Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. december 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8Csp/133/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517203975
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517203975.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: N. K., nar.

XX.X.XXXX, bytom G. V. XX, XXX XX G. V. pr. zast.: JUDr. Vladimír Koman, advokát, 17. novembra
31, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanej: N. N., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, XXX XX G. V. pr. zast.:
JUDr. Slavomír Firment, advokát, 17. novembra 14, Stará Ľubovňa v konaní o zaplatenie 651,86 eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 65,00 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 65,00 eur od 27.3.2018 do zaplatenia, a to všetko lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 80,06 %, o ktorej výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 651,86 eur s prísl. z titulu náhrady škody.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom bytu č. 4 nachádzajúceho sa v 6-bytovej jednotke súp.
číslo XX zapísaného na LV č. XXXX v k.ú. G. V.. Odber vody v tejto bytovej jednotke je zabezpečený

zo spoločného vodomeru, ktorý bol registrovaný na žalovanú. Žalovaná po vyúčtovaní spotreby vody
vodárenskou spoločnosťou vykonala rozúčtovanie spotreby pre jednotlivých vlastníkov bytov. Dňa
5.1.2017 sa konala schôdza vlastníkov bytov, na ktorej mala žalovaná predložiť vyúčtovanie za roky
2014 - 2016. Žalovaná na schôdzu neprišla, ale požiadala vodárne o odobratie vodomeru, čo zistili
dňa 17.2.2017 v čase okolo 13.15-13.45 hod. Žalobca telefonicky žiadal vodárne o znovupripojenie, čo
nebolo možné, preto vycestoval do Starej Ľubovne na vodárne, kde zistil dlh za spotrebovanú vodu vo
výške 521,86 eur. Už od roku 2015 žiadali o poskytnutie dokladov ohľadne platieb za vodu, čo žalovaná

odmietala, preto za vodu prestali uhrádzať. Žalovaná zrušila spoločný fond a vytvorila si nový a urobila
nový domový poriadok, ktorí spoluvlastníci (okrem p. V.) neodsúhlasili. Žalobca na vodárňach uhradil
dlh vo výške 521,86 eur, ako aj náklady za pripojenie vody vo výške 130 eur. Dňa 20.2.2017 na schôdzi
bytového domu vlastnícibytov odsúhlasili prepis odbernéhomiesta zo žalovanej na Bytové spoločenstvo
2x6j., G. V. XX,28.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil k žalobe list vlastníctva (LV) č. XXXX v k.ú. G. V., zápisnicu zo

schôdzevlastníkovbytovanebytovýchpriestorovbytovéhodomuvoG.V.uč.XXkonanejdňa5.1.2017a
dodatok k nej, 2 príjmové pokladničné doklady od Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti,
a.s. a predžalobnú upomienku zo dňa 3.5.2017.4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe neuznala nárok žalobcu a žiadala žalobu zamietnuť. Potvrdila, že
vodomer bol napísanú na ňu a po vyúčtovaní spotreby vody robila rozúčtovanie medzi jednotlivých
vlastníkov bytov. K tejto dobrovoľnej a nijako neodmeňovanej aktivite sa zaviazala od cca r. 2008-2010

a bez väčších konfliktov ju vykonávala do r. 2014. Každý z vlastníkov bytov vedel o výške dohodnutej
zálohy, ktorá bola ústne vopred dohodnutá a ktorú uhrádzal a z týchto uhrádzala účtované náklady za
vodu a spoločnú elektrinu. K 31.12. jednotlivým vlastníkom dala vyúčtovanie (ak si o to požiadali) podľa
spotreby a prípadný preplatok alebo nedoplatok zohľadňovala pri prvých platbách za ďalší rok. Ďalej
popísala, v akej výške a kedy uhrádzali zálohové platby jednotlivé rodiny, a to od roku 2014 do roku

2016 s tým, že rodina žalobcu a rodiny S. a E. uhrádzali zálohy iba do polovice roka 2015, následne
uhradili ešte faktúru splatnú v decembri 2015. Vodomer dala odpojiť z dôvodu, že traja z vlastníkov
bytov prestali uhrádzať zálohy a nevedela si s nimi poradiť. Pred odpojením napísala vlastníkom, ktorí
neplatili, doporučené listy, žalobcovi sa jej ho podarilo doručiť osobne ako prvému, ostatné rodiny si
ho už neprevzali. V decembri 2016 nalepila na vstupné dvere bytového domu výzvu. Ešte aj v roku
2017 cez p. V. upozorňovala neplatičov na možnú odstávku vody. Ak by boli zálohy riadne platené, k

