Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10Csp/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817207221
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8817207221.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdVranovnadTopľousudcomJUDr.MartinomKopinomvprávnejvecižalobcu:Prvástavebná

sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: X/ T. P., F.. X.X.XXXX
I. X/ D. P., F.. XX.X.XXXX, Z. H. T. H. Š. XXX/X, U. F. Q., o zaplatenie 7.875,53 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú p o v i n n í , spoločne a nerozdielne, zaplatiť žalobcovi sumu 7.748,13
€ spolu s 8%-tným ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.374,23 € od 8.9.2016 do zaplatenia, a to
do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovaným nárok na náhradu trov konania. O výške tohto nároku rozhodne súd
prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 7.8.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných
v 1/ a 2/ rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 7.875,53 eur s 6,59 % úrokom z úveru zo sumy
7.374,23 eur od 8.9.2016 do zaplatenia a 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.875,53 eur od
8.9.2016 do zaplatenia a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2890193 2 01 bola so žalovanými
uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 11.12.2012, v súlade s ktorou poskytol žalobca
žalovaným medziúver vo výške 8.500 eur. Čerpanie finančných prostriedkov medziúveru sa uskutočnilo
dňa 14.12.2012 v sume 6.800 eur, dňa 4.4.2013 v sume 1.598 eur a dňa 14.12.2012 na poplatok za
spracovanie medziúveru vo výške 102 eur. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať
splátky vo výške 62,94 eur mesačne. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať 6,59
% p.a. úroky medziúveru mesačnou splátkou vo výške 46,68 eur splatnou do 15. dňa v mesiaci, ktorá

bola v zmysle čl. V. bod 5.3 zmluvy o úvere započítaná na dohodnuté 6,59 % p.a. úroky medziúveru.
Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. V súlade s čl. V bod
5.3 zmluvy o úvere, žalovaný sa zaviazal platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými
platbamivovýške3,40euraprehlásilsvojímpodpisomprijatiedopoisteniaakopoistenáosoba.Žalovaní
sa zároveň zaviazali do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné
mesačné vklady vo výške 12,86 eur v súlade s čl. V bod 5.3 zmluvy o úvere. Po pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní zaviazali splácať stavebný úver, vrátane úrokov vo

výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 59,54 eur a poplatok za poistenie typu
A vo výške 3,40 eur. Žalovaní porušili dohodnuté zmluvné podmienky a medziúver prestali riadne a
včas splácať. Listom zo dňa 7.7.2016 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok,
pričom žalovaných zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú zaplatené, žalobcabude požadovať splatenie celého zostatku úveru s prísl. pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko
omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 7.9.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru
s prísl.. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca v zmysle čl. X bod 10.18 úverovej

zmluvy zúčtoval nasporenú sume vo výške 1.125,77 eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške
8.500 eur, čo predstavuje po započítaní sumu 7.374,23 eur ( istina ). Dlžná sumy ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje sumu 7.875,53 eur, pričom pozostáva z istiny vo výške
7.374,23 eur, z nezaplatených úrokov z úveru vo výške 373,90 eur, z nezaplatených poplatkov za
poistné vo výške 37,40 eur a nezaplatených poplatkov vo výške 90 eur. Požadovaním predčasného

splatenia úveru úverová zmluva nezaniká, ale žalobca má v zmysle čl. X bod 10.19 úverovej zmluvy
nárok na dohodnutý úrok z istiny vo výške 6,59 % ročne a zároveň celý zostatok dlhu ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úročí úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne.

3. Žalovaní na pojednávaní dňa 25.9.2019 nárok žalobcu v celom rozsahu uznali.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to návrhom na začatie konania,
Zmluvou o úvere č. 2890193 2 01, Všeobecnými podmienkami žalobcu pre stavebné sporenie pre
fyzické osoby, upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti z 7.7.2016, spolu s doručenkou,
oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 7.9.2016, spolu s doručenkou, výpisom z účtu
stavebného sporenia, výpisom z účtu zo zosplatneného medziúveru a výpisom z obchodného registra

a zistil tento skutkový stav veci:

5. Medzi žalobcom ako veriteľom, žalovaným v 1/ rade ako dlžníkom, žalovaným v 2/ rade
ako spoludlžníkom, došlo dňa 11.12.2012 k uzatvoreniu Zmluvy o úvere č. XXXXXXX X XX (ďalej
len ,,Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovaným medziúver pod č. XXXXXXX

X XX vo výške 8.500 eur, ktorý sa po dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných
podmienok zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa
medziúver zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXX X XX vo výške cca 5.499,89 eur.

