Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Lýdia Stehurová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 5C/105/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316208058
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lýdia Stehurová
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2018:5316208058.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobkyne E. C., F.. XX.X.XXXX,
T. S. XXXX, XXX XX Č., právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Ščurym, Advokátska kancelária, Mierová
1725, 022 01 Čadca, IČO: 33 916 071 proti žalovanému M. P., F.. X.X.XXXX, T. S. XXXX, XXX XX Č.,
právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou VARMUS s. r. o. so sídlom Palárikova 83, 022 01 Čadca,
IČO: 36 863 203, v konaní o zaplatenie náhrady vo výške 3 431,89 € za užívanie rodinného domu súp.
č. 1063 s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy 187,06 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 187,06 € od 1.10.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e .
II. Žalovaný j e p o v i n n zaplatiť žalobkyni sumu 3.244,83 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 3.244,83 € od 1.10.2016 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 89,10 %.
o d ô v o d n e n i e :
1) Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 21.9.2016, podanou na súde dňa 25.10.2016, domáhala voči
označenému žalovanému zaplatenia sumy 3.431,89 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 1.10.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. V rámci skutkových tvrdení v žalobe
uviedla, že na Okresnom súde v Čadci bolo pod sp. zn. 14C 94/2010 vedené konanie o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a o náhradu časti investícii do nich,
v ktorom vystupovala ako žalovaná a žalovaný ako žalobca. Dňa 13.10.2015 Okresný súd v Čadci
uznesením schválil medzi stranami uzavretý zmier, v rámci ktorého sa so žalovaným dohodli na zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu súp. č. XXXX, vrátane maštale a stodoly,
zapísanému na LV č. XXXX, kat. úz. Č., postavenému na parcele KNC č. XXXXX/X, zapísanej na LV
č. XXXX, kat. úz. Č., tak, že rodinný dom, maštaľ a stodola boli prikázané do výlučného vlastníctva
žalovaného, ktorému bola uložená povinnosť vyplatiť žalobkyni sumu 7.250,- €. V konaní 14C 94/2010
sa však neriešila otázka zaplatenia náhrady za užívanie týchto nehnuteľností. Žalovaný vždy užíval celý
rodinný dom, vrátane príslušenstva, bez akéhokoľvek právneho titulu. Užíval teda aj časť zodpovedajúcu
1-ici spoluvlastníckeho podielu žalobkyne. Žalobkyňa poukázala na to, že na Okresnom súde v Čadci
je vedených viacero konaní, v ktorých vystupuje spolu so žalovaným ako strana sporu. V konaní 16C
105/2011 požaduje od žalovaného zaplatenie náhrady za užívanie predmetnej nehnuteľnosti za obdobie
rokov 2008 - 2010. V konaní vedenom pod sp. zn. 9C 59/2013 požaduje od žalovaného náhradu
za užívanie sporných nehnuteľností za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2013. V oboch prípadoch i so
zákonným úrokom z omeškania. Vzhľadom k tomu, že žalovaný užíval sporné nehnuteľnosti aj po
31.12.2013, žalobou v tomto spore sa žalobkyňa domáha zaplatenia náhrady za užívanie v období od1.1.2014do2.12.2015,tedadoprávoplatnostiuznesenia,ktorýmsúdvoveci14C94/2010schválilzmier.
V spore 16C 105/2011 bol súdom ustanovený znalec O.. R. P., ktorý vypracoval znalecký posudok č.
