Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erika Zajacová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/115/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818203908
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818203908.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej, sudkyne JUDr.
Márie Vrtochovej a sudcu JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Stredoslovenská distribučná, a. s.,
IČO 36 442 151, so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, proti žalovanému Ing. Z. Z., narodenému
XX. XX. XXXX, bytom W. XX, XXX XX D., o zaplatenie 265,86 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. mája 2019 č. k. 17Csp/39/2018 - 178,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a .
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 265,86 Eur s
úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe 5% ročne od 06. 02. 2018 do zaplatenia a to do troch dní

od právoplatnosti rozsudku, žalovaného ďalej zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50
Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. V odôvodnení
svojho rozsudku uviedol, že žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 265,86 Eur spolu s
úrokomzomeškaniavovýške5%ročneod06.02.2018dozaplatenia,svojuplatnenýnárokdôvodiltým,
že žalovaný na odbernom mieste bez uzavretej zmluvy odoberal elektrickú energiu, pričom nezaplatil
žalobcom vyúčtovanú škodu. V priebehu konania si žalovaný vzájomnou žalobou uplatnil voči žalobcovi

náhradu škody vo výške 7.306,- Eur a 1.388,14 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od
16. 09. 2015 do zaplatenia z dôvodu, že pre nemeranie elektrickej energie žalobcom nemôže užívať
byt, z rovnakého dôvodu žiadal od žalobcu primerané zadosťučinenie vo výške 23.800,- Eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,05% ročne od 01. 01. 2014. Ďalej žiadal, aby žalobca zaplatil
žalovanému 791,60 Eur a 150,44 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 23. 10. 2015
do zaplatenie ako nevyplatený preplatok. Taktiež žiadal sumu 4.000,- Eur ako náhradu za bolesť, ktorá

mu bola spôsobená zamestnancom žalobcu dňa 15. 01. 2018. Okrem toho žiadal, aby sa žalobca
zdržal vstupu do jeho bytu a aby vymazal jeho osobné údaje zo svojej evidencie a aby vykonával
meranie dodávky elektriny na adrese Údernícka 22/4 Handlová. Z vykonaného dokazovania mal súd
prvej inštancie za preukázané, že odberné miesto k bytu žalovaného je odpojené viac rokov z dôvodu
ukončenia zmluvného vzťahu so žalovaným, pričom z listín predložených žalovaným nevyplynuli žiadne
skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným

trvá. Z týchto dôvodov je podľa záveru súdu zrejmé, že pripojenie elektrickej inštalácie bytu žalovaného k
hlavnému prívodu elektriky je potrebné podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike
v znení neskorších predpisov považovať za neoprávnený odber elektriny, nakoľko ide o odber bez
uzatvorenej zmluvy. Žalovaného je z tohto dôvodu potrebné považovať za toho, kto elektrinu odoberal
a je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Škoda bola spôsobená žalobcovi z dôvodu, že ide o
prevádzkovateľa distribučnej sústavy, z ktorej bola žalovaným neoprávnene odobratá elektrina. Podľa

vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, výška spôsobnej škody žalobcovi predstavovala sumu79,86 Eur. Okrem toho má žalobca podľa § 1 ods. 7 citovanej vyhlášky nárok na náhradu nevyhnutných
nákladov spojených so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu, pričom ich výška 186,- Eur
zodpovedápracovnémučasuaostatnýmnákladomspojenýchscestoudvochzamestnancovžalobcuna

miesto neoprávneného odberu a nevyhnutnou manipuláciou pri odstránení tohto stavu. Žalobca vyzval
žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote do 05. 02. 2018, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
požadovanú sumu neuhradil v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania so zaplatením peňažného
dlhu a preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na úhradu úroku z omeškania podľa § 517
ods. 2 občianskeho zákonníka v sadzbe podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. Súd prvej