žiadnemu odpojeniu vody by nedošlo. Žalovaná vzniesla aj kompenzačnú námietku voči žalobcovi vo
výške 226,97 eur, ktorá pozostáva z dlhu za vodu za rok 2015 vo výške 53,28 eur a za rok 2016 vo výške
173,69 eur. Ani v ostatnom žalovanom rozsahu žiadna škoda nevznikla, pretože aj keď odpočíta úhrady
zo strany 3 problémových rodín za roky 2015 a 2016 (zálohy a jednu zaplatenú faktúru), stále jej dlhujú
120,78 eur za vodu a určitú sumu aj za elektriku. Poprela tvrdenia žalobcu, že by nebol informovaný

o výške platieb za vodu, pretože nebol problém mu ukázať všetky podklady a o tejto možnosti vedel
aj od jej manžela. Žalobca však do dokladov odmietol prísť nahliadnuť na rozdiel do zástupcov z rodín
E.j a S.. Domový poriadok je nepodstatný pre vec. Žiadny spoločný fond nezrušila, ani nevytvorila
nový. Nedohodli sa na platbách do spoločného fondu, preto sa naň neskladali. Na záver uviedla, že
svojím konaním sa nedopustila protiprávneho konania, keďže jednak bolo jej právo odpojiť vodomer a

pred jeho odpojením dostatočne informovala ostatných vlastníkov o hroziacom odpojení. Jej dobrovoľná
aktivita bola podmienená riadnym a včasným plnením povinností zo strany vlastníkov bytov, ktoré časť
vlastníkov prestala rešpektovať. Je preto možné uvažovať aj o odvrátení hroziacej škody podľa § 417
ods. 1 Občianskeho zákonníka, príp. o zbavení sa zodpovednosti v zmysle § 417 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, lebo škodu nezavinila.

5. K svojmu vyjadreniu pripojila saldo od Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s.
(ďalej aj PVPS, a.s.) za obdobie od 1.1.2014 - 11.5.2018, nečitateľnú fotografiu oznamu na vchodových
dverách,žiadosťoodstavenievodyzodňa16.2.2017,2výzvykzaplateniusipohľadávkyzavoduzodňa
7.10.2015 týkajúcej sa rodín S. a E., 3 podacie lístky o odoslaní listín dňa 8.10.2015 rodinám žalobcu,

S. a E., odpis podružných vodomerov za roky 2014 až 2016 a vyúčtovania za roky 2014 - 2016.

6. Žalobca v replike nepoprel, že žalovaná vyberala zálohy a vodomer bol zapísaný na jej meno. Uviedol
však, že tvrdenia žalovanej, že žalobca bol informovaný, nie sú veľmi presvedčivé a ničím podložené.
Žalovaná predložila znenie listov iba pre 2 rodiny, nie však pre žalobcu, aj keď podací lístok je aj pre

žalobcu. Ďalej uviedol, že z predložených vyúčtovaní nevyplýva, od koho a v akej výške prijala zálohy.
Jedinýdoklad,ktorýzodpovedáúčtovníctvu,jedokladodPVPS,a.s.,zktoréhovyplývaúhradapoplatkov
za vodu koncom 24.12.2016 a z dokladov od žalovanej nevyplýva, že by žalobcu vyzvala na úhradu dlhu.
Takisto nepredložila žiaden doklad o tom, že by na prelome rokov 2016 a 2017 upozornila vlastníkov
bytov o nedoplatkoch. Na záver vyslovil názor, že boli splnené podmienky na vznik zodpovednosti za

škodu.

