Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. október 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/114/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216212626
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2216212626.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: R Collectors s.
r. o., IČO 50 094 297, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, zastúpený splnomocnencom:
Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti žalovanej:
I. O., narodená X.XX.XXXX, bytom S. XXX, o zaplatenie 6.467,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti výrokom II., III. rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5Csp/46/2016-95 zo dňa
24.4.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. potvrdzuje.

II. Žalovanej sa nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví výrokom I. konanie v časti žaloby na zaplatenie
istiny 2.883 eur zastavil, výrokom II. žalobu zamietol a výrokom III. žalovanej náhrada trov konania
nepriznáva.

2. Rozsudok označený v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1, 2, 3,
4, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1, 2, § 524, § 526, § 45, § 49a, § 39 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8

zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 255 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že medzi spoločnosťou Poštová banka a.s. a
žalovanou bola uzavretá dňa 20.12.2012 zmluva o úvere dostupná pôžička pod číslom 4785358712,
na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanej úver vo výške 7.000 eur, ktorý sa zaviazala splácať v
mesačných splátkach v počte 72 od 20.1.2013 do 20.12.2018 po 172,07 eur, výškou dojednaných

úrokov 19,00%, s výškou RPMN 20,74%, priemernej hodnoty RPMN 12,29%. Žalovaná mala byť
vyzvaná dňom 10.3.2014 na zaplatenie nedoplatku na dlhu vo výške 7.037,99 eur v lehote 10 dní
doručovanou na adresu H. XXX, odkiaľ sa zásielka vrátila neprevzatá v úložnej dobe. Žalobca už
vo svojom podaní zo dňa 20.2.2017 potvrdil plnenie dlhu v splátkach žalovanou, teda skutočnosť,
že dlh bol uhrádzaný pravidelne formou zrážok zo mzdy žalovanej potvrdené zamestnávateľom dňa
7.8.2017. Žalovaná nemohla byť v omeškaní so zaplatením splátok ku dňu 10.3.2014. Dňom 13.6.2017
uzavrel žalobca s Poštovou bankou a.s. zmluvu o postúpení pohľadávok, podľa ktorej postupca postúpil

pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1 k zmluve.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by
vyplynulo, kedy žalovanej doručil výzvu na zaplatenie nedoplatkov na úvere po tom, čo jej bolo doručenéoznámenie o zosplatnení dlhu, obsahom ktorého bolo oznámenie postupcu o zosplatnení dlhu ku dňu
10.3.2014 v celom rozsahu, kde výška pohľadávky činila 7.037,92 eur. Nesplnením tejto povinnosti
postupcaplatnenevyhlásilúverzapredčasnesplatnývzmysleust.§ 53ods.9 Občianskehozákonníka.

Žalobca nedokázal, že by bola vyhlásená predčasná splatnosť celého dlhu, že by bola žalovaná riadne
vyzvaná na úhradu dlhu ešte pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru a postúpením pohľadávky.
Je zrejmé z aktuálneho stavu úveru ku dňu 14.2.2017, že žalovaná platila splátky úveru, keď 9.10.2013
zaplatila nedoplatok a následne jej boli vykonávané zrážky zo mzdy po 125 eur a neskôr po 153 eur
až 164 eur. K zosplatneniu úveru malo dôjsť k 10.3.2014, keď ešte neuplynul rok od omeškania sa

žalovanej s platením splátok úveru. Tým žalobca nepreukázal svoje postavenie veriteľa uplatnenej
pohľadávky, teda svoje aktívnu legitimáciu. Aktívna legitimácia žalobcu nebola dokázaná ani z iného
dôvodu. Pohľadávku z úveru Poštová banka a.s. postúpila na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 13.6.2017. Poštová banka a.s. žalovanej výzvu nezaslala, čím žalobca nepreukázal splnenie
povinnosti. Pokiaľ nebola zákonným spôsobom vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, nie je možné
urobiť záver o tom, že by úver bol splatný. Pokiaľ teda Poštová banka a.s. postúpila zmluvou zo dňa

13.6.2017 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu na žalobcu, postupovala v rozpore s ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách, keď ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver, Poštová banka a.
s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu.
Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle ust.
§ 39 Občianskeho zákona.