inštancie vyhodnotil vzájomnú žalobu žalovaného ako nedôvodnú a to z dôvodu, že z vykonaného
dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že žalobca
porušil akékoľvek povinnosti voči žalovanému. Rovnako z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by
žalobca vyúčtoval žalovanému akýkoľvek preplatok alebo že by žalovanému vzniklo poškodenie zdravia
spôsobené zamestnancom žalobcu. Taktiež nebolo preukázané, že by žalobca neoprávnene vstupoval
do bytu žalovaného. Nedôvodná bola aj vzájomná žaloba v časti, v ktorej žalovaný žiadal, aby žalobca

vymazal jeho osobné údaje zo svojej evidencie, nakoľko žaloba má tieto údaje len za účelom uplatnenia
si svojich nárokov a taktiež v časti, aby žalobca vykonával meranie dodávky elektriny na adrese bytu
žalovaného, nakoľko podmienkou vykonávania takéhoto merania je existencia zmluvného vzťahu na
odberelektrickejenergie.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolpodľa§255ods.1CSPažalobcovi
priznal plný nárok na náhradu trov konania, ktorej výška zodpovedá zaplatenému súdnemu poplatku

16,50 Eur.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol
nespravodlivo, nezrozumiteľne, neurčito, zmätočne a obštrukčne a požadoval opraviť výrok súdu v
súlade so základnými princípmi CSP. Podľa názoru žalovaného v rozsudku chýba ustanovenie zákona,

podľa ktorého sa má žalovaný ako spotrebiteľ odvolať. Ďalej uviedol, že neboli splnené procesné
podmienky, že žalobca nie je aktívne legitimovaný nakoľko nemá postavenie veriteľa a na strane druhej,
žalovaný ako konečný spotrebiteľ požíva väčšiu mieru ochrany s ohľadom na § 52 a § 53 Občianskeho
zákonníka. Má za to, že nie je dlžníkom a ani nemá žiadny nedoplatok voči žalobcovi, neporušil žiadny
zákon ani inú právnu povinnosť a že nezavinil a nespôsobil žiadnu škodu žalobcovi. Taktiež uviedol, že

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému aby uskutočnil jemu patriace práva a že
došlokporušeniuprávanaspravodlivýprocestým,žemuodňalprávoosobnejobhajobynapojednávaní,
nakoľko pojednávanie bolo nariadené v čase, kedy bol vo väzbe. Taktiež má za to, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhované dôkazy potrebné na rozhodnutie a zistenie rozhodujúcich skutočností. Podľa

jeho názoru žalobca nespĺňa podmienky účastníka konania spotrebiteľského sporu, nepodal žalobu
pre neplatenie a nedoručil spotrebiteľovi odstúpenie od zmluvy. Má za to, že žalovaný ako spotrebiteľ
nemá žiadnu povinnosť platiť faktúry za neoprávnený odber elektriny bez merania určeným meradlom.
Záverom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celosti zrušil.

3. K odvolaniu sa vyjadril žalobca a uviedol, že podľa jeho názoru je odvolanie žalovaného absolútne
nezrozumiteľné, nejasné a vôbec nie je zrejmé, ktorej veci sa týka a absentuje v ňom vecná
odôvodnenosť. Žalobca súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko má za to, že súd zistil
riadne skutkový stav a riadne aplikoval súvisiace ustanovenia zákona a rozhodnutie aj dostatočne
vyargumentoval a navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť pre jeho vecnú správnosť. Uviedol,