7. Žalovaná v duplike trvala na vyjadrení k žalobe. Ďalej k tvrdeniam žalobcu uviedla, že žalobca
zrazu požaduje vyúčtovanie vo forme, ktorú nikto v bytovom dome nepožadoval a ani sa nikdy iným
spôsobom nerobilo, keďže aj žalovaná robila evidenciu, preberanie a rozúčtovanie platieb tak, ako bola

poučená od jej predchodkyne p. X. Zdôraznila, že každý vedel, akú zálohu má platiť, pričom pri preberaní
zálohy vystavovala príjmové doklady, aby mala prehľad o prijatých zálohách jednak ona, ako aj vlastníci
bytov. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že dňa 24.12.2016 mala byť uhradená voda a už dňa 16.2.2017
mala žalovaná písať PVPS, a.s., že ide o dlhodobé neuhrádzanie poplatkov za vodu. Ide o účelový
výklad žalobcu. Žalobca, ako aj zvyšné dve rodiny, ktoré prestali uhrádzať zálohy za vodu, sami donútili

žalovanú konať tak, ako konala.8. K duplike ako dôkazy pripojila 25 príjmových pokladničných dokladov. Pred prvým pojednávaním
žalovaná predložila súdu aj 3 fotografie oznamu vyveseného na vchodových dverách bytového domu s
čitateľným textom, ktoré boli doručené právnemu zástupcovi žalobcu.

9. Žalobca a jeho právny zástupca na oboch pojednávaniach trvali na svojich stanoviskách. Okrem toho
zároveň poukazovali aj na spoločný fond, ktorého zostatok podľa vyúčtovania za rok 2013 bol vo výške
467,80 eur, v ďalších rokoch však už nebolo predložené vyúčtovanie, ako sa s ním nakladalo, pričom
vlastníci bytov, ktorí prestali platiť zálohy, žiadali žalovanú, aby uhradila dlžné platby za vodu z tohto

spoločného fondu. Minimálne vo výške zostatku v spoločnom fonde preto podľa právneho zástupcu
žalobcu vznikla škoda. V priebehu prvého pojednávania predložil právny zástupca žalobcu ako dôkaz
prehlásenie Evy S. a N. E. a žalobca predložil kópiu vyúčtovania za rok 2013 a dva pokladničné doklady,
ktoré dostal za platby v roku 2014.

10. Žalovaná a jej právny zástupca takisto na oboch pojednávaniach trvali na svojich stanoviskách.

Žalovaná bližšie popísala evidenciu a výber záloh s tým, že niekedy sa stalo, že jej niektorý vlastník
bytov uhradil zálohy aj neskôr za nejaké dlhšie obdobie (napr. za polrok alebo 3-rok), preto hneď v
polovici roka 2015 neriešila neplatenie záloh, lebo si myslela, že tieto budú doplatené neskôr. Prípadné
nedoplatky, ktoré neboli kryté zálohami, uhradila buď zo svojho alebo zo spoločného fondu. Napätie
vo vzťahu medzi stranami sporu začalo asi od roku 2014. Neplatenie záloh riešila s PVPS, a.s., ako

aj so starostom obce, pričom obaja jej odporučili dohodnúť sa s neplatiacimi vlastníkmi bytov. Keďže k
obnoveniu platenia záloh nedošlo, dala odpojiť vodu. Právny zástupca žalovanej ešte poukázal na to, že
úhradou dlžných faktúr ku škode nedošlo a pokiaľ ide o poplatok za znovupripojenie vody, ktorý jediný
by mohol byť považovaný za škodu, potreba jeho zaplatenia bola spôsobená neplatením záloh za vodu,
teda vo vzťahu k žalovanej nedošlo k protiprávnemu konaniu.

11. Po prvom pojednávaní žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložila súdu ako
dôkaz prehlásenie p. V., ktorú pôvodne navrhovala vypočuť a vyúčtovanie za rok 2003 na preukázanie
spôsobu vyúčtovania v minulosti. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložil súdu
ako dôkaz vyúčtovania za roky 2008-2013 a za roky 2015 a 2016, pokladničné príjmové doklady, ktoré

predložil už na prvom pojednávaní a navrhol vypočuť H. S. a N. E.. Uvedené predložené listinné dôkazy
boli doručené protistrane.

12. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi,
ako sú uvedené v bodoch 3, 5, 8, 9 a 11 tohto odôvodnenia a zistil tento skutkový stav:

