Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. október 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817203416
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5817203416.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej
a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: P. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX G., právne zastúpený: JUDr. Pavel Novotný, advokát
so sídlom A. Sládkoviča 1801/4, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37 982 401, proti žalovanému: Z. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX G., právne zastúpený: JUDr. Peter Vevurka, advokát so sídlom

M. XXX/XX, XXX XX G., v konaní o zaplatenie 3.515,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5C/5/2017-65 zo dňa 21. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v predmetnom spore rozhodol nasledovne:
I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
nároku na náhradu týchto trov súd rozhodne samostatným uznesením.
III. Štátu sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval nasledovné skutkové a právne závery:
V súdenej veci sa žalobca domáhal úhrady nájomného (a aj nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty
a nároku na zaplatenie poistného) titulom uzavretej nájomnej zmluvy. Žalovaný namietal platnosť

uzavretej nájomnej zmluvy a popieral, že by zmluvu uzavretú so žalobcom v znení ako bola predložená
súdu uzatvoril so žalobcom, pri prevzatí vozidla mu nebola odovzdaná predmetná nájomná zmluva.
Odovzdanie zmluvy pri prevzatí vozidla a v znení predloženom súdu nepotvrdil ani žiaden v konaní
vypočutí svedok. Hoci M. B. - tvrdil, že sa museli spísať nejaké papiere, pretože žalobca by vozidlo bez
papierov nedal, jeho výpoveď ale nepotvrdzuje uzavretie a odovzdanie nájomnej zmluvy v predloženom
znení. Žalovaný teda poprel skutkové tvrdenie žalobcu a ich popretie potvrdzuje (podporuje) aj obsah

SMS správy (21.04.2015), z ktorej vyplýva, že žalobca adresátovi SMS oznamuje, že žalovaný nemá
žiadnu zmluvu. Napokon pochybenie o uzavretí predloženej nájomnej zmluvy nepriamo preukazuje
aj fakt, že súdu bola predložená len jej kópia, pričom prvé dve strany nájomnej zmluvy sú viditeľne
napísané inou mechanickou úpravou ako jej ostatná časť - tretia strana zmluvy. Zmluva sa tiež odvoláva
na prílohy, ktoré nie sú jej súčasťou (príloha č. 1 - viď čl. I. bod 1 a ďalej doklady preukazujúce poistenie).
Žalobca aj napriek tomu, že strana žalovaného poprela uzavretie nájomnej zmluvy v predloženom

znení, za účelom verifikácie a posúdenia jej platnosti, súdu originál zmluvy a jej prílohy nepredložil.
Jeho tvrdenie bolo popreté skutkovým tvrdením žalovaného a ním predloženými dôkazmi. Súd preto
vyhodnotil uzavretú nájomnú zmluvu za neplatnú s odkazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ, keďže
nebola uzavretá so žalovaným ako subjektom právneho vzťahu, žalovaný neprejavil vôľu uzavrieť
zmluvu s takýmto obsahom. Na uvedenom závere nič nemení ani okolnosť, že žalovaný potvrdil, že
podpis na tretej strane zmluvy je jeho podpisom a to práve z dôvodu technickej odlišnosti - rozdiel tretej

strany nájomnej zmluvy v inej mechanickej úprave ako jej ostatná časť (prvá a druhá strana nájomnejzmluvy). V tejto súvislosti je potom bez právneho významu, či na zmluve je uvedený režim Obchodného
zákonníka, pod ktorý by spadala uzavretá zmluva, keďže nie je platná.
Vyhodnotiac (absolútnu) neplatnosť nájomnej zmluvy súd musel konštatovať neplatnosť dojednania

o zmluvnej pokute. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne. Keďže nebolo preukázané, že by
žalovanýprejavilvôľuuzavrieťpredmetnúnájomnúzmluvu,nemoholuzatvoriťanidojednanieozmluvnej
pokute, ktoré je jej súčasťou. K platnosti dojednania o zmluvnej pokute opäť chýbala vôľa a jej prejav zo
strany žalovaného, čo sú základné náležitosti právneho úkonu (smerujúceho k vzniku nájomnej zmluvy
a dohody o zmluvnej pokute), absenciou ktorých sa stáva právny úkon neplatný (§ 37 OZ).

Odhliadnuc ale od uvedených skutkových zistení, teda ak by sa preukázala platnosť nájomnej zmluvy
(stanovujúca povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou), podľa názoru súdu by nárok žalobcu na
zaplatenie zmluvnej pokuty nebol dôvodný. Zmluvná pokuta vyžaduje dohodu účastníkov o určení
peňažnej sumy, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť alebo
svoju povinnosť vôbec nesplní. Dohoda musí mať obligatórne písomnú formu. Podstatou náležitosťou
dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty (alebo spôsobu jej určenia) a určenie, ktorú konkrétnu

povinnosť zabezpečuje, resp. na porušenie ktorej zmluvnej povinnosti je viazaná.
Zmluvná pokuta je obsahom článku IV, bodu 2 súdenej nájomnej zmluvy, kde je konštatované, že v
prípade, že nájomca hrubo poruší povinnosti nájomcu ustanovené touto zmluvou alebo zákonom, je
prenajímateľ oprávnený okamžite odstúpiť od tejto zmluvy, pričom zmluva zaniká písomným doručením
odstúpenia nájomcovi a nájomca je povinný ihneď vrátiť vozidlo prenajímateľovi (a) zaplatiť zmluvnú