6. Podľa bodu 5.1 Zmluvy, výška úrokovej sadzby medziúveru je 6,59 % ročne.

7. V zmysle bodu 5.2. Zmluvy, dlžník sa zaväzuje splatiť úver pravidelnými mesačným splátkami jednou
sumou vo výške 62,94 eur. Do pridelenia cieľovej sumy predstavujú sumu vo výške 62,94 eur vklady na
účet sporenia vo výške 12,86 eur a úroky z medziúveru vo výške 46,68 eur a poplatok za poistenie typu
A vo výške 3,40 eur, pričom sa uspokoja v poradí: úroky z medziúveru, poplatok za poistenie a vklady.

8. V zmysle 9.2. Zmluvy - ak je dlžník v omeškaní so splátkou úveru, resp. splátkou úrokov z
medziúveru má veriteľ právo účtovať si zo zameškaných splátok úroky z omeškania maximálne vo výške
ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, čiže aktuálne vo výške základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5

percentuálnych bodov.

9. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 7.9.2016 žalobca oznámil žalovanému
v 1/ rade že ku dňu 7.9.2016 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru na základe Zmluvy o úvere,
resp. VPSS. Na základe toho ho požiadal o vrátenie celej dlžnej sumy vrátanej príslušenstva, ktorá k

7.9.2016 predstavovala 7.875,53 eur.

10. Rovnaké oznámenie tak ako to je uvedené vyššie bolo doručené žalovanému v 2/ rade.

11. Z výpisu z účtu medziúveru vyplýva, že dlžná suma zmluvy ku dňu 7.9.2016 predstavuje sumu

7.875,53 eur.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné

17. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaní v 1/ a 2/ rade uzatvorili
zmluvu o úvere. Žalobca na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere poskytol dňa 11.12.2012
finančné prostriedky vo výške 8.500 eur. Žalovaní ako dlžníci sa zaviazali poskytnutý úver splácať
pravidelnými mesačnými splátkami. Nakoľko si neplnili riadne a včas platobné povinnosti v zmysle
zmluvyoúvere, žalobcalistomzodňa7.9.2016vyhlásilmimoriadnusplatnosťúveruavyzvalžalovaných

na úhradu sumy 7.875,53 eur.

19. Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako
spotrebitelia, pričom obsah zmluvy so Všeobecnými podmienkami bol daný žalobcom bez možnosti

žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom
Obchodného zákonníka, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskehozákonníka,pretožejuuzatváral žalobcaakododávateľažalovaníakospotrebitelia,pričom
obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých

je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

20. Po vykonanom dokazovaní považoval súd nárok žalobcu za dôvodný a preukázaný v sume
7.748,13 eur. Táto čiastka pozostáva z istiny úveru vo výške 7.374,23 eur a z 8 % úroku z omeškania,
nasledujúcom po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v čiastke 373,90 eur ako následok

nesplnenia peňažného záväzku riadne a včas, čím sa dostali do omeškania.

21.Súdzožalovanejsumynepriznalžalobcoviuplatnenýnároknapoistnévovýške37,40eur atoztitulu
že toto poistenie bolo dohodnuté len formálne, bez reálneho krytia poistného rizika poistným plnením.
Išlo len o osobitné navýšenie úroku. Je to zrejmé z tej skutočnosti, že žalobca žiadnym spôsobom

nedotazoval žalovaných prečo prestali platiť, či by ich platobná neschopnosť nemala byť krytá práve
týmto poistením, ktoré sám žalovaným ponúkol a ktoré s nimi v rámci formulárovej zmluvy aj na svoj
vlastný návrh dohodol. Takému konaniu zo strany žalobcu súd neposkytol právnu ochranu a preto žalobu
v tejto časti zamietol.

22. Súd takisto zamietol žalobu v časti nezaplatených poplatkov vo výške 90 eur, ktoré si žalobca
nárokoval, nakoľko nie je zrejmé za čo vlastne žalobca poplatky pýtal a nie je zrejmé, aké plnenie
alebo služby za tieto poplatky žalovaným poskytol. Poplatok môže žiadať banková inštitúcia len za
konkrétnu službu, ktorú poskytne svojim klientom. Z výpisu z účtu medziúveru vyplýva, že boli viackrátúčtované rôzne poplatky - za predžalobnú výzvu, prvú, druhú upomienku, každý poplatok v sume 15
eur, ale žalobca v žalobe netvrdil, že poplatky žiada práve z uvedených titulov. Súd tak konštatuje, že
si nesplnil ani povinnosť tvrdenia. Nesplnil si však ani dôkaznú povinnosť, pretože ani nepreukazoval,

že nejaké upomienky žalovaným zasielal. S výnimkou jedinej upomienky predchádzajúcej zosplatneniu
úveru. Účtovaná suma 15 eur za túto upomienku nie je ekvivalentná nákladov žalobcu na jej zaslanie,
preto ani ju súd nepriznal.

23. Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia

peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia
dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky
až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní
zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).

24. Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti

úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú
povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

25. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky,
t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od
splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

26. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom

prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov
zúveru,akoajúrokovzomeškania,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhuvovzťahumedziúčastníkmi
konania.

27. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 7.9.2016, teda týmto dňom

sa stal splatný celý úver, zo strany navrhovateľa došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti
úveru a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 7.9.2016,
potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp.
zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014.

Otázka platenia úrokov dojednaných ako cena a odplata za úverovú službu v spotrebiteľskom vzťahu v
období po splatnosti úverovej istiny, je zásadnou právnou otázkou. Treba tiež skonštatovať, že aplikačná
prax sa v tejto otázke rozchádza. Zástancovia názorovej línie podporujúci platenie zmluvných úrokov
popri úrokoch z omeškania prevažne vychádzajú z dispozitívnej normy, ktorá neobmedzuje dobu na
poskytnutie finančných prostriedkov a kým úroky z omeškania sú sankciou, tak úroky sú odmenou za

užívanie si peňazí, a preto ich treba platiť až do ich vrátenia (pozri napr. rozsudok NS ČR z 27.06.2007
sp. zn. 33Odo 657/2005).
28. Nie je sporné, že predmetná úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými je
štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej žalobca vystupuje v postavení dodávateľa
v rámci predmetu svojej obchodnej podnikateľskej činnosti a žalované sú spotrebiteľkami, keďže pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nemali by byť pochybnosti, že úver
je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na
užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie).

29. Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver
a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu,
ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru)
má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet pritom zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého

by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť bližšie neurčenú dobu úroky popri úrokoch z omeškania
a takým ustanovením nie je ani ustanovenie §506 Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník pre
porovnanie v ustanoveniach o pôžičke rovnako takéto pravidlo neuvádza (§§657,658). Ak úver nie je
splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, či už zákonné(úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom), alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Do úvahy
prichádzajú prípadne aj iné nároky z porušenia práva vyvolaného dlžníkom (náhrada škody, vydanie
bezdôvodného obohatenia). Dôležité je však, že ich povahou ide nie o plnenia tvoriace cenu/odplatu

za úver, ale o nároky z porušenia práva. Kým kogentného pravidla o platení úrokov aj po skončení
úverového obdobia v normatívnej podobe niet, dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch
za omeškanie a ďalších sankciách sa dotýka ponuky zákona (dispozície). Ako pritom v spotrebiteľských
veciach evidentne táto dohodnutá konštrukcia indikuje nárast dlhu, zákonite sa natíska otázka povinnosti
vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody (úrokov popri úrokoch z omeškania a ďalších

sankciách).
30. Nikto asi nepochybuje o tom, že taký odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky
popri úrokoch z omeškania, či iných sankciách, je v neprospech žalovaných. Ak by takejto dohody
nebolo, zákon by umožňoval žalobcovi uplatniť po splatnosti úroky z omeškania pri pomerne novom
pravidle o administratívnom strope na celkové sankcie zakotvené v § 3a nar. vlády 87/1995 Z.z. „Ak
je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za

omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom
omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov
z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera
nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z

omeškania,zmluvnépokutyaakékoľvekinéplneniazaomeškaniespotrebiteľasosplácanímpeňažných
prostriedkov. Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov,
následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť
úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.“ Sotva by sa dalo veriť, že by nielen žalobca, ale
akákoľvek sporiteľňa v čase kontraktácie zakladala odplatu za poskytnutie úveru za iné obdobie, ako

dohodnuté úverové obdobie alebo že by s úverom spájala výhodu pre prípad omeškania. Naopak,
od každého veriteľa konajúceho s odbornou starostlivosťou sa očakáva, že cenu za úverovú službu
zjednáva na úverové obdobie na dobu trvania úverovej služby do splatnosti pohľadávky. Preto práve
úroky za úver do splatnosti úveru vyjadrujú cenu úveru a sú teda pojmovo jednoznačne odlíšiteľné od
sankcií za omeškanie s plnením dlhu spotrebiteľa. Pre prípad omeškania nie inštitút ceny úveru, ale

