Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. august 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111227954
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6111227954.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov

Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcu: D. J., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom T. T., B. XX, proti žalovanému: Národná diaľničná spoločnosť, a. s., so sídlom Bratislava,
Dúbravská cesta 14, IČO: 35 919 001, o náhradu škody 3 636 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/230/2011-371 zo dňa 31. 10. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch

dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej aj „okresný súd“, „súd prvej inštancie“ alebo
„prvostupňový súd“) rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň vyslovil, že žalovaný
má nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému
zaplatenia istiny vo výške 3 636 € spolu s úrokom z omeškania a trovami konania titulom náhrady škody.
Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

3. Okresný súd vo veci rozhodol tak, že žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu
v uplatnenej výške spolu s príslušenstvom. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Krajský súd v
Banskej Bystrici uznesením č. k. 13Co/11/2017-301 zo dňa 16. 05. 2017 rozsudok okresného súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou procesného súdu malo byť zaoberať sa otázkami,
ktoré odvolací súd nastolil vo svojom zrušujúcom rozhodnutí.

4. Prvostupňový súd konštatoval, že v konaní nebola sporná skutočnosť, že žalovaný po vykonaní
znaleckého dokazovania vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Nepovažoval za sporné,
že žalobu žalobca podal na súde dňa 29. 11. 2011.

5. Vec právne posúdil podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)a podľa § 100 ods.
1 OZ.

6. Uviedol, že žalobca v žalobe tvrdil, že z dôvodu zanedbania technickej údržby cestného telesa
dochádza postupne k pohybu svahu, jeho parcely a svahové posuny mu spôsobovali škodu a časovo ich
možno ohraničiť do rokov 2008, 2009 a začiatok roka 2010. O zodpovednostnom subjekte sa dozvedelz posudku, ktorý mu bol odovzdaný dňa 16. 08. 2011, ktorý si dal vyhotoviť na zistenie príčiny posunu
svahu.

7. V súvislosti s posudzovaním premlčania, prvostupňový súd uviedol, že pokiaľ žalobca
8. tvrdil, že žalobu podal včas, v rámci plynutia objektívnej i subjektívnej lehoty, lebo subjektívna
dvojročná lehota začala plynúť odo dňa 16. 08. 2011, kedy obdržal predmetný znalecký posudok, z
ktorého sa mal dozvedieť, že škodu spôsobil žalovaný, súd sa nestotožnil s týmto posúdením, ale sa
stotožnil s názorom žalovaného, ktorý vzniesol námietku premlčania, že žaloba bola podaná po uplynutí

premlčacej lehoty. Pokiaľ žalobca tvrdil a preukazoval, že sa o zodpovednostnom subjekte dozvedel až
doručením znaleckého posudku, okresný súd uvedené nepovažoval za relevantné, keďže sám žalobca
doručil Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., list zo dňa 25. 11. 2009, ktorý vlastnoručne podpísal a
z obsahu tohto listu mal súd za preukázanú jeho vedomosť o vzniknutej škode a zodpovednostnom
subjekteaoduvedenejdobyzačalaplynúťdvojročnásubjektívnalehota,ktoráuplynulaspoukazomna§
106 OZ dňa 25. 11. 2011. Žalobca mal vedomosť, na základe ktorej si urobil úsudok o osobe konkrétneho

škodcu vzhľadom na uvedený obsah listu a nie je možné, aby uvedená lehota začala plynúť až dňom
doručenia posudku, ktorý si dal žalobca vyhotoviť, ktorý znalec podľa jeho uvedenia vykonával niekoľko
mesiacov. Začiatok subjektívnej premlčacej doby pri práve na náhradu škody sa viaže na okamih, kedy
sa poškodený dozvedel o zodpovednom subjekte a o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého
druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch a vyžaduje sa preukázaná vedomosť

poškodenéhoaktomudochádzavtedy,keďpoškodenýzistískutkovéokolnosti,zktorýchmožnovyvodiť
vznik škody a orientačne jej rozsah. Súd prvej inštancie konštatoval, s poukazom na § 106 ods. 1 OZ,
že poškodený sa dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu
na náhradu škody, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy aspoň v približnej sume s
možnosťou jej dodatočného spresnenia. Stačí, aby poškodenému boli známe také skutkové okolnosti,

ktoré sú spôsobilé pre záver o finančnom vyjadrení spôsobenej majetkovej ujmy. Okolnosť, či a kedy
si potom vyžiada od odborníka informáciu nie je rozhodujúca. Okresný súd poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/35/2008 a mal za to, že začiatok behu subjektívnej premlčacej lehoty
bol dňa 25. 11. 2009 a nie až dňa 16. 08. 2011 ako tvrdil žalobca. Súd potom žalobu z dôvodu vznesenej
námietky premlčacia zamietol, keď premlčaný nárok nie je možné priznať v súdnom konaní.

9. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v plnej výške ako úspešnému účastníkovi v konaní.

10. Rozsudok okresného súdu napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca. Požadoval, aby odvolací

súd napadnuté rozhodnutie zmenil, alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Podané odvolanie žalobca odôvodnil tým, že sú dané dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b),
d), e), f), g) a h) CSP. Prvostupňový súd v konaní a pri rozhodovaní postupoval v rozpore so základnými

princípmi CSP, v dôsledku čoho sa stráca právna istota, proces a rozhodnutie napĺňa len neprijateľnú
formálnu spravodlivosť. Prvoinštančný súd sa nedostatočne zaoberal povinnosťami, ktoré mu uložil
odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že po zrušení veci sa súd
zaoberal len otázkou premlčania, pričom neumožnil vypočuť svedka, ktorého žalobca navrhol, a ktorý
mohol vypovedať a ozrejmiť súdu skutkové okolnosti veci, pretože bol priamo prítomný pri všetkých

rozhodných skutočnostiach. Uviedol, že zosuv pôdy sa začal na Vianoce roku 2008 a skončil v roku
2012. Podľa jeho názoru je iný termín začatia plynutia premlčacej (objektívnej aj subjektívnej) doby pri
jednorazovom rýchlom nehodovom deji a pri dlhodobom spôsobovaní škodového deja. Prvostupňový
súd zjednodušene a nesprávne aplikoval rozhodnutie NS SR 3Cdo/35/2008, keď napadnuté rozhodnutie
opiera o svoju dedukciu, že o tom, kto za škodu zodpovedá sa žalobca mal dozvedieť dňa 25. 11. 2009.

Tento záver opiera o časť listu vytrhnutého z kontextu. S takýmto záverom žalobca nesúhlasí. Žalobca v
podanom odvolaní tiež uviedol, že bez odborných znalostí nemal vedomosť o okolnostiach vzniku škody,
za ktorých sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná. Do 16. 08. 2011
nemal ani teoreticky vedieť kto môže za škodu zodpovedať. Nemal reálnu vedomosť o okolnostiach
vzniku škody, za ktorých sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná.

Žalobca má za to, že jeho nárok nie je premlčaný.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd odvolaním
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanémutrovy konania. Žalovaný uviedol, že nárok žalobcu je objektívne premlčaný a posúdenie súdu je
tak správne. Žalobcove vyjadrenia sú v rozpore s predloženým listom zo dňa 25. 11. 2009, ktorý
vlastnoručne podpísal a odoslal Národnej diaľničnej spoločnosti. Žalovaný vo vyjadrení poukázal

na citáciu predmetného listu. Podľa žalovaného z predmetného listu jasne vyplýva, že žalobca
preukázateľne vedel o zodpovednostnom subjekte. V predmetnom liste žalobca jasne žiadal náhradu
škody a označil NDS ako škodcu. Subjektívna lehota plynie od vzniku vedomosti poškodeného o tom, že
škoda bola spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého rozsahu, ktorú je možno natoľko
objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde a vedomosť

o tom, kto za ňu zodpovedá, teda vyžaduje sa aj vedomosť o rozsahu škody. Žalovaný preukázal, že
nárok žalobcu je subjektívne premlčaný. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobca v konaní
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi zrútením „oporného múru“ a konaním žalovaného. Uviedol tiež,
že podľa tvrdení znalca sa záhrada žalobcu nachádza z geologických pomerov vo vysoko zosuvnom a
nestabilnomúzemí,kdebyajbezohľadunacestnúkomunikáciužalovaného,mohlodôjsťkzosuvupôdy.
Žalovaný tiež poukázal na to, že postavenie nelegálnej stavby bez stavebnotechnického povolenia, sa

môže považovať za zavinené konanie žalobcu ako poškodeného, ktoré je v rozpore s právom. Žalobca
nemohol vybudovať oporný múr, ktorý spadá do ochranného pásma.

13. Na vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu žalobcu reagoval žalobca odvolacou replikou, v
ktorej uviedol, že zúžené vnímanie rozhodujúcich podnetov na ustálenie začiatku plynutia premlčacej

doby je pre spravodlivé rozhodnutie súdu nepostačujúce. Opätovne zopakoval, že o tom, kto za škodu
zodpovedá, sa dozvedel až po prebratí znaleckého posudku z 16. 08. 2011. Od dátumu 16. 08. 2011 je
nutné počítať začiatok plynutia jeho dvojročnej subjektívnej lehoty na uplatnenie nároku na súde.