pokutu vo výške 3 000 €. Zmluvná pokuta je teda viazaná na hrubé porušenie povinnosti nájomcu,
špecifikácia hrubého porušenia povinností zmluva neobsahuje, zmluva sa len odvoláva na povinnosti
nájomcu. Tie sú obsahom článku III a spočívajú v zákaze žalovaného ako nájomcu prenechať vozidlo
do užívania inej osobe, ďalej umožniť prenajímateľovi ku koncu každého mesiaca kontrolu stavu
tachometra, v povinnosti nájomcu bezodkladne informovať prenajímateľa o prípadnej škode, poistnej

udalosti do 3 dní po udalosti, starať sa o to, aby na dopravnom prostriedku nevznikla škoda, ktorú znáša
nájomca. Okrem toho medzi povinnosti nájomcu článok III, bodu 2 stanovuje povinnosť nájomcu dať
dopravný prostriedok poistiť, resp. platiť určené zákonné a havarijné poistenie popri nájomnom, keďže
predmet zmluvy je už poistený. Potrebné doklady preukazujúce poistenie mali tvoriť prílohu zmluvy.
Žalobca sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalovaný spôsobil na vozidle škodu.

Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že by žalovaný spôsobil škodu a v súvislosti s tým
porušil povinnosť informovať prenajímateľa o jej vzniku v lehote do 3 dní. Žalobca tvrdil, že vozidlo
odovzdané žalovaným bolo poškodené, v dôsledku čoho sa musela vykonať rozsiahla oprava. K žalobe
predložil čestné prehlásenie E. A., ktoré potvrdzuje to, že dňa 12.06.2015 sa vykonala oprava osobného
motorového vozidla BMW 1, ktorého vlastníkom bol žalobca s uvedením rozsahu (druhu) opravy;

výmena nápravy, snímačov platničiek, objímky výfuku a vyrovnanie výfukového potrubia /silenbloky
zadného tlmiča, výmena motorového oleja, vzduchového, olejového a kalinového filtra, výplach motora,
vykonanie geometrie a diagnostiku vozidla a opravu airbagov v celkovej hodnote 1.366,- eur. A rozsah
tejto opravy potvrdil vystaviteľ čestného prehlásenia aj vo svedeckej výpovedi tvrdiac, že vozidlo bolo
zle opravené. Zároveň potvrdil, že vozidlo opravoval na pokyn žalobcu - majiteľa vozidla, ktorý prišiel za

ním, či by neopravil vozidlo, pretože dlho stálo a potrebuje opravu, teda nie z dôvodu, že by ho poškodila
iná osoba (nájomca). Svedok M. B. (vypočutí na návrh žalobcu) pri prevzatí vozidla od žalovaného
nespisoval žiaden záznam o stave vozidla, ktorý by potvrdil rozsah jeho poškodenia žalovaným. Potvrdil
len to, že videl na vozidle prasknutý airbeg (vystrelený) a to, že vo vozidle nebol benzín. Tento svedok
ďalej vypovedal, že na druhý deň ráno, keď išli s vozidlom na hlavnú cestu, vozidlo začalo plávať,

čo pripisovali poškodeným gumám (táto vada súvisí s vadou, o ktorej sa zmieňoval svedok B. A. -
na prednej náprave neboli gumy rovnaké). Z jeho výpovedí nevyplýva rozsah poškodenia tvrdeného
žalobcom a v rozsahu čestného prehlásenia, ktorého vystaviteľ ako svedok prehlásil, že oprava sa
vykonala v dôsledku toho, že vozidlo stálo (nie v dôsledku jeho poškodenia inou osobou). Aj z obsahu
SMS komunikácie žalobcu (čl.23) so svedkom Z. Z. vyplýva, že vozidlo (auto) má byť v poriadku, pretože

žalovaný mal na ňom jazdiť minimálne. Žalovaný tvrdil, že vozidlo odovzdal svedkovi M. B., vozidlo
bol preskúšať s ním tak, že ho zaviezol ku penziónu C., kde býval a povedal, že vozidlo je v lepšom
stave ako dostal, čo v podstate zodpovedá výpovedi tohto svedka. Žalovaný potvrdil len dve závady a
to pokazený motorček na ľavých predných dverách a poškodenú krytku BMW na volante (vystrelený
airbeg),čozodpovedávýpovedisvedkaB.(vozidloprezrellenoptickyavidelprasknutýaerbeg,nevšimol

si poškodenie dverí). Nepoškodenie vozidla pri jeho odovzdaní napokon potvrdil aj svedok Z. Z., ktorý
ohľadom poškodenia uviedol v zhode s ostatnými, že vozidlo nemalo platnú STK a malo poškodenú
krytku airbegu, ktorý bol poškodený už pri odovzdaní žalovanému a poškodenie krytky airbegu (a aj
ďalšie závady) potvrdil svedok B. A. pri odovzdaní vozidla BMW 1 žalovanému. Tvrdenie žalovaného otom, že nemohol v zime jazdiť, pretože nemal zimné gumy svojou podstatou zodpovedá obsahu SMS
komunikácii o tom, že na vozidle sa moc nejazdilo, v dôsledku čoho nemalo byť vozidlo poškodené.
Záverom možno preto zhrnúť, že ani výpovede svedkov a ani čestné prehlásenie jeho vystaviteľa

