Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. september 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/454/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6606205567
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6606205567.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátom JUDr. Martinom Máčajom,
AK so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému: R. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: I. II
XXX/XX, K., t.č.. na neznámom mieste, zast. F. Y., zamestnankyňou Okresného súdu Zvolen, vedenej
pod sp. zn. EX 409/06 súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom, so sídlom Exekútorského úradu

Štúrova 784/52, 962 12 Detva, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 597,49-Eur s prísl.,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec číslo konania 17Er/325/2006-26 zo
dňa 23.09.2011 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec v odseku 1) výroku p o t v r d z u j e.

Uznesenie Okresného súdu Lučenec v odseku 3) výroku m e n í tak, že oprávnený Pohotovosť, s.r.o.,

Bratislava je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi J.. J. E. trovy exekúcie vo výške 112,38-Eur v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Uznesenie Okresného súdu Lučenec v odsekoch 2) a 4) výroku z o s t á v a n e d o t k n u t é.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konajúci ako súd exekučný, v prvom výroku, vyhlásil exekúciu

vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom za neprípustnú a zároveň ju zastavil podľa
§ 57 ods.1 písm. g) zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len v
príslušných častiach ako „Exekučný poriadok“). V druhom výroku uznesenia okresný súd zamietol návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora z JUDr. Ján Debnára na JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom
Exekútorského úradu, Záhradnícka 60, Bratislava. V treťom výroku uznesenia okresný súd zaviazal
oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 175,59-Eur, v lehote do troch

dní od právoplatnosti uznesenia a v štvrtom výroku povinnému náhradu trov exekúcie nepriznal.

Okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následné zastavil z dôvodov, že notárska zápisnica,
ktorájevpredmetnomprípadeexekučnýmtitulom,nemôžebyťexekučnýmtitulompreexekúciu,nakoľko
nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na notársku zápisnicu ako exekučný titul kladú, ďalej, že dohoda
o plnomocenstve uzatvorená medzi advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom a povinným, pre rozpor s 22

ods.2, § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“), tak i notárska zápisnica, obsahujúca
vyhlásenie o uznaní záväzku podľa § 323 Obchodného zákonníka (ďalej len ako „OBZ“) a o súhlase s
vykonateľnosťou a exekúciou, sú absolútne neplatné v zmysle § 39 OZ. Z dôvodu zastavenia exekúcie
súd zamietol aj návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Súdnym exekútorom vyčíslené trovy
exekúcie v celkovej výške 209,39-Eur, súd v zmysle príslušných ustanovení vyhlášky č.288/1995 Z.z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len ako vyhláška č.288/1995 Z.z.) ,v znení účinnom

do 30.04.2008, krátil na 175,59-Eur, nakoľko: súdny exekútor si za totožné úkony vyúčtoval odmenu
duplicitne podľa niekoľkých ustanovení vyhlášky č.288/1995 Z.z., teda aj paušálnou aj hodinovouodmenou; okresný súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods.1 písm. a) vyhlášky
č.288/1995 Z.z. len za 11 hodín (nepriznal mu odmenu za žiadosť o udelenie poverenia, vypracovanie
upovedomenia o začatí exekúcie, vypracovanie exekučného príkazu); súdny exekútor pochybil keď

si uplatnil DPH z celkovej sumy trov exekúcie (súd môže priznať s poukazom na § 196 Exekučného
poriadku DPH len vo vzťahu k odmene súdneho exekútora). S priznal súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie v celkovej výške 175,59-Eur (102,92-Eur odmena +19%DPH-19,55-Eur, 50,46-Eur- náhrada
hotových výdavkov a 2,66-Eur náhrada za stratu času), na ktorých náhradu v zmysle § 203 ods.1
Exekučného poriadku zaviazal oprávneného. Povinnému náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko mu

žiadne trovy v konaní nevznikli.

