Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/120/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911010359
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6911010359.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. apríla 2014, v senáte zloženom

z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov Mgr. Rudolfa Ďurtu a Mgr. Jána Bednára, v trestnej
veci obžalovaného D. G., stíhaného pre pokračujúci zločin podvodu podľa § 221 ods.1, 3 písm.a/ Tr.zák.
a iné, o odvolaní obžalovaného D. G. a poškodeného S. I. proti rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota, sp.zn. 2T 105/2011 zo dňa 24.09.2013 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ ods. 3 Tr.por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Rimavská
Sobota, sp.zn. 2 T 105/2011 z 24.09.2013 vo výroku o uloženom treste odňatia slobody u obž. D. G..

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por.

o d s u d z u j e

obž. D. G., nar. XX.XX.XXXX v V. N., trv.bytom V. N.,
S. XXXX/X, prechodne V. N., V. XX,
bez zamestnania,

podľa § 221 ods. 3 Tr.zák., § 37 písm. h, m, § 38 ods. 2 Tr.zák. a § 41 ods. 2 Tr.zák. na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 5 ( päť ) rokov.

Podľa § 48 ods. 1, 2 písm.b/ Tr.zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

II. Podľa § 316 ods. 1 Tr.por. odvolanie poškodeného S. I. ako oneskorene podané z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote, sp.zn. 2T 105/2011 zo dňa 24.09.2013
bol obž. D. G. pod bodom 1.) napadnutého rozsudku uznaný vinným z pokračovacieho zločinu podvodu
podľa § 221 ods.1, 3 písm.a/ Tr.zák. a pod bodom 2a), b) z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221
ods. 1 , 2 Tr.zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku
pod bodmi 1.), 2a), b).

Za to mu súd podľa § 221 ods. 3 Tr.zák., § 37 písm.h/, m/ Tr.zák., § 38 ods. 2, 4 Tr.zák., § 41 ods. 2

Tr.zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 a pol roka.

Podľa § 48 ods.1, 2 písm.b/ Tr.zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Súčasne obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodeným : F..L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. N.,
A. XXX/XX škodu vo výške 91 615,22 €, S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., K. XXXX/X škodu vo výške

12 680,08 €, F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., J.. J. XXXX/X, škodu vo výške 8 298,48 €.

Podľa § 288 ods. 2 Tr.por. súd poškodených S. I. a F. J. so zvyškami nárokov na náhradu škody odkazuje
na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný D. G. a to proti výroku o vine

a treste. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že obžalovaný so svojím obhajcom
nesúhlasia s napadnutým rozsudkom, pretože prvostupňový súd pri výroku o vine obžalovaného
vychádzal hlavne z výpovede poškodeného, svedkov H. T., F. E., V. K., Z. Z. a V. J., pričom ani
jeden z týchto svedkov nebol prítomný pri tom, keď poškodený mal odovzdávať finančné prostriedky
obžalovanému. Na rozdiel od týchto výpovedí obhajoba má za to, že práve svedok M. I. vypovedal, že
práve obžalovaný požičiaval peniaze poškodenému. V súvislosti s preverením výpovede poškodeného

S. I. obžalovaný navrhol opätovne vypočuť F. J., prvostupňový súd s tým najskôr súhlasil, neskôr však
len prečítal jeho výpoveď, kde sa o vymáhaní predmetnej finančnej čiastky poškodeným od F. J. aj od
obžalovaného nič nehovorí. Z uvedeného dôvodu nebolo možné odstrániť rozpor medzi výpoveďami
poškodeného a obžalovaného a táto vec mala podstatný význam pre zistenie skutkového stavu. Preto
obžalovaný navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na doplnenie dokazovania.

Proti napadnutému rozsudku podal odvolanie aj poškodený S. I. a to proti výroku o náhrade škody,
keďže podľa neho súd nesprávne vyčíslil výšku spôsobenej škody na sumu 12 680,08 €, pravdepodobne
došlo k omylu pri vydávaní rozhodnutia. Škoda totiž, ktorú mu obžalovaný spôsobil, bola vyššia o 3 333,-
€ a správna výška dlžnej sumy mala byť 16 067,-€, (t.j. 482 000,-Sk). Z uvedeného dôvodu požiadal
o zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci okresnému súdu za účelom prejedania a vydania

nového súdneho rozhodnutia.

Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaného odvolania obžalovaným D. G. v zmysle § 317 ods.
1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že

jehoodvolanieniejedôvodné,avšakodvolacísúdnapadnutýrozsudokvovýrokuotresteobžalovanému
zrušil a vo veci rozhodol sám z iného dôvodu.