16/2014 zo dňa 6.2.2014, ktorým určil obvyklé nájomné za užívanie rodinného domu súp. č. XXXX s
príslušenstvom vo výške 2.781,09 € ročne, pričom na spoluvlastnícky podiel žalobkyne (1/2-ica) pripadá
suma 1.390,55 € ročne. Vzhľadom k tomu, že ustanovený znalec nezahrnul do určenej výšky nájomného
aj stodolu, ktorá je predmetom žaloby, za túto požaduje náhradu vo výške 400,- € ročne. Keďže sa
žalovaný dostal do omeškania s úhradou peňažného dlhu, požadovala aj úrok z omeškania v zákonnej
výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 1.10.2016 do zaplatenia. Navrhla pripojiť spisy Okresného súdu
Čadca 14C 94/2010, 16C 105/2011 a 9C 59/2013. K žalobe pripojila rozhodnutie vydané vo veci 14C
94/2010 - uznesenie, ktorým súd schválil zmier. Pripojila i posledný pokus o zmier zo dňa 25.8.2016, v
ktorom určila žalovanému lehotu na plnenie najneskôr do 30.9.2016. V replike elektronicky doručenej
súdu dňa 13.8.2018 čl. 49 poukázala na to, že v oboch konaniach vedených na Okresnom súde v Čadci
pod sp. zn. 16C 105/2011, 9C 59/2013 súd žalovaného zaviazal k plneniu, teda k zaplateniu náhrady za
užívanie. Jeho obrana je i v tomto spore totožná. V oboch predchádzajúcich konaniach zdokumentovala,
že žalovaný jej neumožnil užívať rodinný dom, pričom niekoľkokrát sa jeho užívania domáhala, a to
osobne, kedy na ňu žalovaný pustil psy bojových plemien, ktoré strážia celú nehnuteľnosť, čo si aj súd
pri obhliadkach na mieste samom mohol overiť. Poukázala na výzvu zo dňa 10.12.2013, z ktorej musel
byť žalovanému zrejmý neoprávnený stav spočívajúcu v užívaní aj polovice domu patriacej žalobkyni,
žalovaný si musel byť vedomý svojho konania i jeho následkov, i vzhľadom k prebiehajúcim súdnym
konaniam. Aj napriek tomu, že žalobkyňa ho žalovala za užívanie v predchádzajúcich obdobiach,
nehnuteľnosť užíval naďalej v celom rozsahu sám. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že sám znášal náklady na
opravu a údržbu spornej nehnuteľnosti a z toho dôvodu nepokladá za spravodlivé, aby sa od neho
požadovala náhrada za užívanie predmetného rodinnému domu vcelku, žalobkyňa uviedla, že žalovaný
žiadne konkrétne výdavky vynaložené titulom nákladov spojených s údržbou nehnuteľnosti v spornom
období nepreukázal. Tvrdenia žalovaného, ktorý sám uviedol, že užívanie nehnuteľnosti viacerými
osobami by bolo nekomfortné vzhľadom k veľkosti nehnuteľnosti, považuje za účelovú obranu, ktorá
bola posudzovaná a vyhodnotená už aj v predchádzajúcich konaniach. Zároveň poukázala na zápisnicu
o pojednávaní konanom vo veci 16C 105/2011 dňa 30.7.2014 (čl. 162 predmetného spisu), do ktorej
žalovaný uviedol, že „Ani nie je možné reálne užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou, pretože
nehnuteľnosť pozostáva len z dvoch izieb a obaja by nemohli nehnuteľnosť plnohodnotne užívať. Osoby,
ktoré by chceli ísť do rodinnému domu, sa tam nedostanú, pretože psy im v tom zabránia.“ Žalovaný
skutkovoamatematickynešpecifikovalaneuplatnilvloženéinvestícieanivpredchádzajúcichkonaniach.
Na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu na svojich písomných tvrdeniach zotrvala.
Vo vzťahu k náhrade za užívanie stodoly poukázala na znalecký posudok O.. E. J. číslo 20/2017,
ktorý určil výšku nájomného za užívanie stodoly bez súpisného čísla na parcele KNC číslo XXXXX/X,
zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX, vo výške 604,78 € ročne. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v
čase spísania žaloby nemala tento posudok k dispozícii, určila výšku ročného nájomného sumou 400 €.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam vzala svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 187,06 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 1.10.2016 do zaplatenia späť.