5. Súd prvej inštancie neuložil žalobcovi povinnosť zaplatiť úspešnej žalovanej trovy konania, nakoľko
z obsahu spisu, ani z iných podkladov nezistil žiadne trovy v súvislosti s týmto konaním.

6. Proti výrokom II., III. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 365

ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že aktívna vecná legitimácia
pri súdnom vymáhaní postúpenej pohľadávky svedčí postupníkovi, t. j. žalobcovi, od momentu účinnosti
cesie, resp. od postúpenia pohľadávky. To platí za predpokladu, že pohľadávka je splatná a spôsobilá na
vymáhanie. Žalobcovi teda prislúcha aktívna vecná legitimácia v tomto konaní, pričom táto skutočnosť
je nesporná a tvrdenia súdu prvej inštancie sú v rozpore so samotným výkladom zákona. Žalovaná

si svoj záväzok neplnila dlhší čas bezdôvodne, ani voči postupcovi (pôvodnému veriteľovi), ani
postupníkovi (žalobcovi), preto nebolo žiadnym spôsobom ohrozené splnenie jej záväzku z dôvodu
plnenia neoprávnenému subjektu. Žalobca sa domnieva, že rozsudok súdu je nepreskúmateľný, a to
z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, pričom súd prvej inštancie bližšie nešpecifikoval,
ako dospel k svojmu záveru, nakoľko z predložených dôkazov nemohol vyvodiť záver, ku ktorému

dospel. Súd prvej inštancie navyše nevyzval žalobcu na preukázanie tvrdení, ktoré tvoria odôvodnenie
rozsudku, aby doplnil svoje podanie o skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej
a preukázanie podmienok nevyžadoval. Súd prvej inštancie preto nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Žalobca pre odstránenie akýchkoľvek pochybností dokladá k podanému

odvolaniu - výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 21.2.2014, ktorá bola žalovanej doručená
a tým bola splnená podmienka zosplatnenia úveru a aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Postup v
súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka je jednostranným adresovaným úkonom veriteľa
(v tomto prípade predchodcu žalobcu), ktorého účinky sú podmienené tým, že dôjde dlžníkovi v súlade s
ustanovením§45ods.lObčianskehozákonníka.Žalobcamázato,žebolasplnenápodmienkadôjdenia

tohto právneho úkonu a prejavu vôle žalovanej. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie alebo aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.

7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal
rozhodnutie v napadnutých výrokoch v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazanýskutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech,
keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9. Už právoplatným výrokom I. (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku) rozsudku súd
prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie istiny 2.883 eur zastavil. Predmetom prieskumu zostal
výrok II. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol a výrok III. rozsudku, ktorým súd prvej
inštancie žalovanej náhrada trov konania nepriznal. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu
je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či postupom súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý
súdny proces, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým

zisteniam a či správne právne posúdil uplatnený nárok.

10. Predmetom konania po čiastočnom zastavení je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.584,68 eur
s príslušenstvom. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že nebola zákonným spôsobom
vyhlásená predčasná splatnosť úveru pre nesplnenie podmienky podľa ustanovenia § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka, a to doručenie upozornenia veriteľa spotrebiteľovi v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky a v nadväznosti na to nebola splnená zákonná
podmienka na postúpenie pohľadávky bankou žalobcovi podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č.
473/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o bankách“), a to
uplynutie lehoty 90 dní kalendárnych dní od doručenia výzvy klientovi na splnenie čo i len časti záväzku

dlžníka voči banke. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, poukazoval
na to, že podmienky ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka boli splnené, keď výzva zo dňa
21.2.2014 bola žalovanej doručená a žalobcovi prislúcha aktívna vecná legitimácia v tomto konaní a
tvrdenia súdu prvej inštancie sú v rozpore so samotným výkladom zákona.