Oprávnený proti rozhodnutiu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal,
že dôvody pre zastavenie exekúcie, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní, nie sú dané. Oprávnený
uviedol, že notárska zápisnica ako exekučný titul už bola predmetom skúmania zo strany súdu pri
rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, na čo následne bolo vydané poverenie na

vykonanie exekúcie. Po uzatvorení zmluvy o úvere povinný ako dlžník mohol kedykoľvek udelené
plnomocenstvo odvolať (§ 33b OZ v platnom znení). Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol do právneho
poriadku zaviesť notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o
posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom.
Ak by mal exekučný súd skúmať hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi, muselo by to byť v zákone

výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej
vykonateľnostiexekučnéhotitulu.Vzhľadomna§392ods.1OBZ,vprípadenadobudnutiaprávoplatnosti
uznesenia súdu, resp. dovtedy, oprávnený si už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže
pohľadávka bude už premlčaná, hoci v danej veci nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu.
Oprávnený nesúhlasí s výrokom, ktorým konajúci súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie.

Exekútor nepostupoval správne, keď žiadal odmenu podľa začatých hodín, nakoľko oprávnený sa
domnieva, že žiadosť o poskytnutie súčinnosti spadá pod paušálnu odmenu, nakoľko ide o zisťovanie
bydliska, majetku, účtu, platiteľa mzdy povinného; úkonom označeným ako „vyúčtovanie trov exekúcie“ -
nejde o úkon smerujúci k vymoženiu pohľadávky oprávneného a ani s ním nijako nesúvisí. Tento postup
má administratívny charakter ako administratívne práce spadá pod § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.

V závere odvolania oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil v celom
rozsahu.

Povinnýsakpodanémuodvolaniunevyjadril.Súdnyexekútorkodvolaniupodalvyjadrenievtomzmysle,
že sa k nemu vyjadrovať nebude; účastníkom exekučného konania je len v časti týkajúcej sa trov

exekúcie, na ktorých výške trvá.

Napadnutérozhodnutievovecibolovydanévyššímsúdnymúradníkomokresnéhosúdu.Zákonnýsudca
predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len ako „O.s.p.“/).

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p.
a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Napadnuté uznesenie exekučného súdu , v
odseku 1) výroku , podľa § 219 ako vecne správne potvrdil.

Zo spisu odvolací súd zistil, že poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 409/06 pre súdneho
exekútora vydal exekučný súd 11.05.2006 na základe jeho žiadosti doručenej 04.05.2006. Súčasťou
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie bol exekučný titul - notárska zápisnica č. N 6214/2005, Nz
55569/2005 zo dňa 20.11.2005. Z obsahu zmluvy o úvere č.XXXXXXX zo dňa 11.05.2005 vyplýva, že
povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného

titulu, teda aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným
titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) O.s.p., resp. pre exekúciu podľa § 41
ods.2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v
prípade čiastočného splatenia dlhu) a jej príslušenstva. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497
a nasl. OBZ. Notárska zápisnica bola spísaná dňa 20.11.2005 na žiadosť Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý

požiadal aby do notárskej zápisnice bolo spísané osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní právneho
záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z.. V uvedenej notárskej
zápisnici splnomocnený zástupca povinného uznal dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 726,38-
Eur vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25% denne od 18.07.2005 do zaplatenia, pričom vyhlásil, žetento vyššie uvedený dlh splatí k rukám oprávnenej osoby do 19.12.2005. V opačnom prípade súhlasí
s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou osobou alebo právnickou
osobou.Splnomocniteľudelízatýmtoúčelomplnomocenstvosplnomocnencovi,vktoromsamusíuviesť
aj rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa§31ods.4OZakjepotrebné,abysaprávnyúkonurobilvpísomnejforme,musísaplnomocenstvo

udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho
úkonu.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Krajský súd mal v konaní preukázaný rozpor záujmov povinného a zástupcu. Predmetná zmluva o úvere

bola vypracovaná ako predtlačená, pričom za zástupcu už bol ustanovený Mgr. Tomáš Kušnír, t.j. pri
uzatváraní zmluvy povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu. Ak oprávnený takto postupoval a
určil dopredu osobu, ktorá bude oprávnená konať za povinného, spochybňuje to základný predpoklad
pri udelení plnej moci, že splnomocnenec bude konať v záujme povinného, pretože ide o osobu, ktorá už
pri vypĺňaní predtlače zmluvy o úvere bola v kontakte s oprávneným, čo má za následok obhajovanie

záujmov oprávneného v súvislosti s vymáhaním jeho pohľadávok.

Podľa § 323 ods.1 OBZ, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom
rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa
bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 574 ods.2 OZ dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je
neplatná.