2) Žalovaný v podaní zo dňa 7.2.2018 na čl. 20 vyjadril nesúhlas so žalobou. Žalobkyni v užívaní
jej spoluvlastníckeho podielu nebránil, žalobkyňa nedisponuje žiadnym dôkazom, jej tvrdenia sú
nepodložené. Sama nechcela nehnuteľnosti užívať, nikdy sa o ich užívanie nepokúšala. Vzhľadom na
nekomfortné užívanie nehnuteľnosti viacerými osobami možno logicky vyvodiť, že žalovaná nechcela
užívať predmetné nehnuteľnosti, a preto o to ani žalovaného nežiadala. Žalovaný rodinný dom s
príslušenstvom nielen užíva, ale zároveň sám znáša náklady na jeho opravy a údržbu. Žalobkyňa sa
nikdy na údržbe ani zhodnotení nepodieľala a nemala o to ani záujem. Preto nemožno od žalovaného
spravodlivo požadovať, aby jej platil náhradu za užívanie. Na úhrade nákladov za údržbu sa pokúšal
so žalobkyňou dohodnúť, avšak tá jeho snahy o dohodu ignorovala. Pre úplné posúdenie nároku
žalobkyne je nevyhnutné presne zistiť rozsah údržby a zhodnotenia predmetnej nehnuteľnosti zo
strany žalovaného, nakoľko tieto náklady vynaložil výhradne on. Ak by nehnuteľnosť neudržiaval a
nezhodnocoval, nebolo by ju vzhľadom na jej vek v súčasnosti už možné užívať. Preto vzniesol návrh
na nariadenie znaleckého dokazovania, v rámci ktorého by úlohou znalca bolo skúmať rozsah nákladov,
ktoré sú bežné na údržbu rodinného domu, ako i stodoly. Znalec z odboru stavebníctva by mal teda určiť
„aká je bežná výška nákladov za údržbu rodinného domu a stodoly v spornom období“. Nárok žalobkyne
za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu nemusel nastať vzhľadom na náklady, ktoré mal žalovaný na
údržbu domu a ktoré zrejme prevyšujú nárok žalobkyne. Bez vložených investícii by výška nájmu bola
nižšia. Žalovaná má ako spoluvlastníčka predmetnej nehnuteľnosti okrem práv aj povinnosti. Jednou zpovinností je povinnosť podieľať sa na údržbe nehnuteľnosti, v danom prípade v rozsahu 50 %. V duplike
zo dňa 11.10.2018 čl. 60 i na pojednávaní žalovaný na svojich tvrdeniach a dôkaznom návrhu zotrval.
3) V uvedenom spore súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v prítomnosti
právnych zástupcov oboch strán. Na pojednávaní oboznámil predbežné právne posúdenie, po ktorom
strany na svojich tvrdeniach i dôkazných návrhoch zotrvali. Dokazovanie vykonal aj oboznámením
listinných dôkazov tvoriacich obsah uvedeného spisu. V danom prípade ide predovšetkým o rozhodnutia
vydané vo veciach 14C 94/2010, 16C 105/2011 a 9C 59/2013. Súd preto vykonal dokazovanie aj
oboznámením pripojeného spisu 14C 94/2010, najmä znaleckého posudku O.. P. č. 16/2014 čl. 1174.
Na základe vykonaného dokazovania mal zistený nasledovný skutkový stav:
4) Z uznesenia vydaného vo veci 14C 94/2010 na čl. 1504 vyplýva, že súd v spore o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dňa 13.10.2015 schválil zmier uzavretý medzi stranami -
podielovými spoluvlastníkmi (žalobkyňou a žalobcom), v rámci ktorého sa títo dohodli na jeho zrušení
a vyporiadaní. Predmetom vyporiadania bol rodinný dom č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz.
Č., stodola i maštaľ, ktoré sú postavené na parcele CKN XXXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX kat. úz.
Č.. Tieto boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý sa zaviazal zaplatiť žalobkyni titulom
vyporiadacieho podielu sumu 7.250,- €, a to v dvoch splátkach. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 2.12.2015.
5) Zo spisu 14C 94/2010 súd oboznámil aj uznesenie čl. 1505 zo dňa 13.10.2015, ktorým súd konanie
o návrhu žalovaného (ktorý mal v spore 14C 94/2010 postavenie žalobcu) na zaplatenie vložených
investícii do sporných nehnuteľností pre späťvzatie žaloby v uvedenej časti zastavil. Právoplatnosť
nadobudlo uznesenie dňa 2.12.2015. Žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam napadla na súd 21.10.1987. Spor 14C 94/2010 preto trval zhruba 28 rokov.
6) Z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Č., ktorý je rovnako súčasťou spisu 14C 94/2010, vyplýva
existencia podielového spoluvlastníctva žalobkyne i žalobcu k sporným nehnuteľnostiam v rozhodnom
období, ktorého koniec je ohraničený dátumom právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru, v rámci
ktorého sa strany dohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nim.
7) Podľa záverov znaleckého posudku O.. R. P. číslo 16/2014, ktorý bol pôvodne vypracovaný pre účely
súdneho sporu 14C 94/2010, maštaľ číslo XX a číslo XX sú súčasťou rodinného domu číslo XXXX na
parceleKNCčísloXXXXX/X,zapísanéhonalistevlastníctvačísloXXXX,katastrálneúzemieČ..Nemôžu
byť oddelené od rodinného domu bez toho, aby sa tento neznehodnotil. Ročné nájomné za rodinný dom
s hospodárskou časťou v období od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2008 je v sume 2 781,09 €, v období od 1. 1.
