Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. august 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13Csp/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117206224
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117206224.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobcu V. Z., nar.

XX.XX.XXXX, S. F. Č.. XXX, XXX XX, zast.: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, so sídlom Železničná 4/A,
920 01 Hlohovec, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824
96 Bratislava 26, zast.: Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16,
811 04 Bratislava, o zaplatenie 1.136,91 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.136,91 € spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1.136,91 €, od 22.03.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu v časti uplatneného príslušenstva z a m i e t a.

III. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 20.02.2017 domáhala, aby súd zaviazal na povinnosť
zaplatiť jej sumu vo výške 1.136,91 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.136,91
€ od 10.11.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a na povinnosť
nahradiť jej trovy konania.

2. Žalobu odôvodnila najmä tým, že dňa 06.03.2014 žalobkyňa a žalovaný uzavreli Zmluvu
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového
spotrebiteľského úveru. V zmysle uvedenej zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver s nasledujúcou
špecifikáciou : celková výška úveru - 1.206 Eur, výška úrokovej sadzby - 70,01 % p.a., RPMN - 698,55%,
výška splátky - 71,53 Eur mesačne, počet splátok - 36, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť
- 2.575,08 Eur. V zmluve je uvedená úroková sadzba 70,01% a RPMN 69,55%. V tejto súvislosti

žalobkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Žiline 10Co/672/214, v ktorom súd vyslovil :“ V
hodnote RP/MN za úver sú zahrnuté všetky náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom.
Jednou z položiek týchto nákladov je úrok za poskytnutý úver, ktorého percentuálnym vyjadrením je
úroková sadzba. Okrem úroku môžu medzi náklady úveru patriť rôzne poplatky. Je zrejmé, že pokiaľ sa
v zmluve uvádza hodnota úrokovej sadzby úveru, hodnota RPMN za úver nemôže byť od nej nižšia“.
Vzhľadom na skutočnosť, že hodnota RPMN uvedená v Zmluve je nižšia ako úroková sadzba, je v danej
veci preukázané, že žalovaný nesprávne uviedol výšku RPMN, v dôsledku čoho absentuje v Zmluve

zákonná náležitosť úveru, a teda úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej žalobkyňa
žalobu odôvodnila tým, že výška úrokovej sadzby uvedená v predmetnej Zmluve - 70,01% nezodpovedá
v neprospech žalobcu výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia
predmetnejZmluvy.Podľatabuľkypriemernýchúrokovýchmierzúverovobchodnýchbánkuverejnenýchna internetovej stránky NBS bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby pre podobné typy úverov
so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci marec 2014 12,70%. V danej veci je teda dohodnutá
výška úrokovej sadzby neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi. Takýto rozpor s dobrými mravmi a

neplatnosť právneho úkonu judikoval NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1M Cdo 1/2009 z 31.07.2009.
Ajztohtodôvodusapredmetnýúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov. Ďalejžalobkyňanamietala,
že žalovaný v Zmluve neuviedol spôsob započítania úveru na istinu, úroky a poplatky, absentuje teda
náležitosť podľa § 9 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch a teda aj z tohto dôvodu sa predmetný
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tiež žalobkyňa namietala, že zmluva nemá ani náležitosti

podľa § 9 ods.2 písm. c/ cit. zákona, a to adresa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť, a teda aj z tohto dôvodu sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tiež
absentuje náležitosť doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, a teda aj z tohto dôvodu
sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

3. Ďalej žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 06.03.2014 aj Dohodu o

poskytnutí služby, závislú na Zmluve o úvere, ktorá je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, v rozpore
so zákonom o spotrebiteľských úveroch a Občianskym zákonníkom. Na základe tejto Dohody žalovaný
ako veriteľ poskytol žalobkyni službu spočívajúcu v odklade splatnosti splátok. Za túto službu zinkasoval
odplatu vo výške 187, 31 Eur. Toto fiktívne plnenie nie je plnením, ktoré slúži záujmom spotrebiteľa,
ale naopak slúži záujmom veriteľa. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na viacero rozhodnutí

všeobecných súdov, v ktorých súdy vyslovili, že spotrebiteľovi sú na základe takejto Dohody vnútené
služby o ktoré nepožiadal a zároveň sa veriteľ zaviazal zaplatiť za niečo, čomu nebolo dodané, a teda
takáto dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a je tak neplatná. Vzhľadom na uvedené
žalovaný v danej veci poskytol žalobkyni úver vo výške 1.260 Eur t.j. znížený o sumu 187,31 Eur,
teda sumu 1.072, 69 Eur a žalobkyňa žalovanému zaplatila celkom sumu 2.209,60 Eur. Keďže úver sa

považuje v danej veci za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný sa úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil
o sumu 1.139,91 Eur, ktorej vrátenia sa domáha. Zároveň si uplatňuje zákonný úrok z omeškania,
keďžepredsporovýmivýzvamizodňa10.11.2016upozornilažalovanéhonanedostatkyazrejmérozpory
úverovej zmluvy so zákonom, pričom žalovaný svojou odpoveďou zo dňa 02.12.2016 vyjadril k výzvam
negatívny postoj.