rôzne sankčné mechanizmy za neplnenie povinnosti riešia krízu spojenú s omeškaním.
31. V danom kontexte považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že sa stotožňuje s tou časťou
odôvodneniarozhodnutiaNSČRvoveci33Odo657/2005,vktorejsaargumentuje,žeúrokypredstavujú
odmenu (cenu) za „užívaní istiny“ a úroky z omeškania sankciu. Nie však s názorom, že cena je
neuzavretá, kým sa úver celý nesplatí a že popri úrokoch z omeškania sú prípustné aj úroky. Cena

musí byť jasne stanovená, uzavretá a ustálená výhradne v spojení s ukončením úverovej služby, a teda
uplynutím úverového obdobia, či už pôvodne dohodnutého alebo predčasne skončeného. Neuzavretá a
otvorená môže byť len sankcia, ktorej výšku reguluje všeobecne záväzný predpis tak, aby nenadobudla
neprimerané rozmery. Ak by sme totiž pripustili, že cena sa môže meniť v čase a v závislosti od
subjektívneho faktora správania spotrebiteľa, mala by táto skutočnosť zásadný dopad aj na ustálenie

podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienok, za ktorých bude spotrebiteľ
kontrahovať.
32. Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný
stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj
spotrebitelia budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav

netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľov a súčasne
predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov
plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je však potrebné rovnako uviesť, že k predčasnému
zosplatneniu záväzku spotrebiteľov došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so

zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným
právnym úkonom. Okrem skutočnosti, že pri plnení záväzku je potrebné za každých okolností vychádzať
zo stabilizovaných podstatných náležitostí zmluvy, ktoré sprevádzajú celú existenciu a trvanie záväzku,
a to až do času zmeny (obsahu) záväzku, ktorá predstavuje prekonanie dojednaných podmienok
postupného splácania záväzku, považuje odvolací súd za potrebné na doplnenie odôvodnenia súdu

prvej inštancie viac objasniť aj inštitút predčasného zosplatnenia úveru a jeho právny režim.
33. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej úverovej
istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočívav tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie
úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba
postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok.

Úrokpretopredstavujejednoduchopovedanécenupeňazívzmyslecenyobetovanejpríležitostiveriteľa,
ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci
zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.
34. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako
cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich

úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a
teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde
veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom
má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s

peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele
spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov
od spotrebiteľa za obdobie po zosplatnení. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ
záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok
mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo

zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,

ktorú mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli
zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže
pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za

stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z
majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.
35. Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru
odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov

za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných
prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný
mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely
aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

36. Dohodnuté úroky predstavujú cenu služby. Ak by zákonodarca mal úmysel uregulovať cenu služby
aj za obdobie po skončení služby, mohol to explicitne upraviť tak, ako to napr. zakotvil pri iných
spoločenských vzťahoch v § 723 ods. 1 OZ - „je nájomca povinný platiť nájomné až do vrátenia veci“.
Ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy pre nesplácanie úveru a o vrátení
dlžnej sumy s úrokmi nestanovuje presne, či sa majú platiť úroky do odstúpenia alebo úroky aj po

odstúpení. Zostala teda len rovina zmluvnej úpravy, a tá je z uvedených dôvodov vystavená súdnej
kontrole neprijateľnosti (§ 53 ods. 1 OZ). Ako už odvolací súd vyššie uvádza, niet kogentnej úpravy o
úrokoch na bližšie neurčenú dobu popri úrokoch z omeškania. Zákon vo svojich dispozitívnych normách
nereguluje úroky za úver po splatnosti, a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej
úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej

zmluvnej strany. Navyše sa takáto dohoda dostáva do rozporu aj s ustanovením § 3a nariadenia vlády
SR č. 87/1995Z. z..
37. Súd preto nepriznal žalobcovi nárok na dohodnutý úrok po zosplatnení, čiže po 8.92016 ako si
nárokoval v žalobe, pretože zosplatnením prestal poskytovať finančnú službu žalovaným a nastúpil
sankčný mechanizmus, teda nárok na úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil a súd mu ich aj

priznal, ale len z čistej istiny neuhradnenej do zosplatnenia.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal žalobcovi sumu eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 7.374,23 eur od 8.9.2016 až do zaplatenia a žalobu žalobcu čo do zvyšku zamietol.Vzhľadom na to, že ide o vyššiu sumu nároku, i napriek tomu, že žalovaný v 3/ rade deklaroval, že
pracuje v zahraničí, im súd priznal dobu plnenia 60 dní, na rozdiel od bežnej 3- dňovej doby plnenia.

39. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

40. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

42. Z uplatnenej sumy 7.875,53 eur s prísl. bolo žalobcovi priznaných 7.748,13 eur s prísl., teda žalobca
mal v konaní prevažný úspech a žalovaný úspech minimálny. O samotnej výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.