Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca Marián Mokoš

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4Cb/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118402576
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2019:6118402576.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: Allrisk Slovakia, s. r.

o., so sídlom Prievozská 4B, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 947 501, zastúpený: AGM partners s. r.
o., so sídlom Hlavné námestie 3, 811 01 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 258 586, proti žalovanému: C.
C., nar. X.XX.XXXX, bytom J. N. XXXX/X, XXX XX U., zastúpený: Mgr. Lukáš Grežďo, advokát so sídlom
Streďanská 1537/14, 955 01 Topoľčany, IČO: 42 370 175, o zaplatenie 1.977,53 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.977,53 eura a paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky v sume 40 eur všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnej výške, o ktorej rozhodne
tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

l./ Žalobca sa podanou žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 1.977,53 eura a paušálnej
náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur z dôvodu, že dňa 17.05.2016
uzatvorili zmluvu o exkluzívnej spolupráci, na základe ktorej žalovaný vykonával činnosť finančného
sprostredkovateľa a následne dňa 01.02.2017 uzatvorili zmluvu o bonuse na kanceláriu, na základe
ktorej bol žalovanému zakúpený nábytok do kancelárie v hodnote 460 eur. Žalovaný však listom zo dňa

23.08.2018 vypovedal zmluvu o exkluzívnej spolupráci a výpovedná doba uplynula dňom 31.10.2018,
čím došlo aj k zániku zmluvy o bonuse na kanceláriu a podľa tejto zmluvy vznikol žalobcovi nárok na
uplatnenie zmluvnej pokuty proti žalovanému vo výške nákladov vynaložených na zariadenie kancelárie
t.j. v sume 460 eur. Uplatnená pohľadávka teda pozostáva zo zmluvnej pokuty v sume 460 eur ako
aj z nedoplatku na čerpaných zálohách na provízie v sume 1.517,53 eura, nakoľko žalovanému boli
vyplácané zálohy na očakávané provízie ešte pred splnením podmienok na ich vyplatenie a následne
po zúčtovaní týchto záloh s províziami bolo zistené, že zálohy na provízie prevyšujú získané provízie

do výšky 1.517,53 eura.

2./ Vrámciupomínaciehokonaniabolvovecivydanýplatobnýrozkaz,protiktorémužalovanývzákonnej
lehote podal odpor a namietal, že zariadenie do kancelárie vrátil žalobcovi späť a teda nejde o zmluvnú
pokutu,aleonábytok,ktorýzaplatilžalobcaaktorýbolposkončenízmluvnéhovzťahužalobcovivrátený.
V prípade zaplatenia sumy 460 eur by sa jednalo o bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu. Pokiaľ
ide o nárok na vrátenie preplatku na čerpaných zálohách na provízie, tak k tomuto žalovaný uviedol iba

to, že v rokoch 2017 a 2018 mu boli bezdôvodne zrážané provízie, pričom v storno fonde bola uložená
suma 2.095,17 eura a spolu so zrazenými províziami v sume 654,10 eura to predstavuje 2.749,27 eura,
ktorú sumu mu je žalobca dlžný.3./ Žalobca v reakcii na odpor žalovaného uviedol, že žalovaný síce vrátil za kúpený nábytok, avšak nie
jemu, ale do kancelárie, ktorú má prenajatú pani G. D. v C. a táto nebola oprávnená v jeho mene prevziať
nábytok. Žalovaný teda odovzdal nábytok tretej osobe k tomu neoprávnenej. Nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty bol uplatnený v zmysle čl. IV. ods. 2 zmluvy o bonuse na kanceláriu a výška zmluvnej
pokuty sa rovná nákladom vynaloženým žalobcom na zakúpenie nábytku teda sume 460 eur. Pokiaľ
ide o povinnosť žalovaného vrátiť bonus, tak poukazoval na ustanovenie čl. III. ods.4 zmluvy a provízie
žalovanému v r. 2017 a 2018 neboli bezdôvodne strhávané, ale o ich výšku sa ponižoval zálohový
účet, ktorý presahoval výšku provízií žalovaného v danom mesiaci. Žalovaný bližšie nešpecifikoval a ani

nedokladoval, akým výpočtom dospel k dlžnej sume 654,10 eura.