(vypočutého aj ako svedka) nepotvrdzuje skutočnosť, že škodu, ktorej následkom bola konštatovaná
oprava vykonaná 2 mesiace po odovzdaní vozidla, spôsobil práve žalovaný. Keďže nebolo preukázané
porušenie povinnosti žalovaného nemohla mu vzniknúť povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá túto
povinnosť zabezpečovala (samozrejme za predpokladu, ak by dojednanie o nej bolo platné). Súd musel
pretožalobuzamietnuť.Vtejtosúvislostisasúdujavípravdepodobným,ževpriebehutrvanianájomného

vzťahu došlo k nájmu (viacerých vozidiel radu BMW), čo zodpovedá výsledku vykonaného dokazovania
a aj tvrdeniu žalovaného o tom, že v nájme mal iné vozidlo a nie BMW 1, na čo nadväzuje chronológia
deja - prvotný nájom vozidla BMW 3 začiatkom roka 2014 (výpoveď žalovaného a svedka Z. Z. a
dátum uzavretej neplatnej zmluvy), nájom tohto vozidla žalovaným a jeho návrat z Rakúska a následne
odovzdanie vozidla BMW 3 žalobcovi (na jeho žiadosť z dôvodu vykonania už neplatnej STK) a následne
prevzatie vozidla BMW 1 a vykonanie jeho opravy v 10/2014 v rozsahu podľa výpovede svedka B. A.

a jeho čestného prehlásenia a v rozsahu podľa dokladu - objednávky OBJ 1401170 z 26.10.2014. Po
uplynutí 2 mesiacov od odovzdania vozidla žalovaným žalobcovi vykonanie opravy v rozsahu tvrdenej
svedkom E. A. a jeho čestným prehlásením.
Vo vzťahu k zmluvnej pokute sa súdu javí dodať, že sa nestotožnil s argumentáciou strany žalovaného
o tom, že v zmluve dohodnutá zmluvná pokuta je viazaná na odstúpenie od zmluvy. Je síce pravdou,

že je súčasťou ustanovenia pojednávajúceho o možnosti odstúpenia od zmluvy, ktoré by bolo možné
len v prípade hrubého porušenia povinnosti nájomcu za súčasného zaplatenia zmluvnej pokuty.
Zmluvná pokuta (za predpokladu, že by dojednanie o nej bolo platné), je viazaná na hrubé porušenie
povinnosti nájomcu a nie na odstúpenie od zmluvy. Zákon pritom nevylučuje ako sankciu za porušenie
povinnostidlžníka(nájomcu)možnosťveriteľa(prenajímateľa)odstúpiťodzmluvyaaktobolodojednané

požadovať aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie nájomného, ale titulom ústne uzavretej nájomnej zmluvy s
odkazom na ustanovenie § 663 a nasl. OZ súd zistil, že jeho nárok nie je dôvodný. Nebolo sporným, že
žalovaný ako nájomca užíval od žalovaného motorové vozidlo, za toto vozidlo platil dohodnuté nájomné
165 € (nespochybňovaná skutočnosť) a keďže súd konštatoval neplatnosť písomne uzavretej nájomnej

zmluvy z 01.03.2014, dialo sa tak na základe jej ústnej formy podľa § 663 a nasl. OZ. Tento zákon pre
platnosť nájomnej zmluvy (hnuteľnej veci) nevyžaduje písomnú formu. Postačí označenie prenajímateľa
a nájomcu, ktorými boli žalobca a žalovaný, predmet nájmu (motorového vozidlo žalobcu) a odplatu
za nájom (nájomné) dohodnuté vo výške 165 €, čo nebolo medzi stranami sporné. Žalovaný vozidlo
žalobcovi vrátil 27.04.2015 (nepopretá skutočnosť), pričom vrátenie vozidla potvrdil aj svedok M. B.

tvrdiac, že žalobca ho poveril prevzatím vozidla asi tak, že mu večer volal, že príde žalovaný a dovezie
auto, a že ho má prevziať. Nespisoval sa žiadny záznam o prevzatí vozidla. Obdobie prevzatia vozidla
preukazuje aj výpoveď svedka Z. Z. (vrátenie vozidla po návrate žalovaného z Rakúska asi týždeň po
tom, čo mu písal žalobca), čo spadá do obdobia, ktorého počiatok vyplýval z obsahu SMS komunikácie
z 21.04.2015.

Podľa dokladov - vkladov v hotovosti predložených žalobcom o úhrade nájomného zo strany žalovaného
(čl. 9) mal súd preukázané, že žalovaný uhradil nájomné naposledy za mesiac 04/2015, t.j. za obdobie
trvania nájmu skončeného dohodou - vrátením vozidla na žiadosť žalobcu a jeho prevzatie žalobcom
prostredníctvom M. B.. Zo žiadneho dôkazu v nadväznosti na uzavretú ústnu zmluvu nevyplýva, že by
žalovaný užíval vozidlo aj po uvedenom čase, teda po dátume 27.04.2015. Žalobcovi mohol vzniknúť

nárok na nájomné len do obdobia 04/2015, ktoré žalovaný preukázateľne uhradil - vklad v hotovosti na
účet v E. K. (čl.9). V tejto súvislosti vo vzťahu k odstúpenie od zmluvy súd len krátko dodáva, že ak
nebolo preukázané hrubé porušenie povinnosti zo strany žalovaného, nemohol vzniknúť ani dôvod na
odstúpenie do zmluvy, naviac žalovaný ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, vozidlo po dátume
jeho odovzdania neužíval. Vozidlo bolo odovzdané na žiadosť žalobcu, z čoho možno dovodiť skončenie

