Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. máj 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317207641
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317207641.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

R. súd Z. sudcom X.. X. A. v spore žalobkyne: Q. P., rod. Q., nar. XX.XX.L., bytom I. L./X, L. XX I.,

zastúpená X.. V. X., advokátom, U. kancelária F. a X., M. R. B. XXXX/XX, XXX XX I., proti žalovanému:
X. Y., nar. XX.X.L., bytom Q. L./XX, L. XX Z., o určenie nehnuteľností patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

W. určuje, žeparcelaČ..XX/X-zastavanáplochaovýmereXXm2,zakreslenágeometrickýmplánom
zhotoviteľa F. I. s.r.o., vyhotoveného X.X.XXXX, pod číslom L. L. XX-L./L., ktorá je vytvorená z časti
parcely S. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaná na J. Č.. L., katastrálne územie
Č. patrí do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva X. O., rod. Ž., nar. XX.X.L., zomr. XX.X.L. a

B. O., zomr. dňa X.X.L..

W. žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX sa domáhala určenia, že nehnuteľnosť parcela
Č.. XX/X - zastavaná plocha o výmere XX m2, zakreslená geometrickým plánom zhotoviteľa F. I. s.r.o.,
vyhotoveného X.X.XXXX, pod číslom L. L. XX-L./L., ktorá je vytvorená z časti parcely S. XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaná na J. Č.. L., katastrálne územie Č. patrí do zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva X. O., Y.. Ž., nar. XX.X.L., zomr. XX.X.L. U. B. O., ktorý zomrel dňa

X.X.L..

X. Žalobu odôvodnila tým, že v roku XXXX odpredal pradedo žalobkyne X.Á. O. svojmu synovi B. O.
s manželkou X. Y.. Ž. - teda starým rodičom žalobkyne nehnuteľnosti v kat. úz. Č., vtedy zapísané v
V. Č.. XX. W. rodiča žalobkyne celú nehnuteľnosť užívali až do svojej smrti. W. matka žalobkyne X.
O., Y.. Ž. (niekedy sa uvádza aj ako Z. O.) zomrela XX.X.XXXX a dedičstvo po nej bolo prejednané
na bývalom B. notárstve v Z. pod Č.. P. L./XX. W. otec žalobkyne B. O. zomrel X.X.L. a dedičstvo po

ňom bolo prejedané na bývalom B. notárstve v Z. pod Č.. L./XX. Po starých rodičoch dedila matka
žalobkyne Z. Q., Y.. O., ktorá zomrela XX.X.XXXX, pričom dedičstvo po nej bolo prejedané na OS v I.
pod Č.. P.. Po svojej matke dedila žalobkyňa ako jediná dcéra. G. ďalej uviedla, že celá nehnuteľnosť
sa užívala stále tak ako dodnes, teda jej prarodičmi, starými rodičmi. I. užívali aj predmet sporu. Na
spornej parcele, ale aj na parcele žalobkyne Č.. XX stál rodinný dom s maštaľou. I. objekt v roku
XXXX bol starým otcom žalobkyne B. O. rekonštruovaný v pôvodnej veľkosti na hospodársku budovu -
maštaľ a stodolu. W. rodiča žalobkyne až do svojej smrti nikým nerušene užívali celú svoju nehnuteľnosť

vrátane spornej nehnuteľnosti s nadstavbou. G. žalobu odôvodnila tým, že jej starí rodičia nadobudli
spornú nehnuteľnosť vydržaním, pričom s vydržaním začali vstupom do držby kúpou XX.X.XXXX
(vklad do pozemkovej knihy bol povolený pod Č.. L./XX dňa X.X.XXXX), pričom vydržacia lehota začala
plynúť ešte za účinnosti uhorského obyčajového práva, kde vydržacia lehota bola XX ročná. I. všakneuplynula dokedy bol tento právny predpis účinný (do XX.XX.XXXX). Z tohto dôvodu toto vydržanie sa
musí posudzovať podľa zák. č. XXX/XXXX Zb. §115-118. B. doby, ktoré začali plynúť pred X.X.XXXX
podľa predtým platného uhorského práva, skončili najneskoršie uplynutím vydržacej doby platnej pre

vydržanie nehnuteľnosti k X.X.XXXX (viď §566 OZ z roku XXXX). Ak boli splnene všetky predpoklady
pre rozhodnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním podľa OZ z roku XXXX, nemožno už
splnenie predpokladov pre vydržanie posudzovať podľa neskoršie platných právnych predpisov (X. R-
XXX/XXXX). I. spornú nehnuteľnosť vydržali jej starí rodičia v zmysle zák. č. XXX/XXXX Zb., pričom
vydržacia lehota uplynula k X.X.XXXX, teda takýmto dňom nadobudli vlastnícke právo vydržaním.

X. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa X.X.XXXX žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu s
odôvodnením, že právny predchodcovia žalobkyne neb. X. O., rod. Ž. U. B. O. nikdy neužívali tú časť
pozemku žalovaného zodpovedajúcu teraz podľa geometrického plánu pozemku parcele D.-S. XX/X v
dobrej viere, že im táto časť pozemku žalovaného o výmere XX mX patrí. G. poprel skutočnosť, že by
túto plochu užívali starí rodičia žalobkyne a predtým jej prarodičia od roku XXXX, pretože do roku XXXX

na tejto časti pozemku právnych predchodcov žalovaného nebola žiadna stavba a až bezprostredne
po 2. svetovej vojne niekedy v roku XXXX alebo XXXX na parcele žalovaného č. XX si
neoprávnene starý otec žalobkyne postavil stodolu a toto žalovaný uviedol, že vie z rozprávania svojich
rodičov. G. ďalej v písomnom vyjadrení uviedol, že starý otec žalobkyne si bol vedomý toho, že realizuje
stavbu na cudzom pozemku a keď mu to jeho rodičia vytýkali sľuboval nápravu, avšak stále boli nezhody

medzi právnymi predchodcami žalobkyne a právnymi predchodcami žalovaného. G. ďalej poukazoval
na to, že právny predchodca žalobkyne B. O. prvýkrát až v roku XXXX alebo XXXX proti vôli legitímnych
vlastníkov pozemku, teda rodičov žalovaného, postavil časť svojej stodoly na pozemku žalovaného o
čom bol uzrozumený, a preto nemohol túto časť pozemku žalovaného vydržať v dobre viere, že mu
vlastnícky patrí.

X. Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov ako aj vykonaním obhliadky na mieste samom, súd zistil tento skutkový stav:

X. Žalobkyňa počas konania zotrvala na podanej žalobe, pričom poukázala na to, že jej pradedo X. O. v

roku XXXX odpredal jej starému otcovi B. O. a jeho manželke X., Y.. Ž. podľa kúpnej zmluvy pozemky v
obci Č., pričom dedičkou po B. O. a jeho manželke bola Z. O. ich dcéra ako jediná dedička a následne
po Z. O. dedila žalobkyňa. G. preto poukázala na to, že je jedinou právnou nástupkyňou po neb. B. O.
a jeho manželke X., Y.. Ž.. V súvislosti s predmetom konania žalobkyňa uviedla, že v roku XXXX podľa
kópie z pozemkovej mapy hraničná čiara medzi pozemkami žalobkyne a žalovaného prebiehala rovno

a nebol žiaden výklenok, pričom žalobkyňa uviedla, že teraz v súčasnej dobe jej patrí parcela Č.. XX
s tým, že v prednej časti tejto parcely stál niekedy rodinný dom a v zadnej časti bol taktiež postavený
rodinný dom spolu s maštaľou. Y. dom, ktorý bol postavený v prednej časti vyhorel, a tak jej stará matka
spoločne s matkou žalobkyne sa presťahovali bývať do zadného domu, pri ktorom bola postavená aj
maštaľ. W. otec bol v tom čase v S. a keď sa vrátil domov, tak postavil na mieste, kde vyhorel dom,

teda v prednej časti, nový rodinný dom. G. uviedla, že hraničná čiara medzi pozemkami žalobkyne a
žalovaného išla rovno a nebol žiadny výklenok s tým, že v tej časti, kde je v súčasnej dobe výklenok bola
postavená stodola, resp. budova na tzv. suchých základoch s tým, že táto hospodárska budova stála asi
do roku XXXX, kedy pod vplyvom snehu sa zalomila strecha a došlo k znehodnoteniu tejto stavby, a tak
ju žalobkyňa zbúrala v roku XXXX. G. uviedla, že v roku XXXX jej manžel postavil plot medzi pozemkami

žalobkyne a žalovaného s tým, že tento plot pozostával zo železných stĺpikov a pletiva, avšak v súčasnej
dobe je plot postavený žalobkyňou z betónových dielcov s tým, že v zadnej časti zasahuje o výmere
XX mX do pozemku žalovaného. G. postavila oplotenie v zadnej časti na mieste, kde bola pôvodne
postavená hospodárska budova na tzv. suchých základoch.