2009 do 31. 12. 2009 je v sume 2 781,09 € a v období od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010 v sume 2 781,09 €.
8) Podľa znaleckého posudku súdneho znalca O.. E. J. číslo 20/2017 predstavuje nájom stavby - stodoly
bez súpisného čísla na parcele KNC číslo XXXXX/X, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX sumu
vo výške 604,78 € ročne.
9) Vzhľadom k tomu, že spisy 16C 105/2011, 9C 59/2013 sa v čase prejednávania uvedeného
sporu nachádzali na odvolacom súde - Krajskom súde v Žiline, súd zabezpečil v písomnej podobe z
registra súdnych spisov zápisnice z pojednávaní v uvedených veciach, zároveň podania strán v nich
produkované a rozhodnutia vo veci samej v nich vydané, za účelom ich prípadného oboznámenia. Vo
vzťahu k nim však strany oboznámenie nežiadali.
10) Zo zápisnice o obhliadke miesta samého spísanej vo veci 16C 105/2011 dňa 9.10.2012, strany 5,
vyplýva, že navrhovateľka sa vyjadrila, že mala snahu so žalovaným dohodnúť sa na spôsobe užívania
spoločnejnehnuteľnostiistaraniasaoňu.Keďvšakšlakžalovanému,napadoljupes.Nemôžepovedať,
že by žalovaný psa na ňu pohuckal, ale dobre videl, že pes na ňu útočí. Žiadne zranenia neutrpela.
Pred psom ju ochránil sused E. K.. Odvtedy žalobkyňa k spornej nehnuteľnosti nechodí. Tiež uviedla,
že žalovaný má veľké množstvo psov, ktorých sa ona bojí. Zo zápisnice o pojednávaní vo veci 16C
105/2011 zo dňa 30.7.2014, strany 5, vyplýva, že žalovaný sa pred súdom vyjadril, že keby žalobkyňa
bola požiadala, aby jej umožnil jej spoluvlastnícky podiel užívať, bol by to urobil. Avšak nie je to ani
reálne možné, pretože nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania, pozostáva len z dvoch izieb, teda
fyzicky by sa to ani nedalo, aby obidvaja túto nehnuteľnosť plnohodnotne užívali. Pokiaľ ide o užívanie
hospodárskej budovy, ktorá je súčasťou rodinného domu, keby aj tú chcela žalobkyňa užívať a v tejtočasti hospodáriť, tak by jej v tom nebránil. Ale keby sa mu niečo stratilo, tak by pustil psov. Na otázku, či
sa dá do nehnuteľnosti vstúpiť aj napriek tomu, že sa tam nachádzajú psy, uviedol, že osoby k dverám
neprejdú, lebo im v tom psy zabránia. Popieral však, že by niekedy jeho psy napadli žalobkyňu, resp.
že by takúto situáciu riešili príslušníci polície.
11) Z rozsudku súdu vydaného vo veci 16C 105/2011 dňa 4.8.2017 čl. 327 (čl. 38 uvedeného spisu),
v ktorej žalobkyňa rozhodným obdobím učinila obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2010, vyplýva, že súd
okrem iného zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 3.905,05 € spolu s úrokom z
omeškaniavovýške9%ročneod28.2.2012dozaplateniaztitulunáhradyzaužívaniespoluvlastníckeho
podielu žalobkyne za obdobie od 11.3.2008 do 31.12.2010, vrátane úrokov z omeškania od 28.2.2012
(dňa doručenia žaloby žalovanému). V odôvodnení na strane 13 súd uviedol, že sám pri obhliadke
miesta samého zistil, že pri sporných nehnuteľnostiach sa nachádza väčšie množstvo psov a ako uviedol
samotný žalovaný, do nehnuteľnosti sa vstúpiť nedá, nakoľko v tom psy zabránia. Súd tiež konštatoval,
že nemal zo strany žalovaného preukázané, že by spoluvlastnícky podiel žalobkyne užíval na základe
vzájomnej dohody s ňou, bezodplatne, prípadne na základe nájomnej zmluvy za dohodnutý nájom.