ústne dohodnutého nájmu dohodou a nie odstúpením od (neplatnej) písomnej zmluvy.
Pokiaľ ide o dohodu o úhrade poistného (havarijné a zákonné), mal súd preukázané, že jeho platenie
sa uskutočňovalo na základe odovzdaných poštových peňažných poukazov, ktoré napokon predložil aj
žalobca k žalobe a to po tom, čo ich žalobca odovzdal žalovanému (prostredníctvom jeho brata Z. Z.
alebo jeho matky) a že sa tak mohlo diať, svedčia vklady matky žalovaného vykonané za účelom úhrady

nájmu. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný nezaplatil poistné za obdobie, za ktoré si uplatňuje tento
nárok aj napriek tomu, že poštové peňažné poukazy žalovanému odovzdal. Žalovaný poprel, že by mu
žalobca odovzdal poštové peňažné poukazy za obdobie, za ktoré si uplatňuje poistné. Splnenie tejto
povinnosti si vyžadovalo splnenie povinnosti žalobcu - odovzdať poštový peňažný poukaz (za ďalšieobdobie nájomného vzťahu) žalovanému, čo v konaní preukázané nebolo. Žalovaný nespochybniteľne
poistné, za ktoré mu boli poštové peňažné poukazy odovzdané, uhradil (poštový peňažný poukaz - čl.
7 a 8 predložený k žalobe). Žalobca teda nepreukázal, že ako vlastník poisteného vozidla svoj záväzok

voči žalovanému - odovzdať poštový peňažný poukaz žalovanému - splnil. Len pre úplnosť sa súdu
javí dodať, že ak by aj uvedenú skutočnosť žalobca preukázal, vznikol by mu nárok na pomernú časť
poistného (PZP + havarijné poistné) a to za obdobie od jeho poslednej úhrady do skončenia nájmu
dohodou (odovzdaním vozidla) - do 27.04.2015 a nie v ním uplatňovanej výške.
Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, túto súd vyhodnotil za nedôvodnú. Platenie

poistné patrí medzi povinnosti, pre ktoré platí všeobecná 3 ročná premlčacia lehota. Žalobca si uplatnil
poistné za obdobie najskôr od 16.03.2015 a teda 3 ročná lehota na zaplatenie tohto lehotného poistného
by uplynula 16.03.2018. Žalobca podal žalobu 09.06.2017, t.j. v zákonom stanovenej premlčacej lehote
a včas. V tejto súvislosti súd uvádza, že zaplatenie poistného nemožno považovať za nárok vzniknutý
z titulu bezdôvodného obohatenia, na ktorý by sa vzťahovala 2 ročná (subjektívna) premlčacia lehota
ako to nesprávne argumentovala strana žalovaného a ani medzi nárok na plnenie z poistenia, kde platí

1 ročná premlčacia lehota, ktorá ale plynie za rok po poistnej udalosti.
Zhrnúc vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže mal vo veci plný úspech.
Štátu proti žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods.

1 CSP v spojení s § 259 CSP. Štátu vznikli trovy súvislosti s úhradou účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov (svedočné) spojených s výsluchom svedka - Z. Z. dňa
22.05.2018 vo výške 86,37 eur. Tieto trovy neboli kryté zálohou a boli uhradené štátom (z rozpočtových
prostriedkov súdu).

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca prostredníctvo
svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní

pred odvolacím súdom, alebo aby v súlade s ust. § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,
že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi plnú náhradu trov konania na súde prvej inštancie
a na odvolacom súde.
Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že právny záver súdu prvej inštancie je zjavne nesprávny a
nekorešponduje s vykonaným dokazovaním. Žalovaný nielenže písomne potvrdil skutočnosť, že zmluva

bola vypracovaná v 2 rovnopisoch, z ktorých jeden bol určený pre neho, ale navyše jednoznačne
uviedol, že to bol práve on, kto inicioval vypracovanie zmluvy, nakoľko potreboval „nejaký papier, že má
vozidlo požičané“. Za týchto okolností je vylúčené, aby mu takýto „papier“ (zmluva) v jednom vyhotovení
neostala, a preto je zrejmé, že žalovaný skutočne uvedenú zmluvu mal a pokiaľ ňou nedisponoval
pred začatím konania, poprípade v jeho priebehu, nebolo to vinou žalobcu. Závery okresného súdu tak

nielenže odporujú logike veci a sú v priamom rozpore s vykonanými dôkazmi, ale navyše popierajú aj
samotné zásady civilného sporového konania, nakoľko ak žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu,
ktoré boli potvrdené vykonaným dôkazom (predložená zmluva) bol ohľadom svojej procesnej obrany
nositeľom dôkazného bremena a bol teda povinný tvrdiť a preukázať také skutočnosti, ktorými by vyvrátil
tvrdenia a dôkazy žalobcu o tom, že žalovaný mal k dispozícii jeden rovnopis zmluvy a že zmluva

predložená súdu bola tou zmluvou, ktorá bola aj účastníkmi konania podpísaná. Žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil žiaden vierohodný dôkaz a dokonca ani netvrdil relevantné
skutočnosti, keďže jeho obrana bola jednak neurčitá a súčasne aj vnútorne rozporná, keď na jednej
strane uvádzal, že vlastne nevedel, čo podpisuje a na strane druhej uvádzal, že zmluva bola predložená
súdu v inom znení než v akom bola podpísaná. Ak totiž nevedel, čo podpisuje, potom nemohol tvrdiť,

že to čo podpísal je iné ako to, čo súdu predložil žalobca.
Vo vzťahu k dokladu uvedenému v rozsudku, k SMS správe z 21.04.2015 uviedol, že sa jednak nejedná
o žiadnu SMS správu, ale iba o neverifikovaný text, ktorý obsahuje iba meno brata žalovaného, niekoľko
viet, dátum a čas a nie je tak z neho zrejmá žiadna súvislosť so žalobcom. Na tento doklad, ktorý
tvoril prílohu vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 11.07.2017 reagoval už vo svojej replike zo dňa