Okresnýsúdnahlavnompojednávanívykonaldôkazyvpotrebnomrozsahu.Vtomtosmereodvolacísúd
zistil, že obžalovaný bol v jednotlivých bodoch napadnutého rozsudku usvedčovaný výpoveďami svedka

-poškodenéhoF..L.T.,ktoréhovýpoveďkorešpondovalasvýpoveďamisvedkovH.T.,svedkaF.E.,ktorí
potvrdili, že v kritickom období požičiavali v podstate tie isté sumy peňazí, ktoré uvádzal poškodený a
ktoré tento odovzdával ako pôžičku obžalovanému. Ďalej výpoveďami svedkov V. K., V. J. a čiastočne aj
výpoveďou svedka Z. Z. tak, ako sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. Skutok pod bodom
2a)vnapadnutomrozsudkumásúdpreukázanývýpoveďoupoškodenéhoS.I.,svedkyneS.I.,svedkaS.

E., ako aj výpoveďou svedka F. J.. Títo svedkovia potvrdili, že poškodený S. I. obžalovanému odovzdával
rôznesumypeňazítak,akobolipresnevyšpecifikovanévtomtoskutku,čopotvrdzovaliajlistinnédôkazy
zadovážené k tomuto skutku. Pod bodom 2b) napadnutého rozsudku mal súd preukázané uvedené
skutočnosti z výpovedí poškodeného F. J., svedka S. E., S. I., tiež samotným doznaním obžalovaného k
čiastočnému skutku, ako aj listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli. V tomto smere

aj odvolací súd musí konštatovať, že hodnotenie vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom bolo v
súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr.por., pretože tieto vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne. So zisteným skutkovým
stavom a právnym posúdením veci tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku sa odvolací súd stotožnil
a v podrobnostiach naň poukazuje.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného tie krajský súd vyhodnotil vzhľadom na dôkaznú situáciu
ako účelové, ktoré mali znížiť trestnú zodpovednosť obžalovaného na minimum, prípadne obžalovaného
zbaviť trestnej zodpovednosti. Vo vzťahu k výsluchu svedka F. J. aj odvolací súd konštatuje, že
prvostupňový súd po snahe osobne opätovne vypočuť svedka F. J. nebol schopný zabezpečiť jeho
prítomnosť na hlavnom pojednávaní pre jeho dlhšiu PN, pričom pred vyhlásením dokazovania za

ukončené, procesné strany nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Odvolací súd nemohol
prihliadnuť na námietku obžalovaného, že poškodený I. vymáhal dlžnú sumu od F. J. ako aj od obž.D.
G.. Poškodený I. vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.01.2014 - č.l. 622 jednoznačne odmietol tútoskutočnosť, že by bola pravdivá, keďže od D. G. vymáha inú finančnú čiastku tak, ako ju v predmetnom
vyjadrení uviedol.
K výroku o treste, ktorý bol uložený obžalovanému však odvolací súd musí konštatovať, že prvostupňový

súd pri ukladaní trestu obžalovanému nesprávne aplikoval pravidlá pre ukladanie trestov a to
predovšetkým pravidlo uvedené v § 38 ods. 7 Tr.por. , z ktorého vyplýva, že odseky 4 - 6 predmetného
paragrafu sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods.
2 alebo § 42 , ak by súčasne použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Z výroku
o treste je zrejmé, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu obžalovanému okrem iného použil § 38 ods.

2, 4 Tr.zák. aj § 41 ods. 2 Tr.zák. a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody odňatia slobody vo výmere
5 a pol roka. Z uvedeného dôvodu krajský súd zrušil výrok o treste a vo veci rozhodol sám tak, že
podľa § 221 ods. 3 Tr.zák., § 37 písm.h, m , § 38 ods. 2 Tr.zák. a § 41 ods. 2 Tr.zák. mu uložil úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Z cit.ustanovení vypustil § 38 ods. 4 Tr.zák., keďže toto bolo v
prípade obžalovaného v rozpore s aplikáciou § 41 ods. 2 Tr.zák. Z uvedeného dôvodu potom odvolací
súd znížil aj výmeru ukladaného trestu z 5 a pol roka na 5 rokov pri zachovaní nariadenia výkonu trestu

obžalovanému do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže na to boli splnené zákonné podmienky.
Pokiaľ ide o odvolanie poškodeného S. I., toto odvolanie musel krajský súd zamietnuť ako oneskorene
podané, pretože poškodený prevzal písomne vyhotovený rozsudok dňa 19.11.2013 , pričom lehota na
podanie odvolania mu uplynula dňa 04.12.2013, on však podal odvolanie dňa 10.12.2013, teda po
zákonom stanovenej lehote. Týmto nie je dotknuté právo poškodeného vymáhať zostávajúcu dlžnú

čiastku od obžalovaného v občiansko-právnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.