4./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu a žalovaného, ako aj
oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že sporové strany dňa 01.05.2016 uzavreli zmluvu
o exkluzívnej spolupráci, v ktorej žalobca vystupoval ako samostatný finančný agent a žalovaný ako
podriadený finančný agent s tým, že predmetom zmluvy bol záväzok žalovaného vykonávať finančné

sprostredkovanie podľa zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a poradenstve, pričom
v zmluve boli podrobne uvedené práva a povinnosti zmluvných strán ako aj provízne podmienky (čl.
III), podľa ktorých žalovanému vznikol nárok na provízie za sprostredkované finančné služby a obchody
za podmienok uvedených v zmluve a okrem iného mohol žalovaný požiadať o zálohu na očakávané
odmeny. Zároveň sa žalovaný zaviazal, že pokiaľ by suma pohľadávok na zaplatenie splatnej odmeny

bola nižšia ako poskytnuté zálohy, tak je povinný na základe výzvy vrátiť rozdiel na účet žalobcu a to do
10 dní odo dňa doručenia výzvy (čl. III. ods. 1 písm. h/). Zmluva o exkluzívnej spolupráci bola uzavretá
na dobu neurčitú a okrem iného k jej zániku mohlo dôjsť aj písomnou výpoveďou alebo písomným
odstúpením od zmluvy a výpovedná lehota bola jeden mesiac ak zmluva trvala do 12. mesiacov, 2.
mesiace ak zmluva trvala od 12. do 24. mesiacov a 3. mesiace, ak trvala viac než 24 mesiacov.

5./ Sporové strany zároveň dňa 01.02.2017 uzavreli zmluvu o bonuse na kanceláriu, ktorej predmetom
bola úprava práv a povinností vyplývajúcich zmluvným stranám z poskytnutia bonusu na kanceláriu
žalovanému zo strany žalobcu a žalovaný sa zaviazal bonus na kanceláriu použiť výlučne v súlade s
touto zmluvou. V čl. II. boli upravené podmienky poskytnutia bonusu, vznik nároku na bonus a jeho

výška a v čl. III. účelová a časová viazanosť bonusu s tým, že v ods. 4 tohto článku bolo dohodnuté, že v
prípade ukončenia spolupráce žalobcu so žalovaným, teda zániku zmluvy o exkluzívnej spolupráci pred
uplynutím 24 mesiacov od uzavretia tejto zmluvy z akýchkoľvek dôvodov, žalovaný je povinný bonus
podľa tejto zmluvy vrátiť v celej jeho poskytnutej výške od začiatku spolupráce zmluvných strán. Podľa čl.
IV. ods. 2 zmluvy o bonuse, bol žalovaný okrem povinnosti vrátiť bonus podľa odseku 1 v prípade vzniku

nároku na vrátenie bonusu zároveň povinný uhradiť žalobcovi aj zmluvnú pokutu vo výške nákladov
vynaložených zo strany žalobcu na zariadenie kancelárie, marketing a označenie kancelárie a iných
nákladov na propagáciu kancelárie alebo nákladov na prechod spolupracovníka z jednej kancelárie do
inej kancelárie. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s tým, že môže zaniknúť písomnou dohodou,
písomnou výpoveďou alebo písomným odstúpením od zmluvy. Zároveň v čl. V. ods. 3 bolo uvedené,

že zmluva zaniká najneskôr dňom zániku zmluvy o exkluzívnej spolupráci uzatvorenej medzi sporovými
stranami.

6./ Podľa faktúry č. 20163692022 vystavenej dňa 10.11.2016 žalobcovi bol z jeho strany zakúpený
nábytok v hodnote 252 eur a podľa ďalšej faktúry č. 20164003022 vystavenej dňa 29.11.2016 žalobcovi

bol zakúpený ďalší nábytok - stolička v hodnote 208 eur. Listom zo dňa 23.08.2018 žalovaný oznámil
žalobcovi výpoveď zmluvy o exkluzívnej spolupráci v súlade s čl. VII. bod 2 s tým, že výpovedná
lehota je 2 mesiace a zároveň požiadal o zrušenie registrácie jeho osoby ako podriadeného finančného
agenta. Na základe tejto výpovede bol medzi stranami ukončený zmluvný vzťah dňom 31.10.2018,
pričom žalobca predložil provízne listy spolu s vyúčtovaním provízií za celé obdobie trvania zmluvného

vzťahu a podľa posledného provízneho listu zo septembra 2018 vznikol žalovanému nedoplatok na
čerpaných zálohách na provízie vo výške 1.517,53 eura, keďže zálohy na provízie prevyšujú získané
provízie žalovaného o uvedenú sumu. Uvedené žalobca dokladoval aj prehľadom zaúčtovaných provízií
a stavom zálohového účtu spolu s vyplatenými zálohami na provízie (č.l. 86).