18.08.2017, kde ho namietal, nakoľko z neho nebolo zrejmé ani to, kto je jeho autorom a ani to, že
by z neho malo vyplývať, že žalobca žalovanému zmluvu neodovzdal. Nevieryhodnosť tohto dokladu
preukazuje aj fakt, že hoci sa malo jednať o text SMS správy (pôvodne žalovaným označené ako e-mail)
z 21.04.2015, táto nebola predložená v tej iste forme ako zvyšné, odfotené SMS správy z rovnakéhodňa, z ktorých je mimochodom zrejmé aj vyjadrenie žalobcu, že „inak dám to fakt právnikovi, veď porušil
zmluvu, nech si prečíta“. To znamená, že aj z tohto dôkazu predloženého samotným žalovaným vyplýva,
že žalovaný skutočne musel disponovať predmetnou zmluvou. Zo strany žalovaného sa tak jednalo o

nepravdivé a účelové tvrdenia, ktoré neboli podporené žiadnym dôkazom.
Okresný súd odôvodňoval svoje rozhodnutie tým, že bola súdu predložená kópia zmluvy, že prvé dve
strany sú viditeľne napísané inou mechanickou úpravou ako jej ostatná časť - tretia strana zmluvy a
že k zmluve neboli predložené jej prílohy. Súd však vo svojom rozsudku vôbec nevysvetlil, v čom by
mala oná odlišnosť (iná mechanická úprava) spočívať. Pokiaľ by súd takýto záver týkajúci sa rozdielnosti

prezentoval už v rámci konania na prvej inštancii (v súlade so zásadou predvídateľnosti súdneho
rozhodnutia) žalobca by uvedenú zmluvu v origináli predložil, a to tým skôr v situácii, kedy okresný súd
na danej rozdielnosti vystaval svoje rozhodnutie. Predložil kópiu zmluvy s vedomím, že pre spôsobilosť
listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny alebo jej odpis, alebo
fotokópiu.Ajfotokópialistinyjespôsobilábyťvykonanáakodôkazzákonompredpokladanýmspôsobom.
Sám žalovaný svoj podpis na zmluve nespochybnil, a preto nebolo potrebné navrhovať znalecký

posudok z odboru písmnoznalectva. Pokiaľ išlo o prílohy zmluvy, ktoré neboli priložené k žalobe, jednalo
sa o kópiu technického preukazu, ktorá bola žalovanému odovzdaná, čo ostatne žalovaný v rámci svojho
výsluchu aj potvrdil a súčasne aj zelenú kartu preukazujúcu existenciu zákonného poistenia, ktorá mu
bola tak isto odovzdaná.
Neobstojí záver okresného súdu ,že zmluva je absolútne neplatná, a to s odkazom na § 37 ods. 1 OZ,

resp. so záverom, že žalovaný neprejavil vôľu uzavrieť zmluvu s takýmto obsahom. Zdôrazňoval, že
predložená zmluva nie je jednostranne formulovaná, je vyvážená pre obidve strany, čomu zodpovedá
na jednej strane výška nájomného, ktoré bolo započítavané do kúpnej ceny a na strane druhej
výška zmluvnej pokuty, ktorá bola primeraná hodnote vozidla a hodnote a významu zabezpečovanej
povinnosti. Žalobca žalovaného nenútil, aby zmluvu uzatváral a bolo to teda jeho slobodné rozhodnutie,

keďže nájom s následnou kúpou vozidla bol pre neho výhodný. Žalovaný svoje nejednoznačné a
účelové tvrdenia nielenže nepreukázal, ale navyše ani teoreticky by jeho tvrdenia o neodovzdaní zmluvy
neznamenali, že zmluva je neplatná.
Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že ak by sa aj preukázala platnosť zmluvy nebol by
dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty stanovený

v čl. IV. bod 2 zmluvy bol viazaný na hrubé porušenie povinnosti nájomcu stanovených zmluvou alebo
zákonom. Žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzoval od toho, že žalovaný porušil svoju
povinnosť starať sa o vozidlo tak, aby na ňom nevznikla škoda, pričom túto škodu žalobcovi v lehote do
3 dní od jej vzniku neoznámil a súčasne, že neplatil ani dohodnuté nájomné ani stanovené poistné. Vo
vzťahu k prvému dôvodu, pre ktorý žalobca požadoval zaplatenie zmluvnej pokuty súd prvej inštancie

uviedol, že nebolo preukázané, že by žalovaný škodu spôsobil. Takýto záver je však v priamom rozpore
s vykonaným dokazovaním. V tejto súvislosti poukázal na čestné prehlásenie E. A. a výsluch uvedenej
osoby.
Za daných okolností neobstojí záver súdu, že dôvodom opravy bolo to, že vozidlo dlho stálo,
pretože svedok jednoznačne potvrdil, že vozidlo bolo poškodené, konkrétne, že náprava bola natoľko

poškodená, že bola nutná jej výmena, pričom k uvedenému poškodeniu dochádza v situácii, ak je vozidlo
nabúrané alebo nabehne na jamu prípadne na obrubník. To znamená, že takéto poškodenie nevzniká
v dôsledku dlhšieho státia vozidla, ale naopak v dôsledku jeho nesprávneho užívania. Rovnako ani
airbagy, silenbloky zadného tlmiča, poprípade zdeformovaný výfuk sa nepoškodia v dôsledku dlhšieho
státia. Nie je preto pravdou, že oprava vozidla sa vykonala v dôsledku toho, že vozidlo stálo. Navyše z