Inštitútuznaniazáväzkujejednýmzprávnychprostriedkovzabezpečeniazáväzku.Zákonakopodstatnú

náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku, bližšie však tento pojem nevymedzuje.
Nevyhnutnými zložkami uznania sú dôvod a výška záväzku. Pri takejto interpretácii nie je obsahový
rozdiel medzi občianskoprávnym a obchodnoprávnym chápaním záväzku. Uznanie záväzku je potrebné
kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý adresuje veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uzná
zasvojurčitýzáväzok,čímpotvrdzujejehoplatnosťvčaseuznania. Prisúdnomsporedôkaznébremeno

o neexistencii záväzku zaťažuje dlžníka. Uznať dlh alebo záväzok je teda právom dlžníka, ktoré v
budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí, pretože závisí od okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti.
Z predmetného ustanovenia obchodného zákonníka teda vyplýva, že nie je prípustné, aby sa niekto
vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Uvedená dohoda (resp. zmluvné zastúpenie ako
dvojstranný právny úkon, ktorý vznikol v deň uzatvorenia zmluvy o úvere) je preto neplatná podľa § 39

OZ s poukazom na § 574 ods.2 OZ. Právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti je právom, ktoré v čase
uzatvorenia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ak teda v čase uzatvorenia zmluvy
o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, povinný v tom čase nemohol realizovať
svoje právo dlh uznať alebo neuznať, a preto nemohol následne povinný ani splnomocniť advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra na uvedené právo.

Povinnosťou súdu je v každom štádiu exekučného konania v zmysle Exekučného poriadku prihliadať na
tieto skutočnosti ex offo. Na základe exekučného titulu, ktorý vznikol z absolútne neplatného právneho
úkonu (nie je možnosť konvalidácie) je potrebné vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju, pre
absenciu relevantného exekučného titulu.

Na základe uvedených skutočností aj odvolací súd konštatuje, že v dôsledku neplaného plnomocenstva
podľa § 39 OZ, je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom
o uznaní dlhu povinným v prospech oprávneného a o súhlase s vykonateľnosťou.

Podľa § 14 ods.1 vyhlášky č.288/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie v danej veci-
07.04.2006), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods.2 citovanej vyhlášky (v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie v danej veci- 07.04.2006),

základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor
je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods.3 citovanej vyhlášky (v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie v danej vec- 07.04.2006),
paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa § 15 ods.1 písm. a) - j) vyhlášky č.288/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie
v danej veci- 07.04.2006), paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie
poverenianavykonanieexekúcie,b)doručeniepríkazunazačatieexekúcie,c)doručenieupovedomenia
o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie

zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, druhá veta (v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie v danej veci-
07.04.2006), ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa
jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa§25vyhláškyč.288/1995Z.z.(vzneníúčinnomkudňuzačatiaexekúcievdanejveci-07.04.2006),
v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s
exekučnou činnosťou.

Odvolací súd preskúmal aj výrok prvostupňového súdu, ktorým zaviazal oprávneného na náhradu
trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 175,59-Eur. Súdny exekútor si vo vyúčtovaní trov
exekučného konania uplatnil odmenu podľa počtu hodín celkovo za 14 úkonov s uvedenou časovou
špecifikáciou. Okresný súd postupoval správne keď súdnemu exekútorovi nepriznal (z dôvodu
duplicitného vyúčtovania) odmenu za žiadosť o udelenie poverenia, vypracovanie upovedomenia

o začatí exekúcie, vypracovanie exekučného príkazu. Okresný súd nesprávne priznal súdnemu
exekútorovi odmenu podľa § 14 ods.1 písm. a) vyhlášky č.288/1995 Z.z., pretože nesprávne vymedzil
čas potrebný na vykonanie exekúcie na 11 hodín (pri 11 zostávajúcich úkonoch vymedzil pri každom,
podľa jeho časového trvania (špecifikácie), 1 hodinu. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 1MCdo 7/2006 zo dňa 28.05.2007, okresný súd mal pri výpočte odmeny

súdneho exekútora podľa počtu hodín správne postupovať tak, že mal sčítať časové trvanie
jednotlivýchúkonovexekučnejčinnostianazáklade tohtosúčtuurčiťodmenu podľa§14ods.2vyhlášky
č.288/1995 Z.z (nakoľko pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods.1 písm. a) vyhlášky
č.288/1995 Z.z. je rozhodujúce časové hľadisko, t.j. čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa
na počet úkonov, ktoré si exekúcia vyžaduje). Odvolací súd zohľadnil taktiež námietky oprávneného,