13. Žalobca a žalovaná boli v rokoch 2014-2016 vlastníkmi bytov v bytovom dome vo G. V.u č. XX.
Žalovaná po prisťahovaní sa dobrovoľne súhlasila s tým, že bude po p. X. pokračovať v evidencii záloh
platieb za vodu a spoločnú elektrinu a z týchto bude platiť faktúry od dodávateľov. Následne po skončení
roka predkladala vlastníkom bytov rozúčtovanie spotreby vody a elektriny. V bytovom dome bol jeden

hlavný vodomer a každá rodina mala za hlavným vodomerom podružný merač, kde si mohla overiť svoju
spotrebu. Zálohové platby za vodu a spoločnú elektrinu uhrádzali všetky rodiny do júna 2015. Približne
od roku 2014 sa vzťahy medzi vlastníkmi zhoršili, pričom vznikli dva tábory, ktoré mali odlišné názory
na fungovanie a správu vecí týkajúcich sa bytového domu, kde na jednej strane stáli rodiny K., S. a
E. a na druhej strane rodiny N., V. a G.. Po skončení roka 2014 neobdržali minimálne rodiny K., S. a

E. vyúčtovanie nákladov za vodu a elektrinu, príp. vyúčtovanie spoločného fondu, aj keď o to žalovanú
žiadali. Uvedené tri rodiny, ktoré boli najväčší odberatelia vody, preto od júla 2015 prestali uhrádzať
zálohy. Žalovaná vyzývala tieto rodiny na platenie záloh tak doporučeným listom v októbri 2015, ako aj
vylepením oznamu na vchodové dvere bytového domu, kde v decembri 2015 bola vyvesená aj faktúra
od PVPS, a.s. Túto uhradil žalobca a rodiny S. a E. sa s ním následne vyrovnali. Neplatenie záloh od

rodín K., S. a E. pokračovalo aj v roku 2016, keď tieto rodiny žiadali žalovanú o vyúčtovania za rok 2015 a
odovzdanie celej dokumentácie. Prvú faktúru za vodu v roku 2016 uhradila žalovaná s rodinami V. a G.,
ktoré uhradili zálohy na celý rok dopredu a ďalšie tri faktúry za vodu ostali neuhradené. V decembri 2016
vyvesilažalovanánavchodovédverebytovéhodomuvýzvunazaplatenienákladovzavoduspoučením,
že inak dôjde k odpojeniu vody. Uvedený oznam videla aj manželka žalobcu, ktorá mu ho odfotený

poslala žalobcovi. Žalovaná konzultovala riešenie situácie s PVPS, a.s. aj so starostom obce, ktorí jej
odporučili dohodnúť sa s neplatičmi. K dohode však nedošlo. Na schôdzi vlastníkov bytov konanej dňa
5.1.2017, na ktorej chceli uvedené 3 rodiny neplatičov dosiahnuť predloženie vyúčtovaní za roky 2014
-2016, sa žalovaná nezúčastnila. Dňa 16.2.2017 vyhotovila žalovaná žiadosť o odpojenie vody, ku čomudošlo dňa 17.2.2017. V rovnaký deň vycestoval žalobca do Starej Ľubovne, kde uhradil PVPS, a.s. dlh
za vodu za vchod č. XX v bytovom dome vo G. V.u v celkovej výške 521,36 eur, a to faktúry vo výškach
181,55 eur, 184,15 eur a 143,66 eur splatné postupne v dňoch 23.6.2016, 1.10.2016 a 24.12.2016,

poplatky za 6 upomienok po 2 eurá, poplatok vo výške 0,50 eur a poplatok za znovupripojenie vo výške
130 eur. V ten istý deň potom došlo k obnoveniu prívodu vody. Vyúčtovania za roky 2014-2016 dostali
rodiny K., S. a E. až v roku 2017.

14. Právny zástupca žalobcu navrhol v priebehu konania vykonať výsluch aj starostu obce G. V. a

svedkov H. S. a N. E.. Keďže skutočnosti, ktoré výsluchom týchto svedkov navrhoval právny zástupca
žalobcu zistiť, potvrdila aj samotná žalovaná a tieto ani neboli medzi stranami sporné (ako napríklad,
že žalovaná vyúčtovania za roky 2014-2016 predložila rodinám K., S. a E. až v roku 2017, že od nej
tieto rodiny žiadali vyúčtovania a odovzdanie evidencie, že žalovaná konzultovala situáciu so starostom
a pod.), súd zamietol návrh na vykonanie týchto dôkazov ako nadbytočný a nehospodárny. Žalovaná
a jej právny zástupca po predložení prehlásenia p. V. netrvali na jej osobnom výsluchu, preto ho súd

takisto neuskutočnil.

15. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný.

16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.

17. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

18. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

19. Náhrada škody je inštitút umožňujúci poškodenému domáhať sa náhrady toho, o čo sa zmenšila
jeho majetková sféra v dôsledku porušenia povinnosti upravenej záväznými právnymi predpismi alebo
zmluvných povinností alebo náhrady toho, čo by poškodený bol dosiahol, ak by nedošlo k porušeniu

určitej povinnosti zo strany škodcu (tzv. ušlý zisk). Pre zodpovednosť za škodu sa vyžaduje splnenie
určitých podmienok, a to 1. protiprávne konanie, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním a vznikom škody. V prípade, že nejde o tzv. objektívnu zodpovednosť (t.j. zodpovednosť za
výsledok, pri ktorej sa nevyžaduje zavinenie škodcu), je potrebné, aby bolo preukázané aj zavinenie
škodcu. Tieto predpoklady musia byť súčasne splnené, aby niekto mohol zodpovedať za škodu.

20. Žalobca sa v tomto konaní domáhal náhrady škody, ktorá pozostáva jednak zo sumy 521,86
eur (čo predstavuje dlh na dodávkach vody za 9 mesiacov roku 2016) a jednak zo sumy 130 eur,
ktorá predstavuje poplatok za znovupripojenie vody. Súd podmienky na vznik zodpovednosti za škodu
posudzoval samostatne vo vzťahu k týmto sumám.

21. Vo vzťahu k úhrade sumy 521,86 eur je potrebné uviesť, že touto uhradil žalobca faktúry za vodu
splatné 23.6.2016, 1.10.2016 a 24.12.2016 (celkovo vo výške 509,36 eur), poplatky za 6 upomienok vo
výške 2 eurá, poplatok vo výške 0,50 eur, pričom tieto uhradil dňa 17.2.2017 (v replike právny zástupca
žalobcu nesprávne uvádzal dátum úhrady 24.12.2016, ku ktorému nie je zrejmé, ako dospel, keďže v

samotnej žalobe sa uvádza, že tieto faktúry boli uhradené dňa 17.2.2017). Rodiny S. a E. sa so žalobcom
následne vyrovnali. Z predloženého vyúčtovania za rok 2016 je zrejmé, že súčet spotreby vody rodín
K., S. a E. (resp. vo vyúčtovaní rod. R.) za rok 2016 je 508,03 eur. Zvyšok nákladov za vodu v roku
2016 uhradili zvyšné tri rodiny, ktoré uhradili prvú faktúru od PVPS, a.s. v roku 2016. Žalobca teda
úhradou sumy 521,86 eur uhradil svoju spotrebu vody a spotrebu vody ďalších dvoch rodín, ktoré prestali

uhrádzať zálohy za vodu a spoločnú elektrinu. V tejto časti teda nevznikla škoda, pretože majetková
sféra žalobcu by sa tak či tak znížila o výšku sumy, ktorá zodpovedá jeho reálnej spotrebe vody. Navyše
sa škody domáhal sám, ale je zrejmé, že uhradil náklady za vodu za 3 rodiny, ktoré sa ním následne
vyrovnali, teda v tejto časti ani nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o zaplatenie celej sumy
521,86 eur, keďže ak by aj boli splnené všetky podmienky na náhradu škody v tejto časti uplatňovaného

nároku, mal by žalobca právo žiadať iba časť škody pripadajúcu na neho. Na uvedenom nič nemení
ani skutočnosť, že celú sumu uhradil najskôr sám a až potom došlo k vyrovnaniu s ostatnými dvoma
rodinami. V tejto časti nároku teda absentuje minimálne jedna podmienka na vznik zodpovednosti zaškodu, a to vznik škody. Ak nie je splnená čo i len jedna podmienka na vznik zodpovednosti za škodu,
nie je nárok na náhradu škody dôvodný.

22. Vo vzťahu k sume 130 eur je zrejmé, že ide o náklad, ktorý súvisí s odpojením vody, k čomu
došlo na základe žiadosti žalovanej. Kým žalobca v priebehu konania argumentoval tým, že žalovaná
odpojením vody a jej správaním predtým, keď odmietala vydať vyúčtovanie za roky 2014 - 2016,
spôsobila svojím protiprávnym konaním škodu, žalovaná naopak argumentovala tým, že neuhrádzaním
záloh od polovice roku 2015 bola donútená odpojiť vodu, ktorá bola evidovaná na ňu, keďže jej hrozil

určitý postih od dodávateľa vody a jej výzvy adresované neplatičom ostali bez odozvy. Pri posúdení
protiprávnosti konania žalovanej, resp. spoluzavinenia žalobcu súd vychádzal zo širších súvislostí
zistených vykonaným dokazovaním. Je zrejmé, že celý spor je výsledkom naštrbených susedských
vzťahov najmä medzi stranami sporu, keď ani jedna strana nechcela popustiť „zo svojej pravdy“ a na
jednej strane žalovaná podmieňovala predloženie vyúčtovania zaplatením záloh od 3 rodín, ktoré zálohy
prestali platiť a na druhej strane tieto tri rodiny podmieňovali zaplatenie záloh predložením vyúčtovania.