vyjadrenia svedka jednoznačne vyplynulo, že žalovaný sa o vozidlo nestaral tak, aby na ňom nevznikla
škoda, keďže nevymieňal olej a filter. Svedok B. potvrdil vystrelený airbag a tak isto aj to, že vozidlo
začalo plávať, čo pripisoval poškodeným gumám. To znamená, že tento svedok potvrdil minimálne
dve poškodenia vozidla, pričom tento svedok uviedol, že vozidlo sa odviezlo do opravovne E. A.,
ktorý komunikoval so žalobcom o tom, čo je potreba opraviť a vymeniť. Pokiaľ súd prvej inštancie

poukazoval na výpoveď svedka Z. Z. (brat žalovaného), ktorý mal potvrdiť to, že vozidlo nebolo pri jeho
odovzdávaní dňa 27.04.2015 poškodené, tak súd zjavne ignoroval jeho vyjadrenie na pojednávaní dňa
22.05.2018, keď tento svedok uviedol, že: „Ja som nebol pri odovzdaní vozidla žalobcovi, nachádzal
som sa v Rakúsku“. Konštatovanie súdu je tak v nesúlade s vykonaným dôkazom. Ak potom okresný
súd považoval za dôkaz nepoškodenia vozidla obsah SMS komunikácie žalobcu so svedkom Z. Z., z

ktorej vyplýva, že vozidlo má byť v poriadku, pretože žalovaný mal na ňom jazdiť minimálne, jedná sa
zo strany súdu o čistú špekuláciu, ktorá nemu ani logické opodstatnenie.
Záver súdu prvej inštancie, že ani výpovede svedkov ani čestné prehlásenie svedka A. nepotvrdzujú
skutočnosť, že škodu spôsobil žalovaný, je tak skutočne v extrémnom rozpore s vykonanými dôkazmi. Vskutočnosti bolo totiž vykonanými dôkazmi jednoznačne preukázané, že žalovaný hrubo porušil jednu zo
svojich základných povinností vyplývajúcich mu zo zmluvy, nakoľko vozidlo vrátil poškodené a o tomto
poškodení ani žalobcu v lehote 3 dní od jeho vzniku písomne neinformoval. Za daných okolností tak

žalobca dôvodne požadoval zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá je paušalizovanou náhradou škody, čo je
v danej veci zvýraznené i tým, že po žalovanom nepožaduje zaplatenie opravy vozidla vo výške 1.366,-
eur.
Pokiaľ ide o nájomné, žalobca uviedol, že nie je pravdou, že by nájomné bolo 165,- eur, pretože nájomné
bolo vo výške 166,66 eur, čo ostatne aj sám žalovaný výslovne potvrdil. Opätovne tak zo strany súdu

prvej inštancie došlo k extrémnemu nesúladu medzi vykonanými dôkazmi na jednej strane a jeho
závermi na strane druhej, keď zo sumy 165,- eur urobil nespornú skutočnosť, hoci po správnosti sa
jednalo o sumu 166,66 eur, čo nebolo medzi stranami sporné. Pokiaľ teda žalovaný predložil dôkazy
o úhrade nájomného za mesiac marec a apríl 2015, už len z týchto dôkazov je zrejmé, že dohodnuté
nájomné neuhradil riadne, nakoľko ho uhradil len čiastočne a nie je teda pravdou, že by žalovaný
preukázateľne uhradil celé nájomné za mesiac apríl 2015 ako uvádzal súd prvej inštancie vo svojom

rozsudku. Žalovaný dlhuje žalobcovi aj celé nájomné za mesiac máj a jún 2015, nakoľko k ukončeniu
zmluvy došlo až doručením odstúpenia od nej, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 03.07.2015. V
súvislosti s daným odstúpením žalobca uvádza, že toto bolo dôvodné, nakoľko žalovaný viacnásobne
porušil svoje základné povinnosti zo zmluvy, čo bolo jednoznačne preukázané, a preto nie je správny
záver okresného súdu, že nebolo preukázané hrubé porušenie povinnosti zo strany žalovaného. Keďže

zmluva bola písomná, pričom v jej čl. 4 bod 1 bol stanovený nájom na dobu určitú (od 01.03.2014
do 28.02.2018) a súčasne v čl. 8 bod 2 bolo výslovne uvedené, že všetky zmeny, dodatky a prílohy
k tejto zmluve sú platné výlučne v písomnej forme a v znení odsúhlasenom a potvrdenom oboma
zmluvnými stranami, museli by sa jej ukončení dohodou písomne zhodnúť obaja účastníci konania,
k čomu preukázateľne nedošlo. Vrátenie vozidla tak nemalo žiaden vplyv na trvanie zmluvy a nie

je preto správny ani tento právny záver okresného súdu, že došlo k skončeniu ústne dohodnutého
nájmu dohodou. Žalovaný vozidlo neodovzdal priamo žalobcovi, musel sa žalobca najskôr oboznámiť
so stavom odovzdávaného vozidla a nechať posúdiť, či toto nie je poškodený, keďže tzv. plávalo a malo
vystrelený airbag. Preto aj vozidlo odviezol priamo do servisu pána A., kde bolo po celý čas odstavené
a nikto ho nevyužíval. Pokiaľ by bolo vozidlo v poriadku nebol by nútený dávať ho do servisu a bol by