Podľa § 652 ods.1 Obchodného zákonníka zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca
ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv
(ďalej len obchody) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a
zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.Podľa ods.4 zmluva musí mať písomnú formu.

Podľa § 659 ods.1 ObZ, obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú alebo zodpovedajúcu

zvyklostiam v odbore činností podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh obchodu, ktorý je
predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v závislosti od
počtu alebo od úrovne obchodov.
Podľa ods. 2 nárok na úhradu nákladov spojených so svojou činnosťou má obchodný zástupca popri
provízii, len keď to bolo dojednané a ak nevyplýva zo zmluvy niečo iné, len keď mu vznikol nárok na

províziu z obchodu, ktorého sa náklady týkajú.

Podľa § 662 ods. 1 ObZ nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a
treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá
zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné.
Podľa ods. 2 provízia, ktorá už bola uhradená, musí sa vrátiť, ak nárok na ňu zanikol podľa ods. 1.

Podľa § 668 ods. 1 ObZ, zmluva je dohodnutá na neurčitý čas, ak to určuje zmluva, alebo ak zmluva
neobsahuje ustanovenie o čase, na ktorý má byť uzavretá, alebo ak z účelu zmluvy nevyplýva časové
obmedzenie.
Podľa ods. 2 zmluvu dohodnutú na neurčitý čas môže ukončiť ktorákoľvek zo strán výpoveďou.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ods. 2, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty

alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla
do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.

Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa §
373 a nasl.

7./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy
1.977,53 eura je dôvodná v celom rozsahu a preto jej vyhovel. Je nesporné, že strany boli v zmluvnom

vzťahu na základe zmluvy o exkluzívnej spolupráci uzavretej dňa 01.05.2016, ktorá je zmluvou o
obchodnom zastúpení v zmysle § 652 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom táto bola zároveň
uzatvorená s poukazom na zákon č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a poradenstve a
jej predmetom bol záväzok žalovaného vykonávať finančné sprostredkovanie v zmysle uvedeného
zákona. V tejto zmluve žalobca vystupoval ako samostatný finančný agent (§ 7 zákona č. 186/2009

Z.z.) a žalovaný ako podriadený finančný agent (§ 9 citovaného zákona), pričom obchodnoprávny
vzťah založený zmluvou o obchodnom zastúpení patrí medzi tzv. relatívne obchody (§ 261 ods.
1,2 ObZ) a zmluvnými stranami tohto záväzkového vzťahu je obchodný zástupca a zastúpený a
účastníkmi tohto vzťahu môžu byť len podnikatelia podnikajúci na základe živnostenského alebo iného
podnikateľskéhooprávnenia.Toznamená,žetútozmluvunemôžeuzavrieťpodnikateľsnepodnikateľom

a že vzťah medzi obchodným zástupcom a zastúpeným nemôže byť vzťahom občianskoprávnym
alebo pracovnoprávnym. V prípade zmluvy o exkluzívnej spolupráci žalovaný ako podriadený finančný
agent vykonávajúci finančné sprostredkovanie sa v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z.z. a § 2
ods. 2 písm. c/ ObZ považuje za podnikateľa a teda zmluvu o exkluzívnej spolupráci bolo potrebné
posudzovať podľa ustanovení § 652 a nasl. ObZ, pričom táto patrí do skupiny obstarávateľských

zmlúv a nadväzuje na zmluvu o sprostredkovaní, s ktorou má viac zhodných prvkov, ale na rozdiel
od zmluvy o sprostredkovaní, kde záväzok sprostredkovateľa má jednorazovú povahu, podľa zmluvy
o obchodnom zastúpení obchodný zástupca vykonáva opakovanú činnosť; zmluva o obchodnom
zastúpení obsahuje prvok zastúpenia (konanie v mene zastúpeného). Zmluva o obchodnom zastúpení
má predpísanú písomnú formu a je upravená len v obchodnom zákonníku. Jej predmetom je sústavná