4. Žalovaný argumentoval veľmi rozsiahlym spôsobom, argumentoval v otázkach právneho posúdenia
veci, skutkové okolnosti neboli medzi stranami sporné, svoju právnu argumentáciu predniesol súdu
vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.03.2017 (č.l.34), následne v podaní zo dňa 06.07.2017 (č.l. 56) a v
podaní doručenom súdu dňa 12.07.2018 (č.l.78). Z tejto, rozsiahlej v mnohých otázkach opakujúcej sa

argumentácii, žalovaného súd uvádza nasledovné :

- žalovaný uvádzal, že objektívne neexistuje žiadna právna norma, na základe ktorej by sa žalobca
mohol domáhať rozhodnutia uvedeného v petite a ani žalobca ju v podanej žalobe neoznačil. Tiež
žalovanýuviedol,žežalobcasadomáhaurčenieneplatnostiprávnehoúkonuavtejtosúvislostipoukázal

na ust. § 137 písm. c/ C.s.p. tvrdiac, že žaloba je procesne neprípustná. Tiež žalovaný tvrdil, že na
žalobou požadovanom určení nemá žalobkyňa naliehavý právny záujem. Už na tomto mieste súd k
uvedenej argumentácii žalovaného uvádza, že táto je zmätočná, nakoľko žalobkyňa sa domáhala proti
žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť jej žalovanú sumu, a nie určenia neplatnosti právneho úkonu,
nejedná sa teda o žalobu podľa ust. § 137 písm. c/ C.s.p. ,

- následne v označených podaniach žalovaný opakovane tvrdil, že predmetná zmluva o revolvingovom
úvere obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, a preto nie je možné považovať predmetný úver
za bezúročný a bez poplatkov,

- tiež tvrdil, že údaj o RPN je zmluve uvedený správne, predkladal o tom Interaktívnu kalkulačku na
výpočet RPMN.

5. Súd nepovažuje za nevyhnutné podrobne či doslovne popisovať celú argumentáciu žalovaného,
a to preto, že vnútroštátny súd musí ex offo v spotrebiteľských sporoch prihliadnuť na nekalú povahu

spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu spotrebiteľa, musí posúdiť tiež aj bez návrhu spotrebiteľa všetky
okolnosti uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, všetky jej náležitosti a podobne.6. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.03.2014 má súd za preukázané, že
žalobkyni mal žalovaný pola zmluvy o oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (č.l.8) poskytnúť
úver vo výške 1.260 Eur, v skutočnosti však žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 1.072,69 Eur, nakoľko na

sumu 1.260 Eur započítal žalovaný sumu 187,31 Eur titulom odplaty za poskytnutie služby spočívajúcej
v možnosti odkladu splátok úveru, a to v zmysle Dohody o poskytnutí služby podľa bodu 8.1. predmetnej
zmluvy o úvere.

7. Ďalej v konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa zaplatila žalovanému celkom sumu 2.209,60

Eur. Rozdiel teda činí žalovanú sumu.

8. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

9. V prejednávanej veci nebolo sporné, že strany uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom, úvere pričom išlo
o zmluvu formulárovú, individuálne nedojednanú.

10. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom v čase uzatvárania právneho vzťahu),

zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

11. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom v čase utvárania právneho
vzťahu), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka

musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom v čase uzatvárania

právneho vzťahu), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa); v zmluve
o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

13. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ z 21. apríla 2016 vo veci C -377/14, ktorý súvisí s konaním :
Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti Finway a.s. do celkovej výšky úveru v zmysle článku
3 písm. l) a článku 10 ods.2 Smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu
za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie
a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich

celkovénákladyspotrebiteľaspojenésúveromdocelkovejvýškyúverubudenutneviesťkpodhonoteniu
RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Keďže v danej veci žalovaný započítal na úver
predmetné odplaty za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru, a to v zmysle
Dohody o poskytnutí služby podľa bodu 8.1. predmetných zmlúv o úvere, údaj o RPMN je v zmluvách
uvedený nesprávne, automaticky je uvedená v zmluvách aj nesprávna výška poskytnutého úveru, čo