ochotný so žalovaným uzavrieť písomnú dohodu o ukončení zmluvy bez uplatnenia zmluvnej pokuty.
Ani vo vzťahu k úhrade poistného nerozhodol súd správne, nakoľko povinnosť platiť poistné vyplývala
priamo zo zmluvy (čl. III. bod 2 zmluvy), pričom táto nebola podmienená žiadnou súčinnosťou žalobcu.
Žalovaný sa zaviazal platiť poistné bez tejto súčinnosti, pričom táto nebola ani potrebná nakoľko
číslo účtu, výška poistného ani VS sa nemenili, a preto žalovaný mohol uhrádzať tak ako to činil v

predchádzajúcom období. V danom prípade, rovnako ako vo vzťahu k nájomnému, bol žalovaný povinný
platiť poistné až do skončenia nájomného vzťahu do 03.07.2015, čo preukázateľne neurobil, a preto na
poistnom dlhuje 182,07 eur.
Súd prvej inštancie jednak vec nesprávne právne posúdil a súčasne dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozpor medzi vykonanými dôkazmi a danými

skutkovými zisteniami je tak extrémny, že vykazuje znaky ľubovôle, ktorá je v priamom rozpore s právom
na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

3. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok

okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. Vo svojom vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za vecne správny, vychádzajúci z úplného zistenia skutkového stavu a jeho rozhodnutie
vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Žalobca vo svojom odvolaní sa odvoláva na tie isté
argumenty, ktoré uvádzal už v prvostupňovom konaní, s ktorými sa súd prvej inštancie vykonaným

dokazovaním vyčerpávajúco vysporiadal a na základe takto vykonaných dôkazov správne zistil skutkový
stav a svoje rozhodnutie oprel o správne právne posúdenie veci, keď mal za preukázané, že vo
vzťahu k žalobcom uplatňovaným nárokom, zmluvnej pokuty, náhrady poistného a úhrady nájomného,
žalobca pre svoje tvrdenie neuniesol dôkazné bremeno. Správne na základe vykonaných dôkazov
vyhodnotil žalobcom predloženú nájomnú zmluvu ako neplatnú a vo vzťahu k tomuto záveru súdu

potom aj dojednanie o zmluvnej pokute nemôže byť platné. Okrem uvedeného žalovaný poukazuje,
že žalobca nepreukázal žiadne porušenie jeho povinnosti, ktoré by mohlo mať za následok vznik
zmluvnej pokuty. Taktiež vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný mal na vozidle spôsobiť škodu, ktorú
preukazoval žalobca čestným prehlásením svedka A., ktorý vozidlo opravoval bezmála po pol roku odjeho odovzdania žalobcovi, nebolo preukázané, že oprava, ktorá na vozidle bola vykonaná je zavinená
žalovaným a je v priamej a príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by žalovanému odovzdal doklady potrebné k riadnemu a včasnému plateniu poistného,

naopak žalovaný v konaní preukázal, že poistné platil na základe žalobcom rôznym preukázateľným
spôsobom odovzdaným poštovým poukážkam a všetky, ktoré mu boli odovzdané riadne za dobu
užívania vozidla zaplatil.

4. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu podal písomné

vyjadrenie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení uviedol, že
žalovaný svoje vyjadrenie k odvolaniu formuloval veľmi obecne bez toho, že by vecne reagoval na
odvolacie námietky žalobcu. Nereagoval na výhrady žalobcu k právnemu záveru súdu prvej inštancie,
že je predmetná nájomná zmluva neplatná, nereagoval ani na výhradu, že to bol práve žalovaný,
kto bol ohľadom svojej procesnej obrany nositeľom dôkazného bremena, súčasne sa nevenoval ani
ďalším výhradám, ktoré boli reakciou na rozsudok. Nie je pravdou, že by žalobca v odvolaní uvádzal

tie isté argumenty ako v prvoinštančnom konaní, keďže žalobca v rámci svojho odvolania reagoval na
konkrétne závery okresného súdu, ktorými odôvodňoval svoj rozsudok. Vo vzťahu k platnosti/neplatnosti
nájomnej zmluvy potom žalobca odkazuje na svoju argumentáciu v bodoch 3. - 7. svojho odvolania, kde
podrobne vysvetlil nesprávnosť predmetného právneho záveru okresného súdu. Pokiaľ ide o porušenie
právnej povinnosti zakladajúcej nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, poukazuje na body 9. - 13. svojho

odvolania, kde uvádzal jednotlivé porušenia nájomnej zmluvy, ktoré odôvodňovali nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty. Nie je pravdou, že by sa vozidlo opravovalo až po takmer pol roku od jeho odovzdania,
nakoľko vozidlo bolo odovzdané do servisu 27.04.2015 a opravené 12.06.2015, čiže po cca 1,5 mesiaci,
pričom to bolo iba z toho dôvodu, že sa čakalo na náhradné diely. Tak isto neobstojí ani vyjadrenie
žalovaného, že nebolo preukázané, že predmetná oprava bola zavinená ním, nakoľko vozidlo sa

odviezlo priamo do servisu pána A., kde aj celý čas ostalo, takže je vylúčené, že by škodu na vozidle
spôsobil niekto iný ako žalovaný. Vo vzťahu k plateniu poistného zdôrazňuje, že povinnosť k jeho úhrade
vyplývala priamo z nájomnej zmluvy a nebola podmienená žiadnou jeho súčinnosťou. Navyše, keď
žalovaný disponoval všetkými údajmi potrebnými na úhradu zákonného a havarijného poistenia.