Taktiež nepreukázal, že by jej umožnil nehnuteľnosti v rozsahu jej podielu užívať, napríklad, že by
jej odovzdal kľúče a podobne. Súd uzavrel, že žalobkyňa nemohla v spornom období nehnuteľnosti
užívať nie pre jej neochotu, ale pre nemožnosť, nakoľko jej v tom žalovaný bránil. Takýto záver mal
súd preukázaný nielen jej výpoveďou, ale i výpoveďou samotného žalovaného, ktorý uviedol, že nie
je možné reálne užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou, pretože nehnuteľnosť pozostáva len
z dvoch izieb a obaja by nehnuteľnosť nemohli užívať plnohodnotne. Tiež pripustil, že osoby, ktoré by
chceli do nehnuteľnosti ísť, sa tam nedostanú, pretože im v tom zabránia psy. Záver, že žalobkyňa
nemohla svoj spoluvlastnícky podiel užívať, mal súd preukázaný aj z listinného dôkazu na čl. 52 spisu
16C 105/2011, vychádzajúc z ktorého, aj keď nebol priestupok žalovanému preukázaný, z odôvodnenia
rozhodnutia príslušného priestupkového orgánu vyplýva, že priestupkové konanie sa týkalo sporu medzi
žalovaným a synom žalobkyne v spornom rodinnom dome.
12) Z rozsudku vydaného vo veci 9C 59/2013 dňa 17.10.2017 čl. 180 spisu 9C 59/2013 (čl. 30
tohto spisu) mal súd zistené, že súd žalobe vo vzťahu k žalovanej istine v celom rozsahu vyhovel
(žalobu zamietol len v časti týkajúcej sa úroku z omeškania za časť rozhodného obdobia, a to z
dôvodu premlčania), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 5.078,82 € spolu
so zákonným úrokom z omeškania z titulu náhrady za užívanie rodinného domu s príslušenstvom v
rozhodnom období od 1.1.2011 do 31.12.2013. Aj v tomto spore mal vykonaným dokazovaním súd za
preukázané, že žalobkyňa svoj spoluvlastnícky podiel v rozhodnom období neužívala nie z dôvodov na
svojej strane, ale z dôvodov na strane žalovaného, ktorý jej v užívaní bránil. Súd vychádzal aj zo záverov
rozsudku vydaného vo veci 16C 105/2011, a to aj zo samotnej výpovede žalovaného, ktorú v tomto spore
produkoval. Tiež ustálil, že žalovaný netvrdil a nepreukázal, že by žalobkyni umožnil užívanie jej podielu.
Jehoobranu,ktoráspočívalavjehotvrdeniachotom,žežalobkyňanepreukázala,žehožiadalaoto,aby
sporné nehnuteľnosti mohla užívať, súd vyhodnotil ako účelovú. Vo vzťahu k výške nároku vychádzal zo
znaleckého posudku znalca O.. R. P. č. 16/2014. Zároveň vyhodnotil, že žalovaný nepredložil iný, právne
relevantný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý závery prijaté týmto znalcom spochybniť. Pri určovaní ročného
nájmu stodoly bez súpisného čísla vychádzal zo znaleckého posudku znalca O.. E. J. č. 20/2017. S
návrhom žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania, ktorý žalovaný vzniesol aj v tomto spore,
sa súd vysporiadal v odseku 24 odôvodnenia rozsudku, v rámci ktorého poukázal na to, že žalovaný
žiadnym spôsobom nešpecifikoval, akú údržbu v rozhodnom období na nehnuteľnostiach vykonal. Jeho
tvrdenia boli len vo všeobecnej rovine a vo vzťahu k všeobecným, nekonkrétnym tvrdeniam nemožno
vykonávať znalecké dokazovanie. Preto dôkazný návrh žalovaného zamietol.
13) Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa čl. 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo.
Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14) V danom prípade predmetom sporu bol peňažný nárok pôvodného podielového spoluvlastníka -
žalobkyne na zaplatenie náhrady za užívanie celej nehnuteľnosti, teda i v rozsahu jej podielu, a to
žalovaným ako druhým podielovým spoluvlastníkom, v rozhodnom období od 1.1.2014 do 2.12.2015
(do právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru, ktorým skončil zhruba 28-ročný spor medzi stranami
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti).
15) Uvedený nárok žalobkyne súd v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 CSP a súdnu prax právne vyhodnotil
ako nárok vyplývajúci žalobkyni z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123
Občianskeho zákonníka. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 5 Cdo 184/2009 zo dňa 8. 6. 2010, podľa ktorého ak sa spoluvlastník domáha
náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v
rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne
v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci,
prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka. Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako
nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu
a ich použitie nemožno preto rozširovať na práva, ktoré sa opierajú o osobitné zákonné ustanovenia.