že súdnym exekútorom uplatnený úkon- vypracovanie vyúčtovania trov exekučného konania spadá pod
§ 25 vyhlášky č.288/1995 Z.z., nakoľko tento úkon má administratívny charakter a jeho náhrada je
zahrnutá v odmene súdneho exekútora, a preto nemôže byť zahrnutý do výpočtu odmeny podľa počtu
hodín. V nadväznosti na to, správne vyčíslenie odmeny súdneho exekútora
podľa počtu hodín za 10 úkonov (po sčítaní časovej špecifikácie pri každom z týchto úkonov, čas

potrebný na vykonanie exekúcie je v rozsahu 2 hodiny 30 minút, po zaokrúhlení v zmysle § 14 ods.2
vyhlášky 288/1995 Z.z. čas potrebný na vykonanie exekúcie predstavuje 3 hodiny) je vo výške 19,92-
Eur. Súdny exekútor si vo vyúčtovaní trov exekučného konania uplatnil odmenu za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti vo výške 29,88-Eur (konkrétne za 9 úkonov); ďalej náhradu hotových výdavkov a
náhradu za stratu času súhrnne vo výške 53,12-Eur. Prvostupňový súd správne uzavrel, že DPH možno

priznať len vo vzťahu k odmene súdneho exekútora.

Na základe vyššie uvedeného určenie výšky trov exekúcie v prejednávanej veci predstavuje sumu
112,38-Eur (odmena súdneho exekútora podľa počtu hodín- 19,92-Eur, odmena za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti- 29,88-Eur; odmena súdneho exekútora spolu -49,80-Eur + 19% DPH- 9,46-Eur

+ náhrada hotových výdavkov, náhrada za stratu času- 53,12-Eur). Odvolací súd preto napadnuté
uznesenie exekučného súdu, v odseku 3) výroku, postupom podľa § 220 ods.1 O.s.p. zmenil tak,
že oprávnený Pohotovosť, s.r.o., Bratislava je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi
Debnárovi trovy exekúcie vo výške 112,38-Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.Odvolací súd opiera rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR ako
aj Ústavného súdu SR. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie nové dôvody, pre ktoré

má byť exekúcie prípustná, odvolací súd zastáva názor, že v podstate sa jedná o bližšie odôvodnenie
tých istých námietok, ktoré už bolo predmetom posudzovania súdov. Záver súdov o neprípustnosti
vedenia exekúcie v obdobných veciach, nemôže zvrátiť nová argumentácia, podľa ktorej by exekúcia
mala byť prípustná, pretože čo i len jeden uznaný dôvod neprípustnosti exekúcie spôsobuje, že
exekúciu už nemožno vykonať. Ak teda súdy už dali odpoveď prečo (na základe akých dôvodov)

je exekúcia neprípustná, pričom tieto dôvody neprípustnosti stále existujú aj v predmetnej veci, nové
dôvody „prípustnosti“ exekúcie sú pre rozhodovanie bezvýznamné. Odvolací súd preto ďalšie námietky
uvádzané v odvolaní nepovažuje za relevantné privodiť pre oprávneného iné rozhodnutie, k akému
dospela ustálená rozhodovacia prax súdov.

Odvolací súd poukazuje tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v

odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs
Grécko z 29. Mája 1997, Higgins vs Francúzsko z 19. Februára 1998). Za podstatné pre rozhodnutie
odvolací súd považuje tie argumenty, ktoré už boli predmetom posudzovania súdov, a výsledkom
ktorého bolo konštatovanie o neprípustnosti exekúcie, pričom tieto závery si osvojil aj konajúci súd,

na ktoré poukázal. Preto sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje
všetkým odvolacím argumentom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu: v odseku 1) výroku, ako
vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil; v odseku 3) výroku, postupom podľa § 220 ods.1 O.s.p.

zmenil. V odsekoch 2) a 4) výroku zostalo napadnuté rozhodnutie okresného súdu nedotknuté.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.