivosti matky bez rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie,
na ktoré sa v konaní poukazuje stratilo svoju účinnosť, pretože rodičia detí od jeho vydania obnovili
spolužitie a k ich rozchodu došlo opätovne v septembri 2014. Úprava práv a povinností je tak predmetom
konania vo veci samej na návrh matky, je však nesporné, že deti sa od rozchodu rodičov s otcom
nestretávajú.

Z obsahu odvolania matky je však zrejmé, že situácia v rodine je komplikovaná a podľa jej tvrdenia
poznačená agresivitou a vulgárnym a aj nezodpovedným chovaním otca. Z predložených lekárskych
správ a správ Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Šali je zrejmé, že obe
deti sú v ich starostlivosti a mal. X. pre postihnutie expres. zložky reči je aj v starostlivosti pediatrického
neurológa. Ťažkosti detí mali byť vyvolané práve chovaním otca, pre ktoré sa matka s deťmi odsťahovala
k svojim rodičom. Podľa obsahu podaní rodičov detí je zrejmé, že deti sa s otcom od uvedeného odchodu,
čo bolo v septembri 2014 nestretli a preto vzhľadom na ich aktuálny zdravotný a psychický stav nemožno
odhadnúť, aká by bola ich reakcia, ak by museli rešpektovať dočasne upravený styk s otcom. Za takéhoto
stavu možno skôr usudzovať, že upraviť styk otca s deťmi bez dostatočného posúdenia aktuálnych
vzťahov a väzieb v rodine a predovšetkým vzťahu detí k otcovi nie je v záujme maloletých.

Odvolací súd dospel v rozpore s názorom súdu prvého stupňa k jednoznačnému a spoľahlivému záveru,
momentálne akákoľvek úprava styku otca s deťmi, aj v užšom rozsahu, ako rozhodol súd prvého
stupňa, by nebola v záujme detí, ako aj, že otec maloletých detí dostatočne neosvedčil dôvodnosť

nároku na nariadenie predbežného opatrenia, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré
by vyžadovalo okamžitý zásah súdu v podobe dočasnej úpravy styku otca s deťmi.

Je potrebné dôsledne rozlíšiť, kedy je na mieste okamžitý zásah súdu odôvodňujúci nariadenie
predbežného opatrenia, a kedy je potrebné vyčkať na rozhodnutie vo veci samej po vykonaní potrebného
dokazovania. Pri nariadení predbežného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže
vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, preto bolo možné
rozhodnúť na základe dostupných informácií. Tvrdenia rodičov sú diametrálne odlišné, ale matkou
tvrdený stav detí (psychický i zdravotný) je doložený listinnými dôkazmi, z ktorých si odvolací súd mohol
urobiť úsudok. V konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie, budú náležite zistené všetky
rozhodujúce skutočnosti, obaja rodičia budú môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje a súd
bude môcť vo veci meritórne rozhodnúť, sledujúc pritom primárne záujem maloletých detí. Odvolací súd
zdôrazňuje, ako bolo uvedené už vyššie, že nariadením predbežného opatrenia sa upravujú pomery
účastníkov len dočasne a zásadne sa ním neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, pred ktorým súd
vykoná riadne dokazovanie. Až konečné rozhodnutie vo veci samej ako výsledok dokazovania zohľadní
všetky okolnosti, ktoré majú alebo budú mať vplyv na rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletým
deťom.

Žiada sa tiež dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu
SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne
všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam. Odvolací súd preto nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným rozdielnym
tvrdeniam rodičov detí (i vzhľadom na charakter inštitútu predbežného opatrenia), preto odvolací súd
svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa v zmysle § 220 O.s.p. zmenil a návrh na riadenie predbežného opatrenia zamietol.

O trovách tohto odvolacieho konania bude v zmysle § 145 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.,
rozhodnuté pri rozhodovaní o náhrade trov základného konania.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 11. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.