Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Er/248/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8510202767
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8510202767.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 04, IČO: 35 937 874, proti povinnému: R.
D. s miestom podnikania 065 44 Plaveč, Námestie SNP 131/16, IČO: 371 660 69, Podsadek 1224/119,
o vymoženie 1.264,07 eur takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd oprávnenému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi, Exekútorský
úrad so sídlom Radničné nám. 15, 08501 Bardejov vo výške 50,93 eur a u k l a d á oprávnenému, aby
tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23. 6. 2010 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu - právoplatného a vykonateľného Platobného výmeru č. k. PV 701/01255/2010 zo dňa 29. 3. 2010
vydaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov. Oprávnený sa návrhom
navykonanieexekúciedomáhalprotipovinnémuvymoženiaistinyvovýške1.264,07euratrovexekúcie.

2. Súd vydal súdnemu exekútorovi dňa 29. 6. 2010 poverenie pod číslom 5710 018569*.

3. V priebehu exekučného konania poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 13. 7. 2016
podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor zároveň uviedol, že si uplatňuje

trovy exekúcie v celkovej výške 54,91 eur.

4. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

5. Podľa § 9a EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.7. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

8. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a šetrenia majetnosti povinného, ktoré vykonal súdny
exekútor, súd exekúciu zastavil, avšak podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení alebo nezastavení
exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 je určujúci stav a
majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať
do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, hoci táto je vždy teoreticky

možná. Majetkové pomery povinného sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože
takýto spôsob zisťovania majetku ani nie je možný. Súd konštatuje, že nie je možné dlhodobo očakávať,
že povinný možno v budúcnosti nadobudne majetok, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť
zo zistených skutočností. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v
budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že povinný nadobudne majetok,
z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť, pretože zastavenie exekúcie z

dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí tzv. res iudicata (t. j. prekážku rozhodnutej veci).

9. Podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento

zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje
predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak
súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo
sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov
konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie,

podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť a zmierniť tak dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania.
Uvedené zákonné ustanovenie dopadá na toho z účastníkov konania, ktorý by mal inak, pri neexistencii
dôvodov hodných osobitného zreteľa, právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného

zreteľa môže dôjsť jednak vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento
dôvod je teda daný charakterom toho ktorého konania alebo tej ktorej procesnej situácie.

13. V uvedenom prípade má súd za to, že zastavenie konania zavinil v zásade povinný, pretože svoj dlh
voči oprávnenému neuhradil, a to či už pred začatím exekučného konania alebo formou vymoženia v

priebehu exekúcie. Oprávnený by mal preto voči povinnému nárok na náhradu trov konania. Dôvodom
zastavenia exekúcie je však skutočnosť spočívajúca v nemajetnosti povinného a úhrada trov konania
oprávneného by z jeho strany prichádzala do úvahy len s veľkými ťažkosťami. Súd preto pri rozhodovaní
o náhrade trov konania zohľadnil majetkové pomery povinného a dospel k záveru o úplnom nepriznaní
trov konania oprávnenému.

14.Podľa§196EPvzneníúčinnomdo31.3.2017,zavýkonexekučnejčinnostipodľatohtozákonapatrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

15. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodnej aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.16. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných

konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných
do 31. marca 2017.

17. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“) v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak je súdny

exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora
zavýkonexekučnejčinnostisaurčujepaušálnousumouzajednotlivéúkonyexekučnejčinnostinajmenej
33,19 eura.

18. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP, § 200 ods. 2 EP
a v súlade s § 14 v znení účinnom do 31. 3. 2017 tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie

v celkovej výške 50,93 eur.

Tieto trovy pozostávajú z:

1./ § 14 a § 15 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017 - odmena exekútora pri zastavení exekúcie

- minimálna odmena......................................................................................................33,19 eur

2./ náhrada hotových výdavkov § 22 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017

- poštovné.........................................................................................................................5,25 eur
- poštovné (budúce výdavky)...........................................................................................3,10 eur
- súčinnosť s bankami......................................................................................................0,90 eur

3./ 20 % DPH ..................................................................................................................8,49 eur

Trovy exekúcie celkom: 50,93 eur

19. Súdny exekútor si v rámci vyúčtovania trov exekúcie uplatnil aj náklady na kancelársky materiál
(papier, farba, spinky, spisový obal atď.) spolu vo výške 3,32 eur + 20 % DPH, ktoré mu však súd

nepriznal, pretože na výkon administratívnych prác v súvislosti s exekučnom činnosťou sú jednoznačne
potrebné aj vyššie uvedené náhrady, pričom ide o zákonnú administratívnu povinnosť exekútorského
úradu (rovnako ako napr. vedenie účtovníctva, personálnej agendy a pod.). Náklady na túto činnosťou
nie je možné prenášať na účastníkov exekučného konania. Ide o prevádzkovú réžiu exekútorského
úradu, ktorá je už zahrnutá v odmene podľa § 25 cit. vyhl. a sama o sebe nesmeruje k vymoženiu

pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisí, preto súd túto náhradu nákladov súdnemu
exekútorovi osobitne nepriznal.

20. Do špecifikácie trov exekúcie súdny exekútor započítal aj náklady na hotové výdavky (poštovné)
v súvislosti s úkonmi exekučnej činnosti, ktoré budú vykonané v budúcnosti, t. j. po právoplatnosti

rozhodnutia súdu o priznaní trov exekúcie. Hoci sa v danom prípade jedná o výdavky, ktoré súdnemu
exekútorovi vzniknú až v budúcnosti, má na ich úhradu nárok, pretože tieto vzniknú v súvislosti s
exekučným konaním a budú vynaložené na jeho ukončenie v spojení s povinnosťami, ktoré súdnemu
exekútorovi ukladá priamo Exekučný poriadok.

21.Podľa§197ods.1EPvzneníúčinnomdo31.3.2017,nákladypodľa §196uhrádzapovinný.

22. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd

nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

23.Keďžeexekúciabolazastavenázdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačíaninaúhradutrovexekúcie,
súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 zaviazalna úhradu trov exekúcie oprávneného a súčasne mu uložil uhradiť tieto trovy súdnemu exekútorovi v
lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti I. a II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Proti III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.