že ním uplatnený nárok predstavuje škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená neoprávneným odberom
a to tak, že došlo k odtrhnutiu plomby na hlavnom ističi, resp. svojvoľnému zapnutiu bez zmluvy a
elektromera, aj napriek tomu, že odberné miesto bolo predtým odpojené a bol demontovaný elektromer
z čoho vyplýva, že podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. bola na odbernom mieste
neoprávnene odoberaná elektrina. Podľa názoru žalobcu je podľa existujúcej právnej úpravy daná

absolútna objektívna zodpovednosť žalovaného za spôsobený protiprávny stav. K námietke aktívnej
legitimácie žalobcu vznesenej žalovaným uviedol, že žalobca je držiteľom povolenia na distribúciu
elektriny podľa § 3 písm. b) bod 3. zákona č. 251/2012 Z. z. na časti vymedzeného územia. Teda
vykonáva distribúciu elektriny a je vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Merať elektrinu
a viesť evidenciu je povinný žalobca a preto je možné všetku elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej

sústavy priradiť ku konkrétnym odberným miestam, kde bola elektrina spotrebovaná. Neoprávnene
odobratú elektrinu z distribučnej sústavy musí žalobca uhradiť prenosovej sústave, resp. priamo
výrobcovi, ktorý elektrinu do prenosovej sústavy dodal. Poškodeným subjektom je teda žalobca, ako
prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorému neoprávneným odberom vznikla škoda. Žalobca akoprevádzkovateľ distribučnej sústavy fakturuje škodu priamo odberateľovi elektriny v domácnosti, čo
potvrdil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v Prevádzkovom poriadku žalobcu v znení článku
8, bod 8.5 podľa ktorého pri neoprávnenom odbere elektriny je povinný ten, kto elektrinu odoberal

uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy škodu. Záverom žalobca uviedol, že podľa jeho názoru
bol v predmetnom konaní dostatočne preukázaný neoprávnený odber elektrickej energie, ako aj
zodpovednosť žalovaného a výška škody a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvej
inštancie potvrdil.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

5. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu veci v rozsahu žalovaným podaného
odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na
podanie odvolania oprávnený, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný
prostriedok pripúšťa.

6. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje.

7. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bol podané oneskorene.

8. Spôsob doručovania písomností súdom upravuje ustanovenie § 105 a nasl. CSP.

9. Podľa § 105 ods. l CSP súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu, tým nie
je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.

10. Podľa § 105 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť podľa odsekov 1 a 2, súd doručuje prostredníctvom
doručujúceho orgánu.

11. Podľa § 111 ods. 1 prvá veta CSP do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie

písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“).

12. Podľa § 111 CSP ods. 2 do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon
a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
doručil svoj rozsudok zo dňa 27. mája 2019 č. k. 16Csp/39/2018 - 178 do vlastných rúk (doručenka)
žalovaného dňa 03. 06. 2019 a to prostredníctvom doručujúceho orgánu. Žalovaný potvrdil prevzatie
rozsudku svojím podpisom na doručenke. Údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je
dokázaný opak, doručenka je verejnou listinou (§ 111 ods. l CSP).

14. Z ustanovenia § 121 CSP vyplýva, že do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, kedy
nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného
pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v
posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho

doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo
pracovného času.

15. Deň prevzatia písomnosti žalovaným , t.j. deň 03. 06. 2019, je skutočnosťou určujúcou začiatok
plynutia lehoty na podanie odvolania. Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania začala

žalovanému plynúť nasledujúci deň, t.j. 04. 06. 2019 , posledný deň 15-dňovej lehoty pripadol na
deň 18. 06. 2019, ktorým bol utorok. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie bolo podané žalovaným
prostredníctvom pošty dňa 19. 06. 2019 ( č. l. 183a), teda po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej
lehoty.

16. Na základe uvedených skutočností, keďže žalovaný podal odvolanie oneskorene, odvolací súd
podľa ustanovenia § 386 písm. a) CSP jeho odvolanie odmietol. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP.17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal proti žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného

práva a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po
začatí konania. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania pri odmietnutí oneskorene podaného
odvolania, odvolací súd vychádzal zo zásady úspechu v odvolacom konaní s tým, že nárok na náhradu
trov konania patrí strane, ktorá nepodala odvolanie. Odmietnutie odvolania je po procesnej stránke
považované za neúspech v konaní a preto bol žalovaný zaviazaný na náhradu trov konania voči

žalobcovi.

18. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.