má tiež za následok, že údaj o RPMN je nesprávny. Údaj o RPMN je povinnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods.2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase
uzatvorenie predmetných úverových zmlúv. V zmysle ust. § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa tak
predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na tomto mieste je nutné uviesť,
že žalovaný sa bránil aj tým, že Dohoda o poskytnutí služieb nie je podmienkou ani predpokladom pre

vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v zmysle toho sa do RPMN odplata nezapočítava. Z úradnej
činnosti je sú súdu obsahovo známe spotrebiteľské zmluvy, ktoré žalovaný v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti uzatvára. Ide o desiatky až stovky obsahovo identických zmlúv, pričom ani v
jednom jedinom prípade sa súd nestretol s tým, že takáto dohoda by nebola súčasťou úverovej zmluvy.Bolo by tak až naivné uveriť tvrdeniu žalovaného, že Dohoda o poskytnutí služieb nie je podmienkou
ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to už aj s ohľadom na skutočnosť, že táto
dohoda je inkorporovaná priamo do úverovej zmluvy a podpisy oboch zmluvných strán sa nachádzajú

až pod predmetným článkom 8. , a to v každom jednotlivom prípade.

14. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila , že predmetná zmluva neobsahuje povinnú náležitosť, a to podľa § 9 ods.2
písm. k / zák.č. 1209/2010 Z.z., t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi

úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho poskytnutia a že súd nemôže posúdiť vec
vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ C -. 42/15 z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice
2008/48/ES z 23.04.2008, nakoľko pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu musí
vnútroštátny súd v prvom rade skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok. Nakoľko v sporoch
medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice vylúčený, môže vnútroštátny súd priznať smernicu účinok
nepriamy, ktorý však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona,

pretože by sa jednalo o výklad contra legem, v tomto súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskejrepubliky sp.zn.3Cdo/56/2018vydanédňa17.apríla2018,vktoromnajvyššísúdvyslovil,že
nemožno od dodávateľov žiadať, aby v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. uvádzali
presný rozpis splátok po častiach ( samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky).

15. V danej veci nebolo sporné, že žalobkyňa zaplatila žalovanému zo Zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 06.03.2014 celkom sumu 2.209,60 Eur. Žalobkyňa však bola povinná mu zaplatiť
žalovanému iba sumu 1.072,69 t.j. sumu, ktorú jej reálne žalovaný ako úver poskytol, nakoľko úver sa z
vyššie uvedených dôvodov považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná suma vo výške 1.139,91
Eur teda predstavuje rozdiel medzi sumou fakticky poskytnutou žalobkyni titulom úveru a sumou, ktorú

žalobkyňa žalovanému zaplatila.

16. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

18. Je nepochybné, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola medzi stranami uzavretá
svojím režimom podlieha ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a taktiež
podlieha ustanoveniam zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

19. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou a predpokladom jeho

vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia
vznikol. Žalobkyňa v konaní preukázala, že žalovanému poskytol podstatne vyššie plnenie ako
predstavovala reálna výška poskytnutého úveru bez toho, aby na to existoval právny dôvod, výška
plnenia bola zistená nesporne na sumu 1.136,91 Eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zaviazal
žalovaného na povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 1.136,91 Eur právnym titulom bezdôvodného

obohatenia, ktoré žalovaný získal na úkor žalobcu a je tak povinný tento majetkový prospech žalobcovi
vydať.

20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (s účinnosťou od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Žalobkyňa si v danom spore uplatnila nárok na úroky z omeškania od 10.11.20136 do zaplatenia.
Je potrebné v danom prípade aplikovať všeobecnú úpravu vyplývajúcu z Občianskeho zákonníka, vzmysle ktorého podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý,
ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po
tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Za kvalifikované požiadanie o plnenie treba považovať žalobu.

Zročnosť pohľadávky nastala deň po doručení tejto žaloby žalovanému, t.j. 21.03.2017 (č.l. 33), prvým
dňom omeškania je tak deň 22.03.2017. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká
bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškania. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď
sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda
existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je

existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Z povahy ustanovenia § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vyplýva, že kogentne je
stanovená iba horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Základná úroková
sadzba ECB k 22.03.2017 bola 5 %, a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi popri istine aj
úrok z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 27.9.2017 do zaplatenia.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255
ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd rozhodol o
nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalobkyne tak, že žalobkyni priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko neúspech mala žalobkyňa iba v

nepatrnej časti uplatneného úroku z omeškania. O výške tejto náhrady trov konania súd prvej inštancie
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.