5. K vyjadreniu žalobcu podal písomné vyjadrenie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Vo svojom vyjadrení uviedol, že zotrváva na svojom podaní - vyjadrení k odvolaniu žalobcu, v zmysle
ktorého sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako aj na jeho odôvodnení,
kde súd presvedčivo zdôvodnil, ako dospel k svojim záverom, keď žalobu zamietol, najmä so závermi
súdu prvej inštancie, týkajúce sa neplatnosti nájomnej zmluvy a neexistencie nároku na zaplatenie

zmluvnej pokuty. Je nesporné, že žaloba pre svoje tvrdenie ohľadne škody na vozidle a že táto bola
spôsobená práve žalovaným neuniesol dôkazné bremeno. Je nesporné, že ani výpoveď svedka A.
nepodporuje verziu žalobcu. Svedok A. vo svojej výpovedi jednak nepotvrdil dátum, kedy prevzal
vozidlo na opravu, jednak uviedol: „ Ja so opravoval vozidlo na pokyn žalobcu - majiteľa, ktorý prišiel
za mnou, či by som neopravil vozidlo, pretože dlho stálo a potrebuje opravu.“ Už z tejto výpovede

je nesporné, že nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že vozidlo sa odviezlo priamo do servisu. Ďalej
poukázal na výpoveď svedka B., ktorý uviedol vo svojej výpovedi, že potom ako vozidlo prevzal u
žalovaného, na druhý deň natankovali, vozidlo sa odstavilo. Žalobca však nepreukázal, čo sa stalo s
vozidlom od jeho odovzdania do jeho opravy, máme za to, že to bolo povinnosťou žalobcu pri prevzatí
vozidla riadne zdokumentovať jeho stav a to za účasti žalovaného. Je evidentné, že žalobca nevenoval

žiadnu pozornosť prevzatiu vozidla a toto ponechal na kamaráta. Z výpovede svedka A. je nesporné,
v akom stave bolo vozidlo pri jeho prevzatí žalovaným od žalobcu. Súd prvej inštancie správne zistil
z vykonaných dôkazov skutkový stav a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia
veci, pričom poukázal na odôvodnenie rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie vyporiadal so všetkými
rozhodujúcimi okolnosťami veci a nárokmi žalobcu a rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje žalovaný

za vecne správne.

6. V ďalšom vyjadrení žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že nesúhlasí so
záverom žalovaného, že žalobca nepreukázal, čo sa dialo s vozidlom od jeho odovzdania do jeho
opravy.VdanejsúvislostipritomžalobcapoukazujenavýpovedesvedkovA.,B.,ktoréžalovanývýslovne

uvádzal vo svojom vyjadrení. Z výpovede svedka B. totiž jednoznačne vyplynulo, že vozidlo potom ako
ho prevzal od žalovaného, tak hneď na druhý deň so žalobcom odviezli do servisu. Žalovaný účelovo
pracuje s výpoveďou svedka B., keď cituje iba časť jeho vyjadrenia bez toho, že by uviedol všetky
podstatné skutočnosti, ktoré na pojednávaní tento svedok uvádzal. Žalovaný poukazoval na výpoveďsvedka A. a konkrétne na jeho vyjadrenie, že vozidlo dlho stálo, opätovne ide o účelovú manipuláciu s
textom, nakoľko išlo o obdobie, kedy mal vozidlo v užívaní iba žalovaný, pričom práve v dôsledku jeho
poškodenia toto vozidlo neužíval. Žalobca preto opakovane zdôrazňuje, že on vozidlo po jeho odovzdaní

dňa 27.04.2015 nemal v držaní, nakoľko ho hneď s pánom B. zaviezli do servisu pána A., kde ostalo
až do okamihu, do 12.06.2015, kedy mu bolo po oprave vydané. Pokiaľ sa potom žalovaný bráni tým,
že žalobca nevenoval žiadnu pozornosť prevzatiu vozidla a toto ponechal na kamaráta, uvádza, že to
bol práve žalovaný, ktorý mu neposkytol súčinnosť. Vo vzťahu k stavu vozidla v čase jeho odovzdania
však žalobca zdôrazňuje, že tento stav vozidla bol jednoznačne preukázaný ako výpoveďou svedka A.,

ktorý ako odborník podrobne opísal všetky závady na vozidle tak aj výpoveďou svedka B., ktorý ako
laik popísal ako sa vozidlo správalo, pričom táto vada plne korešpondovala s poškodením, ktoré uviedol
svedok A.. Pokiaľ ide o výpoveď svedka A. žalobca odkázal na bod 10. svojho odvolania.

7. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal

napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu zrušil v súlade
s ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v súlade s ust.
§ 391 ods. 1 CSP.

8. V zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. V zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmiera, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

10. Z odvolania žalobcu vyplýva, že namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj v

zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Ďalší uplatnený odvolací dôvod v zmysle
ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby pri zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t.j.
že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne
v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia

a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle
nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné
skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také
skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v
hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo

inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti eventuálne vierohodnosti.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody sú naplnené.

12. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho,

čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu nezistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, nevykonal dokazovanie v
dostatočnom rozsahu, dôkazy nevyhodnotil v súlade s ust., § 191 a nasl. CSP a tak dospel k skutkovým
záverom, na základe ktorých nebolo možné ešte ustáliť právny záver, ku ktorému dospel súd prvej
inštancie, a ktorý prezentoval v napadnutom rozhodnutí.

13. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd uznal argumentácie odvolateľa, na ktorých
založil svoje odvolacie dôvody, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku uznesenia.14. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vykonať dokazovanie, dôkazy vyhodnotiť v súlade
s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku, vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie
odôvodniť v súlade so zákonnými požiadavkami kladenými na odôvodnenie rozhodnutia príslušnými

ustanoveniami Civilného sporového poriadku.

15. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP
rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)