činnosť obchodného zástupcu, ktorý sa ako podnikateľ za odmenu (províziu) zaväzuje vykonávať pre
zastúpeného činnosť smerujúcu k uzavieraniu určitého druhu zmlúv (obchodov) alebo k dojednaniu a
uzavieraniu obchodov v mene zastúpeného a na jeho účet. Podstatnými časťami zmluvy o obchodnomzastúpení je určenie osoby obchodného zástupcu a zastúpeného a určenie zmluvy, ktorá sa má uzavrieť,
pričom zmluva o obchodnom zastúpení musí byť uzavretá v písomnej forme.

8./ Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že medzi sporovými stranami bola
uzavretá platná zmluva o exkluzívnej spolupráci, ktorá je zmluvou o obchodnom zastúpení, pričom
zmluvné strany si podrobne dohodli v tejto zmluve práva a povinnosti ako aj provízne podmienky, podľa
ktorých žalovaný mohol požiadať o zálohu na očakávané odmeny (provízie), avšak pokiaľ by suma
pohľadávok na zaplatenie splatnej odmeny žalovaného bola nižšia ako poskytnuté zálohy, tak žalovaný

bol povinný na základe výzvy vrátiť rozdiel na účet žalobcu (čl.III. ods. 1 písm. h/ zmluvy). Medzi stranami
nebolo sporné, že ich zmluvný vzťah zo zmluvy o exkluzívnej spolupráci zanikol dňom 31.10.2018 v
dôsledku výpovede zo strany žalovaného a žalobca predloženými províznymi listami ako aj vyúčtovaním
provízií preukázal, že žalovanému vyplatil na zálohách na provízie sumu o 1.517,53 eura vyššiu ako bol
nárok žalovaného na vyplatenie provízií v dôsledku uzavretých zmlúv a tento nedoplatok bol žalovaný
povinný vrátiť žalobcovi v zmysle zmluvných podmienok, avšak zo strany žalovaného k splneniu tejto

jehozmluvnejpovinnostinedošlo.Zuvedenéhodôvodusúdvyhovelžalobežalobcuvčastinazaplatenie
sumy 1.517,53 eura z titulu preplatených záloh na provízie v celom rozsahu, nakoľko mal za preukázané,
že na strane žalovaného došlo k čerpaniu záloh na provízie vo vyššej sume ako mu vznikol nárok na
vyplatenie provízií a tento preplatok je žalovaný povinný vrátiť, pričom z jeho strany neboli produkované
žiadne dôkazy spochybňujúce pohľadávku žalobcu v tejto časti a pokiaľ žalovaný vo svojom odpore

proti platobnému rozkazu uvádzal, že mu boli bezdôvodne zrážané provízie za rok 2017 a 2018, tak
na uvedené tvrdenie nepredložil žiadne argumenty ani dôkazy a ani nezdokladoval, akým spôsobom
vypočítal sumu 654,10 eura z titulu bezdôvodne zrazených provízií a pokiaľ ide o sumu 2.095,17 eura
uloženú v storno fonde, tak žalobca vysvetlil, kedy môže byť suma 2.000 eur z uvedeného storno
fondu vyplatená žalovanému a taktiež vysvetlil zaúčtovanie zvyšnej sumy 95,17 eura. Žalovaný síce

v odpore uviedol, že jeho nárok činí 2.749,27 eura a tento požaduje od žalobcu a následne podaním
zo dňa 25.06.2019 (č.l. 130) vyčíslil dlh žalobcu voči nemu na sumu 12.357,48 eura, ktorý potom
podaním predloženým jeho právnym zástupcom na pojednávaní upravil na sumu 10.496,08 eura z titulu
pohľadávky na nevyplatených províziách, avšak právny zástupca žalovaného neurobil žiaden prejav
smerujúci k podaniu vzájomnej žaloby v zmysle § 147 ods. 1, 2 CSP ani prejav, ktorým by si žalovaný

uplatnil svoju pohľadávku na započítanie a preto sa súd bližšie s týmito jeho výpočtami nezaoberal,
keďže ani neboli podložené žiadnymi dokladmi, ktoré by súviseli s prejednávanou vecou.