11. Jednou z odvolacích námietok žalobcu, pritom však podstatnou bolo tvrdenie, že rozsudok súdu
prvejinštanciejenepreskúmateľnýzdôvodunedostatočnéhoodôvodneniarozhodnutia,keďžesúdprvej
inštancie bližšie nešpecifikoval, ako dospel k svojmu záveru.

12. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať

odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový

postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre
dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,

zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,

účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa

žalobcomvodvolanínamietanýchskutočnostíjevyčerpávajúco,správneskutkovoaprávnezdôvodnené
a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy,ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,

podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalobca s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie
nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž
zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu v časti o zaplatenie sumy 3.584,68 eur s
príslušenstvom zamietol.

14. Podstata ďalších odvolacích argumentov vo vzťahu k zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvej
inštancie bola založená na nesprávnom právnom posúdení veci a vyvodení nesprávnych záverov zo
zisteného skutkového stavu. Keďže nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci bolo posúdiť vecnú legitimáciu
žalobcu, ktorý tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol postúpením, pristúpil odvolací súd rovnako,
ako súd prvej inštancie, najskôr k skúmaniu tejto otázky.

15. Odvolací súd s prihliadnutím na relevantnú odvolaciu argumentáciu uvádza:

16. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej
legitimácie. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu

vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia

preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

17. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru je potrebné

predovšetkým poukázať na to, že v súdenej veci je nepochybné, že vzťah medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským. Za situácie, že dlžník nespláca dlh z úveru riadne a
včas a je v omeškaní so splácaním splátky (splátok) dlhšie ako tri mesiace, môže veriteľ uplatniť právo
na zaplatenie celej pohľadávky, teda zosplatniť dlh ako celok podľa ustanovenia § 565 Občianskeho
zákonníka. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je obligatórnou a zároveň

kumulatívnou podmienkou (platného) vyhlásenia mimoriadnej splatnosti plnenia zo spotrebiteľskej
zmluvy povinnosť veriteľa (v danom prípade právneho predchodcu žalobcu) upozorniť dlžníka (v danom
prípade žalovanú) na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní, keď predmetom postúpenia
bankovej pohľadávky podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka splatná
(či už časť alebo celok nesplatená). Žalobca v odvolaní argumentoval, že Výzva na splatenie dlžnej časti

úveru zo dňa 21.2.2014 bola žalovanej doručená a tým bola splnená podmienka zosplatnenia úveru.
Právny predchodca žalobcu súdu prvej inštancie spolu s Vyjadrením žalobcu k výzve súdu zo dňa
16.2.2017 predložil okrem iného aj list označený ako „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti
úveru“ zo dňa 20.2.2014, adresátom ktorého mala byť žalovaná, avšak bez akéhokoľvek dokladu o jeho
odoslaní a doručení žalovanej. Čo sa týka podmienky upozornenia spotrebiteľa na uplatnenie práva

podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplývajúcej z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka pre jej splnenie bolo nevyhnutným, aby sa toto upozornenie dostalo do dispozičnej sféry
dlžníka. Nestačilo teda len upozornenie vyhotoviť, ale aj odoslať a doručiť dlžníkovi. Žalobca, resp. jeho
právny predchodca, ničím právne významným nepreukázali, že takéto upozornenie bolo žalovanej čo i
len odoslané. Ak zo strany právneho predchodcu žalobcu neboli splnené všetky podmienky vyžadované

ustanovením § 53 ods. 9 v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka, k platnému uplatneniu
práva podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka zo strany právneho predchodcu žalobcu dôjsť
nemohlo.Takýtoúkonrealizovanýprávnympredchodcomžalobcujetakneplatnýprerozporsozákonom
(§ 39 Občianskeho zákonníka).