14. Na odvolaciu repliku žalobcu reagoval žalovaný odvolacou duplikou, v ktorej uviedol, že sa

nestotožňuje s tvrdením žalobcu, a to na základe spomínaného listu zo dňa 25. 11. 2009, v ktorom jasne
žalobca požaduje od žalovaného náhradu škody, v ktorej okrem iného žalobca uviedol: „Vaša spoločnosť
spôsobila dosť značné škody. Preto Vás žiadam o ohliadku a návrhu odškodnenia“. Z uvedeného
vyplýva, že žalobca preukázateľne vedel o zodpovednostnom subjekte a o vzniku škody. Žalovaný
opätovne poukázal na to, že žalobca neodporoval tvrdeniam žalovaného, že opomenul vyhlášku č.

35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), a teda že žalobca
nemohol vybudovať oporný múr, ktorý spadá do ochranného pásma.

15. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 379, § 380 a
§ 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie
citovaným ust. § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia,
ktoré je nie len dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom
sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa

zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.

19. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Žalobca žiadnym spôsobom, argumentmi uvádzanými v odvolaní,
nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

20. Žalobca svoje odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že jeho nárok nie je premlčaný, nakoľko
premlčacia doba nezačala plynúť tak ako to uvádza prvostupňový súd, ale o tom, kto za škodu
zodpovedá, sa dozvedel až zo znaleckého posudku, ktorý mu bol doručený 16. 08. 2011.21. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá.

22. Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak
ide o škodu na zdraví.

23. Subjektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 OZ je dvojročná a jej začiatok je daný

dňom, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. O tom kto za škodu
zodpovedá, sa poškodený dozvie vtedy, ak obdrží informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok
o osobe konkrétneho škodcu, teda ako náhle získa vedomosť o takých skutkových okolnostiach, ktoré
sú rozhodné pre určenie zodpovednostného subjektu. Pritom stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými
poškodený disponuje, boli spôsobé urobiť záver o tom, kto zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla.
Rozhodujúcim teda je, kedy sa poškodený o skutkových okolnostiach preukázateľne dozvedel, a nie

či a kedy si mohol na základe nich vytvoriť právny záver o zodpovednosti určitej osoby, či si overiť
jej identitu. Začiatok behu subjektívnej premlčacej doby nie je závislý na tom, či a kedy si poškodený
zabezpečí dostatok dôkazov, alebo kedy si vytvorí pre neho priaznivejšiu procesnú situáciu k tomu, aby
skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať. Subjektívna vedomosť
poškodeného o osobe, ktorá je zodpovedná za škodu, teda nepredpokladá nespochybniteľnú istotu v

určeníosobyzodpovednejzavznikškody,alevychádzasazpredpokladu,žeodosoby,ktorávieovzniku
škody, možno požadovať, aby nárok uplatnila na súde, ak má k dispozícii také informácie o okolnostiach
vzniku škody, za ktorých sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná.
Uvedený záver odvolací súd opiera o rozhodovaciu prax súdov vyššej inštancie, napr. rozhodnutie NS
SR sp. zn. 3Cdo/35/2008 zo dňa 21. 08. 2008.

24. V súdenom spore bolo nespochybniteľným faktom, že žaloba bola podaná na súd dňa 29. 11. 2011.
Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že už dňa 25. 11. 2009 žalobca mal
vedomosť o zodpovednostnom subjekte, keď žalovanému adresoval „Žiadosť o obhliadku poškodenej
záhrady a návrh odškodnenia“ (č. l. 12 spisu). Z uvedeného potom vyplýva, že dňom 25. 11. 2009 začala

žalobcoviplynúťdvojročnásubjektívnapremlčaciadobavzmysle§106ods.1OZ,ktoráuplynuladňa25.
11. 2011. Ak žaloba bola na súd osobne podaná dňa 29. 11. 2011, bola podaná po uplynutí subjektívnej
dvojročnej lehota, a teda námietka premlčania vznesená žalovaným bola dôvodná.

25. Ak prvostupňový súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu uplynutia premlčacej subjektívnej lehoty, je

jeho rozhodnutie správne.

26. Ďalšie odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa procesného postupu prvostupňového súdu v konaní
neboli relevantné. V súdenej veci, vzhľadom na úspešne vznesenú námietku premlčania žalovaným,
nebolo potrebné vo veci vykonávať ďalšie dokazovanie, keďže žalobu žalobca podal po uplynutí

subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

27. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil v celom rozsahu, teda vrátane výroku o trovách konania, ktorý ani žalobca nenapadol
konkrétnymi odvolacími dôvodmi.

28. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu odvolací súd podľa § 396
ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).