Napokon, v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v
rozsahuzodpovedajúcomjehospoluvlastníckehopodielu,niejesplnenáanijednazoskutkovýchpodstát
vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž a to ani vtedy, ak spoluvlastník vec v celosti užíva bez
dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie veci bez právneho dôvodu, a teda majetkový prospech
získanýbezprávnehodôvodu,aniomajetkovýprospechzískanýplnenímzneplatnéhoprávnehoúkonu,
plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, prípadne získaný z nestatočných zdrojov. V
nadväznosti na uvedenú súdnu prax a čl. 2 ods. 2 CSP sa súd preto odchýlil od svojho predbežného
právneho názoru uvedeného v písomnom oznámení zo dňa 17. 2. 2017. Žalobkyni preto v súlade s §
137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka prináleží voči žalovanému
nárok na peňažnú náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach
zodpovedajúcu obvyklému nájomnému za sporné nehnuteľnosti v danom čase a mieste.
16) Súd mal z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Č., vyhotoveného v priebehu konania 14C 94/2010,
preukázané, že žalobkyňa a žalovaný boli v rozhodujúcom období, za ktoré si žalobkyňa nárok na
náhradu za užívanie sporných nehnuteľností uplatňuje, teda v období od 1.1.2014 do 2.12.2015,
podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele CKN č. XXXXX/
X, ktorého súčasťou v zmysle záverov znaleckého posudku, vypracovaného O.. R. P. pod č. 16/2014,
je aj maštaľ označená súdnym znalcom pod č. XX I. XX a stodola bez súpisného čísla, postavená na
parceleCKNč.XXXXX/Xkat.úz.Č.,atokaždývpodiele1-ice.Existenciapodielovéhospoluvlastníctvak
nehnuteľnosti v rozhodnom období spornou nebola. Súd zároveň poukazuje na to, že rozhodné obdobie
spadá do obdobia pred zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva.17) Nesporným bolo aj faktické užívanie celej nehnuteľnosti žalovaným a zároveň to, že žalobkyňa v
rozhodnom období sporné nehnuteľnosti neužívala. Medzi stranami bol však sporným dôvod, pre ktorý
žalobkyňa sporné nehnuteľnosti neužívala. Žalovaný dôvodil tým, že žalobkyni v užívaní nebránil, ona
sama sa toho nedomáhala. Vo vzťahu k uvedenému súd poukazuje na to, že žalovaný sa sám už v
skoršom konaní vyjadril, že by nebolo dobre možné a komfortné reálne užívanie spoluvlastníckeho
podielu žalobkyňou, pretože nehnuteľnosť pozostáva len z dvoch izieb a obaja by nemohli nehnuteľnosť
plnohodnotne užívať. V tomto spore toto tvrdenie formuloval už inak, keď vyjadril svoju domnienku, že
zrejme z tohto dôvodu nemala žalobkyňa o užívanie nehnuteľnosti záujem. Súd sa týmito skutočnosťami
zaoberal už v rozsudku vydanom vo veci 16C 105/2011, aj vzhľadom k výpovedi žalobkyne, ktorá
uviedla, že chcela svoj spoluvlastnícky podiel užívať, ale žalovaný jej to neumožnil, pretože tam pustil
psov a ona sa bála o svoju bezpečnosť. Súd okrem iného konštatoval, že sám pri ohliadke miesta
samého zistil, že sa tam nachádza väčšie množstvo psov. Poukázal na výsluch samotného žalovaného
na pojednávaní dňa 30. 7. 2017, keď uviedol, že do nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania, sa
bezpečne vstúpiť nedá, pripustil, že osoby, ktoré by chceli ísť do rodinného domu, sa tam nedostanú,
pretože psy im v tom zabránia. Ani v tomto spore (5C 105/2016) tvrdenia žalobkyne o jeho správaní,
vrátane incidentu, v rámci ktorého jej bol znemožnený prístup do nehnuteľnosti prostredníctvom jeho
psov,nepoprel.Ajvrozsudkuvydanomvoveci9C59/2013súdkonštatoval,žepsyžalovaného,vspojení
s napätosťou vzťahov medzi ním a žalobkyňou, ktorá vyplývala už zo samotného sporu vedeného pod
sp. zn. 14C 94/2010, možno vyhodnotiť ako prekážku vytvorenú žalovaným, aby zabránil nielen iným
osobám, ale aj žalobkyni, s ktorou bol v dlhoročnom súdnom spore, vstúpiť na sporné nehnuteľnosti a
užívať ich v rozsahu jej podielu. Preto obranu žalovaného, že žalobkyňa nepreukázala, že ho žiadala