9./ Ďalším nárokom žalobcu uplatneným v tomto súdnom konaní bol nárok na zaplatenie zmluvnej
pokutyvsume460eurspoukazomnaustanoveniečl.IV.ods.2zmluvyobonusenakanceláriuuzavretej

medzi stranami dňa 01.02.2017, ktorá bola súčasťou už predtým uzavretej zmluvy o exkluzívnej
spolupráci a s touto súvisela a odkazovala na ňu, pričom strany si dojednali zmluvnú pokutu vo
výške nákladov vynaložených zo strany žalobcu na zariadenie kancelárie žalovaného v prípade ak
žalovanému vznikne povinnosť vrátiť bonus a vrátenie bonusu bolo podľa čl. III. odsek 4 zmluvy viazané
na skutočnosť, že došlo k zániku zmluvy o exkluzívnej spolupráci a to pred uplynutím 24 mesiacov

od uzavretia zmluvy o bonuse na kanceláriu. V čl. IV. odsek 2 je dohodnutá povinnosť žalovaného
zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade uvedenom v čl. III. odsek 4 a výška zmluvnej pokuty je odvodená
od výšky nákladov vynaložených zo strany žalobcu na zariadenie kancelárie žalovaného, čo v tomto
prípade predstavuje sumu 460 eur zaplatenú žalobcom za zariadenie kancelárie žalovaného ešte v r.
2016, čo žalobca doložil faktúrami, ktoré ani žalovaný nerozporoval. Na uvedené povinnosti žalovaného

zaplatiť zmluvnú pokutu nič nemení ani skutočnosť, že zmluva o bonuse na kanceláriu bola uzavretá
až 01.02.2017 teda po zakúpení zariadenia kancelárie, pretože týmto spôsobom je iba určený spôsob
určenia výšky zmluvnej pokuty (§ 544 ods. 2 OZ) a podľa § 544 ods. 1 OZ sa za porušenie zmluvnej
povinnosti podľa obsahu zmlúv uzavretých sporovými stranami považuje ukončenie zmluvného vzťahu
podľa zmluvy o exkluzívnej spolupráci skôr ako uplynie 24 mesiacov od uzavretia zmluvy o bonuse na

kanceláriu a v tom prípade vzniká povinnosť žalovaného vrátiť bonus ako aj zaplatiť zmluvnú pokutu.
Súd mal za to, že zmluvná pokuta v zmluve o bonuse na kanceláriu bola medzi sporovými stranami
platne dojednaná v zmysle § 544 ods. 1, 2 OZ a keďže Obchodný zákonník neobsahuje bližšiu úpravu
zmluvnej pokuty, tak je potrebné v zmysle § 1 ods. 2 ObZ náležitosti zmluvy týkajúcej sa zmluvnej pokuty
riešiť podľa Občianskeho zákonníka, pričom v tomto prípade si strany pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti uvedenej v čl. III odsek 4 zmluvy o bonuse na kanceláriu dohodli zmluvnú pokutu a taktiež
bol dohodnutý spôsob určenia jej výšky. Súd síce podľa § 301 ObZ môže neprimerane vysokú zmluvnú
pokutu znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, avšak v tomto prípade zo
strany žalovaného neboli uvádzané žiadne argumenty pre zníženie zmluvnej pokuty a žalovaný sa aninedomáhal jej zníženia a iba spochybňoval nárok žalobcu na jej zaplatenie tým, že si inak vysvetľoval
ustanovenia zmluvy týkajúce sa zmluvnej pokuty, avšak podľa názoru súdu žalovanému sa nepodarilo
spochybniť jeho povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Z uvedených dôvodov súd vyhovel žalobe žalobcu

aj v časti zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 460 eur a preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
spolu sumu 1.977,53 eura (zmluvná pokuta a nedoplatok na zálohách na provízie) a zároveň súd priznal
žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c/ ods. 1
Obchodného zákonníka vo výške stanovenej § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.

10./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods.1 CSP tak, že žalobcovi s poukazom na §
255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech s
tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súdny úradník po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia na Okresný súd Topoľčany.

Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ

domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.