Je potrebné uviesť, že protiprávnym konaním je aj konanie, na ktoré sa niekto zaviazal dobrovoľne na
základe dohody s určitými ľuďmi. Na jednej strane odmietanie vydať vyúčtovanie zo strany žalovanej
bolo porušením dohody s vlastníkmi bytov vypracovať vyúčtovanie po skončení roka, na druhej strane
odmietanie platiť zálohy za vodu a spoločnú elektrinu bolo porušením dohody uhrádzať tieto zálohy. V
danom prípade došlo v dôsledku naštrbených susedských vzťahov k reťazeniu príčin a následkov, kde

konanie jednej strany (príčina) vyvolalo reakciu protistrany (následok), ktorá bola zároveň príčinou pre
ďalšie konanie prvej strany, pričom nešlo iba o vyúčtovanie za vodu a elektrinu a platenie záloh, ale tieto
problémy sa pretavovali aj do ďalších situácií v obytnom dome. Vychádzajúc z týchto zistení súd dospel
k záveru, že na odpojení vody, čo bolo bezprostrednou príčinou vzniku poplatku za znovupripojenie,
sa podieľali obe strany sporu rovnakou mierou svojím tvrdohlavým postojom a neústupčivosťou. Aj keď

teda odpojenie vody evidovanej na žalovanú nebolo priamo v rozpore s právnymi predpismi, najmä ak
sa nedoplatok za vodu zväčšoval so značným prispením aj žalobcu, ktorý vodu užíval, ale zálohy za
užívanie vody neplatil, aj keď si mohol spotrebu vody jednoducho overiť na podružnom vodomere, na
druhej strane súd zohľadnil, že pri troche porozumenia sa mohla celá situácia vyriešiť inak a k vzniku
poplatku za znovuporipojenie nemuselo dôjsť. Súd preto zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi polovicu

poplatku za znovupripojenie vody. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu takéto riešenie súd považuje
za spravodlivé.

23. Žalovaná si uplatnila voči žalobcovi aj kompenzačnú námietku z dôvodu nedoplatkov žalobcu za
roky 2015 a 2016. Pokiaľ ide o rok 2016, žalobca svoj dlh uhradil priamo dodávateľovi vody, pričom

v tomto roku za neho žalovaná v konečnom dôsledku neuhrádzala nič (vychádzajúc z koncoročného
vyúčtovania, keď úhrada prvej faktúry troma rodinami pokryla ich spotrebu za rok 2016 a úhrada žalobcu
po odpojení vody pokryla spotrebu vody za zvyšné tri rodiny). Pokiaľ ide o dlh za rok 2015, z tvrdení
žalovanej nie je možné jednoznačne zistiť, z akých peňazí bol nedoplatok žalobcu za rok 2015 uhradený,
teda či išlo o peniaze priamo žalovanej, alebo išlo o peniaze zo spoločného fondu (keďže podľa vyjadrení

žalovanej niekedy prípadný dlh za vodu, keď ešte neboli zložené všetky zálohy, zaplatila sama a niekedy
si pomohla peniazmi zo spoločného fondu). Žalovaná k tejto skutočnosti nenavrhla žiadne dôkazy. Súd
preto kompenzačnú námietku žalovanej nepovažoval za dôvodnú.

24. Pokiaľ ide o námietku najmä právneho zástupcu žalobcu, že vyúčtovania predložené žalovanou

nemajú náležitosti podľa zákona o účtovníctve, je potrebné uviesť, že žalovaná sa nezaviazala na
vypracovávanie dokladov s takýmito náležitosťami, iba na obyčajné rozpočítanie zložených záloh a
vyúčtovanie spotreby vody a spoločnej elektriny tak, ako to robila aj jej predchodkyňa. Takáto námietka
je preto bezpredmetná. Skutočnosť, že žalovaná vyúčtovanie urobila v inom tvare tabuľky ako jej
predchodkyňa, prípadne že ho postupne okresala (od roku 2014 aj bez vyúčtovania spoločného fondu),

je pre toto konanie bezpredmetné.