X. Zástupca žalobkyne počas konania zotrval na podanej žalobe a poukazoval na okolnosti vydržania,
pričom s vydržaním začali starí rodičia žalobkyne vstupom do držby kúpou XX.X.XXXX (vklad do
pozemkovej knihy bol povolený pod Č.. L./XX dňa X.X.XXXX), pričom vydržacia lehota začala plynúť
ešte za účinnosti uhorského obyčajového práva, kde vydržacia lehota bola XX ročná. I. však neuplynula
dokedy bol tento právny predpis účinný (do XX.XX.XXXX). Z tohto dôvodu toto vydržanie sa musí

posudzovať podľa zák. č. XXX/XXXX Zb. §115-118. B. doby, ktoré začali plynúť pred X.X.XXXX podľa
predtýmplatnéhouhorskéhopráva,skončilinajneskoršieuplynutímvydržacejdobyplatnejprevydržanie
nehnuteľnosti k X.X.XXXX (viď §566 OZ z roku XXXX). Ak boli splnene všetky predpoklady pre
rozhodnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním podľa OZ z roku XXXX, nemožno užsplnenie predpokladov pre vydržanie posudzovať podľa neskoršie platných právnych predpisov (X. R-
XXX/XXXX). I. spornú nehnuteľnosť vydržali jej starí rodičia v zmysle zák. č. XXX/XXXX Zb., pričom
vydržacia lehota uplynula k X.X.XXXX, teda takýmto dňom nadobudli vlastnícke právo vydržaním.

X. Z výsluchu žalovaného vyplýva, že žalovaný počas konania žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu,
pričom poukazoval na skutočnosť, že oplotenie, ktoré je postavené žalobkyňou v súčasnej dobe je
postavené bez ohlásenia drobnej stavby s tým, že je postavené do tzv. rigolu, ktorý odvádzal vodu z
obidvoch pozemkov, teda z pozemku žalobkyne a z pozemku žalovaného. G. uviedol, že asi X.XX.XXXX

bol v Č. zbierať orechy a vtedy videl manžela žalobkyne, ktorý bol preskúmavať terén a vtedy mu manžel
žalobkyne nepovedal, že ide stavať oplotenie, pričom na druhý deň prišli ľudia, autá a začali stavať
betónový plot, ktorý bol postavený v čase od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a to tak, že v zadnej časti tento
pozemok zasahuje s určitým výklenkom do pozemku žalovaného, čiže prakticky ide o určitý odskok. G.
poukazoval na to, že samotná žalobkyňa sa nemôže pamätať na okolnosti uvádzané v žalobe, pretože
žalobkyňa od X rokov žije v I. a domov chodila v podstate iba na prázdniny s tým, že žalovaný nepoprel

skutočnosť, že rodina žalobkyne mala postavenú stodolu v zadnej časti, ktorá zasahovala do pozemku
žalovaného a toto sa dozvedel od svojho nebohého otca, pričom rodina žalobkyne si mala postaviť túto
hospodársku budovu na časti pozemku žalovaného z dôvodu, že starý otec žalobkyne B. O. sa vrátil
z S. asi v roku XXXX a mohol dať nejaké doláre otcovi žalovaného, ktorý mu asi umožnil postaviť si
stodolu v zadnej časti tak, že táto zasahovala aj do pozemku žalovaného, avšak otec žalovaného mal

stále hovoriť žalovanému, že tento pozemok, resp. tá časť pozemku im patrí.