o to, aby mohla sporné nehnuteľnosti užívať, vyhodnotil len ako účelovú. Súd poukazuje na to, že ani
v tomto spore nemal dôvod dospieť k iným záverom. Síce je predmetom sporu iné rozhodné obdobie,
avšak vychádza z totožného skutkového základu. Nesporným sú viaceré dlhoročné súdne konania
prebiehajúce medzi stranami sporu, najmä takmer 28 rokov trvajúci spor o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k predmetu faktického užívania zo strany žalovaného. Pokiaľ žalovaný
dôvodil tým, že žalobkyňa sa mala domáhať vstupu a užívania samostatne v každom rozhodnom období,
súd poukazuje v týchto súvislostiach na to, že pokiaľ sa o to pokúsila už skôr, no neúspešne a pokiaľ
sa vzťah medzi stranami nezmenil, čo nebolo vzhľadom k takmer 28 rokov trvajúcemu sporu medzi
nimi (do obdobia ktorého rozhodné obdobie spadá), sporné, pričom žalovaný má tieto psy pri svojom
dome doposiaľ, nemožno túto skutočnosť pripísať na ťarchu žalobkyne. Súd teda ustálil, že žalovaná sa
domáhala užívania nehnuteľnosti, ktoré jej v podiele 1 - ice patrila, no užívať ju nemohla pre správanie
žalovaného, ktoré trvalo v priebehu celého 28 - ročného sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti. K takýmto záverom dospel súd aj v oboch skorších konaniach,
v ktorých sa žalobkyňa domáhala totožného nároku z totožného skutkového základu, avšak za iné
časové obdobie. Súd nemal dôvod tieto skutočnosti vyhodnotiť inak. Bez preukázanej zmeny považoval
zároveň za spravodlivé vyhodnotiť skutkový stav rovnako, vychádzajúc zároveň z článku 2 ods. 2 CSP.
18) Keďže žalovaného v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať právny titul, od ktorého
odvodzoval svoj nárok užívať aj spoluvlastnícky podiel žalobkyne a žalovaný žiadny právny titul
oprávňujúci ho užívať aj spoluvlastnícky podiel žalobkyne netvrdil a ani nepreukázal (nepreukázal napr.
vzájomnú dohodu so žalobkyňou o bezodplatnom užívaní, či nájomnú zmluvu za dohodnutý nájom
a pod.), súd dospel k záveru, že základ nároku uplatneného žalobkyňou je daný. Vlastnícke právo
žalobkyne bolo obmedzené tým, že žalovaný nehnuteľnosť aj v rozsahu jej podielu užíval, v súvislosti
s čím mu vznikla povinnosť za užívanie zaplatiť náhradu.
19) Výšku nároku žalobkyňa odvodzovala zo znaleckého posudku O.. R. P. č. 16/2014. Žalovaný tento
znalecký posudok a jeho závery nenamietal, neprodukoval dôkaz, ktorým by závery znalca spochybnil,
vyvrátil, resp. dôkaz, ktorým by preukázal inú výšku náhrady, adekvátnu pre rozhodné obdobie. Súd
teda pri rozhodovaní o výške nároku vychádzal z uvedeného znaleckého posudku, v ktorom znalec
určil obvyklé nájomné za užívanie rodinného domu číslo súpisné XXXX s príslušenstvom (avšak bez
stodoly, ktorá je predmetom tejto žaloby) vo výške 2.781,09 €. Za spoluvlastnícky podiel žalobkyne (vo
výške 1) ročné nájomné predstavuje sumu 1.390,55 €. K tejto náhrade žalobkyňa pripočítala aj ročnú
náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu v stodole vedľa rodinného domu pôvodne vo výške 400,-
€. Následne, vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca O.. E. J. číslo 20/2017 (z ktorého vychádzal
súd i v konaní 9C 59/2013), podľa ktorého predstavuje nájom stavby - stodoly bez súpisného čísla na
parcele KNC číslo XXXXX/X, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX sumu vo výške 604,78 € ročne,
požadovala ročne náhradu za užívanie stodoly sumu vo výške zodpovedajúcej jej podielu (1/2 - ici), tedasumu 302,39 €. Vzhľadom k uvedenému vzala žalobu v prevyšujúcej časti titulom náhrady za užívanie
stodoly späť. Vo vzťahu k späťvzatiu časti žaloby o zaplatenie 187, 06 € súd konanie zastavil. Keďže k
späťvzatiu došlo až po otvorení pojednávania, bol potrebný súhlas žalovaného. Ten súhlas udelil a súd
konanie v tejto časti, majúc za to, že podmienky pre takéto rozhodnutie sú splnené, zastavil.