25. Takisto tvrdenie o spoločnom fonde súd pripustil len do tej miery, ktorá bola potrebná pre toto
konanie. Žalobca je pánom sporu, ktorý určuje, čo bude predmetom konania. Žalobca sa podanou
žalobou domáhal náhrady škody za úhradu za dodávky vody a poplatok za znovupripojenie, nie však

vydania spoločného fondu, či jeho vyúčtovania. Požiadavku, aby žalovaná uhradila dlh za dodávku vody
zo spoločného fondu súd považoval za nedôvodnú, pretože spoločný fond (podľa spôsobu využívania
finančných prostriedkov spoločného fondu pred rokom 2010 je zrejmé, že išlo o fond prevádzky, údržby a
opráv)slúžiprioritneinýmúčelom(t.j.naprevádzku,údržbuaopravyspoločnýchčastídomu,spoločnýchzariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu - porovnaj § 10 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov) a iba v prípade nedostatku finančných prostriedkov je možné použiť

peniaze z fondu na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome, avšak
tieto je potrebné následne do fondu vrátiť. Navyše v danom prípade by išlo o úhradu dodávok energií
nie do spoločných priestorov a častí bytového domu, ale o úhradu za vlastníkov, a to len za polovicu
vlastníkov bytov (keďže úhrada dlhu za vodu zo strany žalobcu zodpovedá skoro presne spotrebe vody
za 3 rodiny, ktoré zálohy neplatili). Tvrdenia právneho zástupcu žalobcu, že vznikla škoda minimálne

vo výške zostatku spoločného fondu podľa vyúčtovania za rok 2013, sú teda bezpredmetné, a to aj
z dôvodu, že v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 521,86 eur súd nárok nepovažoval za dôvodný a
v prevyšujúcej časti dosahuje škoda iba sumu 130 eur, ale táto vznikla až v súvislosti s odpojením
vody (teda nie v čase, keď tri rodiny vrátane žalobcu žiadali o úhradu dlhu za vodu zo spoločného
fondu) a k tejto škode, ako už bolo uvedené, prispeli obe strany sporu. Skutočnosť, že žalovaná je
povinná vyúčtovať aj spoločný fond a vydať jeho prípadný prebytok vlastníkom bytov, resp. spoločenstvu

vlastníkov bytov je nesporná a uvedomuje si ju aj žalovaná, ale spoločný fond (resp. fond prevádzky,
údržby a opráv), ako už bolo uvedené, nebol predmetom tohto konania.

26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vyhovel žalobe v časti
týkajúcej sa zaplatenia sumy 65 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

XX. Žalobca si uplatnil voči žalovanej aj úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej sumy odo
dňa podania žaloby. Žalobca k žalobe pripojil aj predžalobnú upomienku, ku ktorej však nepripojil žiaden
doklad o jej doručení žalovanej. Za tohto stavu súd dospel k záveru, že žalovaná sa do omeškania
mohla dostať až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, z ktorej mohla zistiť, že si voči nej žalobca

uplatňuje nejaký nárok. Žaloba bola žalovanej doručená dňa 26.3.2018. Keďže ide o peňažný dlh,
žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho
zákonníka v spojení s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinným od 1.2.2013,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 5 percentuálnych bodov
vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnenímpeňažnéhodlhu.ZákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnákudňuXX.3.2018
bola 0,00 %. Žalobca má teda právo požadovať úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne. Žalobca si
úrok z omeškania uplatnil v zákonnej výške, preto mu ho súd priznal, ale iba zo sumy, na zaplatenie
ktorej žalovanú zaviazal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a v prevyšujúcej
časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania nad rámec, ktorý bol žalobcovi priznaný, súd žalobu

zamietol.

28. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p.
Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 651,86 eur, úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 65
eur, čo vo vzťahu k celkovo žalovanej sume predstavuje úspech v 9,97 %, kým žalovaná bola úspešná

v prevyšujúcej časti, čiže v 90,03 %. Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu strán konania bola
žalovaná úspešná v 80,06 % a v tomto rozsahu má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi. O
výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku

na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.