X. Z výsluchu svedka X. Q. vyplýva, že svedok je strýkom žalobkyne, pričom svedok uviedol, že keď sa
jeho brat, teda otec žalobkyne, X. Q. oženil, býval na tomto pozemku s tým, že svedok chodil bratovi
pomáhať stavať rodinný dom v prednej časti a pomáhal mu aj pri stavbe stodoly v zadnej časti. W.

popísal stodolu v zadnej časti tak, že z kraja bola maštaľ pre kravy, potom bol priestor na vozy a na okraji
bol senník, pričom išlo o drevenú stavbu, ktorá bola postavená na základoch, ktoré vidno aj v súčasnej
dobe. W. uviedol, že ostal prekvapený, keď uvidel dnes po dlhšom čase ako je plot postavený, pretože
predtým hranica medzi pozemkami prebiehala od rohu výklenku rovno až po cestu a vtedy tu žiaden
výklenok nebol, pričom otec žalobkyne a otec žalovaného nažívali dobre a navzájom si pomáhali. W.

uviedol, že hraničná čiara sa mala urobiť tak, ako je teraz z dôvodu, že švagor žalovaného bol sudca,
ktorý to všetko mal zariadiť.

X. Z výsluchu svedka U. O.Ť. vyplýva, že svedkyňa býva v susednom dome a prišla bývať do obce
Č. a keď prišla bývať do tejto obce, tak v zadnej časti na pozemku žalobkyne stála drevená stodola -

hospodárska budova, ktorá tam stala donedávna. Čo sa týka oplotenia, tak oplotenie medzi pozemkami
žalobkyne a žalovaného bolo postavené od rohu výklenku až do prednej časti pozemku k rodinnému
domu, pričom svedkyňa nepočula, aby mali nejaké problémy navzájom v súvislosti s oplotením.

XX. Z výsluchu svedka Z. V. vyplýva, že svedkyňa je sestrou žalovaného a vyrastala na pozemku

žalovaného. W. uviedla, že starý otec žalobkyne neustále okopával a mala tým na mysli to, že kopal po
svojom pozemku dookola, akoby sa nemohol zmestiť do svojho pozemku, pričom svedkyňa nepoprela,
že v zadnej časti stála akási stavba, jednoducho povedané bojisko s tým, že raz otec žalobkyne povedal
otcovi žalovaného, že kedy tu stavbu posunú. R. žalovaného mu mal povedať, že nech zoberie palicu
a posunie takú malú búdku, v ktorej mala mama kačky, pričom otec žalobkyne vtedy povedal, že on to

nemôže urobiť, že to sa nedá posunúť. I. svedkyňa chcela uviesť to, že stavba sa posunúť nedala.

XX. Z výsluchu svedka Ľ. Č. vyplýva, že žalovaný je jej bratom, pričom svedkyňa potvrdila skutočnosť, že
na zadnej časti pozemku žalobkyne stála predtým budova, ktorá bola postavená až po koniec výklenku
tak, ako je v súčasnej dobe postavený plot, pričom predtým bol plot postavený rovno od rodinného domu

k tejto hospodárskej budove a vedľa plota bol rigol, ktorý slúžil na to, aby doňho stekala voda z obidvoch
pozemkov.

XX. Z vykonanej obhliadky na mieste samom súd zistil, že na pozemku žalobkyne na parcele S. XX
v zadnej časti sa nachádza betónové oplotenie postavené od rodinného domu smerom do zadnej

časti pozemku do záhrady, pričom na konci je betónové oplotenie postavené tak, že tvorí výklenok,
ktorý zasahuje aj do susedného pozemku žalovaného. R. bolo zistené, že v tomto výklenku sa v zemi
nachádzajú tzv. suché základy, na ktorých predtým stála hospodárska budova, ktorá takto zasahovala
do pozemku žalovaného parcely D. XX.XX. Z obsahu geometrického plánu zhotoveného vyhotoviteľom F. I. s.r.o., I. zo dňa XX.X.L.X pod Č..
L. L. XX-XXX/L. vyplýva, že predmetným geometrickým plánom došlo k odčleneniu parcely č. XX/X-

zastavaná plocha o výmere XX mX z parcely žalovaného D.-S. XX.

XX. Z obsahu výpisu z J. Č.. L., kat. územie Č. vyplýva, že na predmetnom liste vlastníctva je zapísaná
parcela D.-S. Č.. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX vo vlastníctve žalobkyne.