20) Vo vzťahu k výške nároku žalovaný dôvodil tým, že na nehnuteľnosti hradil opravy, úpravy,
udržoval ju, že na nehnuteľnosť vynaložil nie malé náklady, vo vzťahu k čomu navrhoval aj znalecké
dokazovanie, v rámci ktorého by sa výška týchto nákladov zistila, preukázala. Súd jeho návrh
na vykonanie dokazovania znalcom z odboru stavebníctva zamietol, pretože absentovali akékoľvek
konkrétne skutkové tvrdenia. V tejto časti boli tvrdenia žalovaného strohé, veľmi všeobecné, a také
nemohli byť predmetom znaleckého dokazovania. Všeobecné tvrdenie nemožno dokazovať. Pritom v
oboch predchádzajúcich konaniach 16C 105/2011 a 9C 59/2013 bola jeho obrana rovnaká, rovnako
dôvodil, že nehnuteľnosť udržoval, vynaložil finančné prostriedky na jej úpravu, opravu, pričom až
doposiaľ tieto náklady ani len nešpecifikoval. Doposiaľ nie je zrejmé, z akého titulu, resp. aké konkrétne
investície titulom údržby, úpravy, či opravy a podobne mal žalovaný vynaložiť, v akom rozsahu a kedy
(či aj v rámci rozhodného obdobia). Súd aj v predchádzajúcom konaní tento dôkazný návrh žalovaného
z rovnakých dôvodov zamietol. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobu o náhradu investícii
v tom čase ešte do spoločnej nehnuteľnosti vzal žalovaný v priebehu sporu o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva bez uvedenia dôvodu späť.
21) Vzhľadom k vyššie uvedenému má žalobkyňa právo na náhradu za užívanie sporných nehnuteľností
aj v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu, a to za obdobie od 1.1.2014 do 2.12.2015, teda za obdobie
jedného roka aj 11 mesiacov. Vychádzajúc zo znaleckých posudkov, ktoré boli obom stranám známe, a z
ktorých vychádzal súd aj v predchádzajúcich konaniach, ako aj vzhľadom k tomu, že žalovaný žiadny iný
znalecký posudok nepredložil, má žalobkyňa nárok na náhradu vo výške 1 390,55 € ročne za užívanie
rodinného domu + 302,39 € ročne za užívanie stodoly = spolu 1 692,94 € ročne (1692,94 € : 12 mesiacov
= 141,08 € x 11 mesiacov v roku 2015 = 1 551,86 €). Za rok 2014 jej patrí teda náhrada vo výške 1
692,94 € a za rok 2015 vo výške 1 551,86 €, spolu 3 244,80 €. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s
plnením peňažného dlhu, žalobkyni vznikol i nárok na úrok z omeškania, v danom prípade v uplatnenej
zákonnej výške 5% od 1.10.2016 (odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty určenej žalobkyňou vo
výzve zo dňa 25.8.2016 čl. 5 - do 30.9.2016, doručenie tejto výzvy žalovaný nesporoval) do zaplatenia.
22) Súd považuje za potrebné záverom uviesť, že pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že žalobkyňu
vyzýval, aby sa na opravách nehnuteľností podieľala a pokúšal sa s ňou zmieriť a že ju upovedomoval
o tom, že do domu treba investovať, pričom ona nemala prejaviť žiaden záujem na podieľaní sa na
rekonštrukcii čí údržbe predmetných nehnuteľností, žiadne z týchto svojich tvrdení nepreukázal.
23) O trovách tohto sporu rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď rozhodol
najskôr o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. Vo vzťahu k späťvzatej časti žalobného
návrhu však aplikoval ustanovenie § 256 CSP, keď skúmal procesné zavinenie na zastavení konania
v späťvzatej časti. V tomto spore sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 3 431,89 € (100 %), súd
jej priznal 3 244,83 € (94,55%), v tejto časti bola žalobkyňa úspešná. Vo zvyšnej - späťvzatej časti
o zaplatenie sumy 187,06 € (5,45%) z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, túto časť
súd analogicky vyhodnotil ako jej neúspech a započítal ho, keď dospel k záveru o čistom úspechu
žalobkyne v rozsahu 89,10% (94,55 - 5,45). O výške náhrady súd rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku, v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na
Okresný súd v Čadci.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.