18.Nakoľkonedošlokplatnémuzosplatneniuúveru,nemôžebyťplatnýmanináslednépostúpenietýmto
spoplatnením (údajne) vzniknutej pohľadávky. Takáto (postupovaná) pohľadávka k danému obdobiu (ku
dňuuzavretiazmluvyopostúpení)totižneexistovala.Kudňupostúpeniapohľadávkynebolsplatnýmcelý
úver (nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), a preto banka nebola oprávnená postúpiťsvoju pohľadávku z úveru vrátane príslušenstva na iný subjekt. Zmluva o postúpení pohľadávok je tak
rovnako neplatným právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, v dôsledku
čoho nie je žalobca subjektom aktívne vecne legitimovaným v prebiehajúcom spore.

19. Vzhľadom na určujúci záver o neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, dôsledkom už
ktorého je nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, nebolo potrebné bližšie sa zaoberať okolnosťami
postúpenia pohľadávky v súvislosti s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. Len v záujme
komplexnosti odvolací súd vo všeobecnosti dodáva, že predmetné zákonné ustanovenie je kogentné

a vymedzuje podmienky postúpenia bankového úveru na nebankový subjekt. Zároveň konajúci súd
je v súlade s ustanovením § 295 Civilného sporového poriadku oprávnený skúmať platnosť dohody o
postúpení pohľadávok aj za situácie, že postupca dotknuté postúpenie pohľadávky dlžníkovi oznámil.
Navyše pre dodržanie postupu vyžadovaného ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách by žalobca
musel preukázať ďalšiu skutočnosť, že žalovaná bola pôvodným veriteľom vyzvaná (pred postúpením
pohľadávky) na zaplatenie svojho peňažného záväzku a táto (ako dlžník) napriek písomnej výzve banky

bola nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením svojho záväzku. Avšak aj
splnenie tejto podmienky v súdenej veci absentovalo.

20. Je jednoznačný záver, že v súdenej veci neboli splnené podmienky podľa ustanovenia § 92 ods. 8
veta prvá zákona o bankách pre postúpenie bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, postúpenie

bolo v rozpore so zákonom (zákonom o bankách, Občianskym zákonníkom - jeho § 53 ods. 9, § 565),
ide o neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka (ako to správne uzavrel
aj súd prvej inštancie), keď z tohto dôvodu sa žalobca nestal nadobúdateľom žalovanej pohľadávky
a nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v spore. Preto správne súd prvej inštancie výrokom II.
rozsudku žalobu v časti o zaplatenie sumy 3.584,68 eur s príslušenstvom zamietol po zistení, že nedošlo

k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky z banky na žalobcu.

21. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Ako už bolo uvedené

vyššie,zodôvodneniapreskúmavanéhorozsudkuvyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahami
súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu prvej inštancie na strane druhej.
Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalobca nepredostrel relevantný argument majúci súvis s
prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie.

22. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom nie
sú naplnené.

23. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak

národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu, nespôsobilé privodiť úspech
odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

24. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalobca v odvolaní uviedol, že podáva

odvolanie i proti tomuto výroku, avšak neuviedol žiadne odvolacie dôvody. Nakoľko odvolací súd
považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej za vecne správny a
žalobca žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o nároku na náhradu trov konania v rozsudku
súduprvejinštancievychádzajúcehoztzv.zásadyúspechunespochybnil(vprípadektoréhoaniodvolací
súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je jeho odvolacia námietka opodstatnená.

25. S poukazom na uvedené odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods.
1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnej
žalovanej nepriznal voči žalobcovi nárok na náhrada trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva,

že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho
konania si neuplatnila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací
súd vychádzal z Článku 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúceho procesnú
ekonómiu, keďže rozhodovanie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 396 ods.

1 Civilného sporového poriadku najskôr o
nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za
situácie, že žalovanej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné ale
i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).