XX. Z obsahu výpisu z J. Č.. L., kat. územie Č. vyplýva, že na predmetnom liste vlastníctva je zapísaná
parcela D.-S. Č.. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX vo vlastníctve žalovaného.

XX. Z obsahu kúpno-predajnej zmluvy uzavretej dňa XX.X.XXXX vyplýva, že X. O. spoločne so svojou
manželkou X. odpredali kupujúcim B. O. a manželke X., Y.. Ž. pozemky v kat. úz. E. vo vložke Č.. XX
parcela Č.. L..

XX. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe bolo potrebné vyhovieť.

XX. Podľa § 137 písm. c/ zákona č. XXX/XXXX Z. z., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

XX. Podľa § X34 ods. 1 R. zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

XX. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) pri
splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov:
a/ musí ísť o spôsobilý predmet vydržania,
b/ držba musí byť oprávnená,
c/ držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.

XX. Predmetom tohto konania bola žaloba o určenie, že nehnuteľnosť parcela XX/X patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva B. O. U. X. O. Y.. Ž.. V. názoru súdu žalobkyňa mala naliehavý právny
záujem na podaní tejto žaloby tak, ako to vyplýva z § 137 písm. c/ zákona č. XXX/XXXX Z. z. a to z
dôvodu, že žalobkyňa je jedinou právnou nástupkyňou po neb. B. O. U. X. O. Y.. Ž., pričom vlastnícke

právo k parcele XX/X bolo spochybňované a bez tohto rozhodnutia by sa nezmenilo právne postavenie
žalobkyne k parcele XX/X.

XX. Tak, ako vyplynulo z dokazovania, je nespornou skutočnosťou, že starí rodičia žalobkyne B. O. a
jeho manželka počas manželstva nadobudli kúpou od X. O., t.j. otca B. O. pozemky v obci Č. zapísané v

V. Č.. XX, pričom v prednej časti si postavili rodinný dom na svojom pozemku S. XX a v zadnej časti si
postavili hospodársku budovu a to tak, že časť tejto budovy si po dohode s otcom žalovaného postavili
aj na parcele žalovaného S. XX. I. je nepochybné a toto nepopieral ani žalovaný.

XX. Podľa názoru súdu muselo dôjsť k dohode medzi B. O. a otcom žalovaného, podľa ktorej si B. O.

postavil hospodársku budovu sčasti na pozemku žalovaného a takto to roky užíval. S. tomu tak nebolo,
určite by otec žalovaného v minulosti vyvinul kroky smerujúce k zabráneniu postavenia tejto stavby, resp.
k jej odstráneniu z jeho pozemku. W. mal teda za to, že starý otec žalobkyne B. O. a jeho manželka
X. O. vstúpili stavbou časti hospodárskej budovy na pozemku žalovaného do držby s tým, že nebolo
možné určiť presný okamih vstupu do držby, ale určite to bolo pred rokom XXXX. B. lehota začala plynúť

ešte za účinnosti uhorského obyčajového práva, kde vydržacia lehota bola XX ročná. I. však neuplynula
dokedy bol tento právny predpis účinný, t.j. do XX.XX.XXXX. Z tohto dôvodu toto vydržanie sa musí
posudzovať podľa §115-118 zák. č. XXX/XXXX Zb. B. doby, ktoré začali plynúť pred X.X.XXXX podľa
predtýmplatnéhouhorskéhopráva,skončilinajneskoršieuplynutímvydržacejdobyplatnejprevydržanie
nehnuteľnosti k X.X.XXXX (viď §566 OZ z roku XXXX).

XX. Podľa názoru súdu starí rodičia žalobkyne B. O. a jeho manželka X. O. rod. Ž. splnili podmienky
pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, pretože boli pri vstupe do držby dobromyseľní, ideo spôsobilý predmet vydržania a nerušene užívali spornú nehnuteľnosť viac ako XX rokov. B. lehota v
danej veci uplynula dňom X.X.XXXX.

XX. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel.

XX. Podľa § 255 ods.X zákona č. XXX/XXXX Z.z., /D./ súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.X D., avšak žalobkyni ako úspešnej strane sporu
súd náhradu trov konania nepriznal, pretože zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa XX.X.XXXX trovy
konania neuplatňoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.